Ako naučiť dieťa správne rozprávať: komplexný sprievodca

Rečový vývin dieťaťa je komplexný proces, ktorý prebieha individuálnym tempom. Rodičia často hľadajú rady a tipy, ako podporiť svoje dieťa v rozvoji reči a ako riešiť prípadné problémy s výslovnosťou. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku, ponúka praktické cvičenia a rady, a zároveň sa snaží rozptýliť bežné obavy a mýty.

Dôležitosť komunikácie a motivácie

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že deti by sme mali v komunikácii podporovať, chváliť a motivovať ich k rozvíjaniu komunikačných schopností od najútlejšieho veku. Nemali by sme ich nútiť k najlepším výkonom ani drilovať výslovnosť jednotlivých hlások len preto, že iné dieťa v ich veku už danú hlásku ovláda. Dôležité je neporovnávať dieťa s inými deťmi. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom.

Predrečové cvičenia pre rozvoj obratnosti hovoridiel

Predrečové cvičenia sú zamerané na rozvoj obratnosti hovoridiel, teda orgánov, ktoré sa podieľajú na tvorbe reči. Tieto cvičenia sú založené na princípe napodobňovania a mali by prebiehať formou hry, ktorá dieťa baví. Precvičujeme najmä jazyk, pery a tzv. velofaryngeálny uzáver (oddeľuje dutinu ústnu od nosnej). Cviky môžu slúžiť ako prevencia chybného vývinu reči už v útlom veku. Pri cielenom nácviku jednotlivých hlások by sme mali začať už v predškolskom veku.

Cvičenia pre jazyk

• Vyplazovaním jazyka do diaľky a do výšky (otočiť špičku hore a dočiahnuť si na nos).
• Kmitať jazykom z boku do boku.
• Ťukať jazykom na každý zub.
• Maľovať jazykom na horné podnebie ako štetcom spredu dozadu a späť.
• Olízať hornú a dolnú peru.

Cvičenia pre pery

• Špúlenie.
• Úsmev.
• Brnkanie prstom o pery.
• Vibrácia pier (fŕkanie).

Cvičenia pre velofaryngeálny uzáver

• Kloktanie.
• Pitie cez slamku.

Ako na to?

Všetky tieto cvičenia vykonávame formou hier. Môžeme sa hrať na opičku pred zrkadlom a predvádzať sa. Využiť možno tiež potraviny, s ktorými môžeme cvičiť olizovanie marmelády, šľahačky, držanie lentilky jazykom na hornom podnebí, kým sa nerozpustí, húpanie lentilky na jazyku hore a dole a podobne.

Nácvik hlásky R

Najčastejšie rodičia prichádzajú za logopédom s deťmi, ktoré nevedia vyslovovať hlásku R. Hláska R patrí medzi najťažšie výslovnostné hlásky a často je poslednou, ktorú sa dieťa naučí. S deťmi ju môžete precvičovať za pomoci prípravných cvičení. Nižšie sú uvedené cvičenia a postupy, ako k jej správnej výslovnosti dôjsť. Pred tým je tu ale ešte pár zásad, ako pri nácviku postupovať a čoho sa vyvarovať:

Prečítajte si tiež: Zdravý úsmev pre vaše dieťa

• Cvičte radšej častejšie, ale kratší čas. Päť až desať minút viackrát denne je omnoho efektívnejších ako hodina naraz.
• Na cvičenie využívajte aj momentálnej situácie, napr. návšteva lekára, jazda autom, chvíľka so zmrzlinou.
• Chváľte za každú snahu a za konkrétne úspechy: "Teraz ti krásne zakmital jazýček".
• Vyslovujte pomaly, rytmicky a neponáhľajte sa.
• Neobmedzujte sa len na opakovanie, robte rôzne druhy cvičení. Využívajte pomôcky, obrázky, veci bežnej potreby.
• Odmena je dôležitá. Dieťa potrebuje vidieť, aké má úspechy. Za každé jedno cvičenie mu napríklad lepte obrázkové samolepky do kalendára alebo do špeciálneho zošitka.
• Najviac dieťaťu pomôžete tým, že nebudete vytvárať tlak a nebudete ho opravovať verejne. Tréning výslovnosti má byť krátky (5-10 minút denne), hravý a pozitívny. Dôležité je, aby dieťa nemalo pocit zlyhania.

