Poznali ste sa v tejto scéne? Ak áno, môžete byť pokojní, nemáte ani zlé, ani lenivé, ani hluché dieťa. Iba také úplne obyčajné, ktorému treba veľa vecí hovoriť opakovane. Prečo? Takto to skrátka je a to z viacerých dôvodov. Ak máte pocit, že vaše dieťa nepočúva, čo hovoríte, neposlúcha vás alebo vás úplne ignoruje, pravdepodobne bude chyba vo vašej komunikácii.
Prečo deti neposlúchajú?
Výchovná poradkyňa Katarína Winterová približuje tie najzásadnejšie dôvody detskej neposlušnosti:
- Nezrelý mozog: Deti majú nezrelý mozog, ktorý sa vyvíja. Laicky povedané - ešte sa mu len vytvára schopnosť rozhodovať sa, analyzovať počuté slová či vytvárať si vlastný úsudok.
- Krátka pozornosť: Deti majú aj inú mieru udržania si pozornosti ako my dospelí. Na to často zabúdame. Čím mladšie dieťa, tým kratší čas sa dokáže plne sústrediť na to, čo hovoríte. Väčšina detí sa po niekoľkých vetách nechá vyrušiť podnetmi z okolia alebo uniká do predstáv.
- Nepočujú nás: Áno, aké jednoduché. Ale aj toto je dôvod, prečo niektoré veci musíme opakovať. Deti nás totiž nepočujú, pretože sú sústredené do svojej hry, skladajú si puzzle, hrajú sa s bábikami, autíčkami a naše slová sa im môžu zdať ako niečo, čo síce počujú, ale nevnímajú. Venujú svoju pozornosť hre, ktorá je pre nich dôležitá.
- Vlastná predstava: Niekedy deti dospelých odignorujú preto, že majú svoju vlastnú predstavu, čo budú robiť a ako sa hrať. Nechcú robiť to, čo od nich požadujeme, pretože cítia, že obmedzujeme ich hru a ich samotných. A obmedzovanie nemá nikto rád, ani deti.
- Rebélia: Okrem dôvodov, ktoré som spomenula, netreba zabúdať, že nepočúvanie na prvýkrát patrí k detskému svetu. Napríklad táto brána je v detskom ponímaní skvelá hra a dospelácke argumenty im prídu ako niečo vzdialené. Poznáte nejaké dieťa, ktoré ihneď poslúchne rodičov a nedovolí si malú rebéliu?
- Nedostatok istoty: Ak dieťa nemá určené žiadne hranice, znamená to pre neho nedostatok istoty zo strany dospelého a dokonca istú formu nezáujmu o jeho osobu.
Ako zlepšiť komunikáciu s dieťaťom a dosiahnuť poslušnosť?
1. Komunikujte efektívne
- Zvoľte správnu komunikáciu: My rodičia často niečo zakričíme niečo deťom do vedľajšej izby a očakávame, že poslúchnu. Oni však nereagujú a preto kričíme dookola. Ak dospelý niečo od dieťaťa chce, mal by prísť za dieťaťom, uistiť sa, že ho počulo a vníma.
- Upútajte pozornosť: Zvlášť pri niektorých deťoch je potrebné sa im pozrieť do očí, prípadne ich chytiť za plecia, za ruku a zopakovať im to. Upútať celú ich pozornosť. Ak hovoríte na dieťa, ktoré sa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva. Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt. Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: „Pozri sa na mňa.“ Vtedy už s najväčšou pravdepodobnosťou zareaguje. Až keď ste si istí, že dieťa vám venuje pozornosť, vyslovte svoju požiadavku.
- Obmedzte opakovanie: Povedzte to maximálne dvakrát, potom pristúpte k dieťaťu, získajte si jeho pozornosť pohľadom, dotykom a jasne mu povedzte čo potrebujete. Večné opakovanie určitých pokynov je pre rodičov náročná situácia. Len máloktoré veci vo výchove sú pre rodiča tak frustrujúce ako opakovanie sa: Umy si zuby! Poskladaj si oblečenie! Nehojdaj sa na stoličke!
