Rozvod rodičov patrí medzi najstresujúcejšie udalosti v živote človeka a má hlboký vplyv na celú rodinu, najmä na deti. Deti sa musia vyrovnať so stratou, zmenami a novou realitou, čo môže viesť k rôznym psychickým a emocionálnym problémom. Je preto dôležité, aby rodičia pristupovali k tejto situácii s citlivosťou a snažili sa minimalizovať negatívne dopady na svoje deti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako dieťaťu pomôcť pred, počas a po rozvode, s dôrazom na psychologické aspekty a praktické rady pre rodičov.
Rodina ako základ a jej narušenie rozvodom
Rodina je základnou bunkou spoločnosti, kde sa dieťa učí láske, vzájomnému rešpektu a spolužitiu. Poskytuje mu pocit bezpečia, pohody a vytvára atmosféru pokoja, kde je možné zdieľať príjemné aj nepríjemné pocity. Vytvára najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí. Narušenie tejto pohody rozvodom má obrovský vplyv na emočné prežívanie dieťaťa.
Rozvod ako stresujúca udalosť
Rozvod sa radí medzi najstresovejšie udalosti v živote človeka a ovplyvňuje všetkých členov rodiny. Je preto potrebné hľadať spôsoby, ako eliminovať nepriaznivé dopady na deti i dospelých.
Dve roviny rozvodu: partnerská a rodičovská
V rovine rozvodu existujú dve roviny: partnerská a rodičovská. Pre rodičov je rozvod emočnou záťažou, pri ktorej sa musia vysporiadať s ukončením vzťahu. Druhou rovinou je rodičovská, kde sa rodičia zaoberajú prežívaním detí a hľadaním modelu ďalšieho fungovania rodiny. Oddelenie týchto dvoch oblastí je často problematické, nakoľko rodičia niekedy nedokážu ovládnuť vzájomné pocity a tie priamo vplývajú na deti.
Psychorozvod: emočná rovina rozchodu
Samotný rozvod manželstva má právnu rovinu, kedy prebieha súdny proces. Zo psychologického pohľadu je však kľúčová emočná rovina, teda zvládnutie rozchodu na emočnej úrovni, vtedy hovoríme o psychorozvode. Ak toto rodičia zvládnu, môžu sa zamerať na potreby detí.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako hovoriť s deťmi o rozvode
Dôležité je deti v tejto oblasti nevynechať. Mnoho rodičov si myslí, že tým, že deti sú malé, tak nechápu, čo sa deje, a netreba ich tým zaťažovať. To je ale veľmi rizikové a prináša to v neskoršom veku veľké problémy v psychickom prežívaní detí a vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi.
Rozhovor ako základ
Na začiatok sa odporúča s deťmi o situácii porozprávať a vysvetliť im, čo sa deje a aké zmeny nastanú. Je potrebné začleniť informácie o ďalšom bývaní a spôsobe starostlivosti o deti, tiež je dôležité vytvoriť priestor na ich otázky a zodpovedať ich. Rodičia by sa na takýto rozhovor mali spoločne pripraviť, aby boli v odpovediach jednotní. Tiež nie je vhodné, aby počas rozhovoru došlo k vzájomnému obviňovaniu a špecifikácii dôvodov rozvodu. Deťom stačí vedieť, že je to ich spoločné rodičovské rozhodnutie, ktoré neovplyvní vzťah rodičov k deťom a mať ubezpečenie, že navždy ostanú pre ne mamou a otcom.
Pravidlá rozhovoru s dieťaťom o rozvode
- Pravdivosť: Neklamte, nezahmlievajte, buďte úprimní.
- Spolu: Oznámte to dieťaťu spoločne.
- Ubezpečenie: Uistite dieťa, že nie je vinníkom rozvodu.
- Rodičovská rola: Zdôraznite, že aj keď prestávate byť partnermi, stále ste rodičia.
- Zmeny: Načrtnite, ako bude život po rozvode vyzerať, a snažte sa minimalizovať zmeny.
Otvorená a úprimná komunikácia
Nejaký univerzálny návod na oznámenie rozvodu dieťaťu neexistuje. Dôležité je uvedomiť si, že dieťa má právo vedieť pravdu, aj keď je veľmi bolestivá. Pri rozhovore, kde by ste mali byť určite obaja, skúste využívať príklady z okolia. Môžete popísať vaše emócie, ktoré prežívate.
