Neskorý jarný mráz, jarné búrky a škodcovia môžu v priebehu veľmi krátkeho času spôsobiť obrovské škody na kvetoch a rastlinách. Je preto dôležité vedieť, ako sa proti nim úspešne brániť.
Ochrana pred mrazom
Neskorý jarný mráz môže spôsobiť obrovské škody na kvetoch a mladých plôdikoch ovocných drevín. Obyčajne bývajú zasiahnuté celé oblasti, niekedy poškodí mráz iba určité záhrady, ba dokonca len jednotlivé rastliny.
Dlhodobé preventívne opatrenia
- Výber správneho stanovišťa: Je dôležité vybrať správne stanovište a miesto výsadby na mrazy najcitlivejších ovocných druhov. Nepestujeme ich v mrazových kotlinách, preliačinách, vyvýšených údoliach a na rovinách. V záhradách s rôznym výškovým rozdielom marhule, broskyne, mandle a vinič umiestnime radšej na vyvýšené časti pozemku.
- Výber odrôd odolných proti mrazu: Vyberajme odrody odolné proti mrazu. Veľmi dobré výsledky sú pri skupine odrôd marhúľ, ktoré sú odolné proti mrazom v dreve a v čase kvitnutia - ‘Vestar‘, ‘Vesprima‘, ‘Veharda‘, prípadne kvitnú postupne, čo znamená, že majú dlhšie obdobie kvitnutia, napríklad ‘Vegama‘, 10 až 14 dní. Taktiež je vhodné použiť podpník odolný proti namŕzaniu v dreve, ktorý ovplyvňuje nástup tej-ktorej odrody do kvitnutia. Dôležitý, najmä pre marhule, je letný Šittov rez, ktorý odďaľuje dokončenie hlbokého pokoja kvetných púčikov a umožňuje efektívne vytvarovanie kompaktných korún.
Priame opatrenia počas mrazov
- Zadažďovanie: Zadažďovanie je rosenie pri poklese teploty pod 0 °C. Je efektívne a pre záhradkára najspoľahlivejšie opatrenie. Je to vlastne striekanie čistej vody do korún kvitnúcich stromov. Jemné kvapky stále zvlhčujú povrch dreva a pukov. Zadažďovanie treba ukončiť, až keď teplota stúpne nad bod mrazu a je už rozpustený obalový ľad. Lámaniu konárov obalených ľadom predchádzame podopieraním.
- Zadymovanie: Zadymovanie je ďalším spôsobom ochrany proti neskorým mrazom. Zadymujeme len vtedy, keď je bezvetrie. Spaľujeme vlhké organické látky, ako napríklad drevo, raždie či staré seno, ktoré viac tlejú ako horia, čo je účinnejšie. Tento materiál umiestnime tak, aby dym išiel medzi zakvitnuté stromy. Vo viniciach spaľujeme ostrihané viničové prútie.
- Zakrývanie: Zakrývanie plachtou, slamenými rohožami, tmavou netkanou textíliou a inými materiálmi je účinný spôsob pri malých stromoch a kroch. Krycí materiál treba cez deň odstrániť.
- Chemické prípravky: Postrekovanie chemickými prípravkami, roztokom bóraxu, jedenkrát pred kvitnutím v koncentrácii 0,5 %, dvakrát pri kvitnutí 0,2 % a po odkvitnutí 0,3 % je taktiež spoľahlivým opatrením. Vhodné je aj použitie prípravku Champion 50 WO v 0,2 % koncentrácii, ktorý aplikujeme jeden až dva dni pred predpokladanými mrazmi. Cropain NPA je najnovší biologický prípravok, ktorý dokáže ochrániť rastliny proti mrazom až do -7 °C. Ochrana je účinná len pri bezvetrí a väčšinou pri malom poklese nočných teplôt. Pri vyšších mrazíkoch je neúčinná.
Nápravné opatrenia po mrazovom poškodení
V spojitosti s mrazovým poškodením kvetných púčikov mandlí, marhúľ a broskýň, ktorým v niektorých oblastiach namrzlo aj drevo, sú nevyhnutné nápravné opatrenia spočívajúce v reze.
