Nástup do materskej školy je významný míľnik v živote dieťaťa a celej rodiny. Prechod z bezpečného a známeho domáceho prostredia do nového, neznámeho kolektívu detí a dospelých môže byť pre dieťa náročný. Adaptácia na materskú školu je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a spoluprácu medzi rodičmi, učiteľmi a samotným dieťaťom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na to, ako čo najlepšie ochrániť dieťa počas adaptácie na materskú školu, aby tento prechod bol čo najplynulejší a najúspešnejší.
Úvod: Dôležitosť adaptácie na materskú školu
Dieťa v predškolskom veku je po duševnej, telesnej i sociálnej stránke zväčša zrelé na vstup do školského života. Ak navštevovalo predškolské zariadenie, kontakt s rovesníkmi sa stal prirodzenou súčasťou jeho rovesníckej skúsenosti. Predškolák je pedagógmi postupne pripravovaný na zmeny. Vstup do materskej školy je pre dieťa prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť so sebou neprináša problémy len pre dieťa, ale aj pre rodičov. Už pri zápise dieťaťa do materskej školy možno vidieť fakt, že matka bude mať väčší problém s tzv. adaptáciou dieťaťa na materskú školu, ako ono samé.
Čo je adaptácia a prečo je dôležitá?
Psychológovia pod adaptáciou rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. V pedagogike sa pojem adaptácia používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného, školského a mimoškolského prostredia, v ktorom žije. Prostredníctvom adaptácie sa vylučujú a zoslabujú negatívne vplyvy prostredia alebo sa umožňuje pôsobenie pozitívnych vplyvov. Adaptačný proces je podmienený viacerými faktormi ako sú: zrelosť vývoja nervovej sústavy, výchovný štýl v rodine, zdravotný stav dieťaťa, vek dieťaťa, predchádzajúci pobyt v kolektíve zariadení.
Faktory ovplyvňujúce adaptáciu
Dĺžka a priebeh adaptácie závisí od viacerých faktorov, akými sú typ osobnosti konkrétneho dieťaťa, jeho sociálno-emocionálna zrelosť, pripravenosť na vstup do materskej školy po stránke sebaobsluhy a v neposlednom rade to závisí od nášho prístupu ako pedagógov. Áno, možno však povedať, že u väčšiny býva adaptácia úspešná už do dvoch až troch týždňov. Sú však deti, ktorým to trvá podstatne dlhšie, a zase, naopak, sú typy, ktoré od prvého dňa vstúpia do triedy sebaisto, hrajú sa, zapájajú do činností, nemajú problém ani nadväzovať kontakty či už s dospelým alebo s deťmi, dokonca upokojujú iné deti. Niektorým z nich to vydrží dlhodobo.
Príprava dieťaťa na materskú školu
Keď vopred nepripravíme dieťa na vstup do materskej školy, čím by sme mu mohli pomôcť ľahšie prekonať náročné začiatky. Mám na mysli, keď napríklad rodičia nepracujú na istej miere citového odpútania dieťaťa od seba, čo sa dá postupne dosahovať stretávaním sa odmalička s ďalšími deťmi a dospelými na detských ihriskách, v materských centrách a podobne, tiež je dobré ponechať dieťa na istý čas s inou osobou. Dať ho postrážiť svojej tete či spoľahlivej priateľke, postupne aj prenocovať u starých rodičov. Chybou je, keď nenaučia deti základným sebaobslužným návykom, potrebnej dávke samostatnosti a nevedú ich k rešpektu voči sebe i iným. Ak sa niečo zanedbá, býva nástup do materskej školy „boľavý“ pre dieťa a „šokový“ pre rodiča.
Prečítajte si tiež: Ako chrániť deti pred bodnutím hmyzom
Tréning odlúčenia
Rodičia môžu dieťaťu uľahčiť vstup do materskej školy tým, že mu umožnia vopred zbierať skúsenosti a pomôžu mu vyrovnať sa s požiadavkami postupne. Preto je dobré, ak rodičia trénujú odlúčenie.
Kontakt s rovesníkmi
Umožnia dieťaťu kontakt s rovesníkmi.
