Ťažkosti s výslovnosťou sú častým dôvodom, prečo rodičia vyhľadávajú logopéda pre svoje deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces učenia dieťaťa správne vyslovovať hlásku S, od prípravných cvičení až po upevňovanie v bežnej reči. Cieľom je poskytnúť rodičom porozumenie, prečo sú jednotlivé kroky dôležité a ako ich efektívne aplikovať.
Dôležité upozornenie: Tento článok nemá slúžiť ako náhrada za odbornú pomoc logopéda. Vždy je najlepšie obrátiť sa na kvalifikovaného logopéda, ktorý má skúsenosti a osvedčené postupy na dosiahnutie správnej artikulácie.
Príprava na nácvik artikulácie
Úspešný nácvik výslovnosti hlásky S vyžaduje prípravu, ktorá zahŕňa:
- Sluchové rozlišovanie: Schopnosť dieťaťa rozlišovať medzi slovami, ktoré sa líšia len jednou hláskou (napr. myška/miska).
- Oromotorika: Cvičenia na posilnenie svalov jazyka, pier a tváre (napr. logopedická rozcvička).
Tieto cvičenia sa realizujú na každej úrovni nácviku a majú významný vplyv na správnu výslovnosť. Pokiaľ má dieťa s určitou hláskou ťažkosti, práve v tomto kroku je pomoc logopéda najdôležitejšia. Ak sa totiž dieťa naučí tvoriť hlásku chybne, jej nesprávnym vyslovovaním ju viac a viac upevňuje. Ak následne dieťa logopéda navštívi, trvá dlhšiu dobu, kým sa daný zlozvyk napraví. Pomôcť vám môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov.
Úrovne nácviku výslovnosti
Nácvik výslovnosti hlásky S prebieha postupne cez niekoľko úrovní:
Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa
1. Hláska (izolovaný zvuk)
Najskôr sa dieťa učí výslovnosť hlásky ako izolovaného zvuku, v tomto prípade "S". Táto úroveň vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez toho, aby malo zrakovú oporu v odraze zrkadla. Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe).
Ako správne nastaviť rečové orgány pre hlásku S:
- Kútiky úst zaostríme do úsmevu.
- Konček jazyka dáme za dolné rezáky.
- Zuby priblížime k sebe.
- Jazyk nevysúvame medzi zuby.
Pri základnom nácviku môžeme začať syčaním ako hus.
2. Slabiky
Po zvládnutí izolovaného zvuku nasleduje nácvik v slabikách. Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne. Pri učení hlásky S začíname najprv s precvičovaním slabík SI, SE a slov, kde sa nachádzajú. Až keď sa dieťa naučí správnej výslovnosti, pridávame slabiky SA, SO, SU a slová.
3. Slová
Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Túto časť upevňovania hlásky mám najradšej. A podľa reakcií na terapiách usudzujem, že aj deti. Je tu omnoho väčší priestor na hru, zábavu, dieťa počuje svoje prvé pokroky a teší sa z nich, je motivovanejšie, verí si, že to zvládne. Prvé „naozajstné“ výsledky potešia aj rodiča, čo ho v domácom tréningu viac podporí. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. Naučíme sa slová, ktoré majú S na konci a v strede slov.
Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním). Napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok.
Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu
4. Vety
Na tejto úrovni spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou).
Príklad:
- Volám sa Soňa.
- Spomínam si na jednu slávnostnú sobotu.
- Vonku sa sypal sneh.
- Oslavovala som meniny.
- Dostala som sane, pastelky a sukňu.
- Utekal so mnou aj Sultán.
- Sultán je môj psík.
- Sánkovala som sa dolu svahom a Sultán veselo poskakoval.
- Potom som postavila sane pod okno.
- Neďaleko sídliska deti stavali snehuliaka.
- Aj ja som im pomáhala.
- Postavili sme spolu osem malých a sedem veľkých snehuliakov.
- Veselo sme si spievali.
- Potom sme sa chceli sánkovať, ale moje sane pod oknom neboli.
- Hľadali sme ich celú hodinu.
- Sultán hľadal stále s nami.
- To bolo smiechu a veselosti.
- Viete, kam sa podeli?
- Schoval ich sypký sneh.
5. Text
Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska. A pozor - nie každá básnička, kde sa opakujú trénované slová je logopedická!
Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna. Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy ho môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napr. keď vám bude hovoriť čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári). Nepoukazujte na chyby pred ostatnými. Vždy keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru. Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne). Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka?
Zábavné hry na precvičovanie hlásky S
- Volám sa Soňa.
- O sove: Sedí sova na sosne, sedí si a sníva. Usmievavá v polosne sama sebe kýva.
- Stavia syseľ synom dom, sedem sýpok bude v ňom.
- Vstávaj Samo, chystaj sane, sane sú už prichystané.
- Vstávaj, Soňa, sneh sa sype, stretneme sa na násype.
- Kým sneh, fujak bude viať, sýte sysle musia spať. Čo si schová?
- Zrakové cvičenie na hľadanie SDieťaťu pomenujeme jeden z dvojice obrázkov.
Časté chyby pri nácviku výslovnosti
- Preskakovanie úrovní: Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“.
- Nenútené opakovanie: Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia.
- Začať príliš skoro: Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky.
Ďalšie tipy a triky
- Trpezlivosť: Majte more trpezlivosti.
- Pravidelnosť: Pravidelne sa dieťaťu venujte v krátkych intervaloch, aj pár minút denne robí zázraky.
- Zábava: Aktivity striedajte, a ponúkať ich zábavnou formou - hra, básnička, maľovanie… nech to nie je len opakovanie nejakých slov na papieri.
- Podpora: Deti by sme od najútlejšieho veku mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikácie a nie ich nútiť k najlepším výkonom a drilovať výslovnosť jednotlivých hlások.
Kedy vyhľadať logopéda?
Deti s normálnym vývinom si osvojujú dobrú výslovnosť spravidla prirodzene a je pre rodiča často ťažké povedať, dokedy čakať na to, aby správna výslovnosť „nabehla“ sama a kedy už vyhľadať odborníka. O to ťažšie v čase pandémie, kedy deti viac nechodia ako chodia do škôlky a teda impulz nepríde od pedagóga, ktorý má viac skúseností a teda lepšie vie situáciu posúdiť.
V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin.
Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity
Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám.
Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel
Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania. Základným pravidlom úspechu je hra, ktorá má dieťa baviť. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Pri cielenom nácviku jednotlivých hlások by sme mali začať už v predškolskom veku.
Jazyk:
- Vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
- Kmitať jazykom z boku do boku.
- Ťukať jazykom na každý zub.
- Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
- Olízať hornú a dolnú peru.
Pery:
- Špúlenie, úsmev.
- Brnkanie prstom o pery.
- Vibrácia pier (fŕkanie).
Velofaryngeálny uzáver:
- Kloktanie.
- Pitie cez slamku.
Ako na to? Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.