Čas a priestor pre rozhovor
Dajte si na takýto rozhovor čas. Dbajte na to, aby ste neboli časovo obmedzení, aby ste obaja dokázali dieťaťu poskytnúť potrebnú oporu. Stále im opakujte, že neprídu ani o jedného z vás. Deťom postupne hovorte, čo sa zmení v ich živote. Popíšte im, čo ich bude čakať. Tak sa budú cítiť viac istejšie a budú vám viac dôverovať. Dôležité je aj deti aktívne počúvať. Odpovedať na každú jednu otázku, ktorú vám môžu klásť.
Emocionálna podpora a pochopenie
Čakajte rôzne emócie, to je v poriadku. Deti si musia svoje emócie odžiť a tak následne spracovať. Pomáhajte im pri tom tak, že ich budete ubezpečovať, že ste s nimi. Hovorte s nimi o ich pocitoch, dávajte im najavo lásku a pochopenie.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Odstránenie pocitu viny
Často sa u detí stáva, že pociťujú sami vinu za to, čo sa medzi vami stalo. V tomto prípade im to nedovoľte a neustálym opakovaním im vysvetľujte a ubezpečujte, že to je len medzi dospelými.
Dobro detí na prvom mieste
Veľmi dôležité je aj to ako váš život bude prebiehať po rozvode. S manželom by vám malo ísť v prvom rade o dobro detí. Pre nich je otec veľmi dôležitá osoba, ktorá by sa o nich mala starať aj po odchode z domu.
Vysvetlenie situácie
Dajte si záležať, aby ste sa počas rozhovoru vyhli vzájomnému obviňovaniu s partnerom a prejavom hnevu. Rozhovor by mal byť čo najviac pokojný a bez silných emócií, nech je to akokoľvek náročné. Samozrejme, deťom nemusíte (a ani to nie je vhodné) vysvetľovať veci do detailov, ale skúste im citlivo vysvetliť, prečo ste sa pre rozvod rozhodli. Je lepšie rozprávať za oboch ako pár - teda napríklad: „Už spolu nie sme šťastní. Viac sa hádame, ako si rozumieme. Snažili sme sa pracovať na našom manželstve, ale zdá sa, že nie sme schopní to zvládnuť a rozhodli sme sa ísť každý svojou cestou.“ Vyhnite sa obviňovaniu toho druhého, neukazujte prstom a skúste v mene lásky k svojim deťom prekonať pokušenie povedať deťom pravdu o ich otcovi alebo matke.
Informácie o bývaní
Keď sa manželstvo končí, len malé percento párov zostáva žiť spoločne v jednom byte či dome. Vo väčšine prípadov prichádza na rad sťahovanie jedného z manželov. Deťom treba povedať, kto zostane žiť vo vašej domácnosti a kto sa bude sťahovať a samozrejme, s kým budú deti. Tiež sa porozprávajte o tom, ako často budú deti vídať ocka či mamu podľa toho, kto odchádza a s kým deti zostávajú. Pre deti je dôležité, aby si mohli zachovať kvalitný vzťah s oboma rodičmi, aj keď nebude rodina žiť pohromade.
Prijatie emócií
Buďte pripravení na ich smútok, plač, možno hnev či výbuchy zlosti. Dajte im najavo, že ich emócie sú v poriadku, že je v poriadku cítiť hnev či smútok a prejaviť ho a že časom sa veci upokoja a všetko bude ľahšie. Buďte tam pre svoje deti a buďte obaja empatickí. Deťom bude trvať rôzne dlho, kým túto novú informáciu spracujú a prispôsobia sa jej. Počas tohto obdobia môžu byť u detí rôzne prejavy zlosti, zmeny nálad a podobne. Je potrebné pristupovať k týmto prejavom citlivo a s pochopením.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Priestor pre otázky
Na záver nechajte priestor pre otázky vašich detí a snažte sa odpovedať úprimne a jasne. Ak neviete na nejakú otázku odpovedať s istotou, povedzte, že zatiaľ nie ste si istí. Ubezpečte vaše deti, že sa môžu kedykoľvek na vás obrátiť s ďalšími otázkami, ktoré prirodzene vyplynú z novej situácie.
