Ako Podporiť Nehovoriace Dieťa: Komplexný Sprievodca

Reč je základným nástrojom sociálneho prispôsobenia a umožňuje nám vyjadrovať názory, pocity a potreby. U detí sa reč vyvíja postupne, pričom každé dieťa je špecifické a jeho rečový vývin je individuálny. Ak dieťa nehovorí, je dôležité zistiť príčinu a začať s podporou čo najskôr. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako podporiť nehovoriace dieťa, od prvotných prejavov až po špecifické metódy a prístupy.

Skoré Známky a Vývin Reči

Už krik novorodenca môže naznačovať, že niečo v jeho „reči“ nemusí byť v poriadku. Deti v ranom veku komunikujú prostredníctvom kriku, výrazu tváre, mimiky a reči tela. Krikom dieťa vyjadruje svoje potreby a emócie, ako sú strach, hlad, bolesť či termický diskomfort. V šiestich týždňoch sa v kriku objavuje radosť a pozitívne pocity, trojmesačné dieťa prejavuje prekvapenie a päťmesačné hnev.

Ak má dieťa sluchový problém, jeho krik a džavotanie sú spočiatku rovnaké ako u ostatných detí. Zlom nastáva po niekoľkých mesiacoch, keďže nemá spätnú väzbu, džavotanie stagnuje a odoznie. Deti s centrálnou tonusovou alebo koordinačnou poruchou môžu byť príliš slabé na to, aby kričali.

Absencia úsmevu, mimiky, fixácie pohľadu, naťahovania ruky za predmetom alebo prvotného vyjadrovania sa gestami môže signalizovať zaostávanie vo vývine. Cez krik dieťa postupne prechádza k džavotaniu. Vývin jazyka je paralelný s kognitívnym vývinom, pričom vnímanie, pamäť, učenie, myslenie, pozornosť, spracovanie informácií, mimika, gestikulácia a faktory z vonkajšieho a vnútorného prostredia tvoria základ pre reč. Reč sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu.

Kedy Vyhľadať Pomoc?

Nehovoriace trojročné dieťa by malo byť vyšetrené logopédom. Logopéd v rámci diagnostiky hodnotí celkové kognitívne schopnosti a získava informácie o zdravotnom stave dieťaťa a prístupe rodičov. Dôležité je si uvedomiť, že reč je vrcholom toho, čo dokážu naše artikulačné orgány.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Ak dieťa v 8-9 mesiacoch nedžavoce, nie je aktívne v sociálnej interakcii, nedáva a neberie si hračku od ostatných, nemá záujem komunikovať a nedáva najavo, že chce podať vzdialený predmet, rodič by mal prísť na konzultáciu. Niekedy stačí poradiť rodičom základné komunikačné stratégie, inokedy začať prípravné oromotorické cvičenia.

Faktory Ovplyvňujúce Vývin Reči

Na reč vplýva množstvo faktorov. Pre vývin pohybových a kognitívnych schopností zohráva úlohu tzv. prekročenie stredovej línie, čo sú činnosti, kedy dochádza ku kooperácii mozgových hemisfér. Ak dieťa prijíma potravu tuhej konzistencie, namáha a trénuje artikulačné orgány žuvaním, premieľaním potravy v ústach jazykom a prehltnutím. Problémom je, ak v dvoch rokoch a viac dieťa spracováva potravu tak, že jazyk tlačí medzi zuby, čo môže viesť k predkusu, pokriveným zubom a narušenej výslovnosti.

Je dôležité, aby dieťa vnímalo chuť a mechanický tlak na jazyku, bukofaciálnej oblasti a ďasnách. Zdravé deti ochutnávajú všetko a prichádzajú do kontaktu s rôznymi chuťami, vôňami a baktériami. Deti, ktoré nedokážu ovládať svoje končatiny, sú odkázané na pomoc rodičov pri priblížení hračky k ústam. Ak dieťa neprijíma potravu cez ústa, ale pomocou nasogastrickej sondy alebo Peg sondy, nedochádza k stimulácii artikulačných orgánov, čo môže viesť k hryzaciemu reflexu.

Ďalšou prekážkou k osvojeniu si reči je zmena svalového napätia. Ak je dieťa spastické, jeho jazyk je posunutý dozadu v ústnej dutine. Ak je hypotonické, jeho jazyk leží na dne úst alebo medzi zubami. V obidvoch prípadoch je pohyb obmedzený až znemožnený.