Oboznámenie s materskou školou
Najlepšie je, ak rodič oboznamuje dieťa s prostredím materskej školy už pred nástupom. Je dobré ukázať mu, kam bude chodiť, veľa sa s ním rozprávať na tému, čo tam bude robiť, ako bude preň chodiť, ako ho dieťa v škôlke počká, kým on bude v práci a podobne.
Telesná záťaž
Berú ohľad na telesnú záťaž.
Predchádzanie stresu
Zabránia vzniku ďalších záťaží.
Prečítajte si tiež: Prevencia kyberšikany
Čo sa odohráva v hlave dieťaťa?
Prechod z domáceho prostredia do materskej školy predstavuje veľkú zmenu. Nástup do materskej školy je významným medzníkom v živote dieťaťa. Malý škôlkar prichádza do cudzieho sveta, sám, medzi neznáme deti a dospelých. Stráca pocit bezpečia a istoty, ktorý dovtedy mal v prostredí domova so svojimi rodičmi. Keďže nemá uspokojenú jednu zo základných potrieb, bezpečie a istotu, prežíva strach a nedokáže sa sebarealizovať. Nechce sa hrať, odmieta činnosti, ktoré by ho inak zaujali, plače, nechce jesť.
Ako postupovať pri bojazlivom dieťati?
Predovšetkým pôsobiť na dieťa ústretovo, ale zároveň nenútene. Dieťa potrebuje cítiť, že z rodiča doma a takisto z pedagóga v zariadení vyžaruje pokoj, jemný úsmev, treba mu poskytovať pocit istoty a bezpečia. Mám na mysli napríklad skrinku, postieľku, uterák, je dobré umožniť mu priniesť si niečo z domu, čo bude spájacím predmetom medzi domovom a materskou školou, napríklad obľúbenú plyšovú hračku. Poskytnúť mu bezpečné miesto v triede, odkiaľ môže všetko sledovať, keďže s veľkou pravdepodobnosťou sa nebude hneď chcieť zapájať do hier a aktivít. Je dobré vizualizovať mu rutinu denných činností, aby sa pomocou obrázkov vedelo orientovať počas dňa - čo robíme teraz, čo bude nasledovať potom. Poskytuje mu to pocit istoty, že vie, čo môže očakávať a zároveň vie, že deň v škôlke sa aj skončí a ono pôjde opäť domov.
"Strážko" pre chlapcov a "Stráženka" pre dievčatá
Niektorí pedagógovia materských škôl nesúhlasia so "spájacím predmetom", ako ste nazvali hračky z domu, ktoré si dieťa môže doniesť do škôlky. Vraj iba vytvárajú konflikty a neprajnosť medzi rovesníkmi. Za seba hovorím, že nevidím problém v tom, aby malo dieťa hračku z domu. Samozrejme, mám na mysli primeranú hračku alebo predmet ako plyšiak či obľúbený vankúšik. Je to niečo, na čo sa dieťa ako jediné dokáže vo svojej náročnej situácii naviazať, čo mu aspoň ako-tak pomáha. Možno môže byť problém so stratou hračky, že si ju dieťa niekam odloží a potom ju nevie nájsť a plače už aj za hračkou. V mojej praxi som vždy na tento účel využívala dve krabice - „Strážka“ pre chlapcov a „Stráženku“ pre dievčatá, ktoré mali svoje stabilné miesto. Deti vedeli, že ak práve nebudú chcieť držať hračku v rukách, môžu si ju tam kedykoľvek odložiť a Strážko a Stráženka im ju postrážia. A keď budú opäť chcieť, vždy si ju tam nájdu.
Časté chyby rodičov pri adaptácii
Aké chyby zväčša robíme pri adaptácii? Keď vopred nepripravíme dieťa na vstup do materskej školy, čím by sme mu mohli pomôcť ľahšie prekonať náročné začiatky. Mám na mysli, keď napríklad rodičia nepracujú na istej miere citového odpútania dieťaťa od seba, čo sa dá postupne dosahovať stretávaním sa odmalička s ďalšími deťmi a dospelými na detských ihriskách, v materských centrách a podobne, tiež je dobré ponechať dieťa na istý čas s inou osobou. Dať ho postrážiť svojej tete či spoľahlivej priateľke, postupne aj prenocovať u starých rodičov. Chybou je, keď nenaučia deti základným sebaobslužným návykom, potrebnej dávke samostatnosti a nevedú ich k rešpektu voči sebe i iným. Ak sa niečo zanedbá, býva nástup do materskej školy „boľavý“ pre dieťa a „šokový“ pre rodiča.