Prípravné cvičenia na nácvik R

• Ohýbanie jazýčka smerom hore. Hornú peru môžete potrieť marmeládou a olizovať.
• Držať lentilku za hornými zúbkami.
• Pritlačiť jazyk k hornému podnebiu a vydať zvuk ako podkovy koní.
• Prskanie perami. Pri prskaní dá dieťa medzi pery aj jazyk.
• Pretláčanie ukazováku jazykom. Jazyk tlačí ukazovák von a ukazovák špičku jazyka dovnútra.
• Spievanie rýchlych rytmických pesničiek. Spievané sú pesničky bez slov na hlásky a zhluky - dndndn, dada, dyndyn.
• Bláznivá reč. Rodič povie nezmyselný zhluk hlások alebo slabík s hláskou D s určitou intonáciou (otázka, rozčúlenie, radosť a podobne), a dieťa to celé zopakuje a pridá: dnddn vdn hdn edn?

Správna výslovnosť - postavenie hovoridiel

Ústa sú mierne pootvorené, hrot (špička) jazyka sa "plocho" dotýka za hornými rezákmi, a keď dieťa vysloví DDN, dn, jazyk poskočí. Aby sa nesnažilo pomôcť si dolnou čeľusťou, môže si oprieť ukazovák na dolné predné zuby. Zostanú mu tak mierne pootvorené ústa a jazyk lepšie poskočí.

Nácvik hlásky R

Hlásku nacvičujeme najprv na konci slova v spojení s hláskou D alebo T a vyslovujeme ako dd, td. Nikdy nedávame dieťaťu vzor s R, ale zachováme td. Napríklad vyslovujeme: svetd, kvetd, letd, hadd,… Koncové D u dd, td akoby prehĺtame, nevyslovujeme zvučne.

Ďalšie úspešné pokusy bývajú u slov, ktoré majú R na začiatku: trhá, tráva, drnká, draky, trnka. Neskôr skúsime výslovnosť R v spojení s ostatnými hláskami: kdkd, hdhd, vdvd a pod., na začiatku a na konci slova. Naposledy precvičujeme R uprostred slov a v spojení so sykavkami. R na začiatku slova - pred samotné R predsadíme krátke E a vyslovujeme ako - eduka (= ruka), edana (= rana).

Tipy na hry

Deti majú rady, keď im dávame na výber. Preto najlepšie spolupracujú, keď sa ich pýtate a ony vyberajú odpoveď z niekoľkých možností. Vaša spoločná výuková hra vôbec nemusí byť nudná. Môže prebiehať mnohými spôsobmi.

• Pozri čo má Alex zeleného? Sveter (sveted) alebo tričko (tdičko)?
• Má pes, mačka, sliepka… ťapky alebo pazúriky? (padúdiky) Najlepšie je pri nácviku vychádzať z pexesa so zvieratkami, kedy si deti jednotlivé zvieratká náhodne otáča a hovoria "Pes má padúdiky".
• Čo z predmetov na obrázku si stratil? (stdatil) Dieťa sa pozerá na obrázok približne tri minúty. Potom sa obrázok zakryje a dieťa hovorí, čo sa mu (stdatilo).
• Čo odtrhnem zo stromu? Dieťaťu nakreslíme čarovný strom, na ktorom rastie všetko ovocie, čo pozná. Dieťa ich postupne na strom dokresľuje a hovorí:"Nakdeslil som jablko, zo stdomu odtdhnem alebo natdhám jablká."
• Prvá, druhá a posledná. Dieťa vyberie niekoľko kartičiek s obrázkami, cca 7 kusov a položí ich do radu vedľa seba a snaží sa zapamätať poradie. Potom otočí kartičky obrázkom dole a pýtame sa, kde bola napr. mačka? Pdvá alebo posledná?
• Kde to je? Čo je na obrázku a čo na stole? Máme veľký obrázok s väčším množstvom vecí a nejaké predmety na stole a pýtame sa detí: "Kde to je? Na stole alebo na obrázku?"
• Pletenie "Pleť, pleť zelený sveter (sveted)" hovorí dieťa a kreslí vlnky ako radu na svetri a postupne mení farby.