Ochrana pred jarnými búrkami
Jarné búrky vznikajú najčastejšie v dôsledku silného prehrievania povrchu zeme a nestabilného vzduchu. Prudké slnečné dni striedané chladnými frontami vytvárajú ideálne podmienky na vznik konvekčných búrok. Ich priebeh býva krátky, no intenzívny - v priebehu niekoľkých minút môžu spôsobiť splavenie pôdy, polámanie rastlín, poškodenie listov krúpami či výpadky zavlažovania pri údere blesku.
Prevencia pred búrkami
- Podpora a upevnenie mladých rastlín: Vyššie druhy ako rajčiny, papriky, fazuľa alebo hrášok upevnite ku kolíkom, aby ich vietor nezlomil.
- Zakrytie záhonov ľahkou ochranou: Netkaná textília, fóliové oblúky alebo tieniaca sieť znížia dopad krúp a zbrzdia vietor. Je vhodná na zakrývanie záhonov, hriadok alebo inej výsadby najmä v zimnom období. Využíva sa na ochranu vegetácie proti mrazu. Zimný ochranný návlek je vyrobený z hrubšej netkanej textílie, čo zabezpečí ochranu rastliny aj pred silnejšími mrazmi.
- Mulčovanie pôdy: Organická nástielka zo slamy, sena, pokosenej trávy alebo kôry tlmí dážď, bráni rozbíjaniu pôdy a znižuje odplavovanie živín.
- Odvodnenie: Ak máte v záhrade miesta, ktoré sa po každom daždi menia na mláky, je vhodné ich vyvýšiť alebo doplniť o drenážny žľab, prípadne zasypať štrkom.
Prvá pomoc po búrke
- Kontrola záhonov: Hľadajte vyplavené semená, ohnuté alebo zlomené stonky, odhalené korene a zhutnenú pôdu.
- Prekyprite pôdu medzi rastlinami: Ak je pôda po daždi utlačená, rastliny majú obmedzený prístup ku kyslíku.
- Podpora regenerácie prírodnou výživou: Po náročnom strese rastliny ocenia ľahko dostupné živiny.
- Ochrana rastlín pred chorobami: Po búrke často nasleduje vlhké a teplé počasie, ktoré nahráva šíreniu hubových chorôb.
Obnova rastlín po krupobití
Krúpy dokážu poškodiť listy a mladé priesady v priebehu niekoľkých sekúnd. Ak rastliny prežili, ale ich listová plocha je výrazne zničená, budú potrebovať čas a podporu, aby znovu narástli. Prvé dni po krupobití sa vyhnite hnojeniu dusíkom, namiesto toho podporte rastlinnú imunitu draslíkom a mikroprvkami.
Prečítajte si tiež: Ako chrániť deti pred bodnutím hmyzom
Ochrana pred škodcami
Molice, méry, vošky, strapky alebo červce spôsobujú cicaním oslabenie rastlín pri nízkom napadnutí často bez viditeľných symptómov. Vošky však často spôsobujú veľmi silné deformácie listov alebo výhonkov, prípadne vznik rakovinových nádorov. Tieto tvory sa však prejavujú tým, že vylučujú veľké množstvo sladkých výlučkov.
Identifikácia škodcov
- Molice: Ukrývajú sa na spodných stranách listov.
- Smútivky: Majú okolo 2 až 4 milimetre a najčastejšie si ich prinesieme v podobe vajíčka, či lariev už z kvetinárstva. Práve ich svetlé larvy s tmavými hlavičkami škodia tým, že požierajú drobné korienky na rastlinách, najmä na mladých. Obľubujú vlhké pôdy, teda časté zalievanie a aj preto sa odporúča polievať rastliny do misiek, resp. striedmejšie.
- Roztočce: Nepatria medzi hmyz, ale medzi pavúkovce, čoho dôkazom sú štyri páry končatín a schopnosť vytvárania pavučinky na napadnutých rastlinách. Keďže sú veľmi drobné - ich telo dosahuje dĺžku 0,2 až 0,4 milimetra - voľným okom nie sú takmer viditeľné.