Ďalšia starostlivosť o deti po rozvode
Rodičia si potrebujú premyslieť, ako budú ďalej zabezpečovať starostlivosť o deti. Niekedy je vhodné si rôzne modely vyskúšať. Pri tom, aký model sa zvolí, sa odporúča zohľadniť vek resp. vývinové obdobie a s ním súvisiace aktuálne vývinové potreby dieťaťa, možnosti rodičov zabezpečovať starostlivosť, ich vzájomnú komunikáciu a ideálne aj zachovanie škôlky/školy/rovesníckeho prostredia.
Najčastejšie modely starostlivosti o deti
- Dieťa zverené jednému rodičovi a neupravený styk s druhým rodičom (napr. Dieťa je zverené matke a s otcom sa stretáva podľa toho ako sa otec s matkou dohodnú).
- Dieťa zverené jednému rodičovi a upravený styk s druhým rodičom (napr. Dieťa zverené matke a s otcom sa stretáva každý párny víkend a každú stredu v nepárnom týždni).
- Dieťa zverené do striedavej starostlivosti (napr. týždeň u matky a týždeň u otca).
Konzultácia s odborníkom
Treba spomenúť, že každej rodine vyhovuje niečo iné, preto je vhodné zvážiť viaceré možnosti a prihliadať predovšetkým na to, čo je v najlepšom záujme detí. Pre tieto situácie je možné a vhodné poradiť sa s kolíznym opatrovníkom, ktorý vstupuje do súdneho procesu rozvodu ako zastupujúci vaše dieťa alebo deti. Okrem toho vám môže odporučiť poradenstvo psychológa, ktorý sa špecializuje práve na tieto situácie týkajúce sa manželov, partnerov, rodiny ale aj jednotlivca. Táto pomoc je bezplatná a môže byť využitá aj z vlastnej iniciatívy. To znamená, že ak aj prechádzate rozchodom, ktorý sa nerieši súdnou cestou, môžete využiť toto poradenstvo. Psychológov nájdete na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny pod referátom poradensko - psychologických služieb.
Psychologické účinky rozvodu na deti
Psychologické účinky rozvodu na deti závisia od toho, ako stresujúci pre ne rozvod bol. Prvý rok po rozvode je najťažší, deti bojujú so strachom, hnevom, úzkosťou a nedôverou. Väčšina detí si postupne zvykne na zmeny a prispôsobí sa novým rodinným zvykom, ale niektoré sa nikdy nevrátia do normálu.
Čo deti premýšľajú po rozvode
- Malé deti: Nerozumejú, prečo musia žiť v dvoch domovoch a boja sa, že ich rodičia prestanú milovať.
- Staršie deti: Obávajú sa, že kvôli nim došlo k rozvodu.
- Tínedžeri: Hnevajú sa na rodičov za rozpad rodiny.
Stres súvisiaci s rozvodom
Rozvod často znamená stratu každodenného kontaktu s jedným rodičom, čo ovplyvňuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Deti môžu cítiť slabšie puto k otcovi. Rozvod ovplyvňuje aj vzťah dieťaťa s rodičom, s ktorým žije v jednej domácnosti.
Sprievodné javy rozvodu
Pre niektoré deti sú sprievodné javy rozvodu väčšou záťažou ako samotný rozchod rodičov. Môže to byť zmena školy, sťahovanie sa do nového domova, život s osamelým rodičom, finančné problémy a materiálne podmienky.
Zmeny súvisiace s novými členmi domácnosti
Po rozvode často prichádza do rodiny nový člen domácnosti, napríklad nevlastný otec, mama, nevlastní súrodenci. Deti prežívajú neustále zmeny v dynamike svojej rodiny. Miera zlyhania pri druhých manželstvách je vyššia ako pri prvých, a tak veľa detí zažíva viacnásobné rozchody a rozvody.
Problémy v oblasti duševného zdravia a správania
Rozvod môže zvýšiť riziko psychických problémov u detí a dospievajúcich, ako sú poruchy prispôsobenia sa novej realite, problémy so správaním a kriminalita. Deti z rozvedených rodín môžu mať viac konfliktov so svojimi rovesníkmi a problémy s učením.
