Socializácia je kľúčový proces, ktorý deťom umožňuje začleniť sa do spoločnosti a naučiť sa v nej fungovať. Deti sa nerodia so schopnosťou spolupracovať alebo riešiť konflikty; tieto zručnosti získavajú pozorovaním, skúšaním a hrou. Socializácia znamená, že sa dieťa učí fungovať medzi ľuďmi - chápať emócie, dodržiavať jednoduché pravidlá, zdieľať, čakať, pýtať sa a počúvať. Najintenzívnejšie sa tento proces odohráva približne medzi 2. a 5. rokom života. Niektoré deti sú spoločenské od malička, zatiaľ čo iné potrebujú viac podpory.
Mnohí rodičia sa obávajú, ako ich deti zvládnu tento proces, najmä ak majú introvertné povahové črty. Tento článok sa zameriava na to, ako socializovať dieťa nenásilným spôsobom, s ohľadom na jeho individuálne potreby a povahu.
Úvod do Socializácie
Socializácia je proces začleňovania sa do spoločnosti, ktorý prebieha prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v rodine a neskôr v širších spoločenských skupinách. Je to výsledok sociálneho učenia, osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov a postojov. Prebieha v niekoľkých stupňoch a obdobiach, ktoré dieťa pripravujú na zvládanie osobných pocitov, pocitov iných ľudí a ich potrieb, ako aj na rešpektovanie a spoluprácu.
Socializácia detí nemusí nutne znamenať len škôlku a deti sa môžu dostatočne socializovať aj mimo nej. Dôležité je, aby si dieťa už v skorom veku začalo zvykať na iných ľudí, napríklad starých rodičov alebo známych. Dieťa, ktoré pravidlá do nástupu do materskej školy nepoznalo, môže mať problémy so socializáciou.
Pochopenie Introverzie u Detí
Je dôležité rozlišovať medzi introverziou a asociálnosťou. Byť introvertom neznamená byť asociálny, hanblivý alebo nemať rád prítomnosť ľudí. Introvertné deti potrebujú na dobitie energie pokoj a samotu. Nemusia byť neustále v kolektíve, komunikovať alebo sa socializovať. Potrebujú svoj priestor a tichý kútik, kde môžu spracovať podnety. Odborníci ich nazývajú „orchideami“ - deťmi citlivými na podnety a nové situácie, ktoré však v správnom prostredí dokážu prosperovať viac ako extrovertné „púpavy“.
Prečítajte si tiež: Tipy na zdravé chudnutie
Rešpektujte súkromie dieťaťa a to, že niekedy nemá chuť hovoriť, lebo sa potrebuje dobiť. Introvertné dieťa nie je hanblivé, ani asociálne. Len rado trávi čas vo svojom svete a potrebuje dostatok priestoru a času pre seba, aby sa po socializácií s ostatnými deťmi opätovne nabilo. V spoločnosti si musí zvyknúť, nezačne sa v nej cítiť ako ryba vo vode okamžite, preto potrebuje pochopenie a láskavý prístup rodiča.
Tipy pre Rodičov: Ako Podporiť Socializáciu Dieťaťa
Rešpektovanie Súkromia a Potrieb Dieťaťa
Dajte dieťaťu priestor. Ak dieťa potrebuje sedieť v izbe, nenúťte ho sa socializovať. Rešpektujte to, že niekedy nemá chuť hovoriť, lebo sa potrebuje dobiť. Dieťa ocení, ak budete dostatočne citliví k jeho potrebám, a ňou je často aj potreba súkromia. Nepotrebovalo sa vyslovene izolovať, skôr mať vlastný priestor, v ktorom by ho nikto nerušil a nevyžadoval od neho neustále rozprávanie a interakciu.
Pomoc pri Identifikácii Potrieb
Pomôžte mu pochopiť a identifikovať jeho potreby. Deti potrebujú vedieť, že je v poriadku nebyť maximálne sociálny väčšinu času. Potrebujú pochopiť, že sa nemusia zúčastňovať rozhovorov o ničom.
Vnímavý Prístup a Netlačenie na Pílu
Rodič introvertného dieťaťa musí byť vnímavý a citlivý. Dieťa nevie pomenovať, čo presne potrebuje a ako sa cíti, preto vám ani nevie priamo povedať, že chce byť chvíľu samo a nechce sa rozprávať. Vnímajte, kedy je vo vlastnom svete, a kedy je naopak prístupné ku konverzácií. Nenúťte ho rozprávať vždy, keď o to stojíte. Omnoho lepšie je identifikovať jeho silné stránky a rozvíjať ich, než sa z neho snažiť urobiť niekoho, kým nie je.