- Nosániky: Patria medzi chrobáky nazývané nosatci. Spoznáte ich podľa dlhého "nosa" na, ktorom majú tykadlá. Nosatci majú rôznu veľkosť od milimetra po centimeter. Nosánik ryhovaný patrí medzi väčších nosánikov, jeho veľkosť je okolo 0,8 až jeden centimeter. Larva sa po vyliahnutí usadí v koreňovom systéme rastlín a ohrýza ich. Sú schopné mladé rastliny ožerom koreňov kompletne zničiť a niektoré staršie rastliny nenávratne poškodiť.
- Vošky: Sú polookrídlený hmyz, živiaci sa paraziticky na rastlinách saním rastlinných štiav.
- Červce: Všeobecne si vyberajú a napádajú oslabené rastliny rôznych druhov. Škodia cicaním rastlinných štiav, na povrchu rastliny zanechávajú sladké výlučky - medovicu, na ktorej sa množia huby čerňovky.
- Vlnatky: Sú chrobáky ružovej príp. bežovej až svetlo hnedej farby, veľkosť 2 až 3 milimetrov, ktoré ľahko rozoznáme podľa chumáčov v podobe vaty na rastline. Vytvárajú biele chuchvalce, pod ktorými sa ukrývajú. Nezotrvávajú na jednom mieste, ale sa pohybujú. Najčastejšie napádajú listy v spodnej časti, v úžlabí na koreňovom krčku rastlín. Žijú v kolóniách, sajú dužinu listov, ktoré po niekoľko týždňoch zožltnú a odumrú.
Ekologické prostriedky ochrany
- Lepové lapače: Ak sa nám škodcovia rozšírili a poletujú okolo rastlín, používame lepové lapače.
- Ekologické postreky: K ekologickým postrekom napríklad patrí aj Symfónia 3 v 1. Po aplikácii sa na ošetrených listoch rastlín vytvorí lesklý film, ktorý nielen zlepší vzhľad listov, ale listové hnojivo zahrnuté v tomto prostriedku prispeje k výžive rastlín. Ošetrenie prípravkom Symfónia 3 v 1 zlepší zdravotný stav rastlín v dôsledku protipožerového efektu - ošetrené rastliny škodcom nechutia - účinných látok sa zníži záujem škodcov o ošetrené rastliny.
- Biologická ochrana: Pri smútivkách môžeme použiť biologickú ochranu - veľmi účinné parazitické hlístice (z rodu Steinernema), ktoré ich zneškodnia.
- Piesok: Pri smútivkách môžeme zasypať povrch substrátu súvislou vrstvou piesku (kremičitý, ale aj obyčajný). Larvy sa postupne zadusia a dospelé muchy opätovne nenalietavajú do substrátu.
Postup pri použití ekologického prostriedku
- Pred použitím vždy fľašu dôkladne pretraste.
- Prípravok aplikujte na listy rastlín postrekom zo vzdialenosti min 30 centimetrov.
- Vyvarujte sa nadmernému navlhčeniu rastliny.
- Neaplikujte počas prudkého slnečného žiarenia.
- Neodporúčame použiť prípravok na veľmi mladé rastliny.
- Pred použitím prípravok vyskúšať na menšom počte ošetrených rastlín.
- V prípade aplikácie za účelom zníženia atraktivity pre škodcov, je nutné dôkladne ošetriť predovšetkým rub listov, kde sa škodcovia vyskytujú.
- Neaplikujte na rastlinu častejšie ako 2x za sezónu.
Ochrana pred prievanom u izbových rastlín
Prievan vzniká pri prudkom prúdení studeného vzduchu dnu. To môže spôsobovať stres pre vaše rastliny. Listy rastlín sú citlivé na náhle teplotné výkyvy a prievan môže viesť k ich vädnutiu, zosychaniu alebo opadávaniu. Najviac ohrozené sú rastliny s jemnými listami, ako sú napríklad paprade, begónie či calathey a maranty.
Ako minimalizovať škody spôsobené prievanom?
- Presuňte rastliny ďalej od okien a dverí: Okolie okien a dverí, ktoré sa otvárajú je počas zimy najproblematickejšie kvôli náhlym zmenám teplôt pri ich otváraní.