Rady pre rodičov: Ako pomôcť dieťaťu adaptovať sa?
Okrem toho predmetu z domu, ako vankúšik, hračka, pomôže, samozrejme, krátke lúčenie. Pokiaľ je však dieťa nezrelé a neprešlo procesom aspoň krátkodobého odlúčenia od rodičov, netreba to siliť a treba sa prispôsobiť dieťaťu postupným privykaním, pridávaním hodín pobytu v škôlke.
Prečítajte si tiež: Ako chrániť vaše rastliny
Čo by sme ako rodičia nemali hovoriť?
Mám na mysli slová ako - v škôlke je dobre, máš tam kamarátov a dobré pani učiteľky, nemáš dôvod plakať. Tieto bežné frázy veľmi nepomáhajú. Ak dieťa hovorí doma o materskej škole, možno sa ho spýtať, s čím sa hralo, čo robilo, s čím sa hrali iné deti, s čím by sa chcelo ešte hrať. Tak mu to zbytočne nepripomínať a venovať sa radšej spolu s ním v domácom prostredí iným činnostiam. Dieťa si totiž pamätá, a ak rodič ako jedinečná autorita použije tieto formulky, dieťa to berie vážne a potom od neho ťažko očakávať, že niečo, s čím sa mu vyhrážalo, bude mať rado.
Prerušenie dochádzky: Áno alebo nie?
Je riešením prerušiť dochádzku do škôlky, ak má dieťa problematickú a dlhodobú adaptáciu? Ako to môže pomôcť? Dieťa môže emocionálne dozrieť, čo však nemožno nechávať len tak na náhodu, treba pracovať na procese odlúčenia a trénovať osamostatňovanie dieťaťa. Ak sa narodil súrodenec, sťahovanie či iné rodinné udalosti, ktoré môžu mať vplyv na adaptáciu dieťaťa v materskej škole.
Úloha učiteľov pri adaptácii
A čo učitelia? Učitelia môžu pomôcť deťom i rodičom napríklad organizovaním Dní otvorených dverí, kde môžu spoznať prostredie predškolských priestorov, tried, tiež môžu poskytnúť informácie o možnosti postupnej adaptácie na dve či štyri hodiny. V samotnom procese adaptácie sa učiteľ snaží predovšetkým získať si dôveru dieťaťa a byť mu oporou. Prvý dojem na dieťa robí učiteľ hneď pri vstupe do triedy. Je to tak, mal by pôsobiť milo, ústretovo a sebaisto zároveň. Nevyhnutná je snaha o nadviazanie očného kontaktu s dieťaťom, najlepšie znížením sa k nemu, to znamená polohou v podrepe. Ďalej pár milých slov na privítanie a následne nenútené motivovanie a sprevádzanie dieťaťa vopred pripraveným podnetným prostredím, odpútavanie jeho pozornosti od prípadného smútku, plaču ponukou hier, aktivít, kamarátov. Spočiatku je potrebné častejšie striedanie aktivít, aby dieťa bolo zaujaté a nemalo čas myslieť na mamu a domov, čo by ho opäť mohlo rozplakať. Počas celého adaptačného procesu, ale i po ňom, by mal učiteľ oplývať značnou dávkou trpezlivosti, rešpektovania osobitostí jednotlivých detí.