Čoho sa vyvarovať?

• Nikdy dieťaťu nehovorte pri nácviku slovo s hláskou R ako takou a dôsledne ju nahraďte dd, td - Petda miesto Petra a pod.
• V bežnej reči používajte R normálne, ale ak vidíte, že sa dieťa snaží opakovane povedať slovo s R, zopakujte mu ho s dd, td.
• Ak dieťa začne račkovať, vytvárať R hrdelne, prestaňte na tú chvíľu s nácvikom.
• Ak dieťaťu nejde niektoré slovo alebo hláskové zhluky (vd, kd, hd a pod.) opakovane, prejdite na iné slovo či hlásky.
• Básničky a riekanky s veľkým množstvom hlásky R sú určené až na poslednú fázu nácviku, kedy už dieťa vie R vysloviť aspoň niekedy.
• Ak dieťa už R vysloviť v niektorých slovách vie, nenúťte ho za každú cenu používať ho všade.
• Je správne opravovať dieťa počas rozprávania? Nie. Radšej slovo správne zopakujte v odpovedi.

Kedy navštíviť logopéda?

Ak vaše dieťa nevyslovuje niektoré hlásky správne, alebo ich nevyslovuje vôbec, iste vás zaujíma, kedy je najvhodnejší čas navštíviť logopéda. Kedy „Ešte je zavčasu…“ a kedy „Mohli ste prísť skôr!“.

Prečítajte si tiež: Odplienkovanie bez stresu

Výslovnosť sa u detí vyvíja rôzne. Keďže ju ovplyvňuje viacero faktorov, nedajú sa vymedziť presné vekové hranice pre každú hlásku. Platí, že dieťa musí mať pre správnu artikuláciu dostatočnú schopnosť „odozrieť“ hlásky sluchom a zrakom z okolia (od iných ľudí, kamarátov, rodiny) a pripravený jazýček aj ostatné orgány, ktoré sa podieľajú na výslovnosti (pery, zúbky, ďasná, podnebie,…) tak, aby boli vôbec schopné hlásku správne vytvoriť, vysloviť.

Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné. Návšteva logopéda sa niekedy odkladá aj zo strachu pred „podstrihávaním jazýčka“. Jazyk je so spodnou časťou úst spojený uzdičkou. Táto býva niekedy krátka, alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r,l,c,s,z,č,š,ž). Vo väčšine prípadov sa dá tento stav zmeniť cvičením. Práve tu platí, že čím skôr prídete, tým viac času máme na cvičenie a môžeme čakať niekedy aj niekoľko mesiacov, kým sa svaly zmenia a uzdička pod jazýčkom nepovolí. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá.

V literatúre sa dočítate, že nesprávna výslovnosť hlások je ešte prípustná aj v 5 rokoch, ale ak 5 ročné dieťa ešte stále nehovorí všetky hlásky správne, väčšinou to má aj iný dôvod ako vývin. V tomto veku nesprávna výslovnosť vadí nielen rodičom, pretože sa blíži škola, ale často aj samotnému dieťaťu. Rodičia začínajú tlačiť na výslovnosť dieťaťa („Povedz rrrryba!“) a dieťa začne „špekulovať“ nad tým, ako sa vlastne to „rrrryba“ hovorí.

V mnohých prípadoch sa mu hlásku podarí povedať nesprávne, ale je to konečne R, tak ho začne postupne používať v bežnom rozprávaní. Nesprávne tvorené R je vlastne ako zlozvyk. Je omnoho ľahšie a rýchlejšie dieťa naučiť niečo, čo nevie, ako odúčať ho od „zabehnutého“ nesprávneho spôsobu artikulácie. Preto, ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší.

Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole, alebo sa nesprávna výslovnosť odhalí až pri logopedickom vyšetrení, ktoré sa prikladá k prihláške na niektoré vysoké školy. Preto ešte raz odporúčame, keď sa vám nezdá výslovnosť vášho dieťaťa správna, príďte, poradíme vám.

Prečítajte si tiež: Svetové strany pre deti - zábavné aktivity

Kedy by malo dieťa vedieť správne vyslovovať?