- Pravidelné vetranie, ale s opatrnosťou: Vetrať v zime je nevyhnutné, ale je dôležité robiť to krátko a efektívne.
- Použite podstavce alebo izolujúce materiály pod črepníky: Ak máte rastliny na chladnej podlahe, ako je napríklad dlažba, umiestnite pod črepníky izolačný materiál, napríklad korkové podložky alebo ich položte na vyvýšené stojany.
- Znížte zálievku: Rastliny v zime rastú pomalšie, preto nepotrebujú toľko vody. Prelievanie môže viesť k hnilobe koreňov.
- Zvýšte vlhkosť vzduchu: V zimných mesiacoch môže byť vzduch v interiéri kvôli kúreniu veľmi suchý. Doprajte im dostatok svetla - Kratšie dni so sebou prinášajú aj menej svetla.
Rastliny citlivé na prievan
Niektoré rastliny sú citlivejšie na prievan než iné, najmä tie, ktoré pochádzajú z tropických oblastí alebo majú jemné listy.
- Kalatey (Calathea): Tropické rastliny s nádhernými vzormi na listoch.
- Šeflera (Schefflera): Táto nenáročná rastlina môže tiež trpieť pri prievane.
Príprava záhrady na zimu
Zima je výzvou pre záhradkárov a milovníkov rastlín, pretože nízke teploty môžu byť nebezpečné pre mnohé druhy. Mrazuvzdorné rastliny: Najlepším spôsobom, ako zabezpečiť záhradu pred zimou, je výber rastlín, ktoré sú prirodzene odolné voči nízkym teplotám. Rastliny ako borievky, smreky, cyprušteky alebo krušpány si s mrazom poradia veľmi dobre. Rastliny citlivé na mráz: Niektoré rastliny, ako napríklad ruže, hortenzie, levanduľa alebo mladé ovocné stromy, sú náchylnejšie na poškodenie mrazom. Vyžadujú si osobitnú starostlivosť, najmä ak sú vysadené na jeseň.
Ako pripraviť záhradu na zimu?
- Mulčovanie: Na prelome októbra a novembra, keď teploty začínajú klesať, je dobré naniesť na pôdu okolo rastlín vrstvu mulču s hrúbkou približne 5-10 cm.
- Záhradná textília: Rastliny obzvlášť citlivé na mráz možno prikryť záhradnou textíliou.
- Slama a juta: Alternatívnym materiálom na prikrytie rastlín sú slamené alebo jutové rohože. Tie sú obzvlášť užitočné pri rastlinách s jemnými vetvami, ako sú napríklad ruže.
- Prikrytie kvetináčov: Ak máte na záhrade alebo na balkóne rastliny v kvetináčoch, je dobré zabezpečiť nielen samotné rastliny, ale aj kvetináče. Rastliny v nádobách sú náchylnejšie na premŕzanie, pretože korene nie sú chránené okolitou pôdou.
- Bielenie kmeňov stromov: Bielenie je tradičná metóda ochrany stromov pred mrazom a slnečným žiarením, ktoré môže byť v zime obzvlášť nebezpečné.
- Ochrana mladých stromčekov: Mladé ovocné stromy sú obzvlášť náchylné na poškodenie mrazom, preto je vhodné ich kmene obaliť špeciálnymi chráničmi alebo záhradnou textíliou.
- Zavlažovanie pred mrazom: Rastliny, ktoré majú dostatočné množstvo vody v pôde, sú odolnejšie voči mrazovým poškodeniam, pretože vlhká pôda sa pomalšie ochladzuje.
- Prenos rastlín do interiéru: V prípade kvetinových rastlín, ktoré nie sú odolné voči mrazom, je najlepším riešením preniesť ich do vnútorných priestorov. Rastliny ako pelargónie, oleandre alebo citrusy by mali prezimovať v miestnosti s nízkou teplotou, ale dobre osvetlenou.
- Mini skleníky a fóliovníky: Ak máte v záhrade citlivé rastliny, ktoré nemôžu byť prenesené do interiéru, stojí za zváženie postaviť pre nich mini skleník alebo fóliovník.
Jesenná starostlivosť o trvalky, trávy a dreviny
Trvalky
Ak chceme rastlinám poskytnúť väčšiu voľnosť vo vysemeňovaní, môžeme na niektorých z nich (kocúrnik, levanduľa, orlíček) ponechať suché časti so semenami až do jari. Ak chceme mať väčší poriadok, odstrihneme ich čo najskôr po odkvitnutí. Niektorým rastlinám na jeseň hnednú a odumierajú listy. V takom prípade tieto listy tiež odstraňujeme, aby sme sa vyhli šíreniu hniloby v záhone. Rastliny však na zimu prekryjeme vrstvou čečiny, slamy, alebo suchým opadaným lístím. Sú však aj rastliny, ktoré sa oplatí ponechať neostrihané aj v zime, pretože plnia dekoračnú funkciu. Napríklad echinops (ježibaba) alebo rudbekia či echinacea môžu ozdobovať záhradu až do skorej jari, kedy ich môžeme ostrihať. Listy levandule, dúšky či pakostu určite ponecháme.
Prečítajte si tiež: Prevencia kyberšikany
Trávy
Niektoré druhy tráv je treba zviazať, aby bol stred trsu chránený pred snehom, ľadom a hlavne mrazom. Sú to napríklad pampové trávy, kavyľ a ozdobnice. Niekoré druhy tráv zostávajú zelené aj v zime (kostrava, ostrica) a tie nie je nutné chrániť zväzovaním. Rovnako perovce a metlice nepotrebujú zväzovanie.
Dreviny
Ozdobné stromy a kry upravujeme rezom v skorej jeseni. Do konca októbra by sme mali byť s touto prácou hotoví. Ostrihané konáre môžeme pred zimou navŕšiť v kúte záhrady. Takáto kôpka, ktorú tam ponecháme počas zimy, bude vďačným príbytkom pre hmyz. Pomôže však bezpečne prezimovať aj ježkom. Ak však nechceme v záhrade mať hromadu, konáre rozdrvíme na mulč a ten použiť ako pokrývku na ruže. Kríčkové ruže zasypeme zeminou alebo pilinami tak, aby bolo zakryté miesto štepenia. Stromkové ruže obalíme do jutoviny alebo bielej netkanej textílie. Ihličnany so slabšími konármi pred zimou zviažeme, aby im hmotnosť snehu neohla, prípadne nezlomila konáre.
Rastliny v nádobách
Rastliny, ktoré sú v nádobách, sú zvlášť citlivé na chlad. Hlina v črepníkoch a tým aj korene rastlín sú totiž vystavené mrazu nielen zhora, ale aj zboku a zospodu. Exotické rastliny presúvame podľa druhu na zimu do zimnej záhrady alebo aspoň temperovanej chodby. Dôležité je, aby mali rastliny aj v zime dostatok svetla. Relatívne teplá, ale tmavá pivnica nie je preto dobrý nápad. Ale aj odolnejšie rastliny nemusia zimu v našich podmienkach zvládnuť. Menšie črepníky s rastlinami môžeme ochrániť jednoducho tak, že ich zakopeme do zeme. U väčších si musíme pomôcť inak. Bežne ich môžeme obaliť jutou. Druhou voľbou na zazimovanie črepníkov, ale aj korún rastlín je biela netkaná textília. Obalené rastliny a kvetináče presúvame zo závetria pri stene domu. Dávame však pozor, aby sme ich nepresunuli na miesto, kde padá v zime napríklad sneh zo strechy, prípadne voda zo žľabov. Chladu, ktorý by prenikal do kvetináčov zospodu zabránime jednoducho tým, že kvetináč položime na kus polystyrénu. Vyberáme si vždy pevný podlahový polystyrén. Nezabúdajme, že vždyzelené rastliny potrebujú aj v zime zálievku. Zďaleka nie takú hojnú ako v lete, ale pravidelnú. Aspoň raz mesačne si preto vytipujme deň bez mrazu a rastliny v črepníku výdatnejšie polejme.
Prečítajte si tiež: Ako predchádzať úpalu