- Hovorte jasne a stručne: Hovorí sa, že ak sa nedokážete vyjadriť menej ako desiatimi slovami, radšej nehovorte nič. Siahodlhé vysvetľovanie problému spravidla nemá u detí zmysel. Vyjadrujte sa jednoznačne. Deti sú veľmi citlivé a okrem obsahu verbálnej výpovede intenzívne vnímajú aj váš postoj, mimiku a gestikuláciu.
- Používajte pozitívnu komunikáciu: Pozitívnou komunikáciou vždy dosiahnete viac ako tou negatívnou. Ak ho napríklad upozorníte: „Neseď na tej zemi!“ môže si presadnúť z podlahy v obývačke na podlahu na chodbe. Povedali ste predsa, že nemá sedieť na TEJ zemi. Nevie, že nechcete, aby sedelo kdekoľvek na zemi.
- Buďte rázni, ale slušní: Vy ako rodičia ste pánom situácie. Ak máte požiadavku na dieťa, predneste ju rázne a sebaisto. Nekričte, ak je to možné, nenechajte sa strhnúť hnevom ani inými negatívnymi emóciami, ale hovorte s rozvahou. Z vášho výrazu jednoducho musí byť jasné, že viete, čo chcete a ste si tým istí. To, samozrejme, neznamená, že máte byť drzí, či dokonca panovační. Ak od dieťaťa niečo chcete, slušne ho požiadajte, alebo mu povedzte, že budete radi, ak to pre vás urobí. Ráznosť a rozvaha by mala vyplývať z vášho postoja, vystupovania a tónu hlasu.
- Overte si, či vás dieťa počúva: Ak hovoríte na dieťa a ono vás vníma, mali by ste sa vyjadrovať predovšetkým jednoznačne. Ak hovoríte na dieťa, ktoré sa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva. Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt. Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: „Pozri sa na mňa.“ Vtedy už s najväčšou pravdepodobnosťou zareaguje. Až keď ste si istí, že dieťa vám venuje pozornosť, vyslovte svoju požiadavku.
- Nehovorte príliš veľa: Hovoríte jeden príkaz za druhým bez toho, aby ste sa nadýchli? V prípade sa nečudujte, ak dieťa nepochopí čo má urobiť. Nedávajte príliš veľa pokynov naraz. Preto nehovorte veľa.
- Nehovorte nepriamo: Ak chcete na svoje dieťa hovoriť, oslovte ho. Nehovorte nepriamo.
2. Stanovte jasné pravidlá a hranice
- Harmonogram činností: Stanovte jasné pravidlá a harmonogram činností, ktoré od detí požadujete. Napríklad: Prídeme z ihriska, umyjeme si ruky, a až potom sa najeme či napijeme. A toto vyžadovať. Jednoducho sú činnosti a povinnosti, ktoré by sa mali u detí zautomatizovať.
- Vizuálne pomôcky: U malých detí odporúčam vizuálnu pomôcku - na papieriky im nakreslite postupne činnosti, ktoré majú urobiť, čo od nich najčastejšie požadujete. Napríklad upratanie si izby pred večerou: Nakreslite izbu s uloženými hračkami a potom nakreslite večeru. Jedna činnosť predchádza druhú. Deti si to zautomatizujú a vy už nemusíte dookola vysvetľovať a opakovať.
- Dôslednosť: Ak deti ani na viacero upozornení nerešpektujú zákaz, je čas, aby uplatnili svoju rodičovskú pozíciu. Rozhovorom. Opýtajte sa ich, či vás počuli a nech teda zopakujú, prečo to nemôžu robiť. Potom už ide len o dôslednosť rodičov, aby im to nedovolili za žiadnych okolností.
- Hranice: Keď dieťa dosiahne školský vek, mali by ste mu dať rozvrh úloh, ktoré od neho očakávate (čas jedenia, odchod do školy, čas, keď má ísť spať, hygiena, upratanie izby, vynášanie smetí,…).