Aktívne Počúvanie
Keď hovorí, načúvajte. Introverti sú skvelí v konverzácií s jedným človekom. Ak si s niekým porozumejú, dokážu viesť konverzáciu na úrovni. Potrebujú čas zvyknúť si - najprv pozorujú, až potom reagujú. Rada sa zamýšľajú o veciach do hĺbky, a v konverzácií s viacerými ľuďmi nestíhajú reagovať.
Prečítajte si tiež: Dosiahnutie potratu
Podpora Sebavyjadrenia
Podporujte jeho sebavyjadrenie. Nechajte ho maľovať, písať, kresliť, učiť sa na hudobný nástroj, prosto tvoriť. Toto všetko pomáha posilňovať schopnosť správne vyjadriť svoje emócie, pochopiť samého seba a funguje ako duševná hygiena od sveta, ktorý neprestáva byť hlučný.
Akceptácia a Uistenie
Nenúťte ho byť v spoločnosti ako „normálne“ deti. Uistite ho, že nie je nenormálne. Snažte sa zistiť jeho kvality a silné stránky a posilniť ich. Nenúťte ho byť niekým iným, ale ľúbte ho a zbožňujte za to, aké je.
Motivácia a Rozvoj
V motivácii bábätiek a malých detí majú rodičia nezastupiteľnú úlohu. Rozvoj motoriky a reči umožňujú dieťaťu spoznávať svet, čím majú výraznú motivačnú hodnotu. Motivácia malých detí vychádza aj z ich potreby podnetov, je ovplyvnená okolnosťami a rozvíjajúcou sa osobnosťou dieťaťa, reakciami rodičov, úrovňou aktuálnych možností a schopností detí.
Bezpečné Prostredie
Deti sa musia nachádzať v bezpečnom a známom prostredí - prostredie, v ktorom sa dieťa cíti byť ohrozené, nebude skúmať a nebude sa učiť. Je dôležité, aby boli vo fyzickej prítomnosti láskavej a vnímavej vzťahovej osoby, ktorou je v tomto období najčastejšie mama alebo otec. Doprajte im dostatok času a neponúkajte naraz veľa podnetov. Vzťahová osoba s nimi nadväzuje a udržiava očný kontakt, usmieva sa, oslovuje ich menom a prihovára sa im, dotýka sa ich láskavým a rešpektujúcim spôsobom. Jednoducho povedané - teší sa z dieťaťa a s dieťaťom.
Zapojenie sa do Činností
Do činnosti sa zapojte aj vy. Deti sa učia napodobňovaním a rodičia by mali byť pre ne vzorom. Čo chceme, aby robili, robme aj my, čo nechceme, nerobme ani my - toto je motivujúce počas celého detstva. Zabezpečte, aby dieťa zažilo úspech pri danej činnosti - preto zvoľte aktivity, ktoré nie sú ani príliš ľahké, ani príliš ťažké. Náročnosť postupne zvyšujte tým, ako sa dieťa v danej činnosti zlepšuje. Poskytnite im okamžitú spätnú väzbu. V tomto veku je to vlastne vaša pozornosť, radosť, úsmev, pohladenie či slovné ocenenie.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Čas na Skúmanie
Mali by ste si nájsť čas na to, aby deti mohli skúmať okolie. Neponáhľajte sa. Nekarhajme ich za to, že sa zašpinia. Myslite na to, že ono niektoré veci vidí naozaj prvýkrát. Dbajte o to, aby dieťa malo dostatok času aj na oddych a voľnú hru, aby sme ho nepresycovali stimulmi alebo aby nemalo len akčné činnosti.
Podpora Odvahy
Aj to najodvážnejšie dieťa môže mať rešpekt a obavy. A je to normálne. Totiž v tomto období nás dieťa používa ako čerpaciu stanicu. Dieťa sa vyberie sa na objavnú cestu - najprv krátku, potom stále dlhšiu. Občas sa vráti „natankovať si odvahu a uistenie“ k nám, rodičom, a až potom pokračuje ďalej. Ak zistí, že prostredie a človek, ktorý bude nahrádzať rodičov, sú bezpečné, pridá sa ku skupine. Vidí na vás, že ste pokojná, usmievavá, že vám neprekáža, že sa od vás vzďaľuje a zapája sa do činností s inými deťmi. Situáciu vyhodnotí ako bezpečnú.