Logopedická Terapia a Očakávania

Posunúť sa môžeme vždy, niekedy sú to míľové kroky, inokedy malé krôčiky. Ak má pacient narušený tvárový nerv, cieľom je dosiahnuť zatvorenie úst a kontrolu slinenia. Ak je pacient po NCMP, cieľom je dorozumieť sa. Ak je po úraze hlavy s postihnutými nervami zodpovedajúcimi za prehĺtanie, vykonávajú sa cvičenia na zlepšenie schopnosti prijímania potravy.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Mať reálne očakávania znamená, že rodičovi vysvetlíme, čo s dieťaťom budeme robiť v rámci terapie a čo chceme dosiahnuť. Napríklad dieťa s DMO so spastickou kvadruparézou a epilepsiou nebude mať úplne čistú výslovnosť, ale cieľom je, aby sa dorozumelo, dokázalo zjesť požadované množstvo jedla a prehĺtať sliny. Hľadáme aj najvhodnejšie prostriedky k učeniu sa prostredníctvom počítača ovládaného očami a iné.

Alternatívne Formy Komunikácie

Komunikovať môžeme aj neverbálne gestami, mimikou, dotykom, intonáciou a pohybom. Pohyb, vnímanie a komunikácia sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú. Preto je možné komunikovať aj s človekom, ktorý je v stave bdelej kómy. Reaguje na pachové, termické či zvukové podnety. Reakciou môže byť napríklad rozšírenie zreničiek alebo klipnutie očí.

Augmentatívna a alternatívna komunikácia (AAK) je súbor spôsobov komunikácie, ktoré reč nahrádzajú alebo sprevádzajú. Ide o mimiku, gestá, komunikačné tabuľky s abecedou či grafickými znakmi, posunkový jazyk a počítačové pomôcky s rečovým výstupom. AAK je určená pre ľudí s narušenou komunikačnou schopnosťou, ktorých produkcia hovorenej reči je dočasne alebo trvalo obmedzená. Je vhodná pre deti a dospelých s mentálnou retardáciou, ťažkými poruchami sluchu, telesným a kombinovaným postihnutím, poruchami autistického spektra, DMO, po mozgovej cievnej príhode, svalovou dystrofiou, úrazom alebo nádorom mozgu, Downovým syndrómom, nezrozumiteľnou rečou, deťmi s neskorým nástupom reči alebo nehovoriacimi.

AAK by sa mala začať čo najskôr, aby dieťa malo väčšiu šancu osvojiť si komunikačné a jazykové schopnosti. Podporuje socializáciu dieťaťa, učenie, rozvoj slovnej zásoby a jazykový vývin. AAK poskytuje dieťaťu takú formu komunikácie, ktorá bude prostriedkom dorozumievania sa v situáciách bežného života.

Role Rodičov a Prostredie

Každé dieťa vyžaduje individuálny prístup, ktorý závisí od mnohých okolností, najmä od spolupráce rodiča. Problémom je dostupnosť vzdelávania sa pre zdravotne znevýhodnené deti, ktoré často musia cestovať do škôl, ktoré ich majú možnosť prijať.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Mnohí rodičia dávajú deťom mobily, tablety či hovoriacich medvedíkov v presvedčení, že sa vzdelávajú. Aj keď sú niektoré technológie interaktívne, nedokážu nahradiť priamu komunikáciu. Malé dieťa potrebuje komunikačného partnera, ktorý bude reagovať na jeho potreby, diskutovať s ním, opakovať naučené a vymieňať si role.

Ak rodič číta rozprávku, môže sa vrátiť k určitým kapitolám, ktoré dieťa zaujali alebo im nerozumie a transformovať ich do reálnej situácie, ktoré dieťa prežilo.

Rečový Vývin u Zdravých Detí

Dieťa by sa malo vedieť vyjadrovať gramaticky správne, plynule, s dostatočne rozvinutou slovnou zásobou a čistou výslovnosťou. V opačnom prípade môže mať problém s identifikáciou hlások v texte alebo s písaním. Dôležitý je jazykový cit a schopnosť fonematickej diferenciácie, napríklad odlíšenie slov kosa - koza. Čo sa týka porozumenia, tak nielenže dokáže povedať obsah rozprávky, ale jej aj rozumie, rozumie abstraktným pojmom. Pamäť by mala byť dostatočná na naučenie sa spamäti básničky či pesničky. Samozrejmosťou by malo byť rozpoznávanie tvarov a identifikácia farieb.

Špecifické Poruchy a Prístupy

Elektívny mutizmus je špecifická porucha, pri ktorej dieťa zažíva veľkú úzkosť z rozprávania a komunikuje len s ľuďmi, pri ktorých sa cíti bezpečne. Cieľom pri spolupráci s dieťaťom nie je ho zmeniť, ale stavať na jeho silných stránkach a hľadať spôsoby, ako môže zvládať svoje strachy.

Montessori Prístup

Montessori je metóda, ktorá podporuje prirodzený vývoj dieťaťa. V období pokojného rastu, kedy deti zaujíma morálka, pravidlá a čo je fér, je dôležité budovať si vzájomne dôverný vzťah. Cieľom je podpora nezávislosti a samostatnosti. Okolo 7. roku veku sa rozvíja schopnosť abstraktne myslieť, logické myslenie a dieťa sa snaží pochopiť fungovanie celého sveta.

Podľa Marie Montessori potrebuje človek napĺňať tzv. ľudské tendencie: poriadok, orientáciu, preskúmavanie, komunikáciu, činnosť, manipuláciu a opakovanie.

Adaptácia na Škôlku

Nástup do škôlky môže byť pre dieťa stresujúci. Rodičia by mali zvážiť, kedy je dieťa pripravené odlúčiť sa od rodiny a na škôlku ho pripraviť. Je dôležité, aby deti vedeli, že po ne po škôlke prídete. Vysvetlite im, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň a na aké aktivity sa môžu tešiť.

Dieťa je pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. Ak dieťa odmieta škôlku, je dôležité neignorovať jeho obavy a vysvetliť mu, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva a oboznámiť ho s jeho povinnosťami a možnosťami.

Ak sa objavia fyzické prejavy stresu, ako sú bolesti brucha, kŕče, zvracanie, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky, treba zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Môžete sa hrať na zvieratká, ktoré idú do škôlky, čítať knihy s tematikou škôlky a pýtať sa dieťaťa, ako sa malo v škôlke.

Dôležitá je trpezlivosť, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Ak nemôžete dieťa vyzdvihnúť, pošlite poň niekoho známeho. Ak to nejde, nebojte sa skúsiť to o rok znova.

Podpora Vývinu Reči Hrou

Pre detí vo veku od 6 do 8 rokov môže byť vhodné nechať dieťa roztriediť rôzne veci do kategórií a nechať ich vysvetliť, čo majú spoločné alebo na čo sa používajú. Deťom môžeme klásť hádanky, tiež ich nechať vymýšľať vlastné hádanky. U detí vo veku od 8 do 10 rokov sa vyjadrovacie schopnosti môžu rozvíjať podporovaním ich slovnej zásoby tak, že ich necháme hľadať slová s podobným významom alebo s opačným významom. U 10 - 12 ročných detí sa dá obsahová úroveň reči posilniť rozvíjaním slovnej zásoby, lúštením krížoviek, hraním Scrabble a ďalších slovných hier. Podporiť dieťa v kreatívnom písaní alebo napísaní obsahu o knihe, ktorú čítalo, dokáže tiež rozvíjať jeho vyjadrovanie. U adolescentov s vyjadrovacími ťažkosťami odporúčame povzbudzovať ich v čítaní kníh a podporovať ich ústny prejav formou diskusií a rozprávaním sa o vlastných skúsenostiach a názoroch o témach, ktorými žijú a zaujímajú ich.

Skúsenosti Logopedičky

Logopedička Adelaida Fábianová sa zaoberá prevažne ľuďmi, ktorí majú okrem problémov s rečou a prehĺtaním aj pohybový hendikep. Počas terapií kombinuje rôzne metódy, techniky a prístupy. V centre pozornosti je vždy pacient, ktorému sa na mieru snaží vytvoriť optimálne cvičenia. Jedným z nich je aj orofaciálna a bazálna stimulácia.

tags: #ako #na #nehovoriace #dieta