3. Buďte príkladom
- Vzor: Pre vaše dieťa ste vzorom. Nielen v správaní, ale aj v komunikácii. Od vás sa učí, ako vyjadrovať svoje požiadavky, túžby, želania, ale aj ako fungovať v kontakte s druhými. Ak vidí, že nepočúvate vy jeho, bude robiť to isté vo vzťahu k vám. Jednoducho sa túto komunikačnú stratégiu naučí a prijme ju za svoju.
- Správanie: Ak sa vy správate nedisciplinovane, neočakávajte od dieťaťa, že bude lepšie ako vy. Napríklad, ak nie ste poriadkumilovní, ťažko takým bude vaše dieťa. Rovnako je to aj so slušnosťou a pod.
4. Riešte problémy konštruktívne
- Dohoda: Namiesto príkazov, zákazov či zvýšeného hlasu v prípade, ak dieťa nechce „poslúchať“, však môžete vyskúšať nenásilnú metódu dohody. Má až prekvapivé účinky a veľmi uľahčí často náročné rodinné spolužitie.
- Ponúknite voľby: Dávate na výber . spôsobom, znamená to, že zvyčajne nemáte na výber. s deťmi nefunguje. nemusí poslúchnuť. Poskytujete mu možnosť odpovedať nie. pretože vo vyššom veku to môže spôsobiť problémy.
- Partnerský prístup: Postupne preto môžete dieťa ponúkať k tomu, aby samo navrhovalo, čo a ako sa bude diať. Ak mu dáte možnosť podieľať sa na riešení situácie, bude mať tendenciu dohodu plniť, pretože ju samo navrhlo. Stane sa to preň otázka cti. Môžete potom použiť napríklad vety: „Čo navrhuješ v tejto situácii? alebo „Máš nejaký nápad, ako by sme to mohli vyriešiť? alebo „Ako by sme sa mohli dohodnúť, aby sme obaja boli spokojní?“ Rozdiel v komunikácii je podstatný. Namiesto autoritatívneho štýlu zvolíte partnerský a rešpektujúci.
- Riešenie konfliktov: Metódu dohody môžete uplatniť aj pri súrodeneckých sporoch, ktoré sa nevyhnú žiadnej rodine. Namiesto snahy vyriešiť konflikt z pozície rodičovskej autority však dajte deťom možnosť „vybaviť“ si to po svojom.
5. Buďte trpezliví a láskaví
- Láska a podpora: Láska, ktorú vášmu dieťaťu prejavujete, garantuje jeho zdravý vývoj. Tento princíp je základom každého rodinného vzťahu. Dieťa potrebuje podporu. Je dôležité rozvrhnúť si čas tak, aby ste sa mohli venovať nielen vašim aktivitám, ale aj deťom, ktoré potrebujú pocítiť vašu lásku a dôveru. Nájdite si čas porozprávať im rozprávku, zahrať si karty, alebo spolu si sadnúť za stôl. Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj.
- Nebuďte príliš prísni: Nečakajte od seba, že nikdy nestratíte trpezlivosť, že budete dookola vysvetľovať s kľudom, a že vaše deti budú dobré, len ak budú na prvé slovo počúvať. Ste rodič so svojimi vlastnými limitmi. Nie ste dokonalý, ani deti. To ale neznamená, že ste zlý rodič.
- Milosrdenstvo a citlivosť: Nebojme sa byť rodičmi a zasiahnuť. Zároveň by ale mali rodičia podľa nej vždy zachovať milosrdenstvo a citlivosť pre detské prežívanie. Možno si poviete, že máte právo napomínať deti, aj od nich žiadať pomoc, či ich usmerňovať. Skúste si však značiť, koľkokrát denne ich napomeniete, aby niečo nerobili alebo naopak aby niečo urobili. Aby to neboli len prísne slová, tak k deťom pristupujme s láskou a s pozitívnou motiváciou.
- Rozvážny postoj: Keď treba dieťa pokarhať, nezabudnite na rozvážny postoj.