Neporovnávanie
Neporovnávajte svoje deti. V skupine týchto malých detí môžu byť výrazné rozdiely nielen v tom, kedy sa dieťa zapojí do skupinovej činnosti, ale aj v tom, koľko pri danej činnosti vydrží. Ak hľadáte spôsoby, ako pomôcť svojmu dieťaťu so socializáciou, vyhnite sa porovnávaniu s rovesníkmi. Akonáhle začnete svoje dieťa porovnávať s tými, ktorým socializácia ide lepšie, vytvárate na dieťa tlak. Tento tlak môže mať za následok jeho uzatvorenie a nechuť v kolektíve zotrvávať.
Socializácia v Rôznych Vekových Obdobiach
Batoľa do 18 Mesiacov
Batoľa do 18 mesiacov sa zameriava na rozvoj pohybových schopností a uprednostňuje tú osobu, s ktorou trávi najviac času, teda matku alebo otca, prípadne toho, kto sa oň stará. Tým, že dieťa vyrastá v stimulujúcom prostredí, učí sa hovoriť a komunikovať. Sleduje osoby vo svojom okolí, učí sa hovoriť a sleduje reakcie na svoje správanie. Začína sa viazať na konkrétnu osobu a dostáva sa do obdobia separačnej úzkosti.
Po Prvom Roku
Po prvom roku sa dieťa ešte nedokáže hrať s inými deťmi, ale začína opakovať, takže robí to, čo iné deti. Nazýva sa to paralelná hra, ktorá rozvíja jeho sociálne zručnosti. Deti si hračky viac prisvojujú, než by si ich požičiavali. Svoje emócie nesúhlasu a prejavy agresie prejavujú formou hryzenia a ťahania. Dieťa ešte nevie povedať, čo cíti a chce.
Okolo Tretieho Roku
Významnou je socializácia okolo tretieho roku dieťaťa. Začína si uvedomovať svoje spoločenské hodnoty, má snahu svojou aktivitou sa začleniť. V rannej fáze má na socializáciu dieťaťa vplyv matka, ktorá mu môže pomôcť, motivovať ho formou hry, aby sa zapojilo do kolektívu hrajúcich sa detí, môže mu pomôcť odstrániť nežiaduce prejavy správania sa. Základom každej socializácie je sociálna interakcia. To je proces, keď sa dieťa učí spoločenským normám.
Hra a Sociálne Role
Dieťa si osvojuje základné návyky spoločnosti a kultúru prostredia. Neskôr rozpozná iné sociálne role, ktoré majú ľudia v jeho prostredí. Z nich plynú isté požiadavky a dôsledky. Než sa dieťa dokáže socializovať medzi ostatné deti, je potrebná asistencia matky alebo vychovávateľa v jasliach či v škôlke. Počas hry s vrstovníkmi dochádza k napodobňovaniu rovnako starých detí. Vďaka tomuto opakovaniu dochádza k postupnej adaptácii. Dieťa pomaly potláča svoj egocentrizmus a začína spolupracovať s ostatnými členmi kolektívu.
Vplyv Hračiek
Zásadný vplyv na vývoj dieťaťa majú hračky, ktorým prisudzuje ľudské vlastnosti. Vytvára si k nim intenzívne citové puto a sú pre dieťa tak dôležité, ako vzťah ku skutočnej osobe. Tieto hračky môžu potom fungovať ako prepojenie medzi domovom a v období, keď dieťa prechádza do iného prostredia, napr. jaslí alebo škôlky.
Plachosť a Podpora Rodičov
Plachým deťom pomôže rodič. Ich zapojenie sa do hry pomôže dieťaťu prekonať bariéry, zároveň máte možnosť hru trochu usmerňovať. Ak dieťa nie je ešte pripravené na hru s rovesníkmi a iných detí sa stráni, zvážte, či by nebolo vhodné zaobstarať mu domáce zvieratko. Pomôže dieťaťu rozvinúť sociálnu interakciu a viac sa otvoriť. S dieťaťom čítajte detské knižky o kamarátstvach, rozprávajte mu svoje zážitky z detstva so svojimi kamarátmi. Povedzte mu o tom, čo môže zažiť s kamarátmi, či už ide o zábavu, hry a tom, čo kamarátstvo prináša.
Odpútavanie od Matky
To, že sa dieťa odpútava od matky, je zdravý proces. Buduje si vlastnú sebadôveru, ktorá je dôležitá pre jeho vývoj. Nikdy však na dieťa netlačte, aby sa hralo s deťmi a v kolektíve. Každé dieťa potrebuje čas, vystupuje samé za seba, buduje si postavenie v spoločnosti iných vrstovníkov vlastným spôsobom.
Socializácia v Materskej Škole
Ak sa dieťa chystá do škôlky, je dôležité ho na to pripraviť. Navštevujte detské ihriská v blízkosti škôlky, aby malo príležitosť nájsť si kamarátov vo svojom veku. Dieťa sa vyberie sa na objavnú cestu - najprv krátku, potom stále dlhšiu. Občas sa vráti „natankovať si odvahu a uistenie“ k nám, rodičom, a až potom pokračuje ďalej. Ak zistí, že prostredie a človek, ktorý bude nahrádzať rodičov, sú bezpečné, pridá sa ku skupine.
Problémy so Socializáciou
Príliš úzkostné deti mávajú problém so sociálnym začlenením. Práve v predškolskom veku sa kladú základy sociálnych zručností dieťaťa. V mladšom školskom veku má socializácia mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa, predovšetkým vďaka tomu, že je súčasťou detských skupín sa formujú jeho postoje k iným a k sebe.
Emocionálna Výchova
Emocionálnu výchovu a rozvoj sociálnych zručností je možné stimulovať pomocou rôznych aktivít a príbehov, pomocou ktorých budete viesť dieťa k vnímaniu, uvedomeniu a pomenovaniu svojich pocitov. Práve rodičia svojim príkladom, svojimi reakciami v kritických momentoch formujú aj prežívanie a rekacie svojho dieťaťa. Dieťa sa učí odzeraním vašich reakcií, keď ste smutní alebo sa hneváte alebo keď prežívate radosť.
Čo Ak Dieťa Odmieta Škôlku?
Ak vaše dieťa samo hovorí, že do nového kolektívu nechce chodiť, že sa tam necíti dobre, treba zbystriť. Hoci vám sa jeho námietky a pocity nemusia zdať oprávnené, je dôležité ich ako oprávnené brať, pretože také sú. Dieťa vníma veci ináč než vy a vy nemusíte všetko vidieť. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho bez toho, aby ste odmietali alebo zľahčovali jeho pocity. Buďte pre svoje dieťa oporou, človekom, ktorému môže povedať, ako sa cíti bez toho, že by ste ho za to zahanbili alebo zhodili.
Dôležitosť Rodiny
Z pohľadu vývinovej psychológie je obdobie od nula do cca 3 rokov obdobím, v ktorom významnú úlohu zohráva rodina. Práve tu sa začína proces sociálneho učenia, teda je zdrojom prvých sociálnych podnetov. Samozrejme, že v tomto období dieťa vníma aj svoje okolie, realizuje s ním interakcie a kontaktuje sa s inými deťmi, ale rodina je preň najvýznamnejším prostredím, prináša mu zdroj istoty, bezpečia a uspokojuje jeho základné potreby.
Kontakt s Rovesníkmi
Ak sa bavíme v intenciách, že kedy dominantnú úlohu rodičov v živote dieťaťa preberajú rovesníci, tak je to obdobie od 10 do 15 rokov. Toto obdobie je práve tým najdynamickejším, nakoľko sa mladý človek komplexne mení, a tým dochádza k premene všetkých stránok jeho osobnosti. V tomto období vo väčšej miere dochádza ku konfliktom s rodičmi alebo inými autoritami. Mladý človek má pocit, že dospelí mu nemôžu rozumieť a jediní, kto mu rozumie sú jeho rovesníci.
Ako Opísať „Nesocializované“ Dieťa?
Nesocializované dieťa môže vyzerať rôznorodo. Hlavne v nízkom veku sa stáva, že dieťa je v sociálnych situáciách vystrašené za hranicou bežnej hanblivosti. Nemá rado skúšanie nových vecí, zoznamovanie sa, každá takáto vec v ňom vyvoláva traumu. Zároveň to môžu byť deti, ktoré sú prílišne naviazané. Ale samozrejme, je to v istej miere normálne, najmä pri nástupe napríklad do materskej školy alebo do školy.
Bezpečné Prostredie a Počúvanie
Čo môžeme pre deti urobiť je poskytnúť im bezpečie. Vytvoriť im bezpečné prostredie, poskytnúť im priestor na to, aby si tieto situácie skúšali. Hlavnou zásadou je počúvať. Ak dieťa vraví, že nemá kamarátov, alebo by bolo rado, ak by nejakých malo. Či jeho uzavretosť v ňom spôsobuje negatívne pocity, alebo je so samotou spokojné.
Základy v Rodine
Prvé roky svojho života si dieťa zažíva svoj minikolektív so svojimi rodičmi a súrodencami. Už tu sa položia základy toho, ako sa dieťa bude vedieť začleňovať a nachádzať si svoje miesto v kolektívoch, ktoré mu budú postupne prichádzať do života. Aby tieto základy boli zdravé, je dôležité, aby rodičia dávali svojmu dieťaťu pocit, že je pre nich hodnotné. Ak sa totiž dieťa cíti hodnotné pre svojich rodičov, bude sa cítiť hodnotné pre seba a aj pre ostatných. A zároveň bude schopné lepšie vnímať hodnotu iných ľudí a aj spoločenské hodnoty.
Kedy sa Dieťa Cíti pre Rodičov Hodnotné?
- Keď môže v ich prítomnosti zažívať všetky emócie, najmä tie negatívne, ktoré ináč rodičia často odmietajú, zľahčujú alebo od nich odvádzajú pozornosť.
- Keď nie je rodičmi často hodnotené negatívne - či už priamo výrokmi typu „Si taký alebo onaký“ alebo nepriamo zahanbovaním.
- Keď je rodičmi oceňované za veci, ktoré sa mu podaria.
- Keď rodičia napĺňajú dieťaťu jeho potreby a zároveň zdravo vyžadujú od dieťaťa, aby napĺňalo potreby iných členov rodiny.
- Keď je rodičmi prijímané také, aké je. S jeho nedokonalosťami, aj s jeho silnými stránkami.
Dohody a Dôvera
Vytvárajte preto s deťmi dohody o tom, kedy by zvládlo zostať v novom kolektíve samo, bez vás. A potom tak urobte s dôverou v to, že to vaše dieťa zvládne. Možno zažije trošku nepohody, ale ak mu budete dôverovať, zvládne to.
Problémy so Socializáciou z Pohľadu Učiteľov
Určite treba riešiť situácie, kedy problémy so socializáciou nevidíte vy a ani vaše dieťa, ale vidia ich učitelia, či tréneri alebo iné deti. Môžu to byť situácie, keď dieťa ubližuje iným deťom alebo nerešpektuje trénerov, či učiteľov. Hlavne ak ide o dlhodobejšie správanie.
Čo Môže Rodič Robiť v Takých Prípadoch?
Postarajte sa o to, aby prebehol rozhovor medzi všetkými zúčastnenými. Introverzia nie je porucha ani nedostatok schopností, preto dieťa - introverta netreba „opraviť“, ale pochopiť a trochu pozmeniť prístup a vedenie. Ako každé dieťa, aj ono potrebuje socializáciu a priateľov, a toto je najvhodnejší spôsob, ako to podporiť.
Techniky na Podporu Socializácie Introvertných Detí
Uvedomenie si introverzie: Treba si uvedomiť, že introverzia je vrodená, ide o spôsob akým nervová sústava funguje. To znamená, že extroverti sa dobíjajú v spoločnosti, zatiaľ čo introverti v samote. Preto potrebuje dieťa introvert dostatočné množstvo času, aby sa „spamätalo“ z rušného dňa v škole, na ihrisku či narodeninovej oslavy. Neoznačujte ho hanblivým, neschopným či asociálnym - to nie je introverzia.
Príprava na zmeny a sociálne situácie: To najhoršie, čo môžete pre malého introverta urobiť, je vhodiť ho do zmien a sociálnej situácie nepripraveného a bez varovania. Tým zvyšujete jeho úzkosť a strach. Z toho dôvodu je dôležité malého introverta dopredu pripraviť na to, čo sa bude diať. Návšteva lekára, ihriska, oslava? Prejdite si, aké správanie sa očakáva, čo sa v danej situácií obyčajne deje, aký bude postup a podobne. Akúkoľvek zmenu hláste včas dopredu, aby sa dieťa mohlo vnútorne pripraviť. Dajte mu dostatok času, aby zmenu či nastávajúcu situáciu vstrebalo, zvyklo si na ňu a pripravilo sa.