Ako zmierniť dopad rozvodu na dieťa
- Minimalizujte napätie v rodine: Intenzívny konflikt medzi rodičmi zvyšuje utrpenie detí.
- Nenúťte deti vyberať si: Nežiadajte deti, aby si vybrali, ktorého rodiča majú radšej.
- Udržiavajte prijateľné vzťahy: Pozitívna komunikácia a láskavosť rodičov pomáhajú deťom lepšie zvládnuť rozvodové konanie.
- Používajte dôslednú disciplínu: Stanovte si jednotné pravidlá, ktoré budete dodržiavať.
- Venujte dospievajúcim deťom zvýšenú pozornosť: Vaše dieťa v puberte bude potrebovať oveľa vyššiu pozornosť ako za normálnych okolností.
- Naučte dieťa pracovať s negatívnymi emóciami: Je dôležité vedieť rozpoznávať druhy emócií a postupne sa ich učiť aj ovládať a primeraným spôsobom vyjadrovať.
- Pomôžte deťom cítiť sa bezpečne: Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.
Fázy prežívania rozvodu u detí
Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa reaguje na rozvod individuálne a prechádza rôznymi fázami prežívania. Tieto fázy môžu zahŕňať:
Hnev a popieranie
Deti sa prirodzene bránia psychickej bolesti rôznymi spôsobmi. Môžu predstierať ľahostajnosť a obviňovať rodičov alebo samých seba. Niekedy sa tvária, že sa ich rozvod nijako netýka a nemajú s tým problém. V tejto fáze je dôležité poskytnúť deťom priestor na vyjadrenie svojich emócií a ubezpečiť ich, že je v poriadku cítiť hnev a smútok.
Zlosť
Zlosť je prirodzenou reakciou na bolesť a úzkosti. V tejto fáze potrebujú deti veľa lásky a pochopenia, ktoré im treba ako rodič ponúkať. Je dôležité pomôcť deťom identifikovať a vyjadriť svoju zlosť konštruktívnym spôsobom, napríklad prostredníctvom športu, umenia alebo rozhovoru s dôveryhodnou osobou.
Smútok
Smútok je prirodzenou reakciou na rozvod rodičov. Tento smútok by mal samozrejme ustúpiť. Ak sa dieťa cíti izolované a môže nadobúdať ľahostajný postoj k veciam, je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť. Ak smútok u vášho dieťaťa pretrváva alebo sa zhoršuje, môže prerásť až do depresie. Depresia sa môže prejavovať pocitmi menejcennosti, bezmocnosti a beznádeje. V extrémnych prípadoch môže viesť až k myšlienkam na samovraždu alebo sebapoškodzovanie.
Strach
Deti sa môžu báť zmien, ktoré rozvod prinesie. Je dôležité, aby boli na očakávané zmeny vo vzťahu rodičov a chodu spoločnej domácnosti pripravené. Strach z opustenia a obavy z budúcnosti môžu spôsobiť veľa úzkosti.
Vplyv veku dieťaťa na prežívanie rozvodu
To, ako zareagujú deti na rozvod rodičov v tom ktorom vývinovom období nedokáže predvídať ani rodič, ani detský psychológ. Dospelí by si však mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela.
Predškolský vek (2-6 rokov)
Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. Z náhlej neprítomnosti jedného rodiča môže prežívať pocity zúfalstva. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
Starší školský vek a puberta (7-15 rokov)
Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. Môžu cítiť povinnosť starať sa alebo podporovať citovo nevyrovnaného rodiča na úkor svojich vlastných zdrojov rovnováhy a energie (obrátenie rolí). V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Môžu si začať presadzovať svoju vôľu, požadovať, aby zostali u jedného, alebo sa presťahovali k druhému rodičovi. Potrebujú stále podporu rodičov, ale odmietajú s nimi tráviť rovnaké množstvo času ako predtým.
Adolescencia (16-19 rokov)
V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Rozvod a pohlavie dieťaťa
Vo viacerých výskumných zisteniach sa uvádza, že chlapci sa s rozvodom rodičov vyrovnávajú ťažšie ako dievčatá, ale môže sa to zmeniť v puberte, kedy práve dievčatá mávajú často citové problémy. Iné výskumy tieto zistenia nepotvrdzujú a preto akékoľvek zovšeobecnenie v tomto prípade nie je možné. Niektorí chlapci sú veľmi citliví, problémy iných chlapcov nesúvisia primárne s rozchodom rodičov, ale s tým, že ostávajú žiť s matkou. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.
Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
Prvá fáza (obranné mechanizmy)
V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Deti majú pocit, že rodič, ktorý odchádza neodmieta len svojho partnera, ale aj ich. Niekedy sa snažia nájsť menej bolestnú tému, na ktorú prenesú nepríjemné pocity zo straty (čo na to povedia kamaráti, ako to poviem v škole). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia, a to väčšinou i v prípade, keď rozvodu predchádzali intenzívne manželské konflikty. V tejto fáze môže dôjsť k nesprávnemu pochopeniu rodičmi alebo príbuznými, poprípade každým, kto je v rozvodovej situácii zaangažovaný, že dieťa nemá problém alebo, že druhého rodiča vôbec nepotrebuje, keď o ňom ani nerozpráva.
Druhá fáza (zlosť)
V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
Tretia fáza (vyrovnávanie sa)
V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.
Medzi ľuďmi koluje názor, že rodičia majú dôležitejšiu úlohu v detstve, ako v adolescencii, ale pravdou je, že adolescenti potrebujú rodičov rovnako, ako malé deti. Najdôležitejším faktorom je však charakter predrozvodového spolužitia rodičov. Všetky z vyššie popísaných problémov dieťaťa vychádzajú prevažne z neúnosného zaťaženia dieťaťa napätím, zmenami a neistotami v rozvodovej situácii alebo zo vtiahnutia do rodičovského konfliktu. Tieto problémy často bývajú jedným z rodičov nesprávne pripisované negatívnemu vplyvu výchovy alebo správania druhého rodiča a bývajú nesprávne interpretované ako dôkaz nevhodnosti týchto návštev. Patrí k nim pomočovanie, nočné mory alebo sťažená koncentrácia, zmeny v chovaní dieťaťa po návrate z víkendovej návštevy.
Ak neodoznejú akútne a výrazné prejavy psychických problémov do niekoľkých týždňov, je potrebné konzultovať to s detským psychológom alebo psychiatrom, poprípade absolvovať psychoterapiu. Úplná stabilizácia však trvá mesiace až roky, smútok nad rozvodom napokon môžu deti pociťovať až do dospelosti.
Čo majú rodičia zakázané
- Pretrvávajúce hádky a vzájomné napádania rodičov dieťaťu škodia. Nemusíte ho zato držať v skleníkovom prostredí. Pre jeho budúci život môže byť užitočné, keď zistí, že konflikty sú prirodzenou súčasťou života. Pravda za predpokladu, že mu vlastným správaním predvediete ako sa dajú konštruktívne riešiť.
- Sústavne druhého rodiča kritizovať a zhadzovať, znamená poskytovať dieťaťu nevhodný vzor správania a ubližovať mu.
- Ak sa neopatrovnícky rodič nezaujíma o dieťa, netajte to pred ním, ale pomôžte mu to uniesť. Vysvetlite mu, že takýto rodič nie je celkom v poriadku a dovoľte mu žialiť vo vašej náruči. Utešujte ho a dajte mu nádej, že sa mu to v živote, napríklad, v niečom inom iste vynahradí.
- Robiť z dieťaťa sprostredkovateľa a vyzvedača, degradovať ho na nástroj pomsty, by bolo určite pod vašu úroveň.
- Nerobte z návštev u dieťaťa a ani so stretnutí s ním sviatok. Vaše dieťa potrebuje, aby sa kontakty s vami čo najviac podobali na každodenné rodinné situácie. Výnimočné stretnutia ho vytrhávajú z citového pokoja a narušujú jeho duševnú rovnováhu.
Čo dieťa v rozvodovej situácii od rodiča potrebuje
- Lásku, podporu a istotu.
- Udržanie pôvodnej kvality vzťahu.
- Opätovné vysvetľovanie rozvodu a jeho dôsledkov - ak sa dieťa pýta.
- Podporu rovesníckych vzťahov a záujmovej činnosti.
- Ponechajt dieťaťu jeho vlastnú identitu, nepripisujte mu vlastné city, nežiadajte od neho, aby malo k druhému rodičovi taký istý vzťah ako vy sami.