Platí, že priemerný predškolák, teda päťročné dieťa by malo zvládať správne vyslovovať s výnimkou hlásky R. V prípade, že to tak nie je a problematické sú preň viaceré hlásky, je dobré vyhľadať odbornú pomoc.

• Tieto hlásky by malo byť dieťaťko schopné vysloviť čisto už okolo 3.
• Tieto hlásky by malo byť dieťaťko schopné vysloviť čisto už okolo 4.
• Sykavky a hlásky L a R by deti mali vedieť čisto vysloviť okolo 7.

Aké sú úrovne nácviku artikulácie?

Príprava na nácvik artikulácie zahŕňa sluchové rozlišovanie (napr. schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou - myška/miska, rampa/lampa) a oromotoriku (cvičenia na posilnenie jazyka, napr. ilustrovaná logopedická rozcvička Rozcvičme si jazýček). Realizujú sa na každej z úrovní a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť. Pomôcť vám môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov. Pokiaľ má dieťa s určitou hláskou ťažkosti, práve v tomto kroku je pomoc logopéda najdôležitejšia. Ak sa totiž dieťa naučí tvoriť hlásku chybne, jej nesprávnym vyslovovaním ju viac a viac upevňuje. Ak následne dieťa logopéda navštívi, trvá dlhšiu dobu, kým sa daný zlozvyk napraví.

1. Úroveň hlásky: Najskôr sa dieťa učí výslovnosť hlásky, izolovaného zvuku, napr. S, R, F. Úroveň hlásky vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez toho, aby malo zrakovú oporu v odraze zrkadla. Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe).
2. Úroveň slabiky: Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne.
3. Úroveň slova: Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Túto časť upevňovania hlásky mám najradšej. A podľa reakcií na terapiách usudzujem, že aj deti. Je tu omnoho väčší priestor na hru, zábavu, dieťa počuje svoje prvé pokroky a teší sa z nich, je motivovanejšie, verí si, že to zvládne. Prvé „naozajstné“ výsledky potešia aj rodiča, čo ho v domácom tréningu viac podporí. Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. Upevňovanie slov vie byť zábavné! Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním). Napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok.
4. Úroveň vety: Na tejto úrovni spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou). Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska. A pozor - nie každá básnička, kde sa opakujú trénované slová je logopedická!
5. Úroveň textu: Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna. Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy ho môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napr. keď vám bude hovoriť čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári). Nepoukazujte na chyby pred ostatnými (napr.

Dôležité zásady pri nácviku výslovnosti

• Vždy keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru.
• Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne).
• Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka?
• Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“.
• Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky.
• Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia.
• Jedna hláska sa postupne posúva po úrovniach smerom hore.
• Môže sa stať, že ak začínate v terapii naraz s viacerými hláskami (napr.
• A najmä - všetko čo ste si doteraz prečítali si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz.

Ako naučiť dieťa čítať

Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čakajú. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz.

Základy čítania

Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk. Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín.

Čítanie slabík

Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu. Skúšajte spoznávať slabiky na začiatkoch slov - napr.

Plynulé čítanie a porozumenie textu

Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo. Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch.

Tipy na podporu čítania

• Naučiť dieťa čítať neznamená len posadiť ho s knižkou a čakať. Pravidelný tréning čítania by mal byť prirodzenou a hlavne zábavnou súčasťou každodenného života.
• Striedajte sa - raz číta dieťa, inokedy vy.
• Čítanie ide ruka v ruke s písaním.
• Ako dieťa motivovať, aby sa mu čítať chcelo? Buďte príkladom. Nenúťte, neuplácajte. Zapojte čítanie do bežného života. Striedajte formáty.
• Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.

Na otázku, kedy má dieťa plynule čítať, neexistuje jednoznačná odpoveď. Každé dieťa je iné a každé má svoje tempo. Nezabudnite, láska na čítanie začína dlho pred prvou čítankou. Stačí tá správne vybraná kniha.

Čo robiť, ak dieťa nahrádza R hláskou L?

Nie, je to bežný vývinový jav. Ak to trvá po 6. roku, je vhodné navštíviť logopéda.

tags: #ako #naucit #dieta #k