Prvotná socializácia prostredníctvom hrania rolí a imaginácie: Introvertné dieťa sa bude cítiť v spoločnosti príjemnejšie ak bude vedieť, ako reagovať. Najlepšie ho na to pripravíte hraním rolí; hráte sa, že si ide nakúpiť do obchodu, že ste na ihrisku, pýta si zmrzlinu a podobne. Ak si týmto spôsobom „ohmatajú“ sociálne situácie, nebudú sa v tých reálnych cítiť zaskočené, ale istejšie. Rovnako pracujte aj s imagináciou - nech dieťa rozpráva príbehy a vymýšľa hry, v ktorých sa učí správne sociálne reagovať. Pochváľte ho za vhodné reakcie, alebo navrhnite lepšie chovanie. Čítajte knihy, ktoré sú zamerané na dôležitosť priateľstva, láskavosti a podpory vzťahov.
Jeden, maximálne dvoja kamaráti: Treba si pamätať, že introvert nemá rád hovory o ničom; obľubuje hlboké rozhovory o dôležitých veciach, preto má obyčajne aj menej kamarátov. Neklesajte na duchu, ak sa priatelí s jedným alebo dvoma deťmi. Podporujte tieto priateľstvá, a dohodnite spoločné hranie (najprv u vás v dome, aby bolo dieťa v známom prostredí). Dajte mu na výber, či pozvať jedného či oboch kamarátov. Nenúťte ho hrať sa s niekým, s kým nechce tráviť čas - motiváciu socializovať sa by mohlo stratiť. Zároveň nezabúdajte na to, že introvertom trvá, kým si na človeka zvyknú, uvoľnia sa a ukážu svoju pravú osobnosť. Trávenie času v prítomnosti viac osôb dieťa skôr zmätie, uzavrie sa do seba a neprejaví sa, pretože zvyknúť si na také množstvo detí je náročné. Berte to postupne.
Konverzujte a modelujte sociálne správanie: Deti sa učia pozorovaním a nápodobou. Rovnako aj sociálne schopnosti, reakcie a komunikáciu s ľuďmi a v rôznych sociálnych situáciách odpozorujú od vás. Dajte im preto čo najlepší a konzistentný príklad sociálnych zručností. Stretávajte sa s ľuďmi, nech dostanú záchytné body ako začať konverzáciu a ako sa správať. Doma s nimi konverzujte, aby sa vedeli čo najpresnejšie a najlepšie vyjadriť, pochopiť svoj bohatý introvertný svet a nebáť sa povedať svoj názor.
Dajte im „hlas“, uistite sa, že sú vypočuté: Konverzáciou a načúvaním taktiež podporíte ich sebadôveru. Introvertné deti sú obvykle zakríknuté, čoho dôsledkom je nadobudnutie dojmu, že sú nevypočuté a nezáleží na ich názore. Vytvorte preto atmosféru domova, kde sa môže slobodne vyjadriť a zdôveriť sa vám. Nesklamte jeho dôveru. Jeho „hlas“ podporujte aj v spoločnosti, sprvu v rodine (babička, tety…), potom s blízkymi priateľmi a nakoniec aj na ihrisku, v škôlke a podobne. Uistite sa, že ich myšlienky, obavy a priania beriete do úvahy.
Naučte ich hájiť sa a stáť si za svojim názorom: Pretože sú introvertné deti tiché a uzavreté, často zápasia s prejavením sa, vyjadrením svojho názoru alebo hájením sa v sociálnej skupine, ak sa dejú neprávosti. Nemá zmysel riešiť tieto veci zaňho, nepomôžete mu, ani nebudujete kompetencie a sebavedomie. Namiesto toho podporujte vyjadrenie jeho názoru doma, neznevažujte ak sa domáha spravodlivosti a zastane sa samého seba. Postaviť sa za seba a svoje hodnoty je charakteristika cnostného a dobrého človeka; introvert ju potrebuje podporiť dvojnásobne, pretože ho znervózňuje ak sa má v spoločnosti prejaviť.