- Dovoľte mu, aby nadobúdalo s druhým rodičom vlastné skúsenosti, utváralo si s ním vlastný vzťah.
Podpora psychickej odolnosti dieťaťa
- Pocit dôvery v rodine.
- Pocit bezpečia a ochrany.
- Domov, pokoj, psychická pohoda.
- Odpútavanie sa od rodičov, autonómia, nezávislosť.
- Osvojovanie si základných pravidiel, životný rytmus.
- Láska v rodine, prijatie inými, ocenenie, rešpektovanie hraníc.
- Vyjadrenie emócií, komunikačné zručnosti, sociálnu adaptáciu, kooperácia.
- Sebaprijatie, sebaponímanie, vnímanie vlastnej sexuálnej identity, sebadôvery.
- Sebarozvoj, reálne sebahodnotenie, sebarealizácia, empatia, asertivita.
- Schopnosť koncentrácie, prekonávanie strachu, etické hodnoty, chápanie prírody.
- Zvládanie životných kríz, príp. ich predchádzanie, zvládanie problémov, príp.
Stratégie vedúce k zvládaniu náročných úloh
- Motivácia, podpora, povzbudenie, pochvala.
- Priestor k samostatnosti v bezpečnom prostredí.
- Povzbudenie k samostatným krokom mimo rodiny.
- Malé skúšky odvahy.
- Učiť sa zaobchádzať so strachom.
- Osobný príklad.
- Využívanie fantáziu, rozvoj kreativity.
- Vyjadrenie vlastného prežívania, uvoľnenie psychického napätia.
- Predchádzanie nude, zmysluplne trávenie voľného času.
Nástup do škôlky ako záťažová situácia
Nástup do škôlky môže byť pre dieťa veľmi stresujúci, obzvlášť v období rozvodu rodičov. Je preto dôležité venovať dieťaťu zvýšenú pozornosť a zabezpečiť mu potrebnú podporu.
Preťažovanie dieťaťa
Preťažovanie dieťaťa nastáva, keď sú na dieťa kladené vyššie nároky, ako vie reálne splniť. Je užitočné rozprávať sa s ním, zistiť, čo preferuje, ponúknuť mu alternatívy a spoločne sa na aktivitách dohodnúť. Rodičia by mali dávať pozor aj na to, aby si prostredníctvom svojho dieťaťa neplnili svoje nenaplnené sny.
Spolupráca s odborníkmi
Existuje veľa možností, ktoré pomáhajú znižovať dopad rozvodu na deti. Môže vám pomôcť množstvo odborníkov, ktorí učia rodičov rodičovským zručnostiam a stratégiám, ktoré pomáhajú deťom vyrovnať sa s náročným obdobím počas rozvodu, ale aj po rozvode.
Terapie pre deti
- Individuálna terapia: Môže pomôcť dieťaťu vyriešiť jeho emócie.
- Terapia hrou: Je forma terapie používaná predovšetkým u detí, ktorá im pomáha preskúmať emócie a vyrovnať sa s nevyriešenou traumou.
Čo si všímať a kedy vyhľadať pomoc
Rozvod rodičov je pre deti jednou z najhorších situácií. Niektoré deti môžu na rozvod reagovať rôznymi spôsobmi, vrátane pomočovania, obhrýzania nechtov, alebo sa u nich môžu objaviť tiky. U tínedžerov by mohla nová situácia spôsobiť depresie, úzkosti alebo túžbu otupiť bolesť drogami či alkoholom. Aj tieto prejavy sa môžu objaviť a sú zvyčajne obranným mechanizmom vášho dieťaťa a treba ich, samozrejme, brať vážne. Buďte k svojim deťom vnímaví v tomto náročnom období a rozprávajte sa s nimi. Ak budete mať pocit, že sa niečo zlé deje, určite stojí za pokus návšteva psychológa. Aj keď rozvody bývajú často plné emócií a zloby v snahe dokazovať si, kto je lepší a kto horší, pre dobro detí je dôležité sa týmto „bitkám ega“ vyhnúť. Snahou rodičov by malo byť, aby touto ťažkou životnou skúškou prešli čo najhladšie a netraumatizovali svoje deti ešte viac.