Dôležitosť stabilného tímu učiteľov
Jednoznačne áno, tak to aj býva. Deti potrebujú mať oporu, istotu v známych ľuďoch a tú pre ne predstavujú tí istí dvaja učitelia z triedy. Ideálne je, ak sú s deťmi prvé týždne obaja od rána až po ich odchod domov. Jednak deti spoznajú hneď oboch svojich učiteľov, nenaviažu sa len na toho, ktorý sa s nimi od rána hrá, realizuje aktivity a nemajú odmietavejší postoj k tomu druhému, ktorý by ich ukladal na odpočinok. Tiež z dôvodu, že jeden človek nedokáže dostatočne adekvátne reagovať na emocionálne a sebaobslužné potreby toľkých detí súčasne. Áno, a to tak, že 20 až 23 trojročných plačúcich detí by mala, s výnimkou pobytu vonku, zvládať len jedna učiteľka sama, čo je čím ďalej, tým viac neúnosné. Mnohé kolegyne z najmladších tried to riešia v prospech detí vzájomnou výpomocou, prítomnosťou oboch od príchodu detí až po ich odchod, následne pokračujú s prípravou aktivít na ďalší deň. Sú zamestnávatelia, ktorí im to, aj napriek zlému nastaveniu systému, uznajú ako prácu nadčas, iní to zas berú len ako dobrovoľníctvo.
Potreba zmien v systéme
Zmena systému je nevyhnutná, avšak určite nie v ponímaní dvaja učitelia na celý deň prvý mesiac. Učiteľ sa okrem priamej práce s deťmi musí na to aj pripraviť, v zmysle výroby pomôcok, premyslenia realizácie výchovno-vzdelávacej činnosti, tiež realizuje diagnostické záznamy o deťoch a ďalšie činnosti. Pracoval by teda denne jedenásť a viac hodín, čo sa pri takej psychicky náročnej práci nedá robiť dlhšie než pár dní. Ďalšia vec je, že v triede materskej školy, obzvlášť pri najmenších deťoch, by mali byť vždy prítomné dve osoby súčasne. Teda okrem učiteľov, ktorí sa striedajú na zmeny a majú na starosti vzdelávanie detí, ešte ďalšia osoba, ktorá by pomáhala pri obslužných a ďalších potrebných činnostiach. Nie je v ľudských silách jedného človeka zabezpečovať súbežne vzdelávanie detí, obslužné činnosti, ich emocionálne a ďalšie špecifické potreby a aj bezpečnosť. Buď na to dopláca kvalita poskytovaného vzdelávania a starostlivosti, alebo zdravie učiteľa. Privítali by sme teda v triedach väčšiu rozmanitosť pracovných pozícií, ktorá je v zahraničí úplne bežná.
Ako spoznať, že adaptácia je úspešná?
Úspešná adaptácia dieťaťa sa prejavuje bezproblémovejším ranným lúčením s rodičmi, prejavmi spokojnosti, radosti z hier, zapájaním sa do spoločných triednych aktivít, nadväzovaním kontaktov s deťmi. Tiež badať, že dieťa sa už normálne stravuje a neodmieta každé jedlo. Dieťa sa teda zadaptovalo, keď je v materskej škole rado a pôsobí šťastne.
Spolupráca materskej školy s rodinou
Prvou sociálnou skupinou a prostredím pre dieťa je rodina, ktorá zostáva pre väčšinu detí najdôležitejšou skupinou po celé detstvo. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom prostredí sa formujú charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci a k spoločnosti. V žiadnej rodine by nemala chýbať dobrosrdečnosť, ohľaduplnosť a vzájomná tolerancia medzi partnermi a aj tu má mať svoje popredné miesto vzájomná dôvera a otvorenosť. Dôležitú úlohu v živote rodiny zohráva spolupráca matky a otca. Vzťahy medzi rodičmi veľmi pôsobia na psychiku dieťaťa a na postoj, ktorý nadobudne k okoliu. Pokojné rodinné prostredie je prvým predpokladom na to, aby deti vyrástli vyrovnané a spokojné.
Ako uľahčiť vstup do materskej školy?
Rodičia majú u dieťaťa uľahčiť vstup do materskej školy tým, že umožnia mu už vopred zbierať skúsenosti a pomôžu mu vyrovnať sa s požiadavkami postupne.
Ako sa stretáva učiteľ s rodičom?
Učiteľ materskej školy má možnosť stretávať sa s rodičom:
- pri rannom preberaní a popoludňajšom odovzdávaní dieťaťa,
- na vopred dohodnutých oficiálnych stretnutiach, rodičovských združeniach,
- na akciách organizovaných materskou školou pre rodičov - vystúpenia, brigády, výlety, športové podujatia atď.,
- náhodne na ulici, v obchode, v kine, na spoločenskom podujatí,
- ak rodič iniciuje kontakt s učiteľom.