Pracujte s ich silnými stránkami, podporujte čo ich zaujíma: Pre každé dieťa, i človeka všeobecne, platí potreba vyjadriť a prejaviť sa - cez aktivitu, umelecké dielo, koníčka. Nemá zmysel nútiť introverta do niečoho, čo nechce a spôsobuje mu stres. Namiesto toho si všímajte, čo ho baví, čomu sa rado venuje a podporte ho v tom. Dieťa introvert môže byť vášnivý šachista, alebo čitateľ - prihláste ho do krúžku šachistov alebo klubu čitateľov, kde sa malá skupinka zhovára o knihách. Podporujte jeho záujmy, nesnažte sa ho meniť.
Jemne ale pravidelne ich postrkujte von z komfortnej zóny: Držať introverta (deti všeobecne) v permanentnom pohodlí, kde sa nemusí snažiť a nemá povinnosti ani zodpovednosť, ho nenaučí ničomu dobrému. Pri kontakte s reálnym svetom zlyhá, pretože nemá dostatočnú odolnosť, kompetencie ani schopnosti čeliť stresu, nástrahám a riešiť problémy. Preto je nutné aj introverta postrkovať vpred, aby si začalo dôverovať a uverilo, že má schopnosti zvládnuť nástrahy sveta. Čiňte tak ale s láskou a prirodzene. Stojte mu po boku ak by potrebovalo ruku, ktorá mu dodáva istotu a stabilitu. Dieťa musí vedieť, že mimo zóny komfortu mu nič nehrozí - najmä ak je obrnené zručnosťami, vedomosťami a schopnosťami, ktoré mu pomôžu postaviť sa ťažkostiam čelom.
Dôležitosť Sociálnych Hier
Jeden zo spôsobov, ako podporiť socializáciu detí, je cielené využívanie skupinových hier a cvičení. Môže ísť o problémové hry, inscenačné hry, stimulačné hry, efektívne môže byť využitie tvorivej dramatiky. Deti, ktoré pravidelne hrajú sociálne hry, majú o 40% lepšie komunikačné zručnosti ako ich rovesníci. Tento fascinujúci fakt ukazuje, aký obrovský vplyv má spoločné hranie na detský rozvoj.
Sociálne hry sú aktivity, ktoré vyžadujú interakciu s ostatnými ľuďmi - či už ide o spoluprácu, komunikáciu, alebo spoločné riešenie problémov. Na rozdiel od hier, ktoré dieťa hrá samo, sociálne hry vytvárajú priestor pre učenie sa “spolu s ostatnými”.
Kľúčové benefity sociálnych hier:
- Rozvíjajú komunikačné zručnosti
- Učia spolupráci a tímovej práci
- Podporujú empatiu a porozumenie
- Zlepšujú riešenie konfliktov
- Zvyšujú sebavedomie a sociálnu kompetenciu
Typy sociálnych hier podľa vekových kategórií:
- Pre najmenších (3-5 rokov): Kruhové hry, napodobňovacie hry, kooperatívne stavanie.
- Pre školákov (6-10 rokov): Tímové športové hry, strategické hry, dramatické hry.
- Pre starších (11+ rokov): Komplexné strategické hry, diskusné hry, projektové aktivity.
Top 8 sociálnych hier s podrobným popisom:
- “Spoločne proti času”: Vytvorte sériu úloh, ktoré musia deti vyriešiť spoločne do určitého času.
- “Reťazové rozprávanie”: Jeden začne príbeh jednou vetou, ďalší pridá svoju vetu a tak pokračujú všetci po rade.
- “Živý šach”: Deti sa stanú šachovými figúrkami na veľkom šachovom poli.
- “Opíš a nakresli”: Jedno dieťa má obrázok, ktorý druhé nevidí. Prvé dieťa musí opísať obrázok tak, aby ho druhé dokázalo nakresliť.
- “Telefón”: Klasická hra, kde sa správa šepká z ucha do ucha.
- “Pantomíma s témami”: Rozšírená verzia pantomímy s rôznymi kategóriami - emócie, povolania, zvieratá, filmy.
- “Prenesenie pokladu”: Vytvorte prekážkovú dráhu, kde musia deti preniesť “poklad” bez toho, aby ho niekto pustil.
- “Stavba veže”: Dajte deťom obmedzené materiály a úlohu postaviť čo najvyššiu vežu.