- Nezvyšujte hlas: Zvyšujete hlas. poslúchne alebo nie. príkazom ako aj stratu pocitu bezpečia a lásky.
- Vyhnite sa bitke: Vyhnite sa tiež bitke, niekedy však dať na zadok môže byť účinné. Nesmiete to však zneužívať, ani ako výchovný prostriedok. Telesné tresty vedú k nevraživosti a k väčšej neposlušnosti.
- Realistické očakávania: Buďte realisti. Najlepšie je dieťa presvedčiť, že ste na jeho strane. Občas sa každému stane, že stratí chladnokrvnosť. Ak sa vám to stane iba zriedka a dokážete sa hneď ovládnuť, dieťa rýchlo na incident zabudne. Ak je pravda, že sebaovládanie je dôležitou vlastnosťou dieťaťa, je vyčerpávajúce naučiť ho tomu. Ak sa situácia skomplikuje, povedzte si: máme ho radi a kontrolujte ho. Hranice, ktoré mu určíte, budú po čase širšie, aby ste mu nechali viac voľnosti pri výbere, zároveň sa však dieťa bude môcť stále na vás a váš prejav lásky spoľahnúť.
Čo robiť, keď dieťa vyjednáva?
- Neustupujte: Ak od dieťaťa niečo žiadate a ono to z akéhokoľvek dôvodu nechce urobiť, pokúsi sa s vami nejakým spôsobom vyjednávať. Pokiaľ mu skutočne ide o dosiahnutie svojho, použije čokoľvek od manipulácie, cez argumentáciu až po priamy útok. Pokiaľ začnete reagovať na jeho výhovorky, argumenty či útočné vyjadrenia, zbytočne sa vzdialite od toho, čo chcete dosiahnuť. Požiadavku smerom k dieťaťu vyslovte jedine vtedy, keď ste o nej presvedčení. Jednoducho ju opakujte dovtedy, kým ju dieťa nesplní. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne.
- Neustupujte vždy: dieťaťu vždy ustupovali.
Prečo je neposlušnosť niekedy dobrá?
- Zvedavosť a entuziazmus: Neposlušnosť je do istej miery dobrým znakom. Neposlušnosť je dôkazom toho, že dieťa je zvedavé a plné entuziazmu, a teda rozvíja svoje schopnosti, vie nadviazať kamarátstva a vníma nové pocity.
- Spolupráca: To však neznamená, že jeho neposlušnosť treba ignorovať. Dieťa, ako člen rodiny, musí poznať nároky a hranice ostatných. Musí spolupracovať s rodinou a s priateľmi. Sebaovládaniu sa naučí predovšetkým v spoločnosti iných detí, doma menej.
Dôležitosť očného kontaktu
- Očný kontakt: sa očnému kontaktu. aby poslúchlo.
- Vzájomná pozornosť: So svojimi deťmi môžete byť skvelé kamarátky, ale musíte im ukázať, kedy vás majú rešpektovať. Preto by vás mali vnímať ako prirodzenú autoritu, ktorú majú poslúchať. Inak sa dostanete do takých nepríjemných situácií, že skôr počúvnu cudzieho človeka ako vás. Nemusíte sa báť toho, že by ste kvôli tomu mali medzi sebou zlý vzťah. Jednoducho ich naučte, že tak ako sa s nimi viete blázniť a ste ich dôverníčkami, rovnako prichádzajú momenty, keď vám nemôžu odvrávať, aby ste mali vzájomne dobrý vzťah.
- Uistite sa, aby vás potomok pri komunikácii vnímal: Môže sa totiž stať, že bude natoľko zahĺbený do svojej činnosti, že vám odpovie len automaticky a v skutočnosti už po pár sekundách nevie, čo ste mu to povedali. Základným trikom preto je, aby ste nadviazali očný kontakt. Po celý čas, ako k ním hovoríte, vzájomne sa na seba pozerajte. Tak máte istotu, že si vás nielen vypočujú a môžu hneď reagovať, ale zároveň aj lepšie pochopia všetko, o čom ste rozprávali.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM