Rodičovstvo je náročná, ale zároveň aj najdôležitejšia rola. Ak vychovávate dieťa sama, náročnosť sa ešte zvyšuje. Neznamená to však, že to nezvládnete, alebo že vaše dieťa bude v niečom pozadu. Dôležitá je podpora rodiny a priateľov. Ako teda zvládnuť náročnú rolu matky, ktorá vychováva dieťa sama, a zároveň podporiť jeho zdravý vývoj? Tento článok ponúka komplexný pohľad na výchovu dieťaťa s dôrazom na budovanie sebavedomia, zodpovednosti a emocionálnej pohody.
Starostlivosť o seba ako základ úspešného rodičovstva
V prvom rade sa musíte starať o vlastné psychické i fyzické zdravie. Majte rada sama seba. Vždy myslite na to, že ste pre vaše dieťa príkladom, a to rovno za dvoch. Všíma si a kopíruje vaše reakcie, stavy, spôsob života i zvládanie emócií a problémov. Ak chcete byť skvelou matkou, musíte sa teda v prvom rade postarať sama o seba. Využite podporu rodičov a priateľov a choďte raz za čas s priateľmi von, nezatvárajte sa medzi štyrmi stenami. Využite pomoc na to, aby ste si mohli oddýchnuť, pospať si, robiť záujmovú aktivitu, zašportovať si.
Výchova, nie kamarátstvo
Už od prvých rokov dieťaťa by ste mali mať na pamäti, že vychovávate vaše dieťa, nie kamaráta. Isteže, aj medzi matkou a dcérou sú kamarátske momenty, ale priateľstvo treba hľadať inde. Ako rodič by ste sa mali ubezpečiť, že dieťa má všetko, čo potrebuje, aby sa z neho stal zdravý dospelý človek: kvalitné jedlo, spánok, vzdelanie, ktoré potrebuje, vašu podporu pri učení. Je dôležité, aby ste ho udržali v emocionálnom a duševnom bezpečí, čo znamená, že niekedy mu budete musieť povedať nie. Ukazujte mu, že ho ľúbite. Je veľmi dôležité, aby sa vaše dieťa cítilo milované. Dokážete mu to jednoducho tým, že s ním budete tráviť veľa času. Musíte mu ukázať, že ak keď mu niečo zakážete, zvýšite hlas, ukážete že sa vám niečo, čo robí nepáči - aj tak ho bezpodmienečne milujete. Rozprávajte sa s ním, počúvajte ho, choďte na výlety. Na príjemne strávený čas nie je potrebné veľa peňazí.
Reálne očakávania a sebapoznanie
Rodič, ani dieťa nie sú dokonalí a je to tak v poriadku. Neklaďte si latku privysoko, ani vášmu dieťaťu. Je normálne, keď robíte chyby a nie ste dokonalými. Je dôležité, aby aj vaše dieťa vedelo, že nemusí byť perfektné. Neporovnávajte seba ani vaše dieťa s inými deťmi v rodine, či v okolí. Každý človek je iný a je to tak skvelé. Čím lepšie poznáte sama seba, tým lepším rodičom budete. Keď spoznáte a priznáte si svoje slabé stránky, budete vedieť, akú pomoc máte pri výchove dieťaťa vyhľadať.
Prispôsobenie výchovy individuálnym potrebám dieťaťa
Žiadne dieťa nie je rovnaké, a preto nepreberajte výchovný štýl od rodičov, kamarátok, kolegýň. Dôležité je, aby ste zistili, aký štýl na neho platí a v čom ho treba povzbudzovať. Neúplné rodiny sú v dnešnej dobe bežnejšie ako kedykoľvek predtým. Mnoho rodín s jedným rodičom je výsledkom rozvodu alebo rozchodu. Ak je to tak vo vašej rodine, porozprávajte sa s dieťaťom o zmenách, ktorým čelíte. Počúvajte pocity svojho dieťaťa a snažte sa úprimne odpovedať na jeho otázky. Vyhýbajte sa zbytočným detailom alebo negativite o druhom rodičovi. Pripomeňte svojmu dieťaťu, že neurobilo nič, čo by spôsobilo rozvod alebo rozchod, a že ho budete vždy milovať. Snažte sa zostať uvoľnení. Ak budete uvoľnení, budete oveľa jasnejšie a efektívnejšie riešiť konfliktné situácie. Preto je v prvom rade potrebná psychická pohoda a duševné zdravie. Pocity ako smútok, osamelosť a opustenosť sa môžu zdať dokonca oprávnené, ale negatívne zasahujú do výchovy dieťaťa a treba ich vyriešiť.
Prečítajte si tiež: Výchova sebavedomého dieťaťa
Láska, väzby a otvorená komunikácia
Pre rodiny, ktoré stratili rodiča za akýchkoľvek okolností, môže byť ťažké vyrovnať sa s výchovou dieťaťa ako osamelý rodič. Toto je čas, aby ste si navzájom prejavili lásku a podporu. Dajte svojmu dieťaťu bezpodmienečnú lásku. Nemalo by cítiť prázdnotu alebo nedostatok iného rodiča, preto si naň vždy nájdite čas. Na druhej strane, každé dieťa je citlivé, takže určite bude cítiť stratu rodiča, ale keď bude mať istotu vašou prítomnosťou a láskou, bude sa cítiť oveľa bezpečnejšie. Nechajte svoje dieťa vytvárať väzby. Nikto nedokáže vychovať dieťa sám, a zároveň aj uspokojiť všetky jeho potreby. Avšak to vás nediskvalifikuje ako rodiča. Nechajte svoje dieťa spájať sa s inými ľuďmi. Bude dôležité, aby objavil iné druhy lásky, iné spôsoby vzťahu. To výrazne obohatí ich celkový vývin. Využite spoločné chvíle naplno. Kvalitný čas s vaším dieťaťom môže byť kedykoľvek a kdekoľvek. Vyhraďte si každý deň čas na hranie, čítanie alebo jednoduché posedenie s dieťaťom. Venujte mu pozitívnu pozornosť. Usmievajte sa, smejte sa a objímajte svoje dieťa tak často, ako len môžete. Ukážte svojmu dieťaťu, že ste radi, že ho vidíte hneď ráno a keď príde domov zo škôlky či školy.
Pravidlá, hranice a emocionálna regulácia
Jasné pravidlá a hranice dávajú deťom pocit bezpečia a istoty. Povzbudzujte svoje dieťa, aby vyjadrilo nahnevané alebo frustrované pocity slovami, a ukážte, že ho počúvate. Môžete uznať tieto pocity bez akceptovania nevhodného správania. Napríklad: „Vidím, že sa naozaj hneváš, ale kričať na mňa nie je v poriadku. Poďme sa spolu párkrát zhlboka nadýchnuť a potom sa porozprávať o tom, čo sa deje, prečo sa hneváš“. Dieťa sa správa taktiež lepšie, keď má jednotné pravidlá. Držte sa svojich pravidiel čo najviac. Necíťte sa previnilo. Neobviňujte sa a nerozmaznávajte svoje dieťa, aby ste mu vynahradili to, že ste osamelý rodič.
Vzory, zdravie a zdieľanie povinností
Zahrňte do svojho života členov opačného pohlavia, ktorí nie sú romantickými partnermi. Vytvárajte pozitívne vzťahy s členmi opačného pohlavia, ktorí môžu slúžiť ako vzory pre vaše dieťa. Ukážte svojmu dieťaťu, že je možné mať dlhodobé, pozitívne vzťahy s príslušníkmi opačného pohlavia. Zdravý životný štýl je pre vás a vaše dieťa rozhodujúci, aby ste boli produktívni v každom aspekte života. To zahŕňa integráciu fyzickej aktivity, osvojenie si zdravých stravovacích návykov a dostatok spánku. Zapojte svoje dieťa do niektorých domácich prác. To by vám všetkým pomohlo dobre sa spojiť a zároveň z neho vychovať zodpovedného a sebestačného človeka už od mladého veku. Plánujte dopredu pre prípad núdze. Ako osamelý rodič je v núdzových situáciách nevyhnutný záložný plán alebo dva. Urobte si zoznam ľudí, o ktorých viete, že im môžete okamžite zavolať. Nastanú situácie, keď budete potrebovať pomoc, a preto je dôležité vopred vedieť, na koho sa môžete spoľahnúť. Úprimne odpovedzte na otázky. Dieťa môže mať otázky, prečo sa jeho domáca situácia líši od situácie mnohých ich priateľov. Keď sa vás opýta, nezľahčujte situáciu a nedávajte mu odpoveď, ktorá nie je presná. V závislosti od jeho veku využite túto príležitosť a vysvetlite mu pravdu o tom, čo sa stalo a ako k súčasným okolnostiam došlo. Nie všetky rodiny majú dvoch rodičov, či už v dôsledku rozvodu, smrti alebo čohokoľvek iného, čo život prináša. Výchova dieťaťa osamote nie je koniec sveta. Je veľa otcov a matiek, ktorí to chcú robiť. Iní, naopak, čelia tejto výzve po tom, čo ich partner opustil alebo dokonca stratili svojho milovaného. Či tak alebo onak, aby bolo jasné: výchova dieťaťa, kým ste slobodní, je komplexná skúsenosť, ktorá sa však môže zmeniť na najlepšiu skúsenosť vášho života.
Dôležitosť voľného pohybu a aktívneho životného štýlu
Voľný, neorganizovaný pohyb súčasným deťom veľmi chýba. Málokto si dnes dovolí potomka len tak vypustiť z bytu, aby sa mu za tri hodiny sám vrátil. Vylietaný a šťastný. Voľný čas dnes deťom vyplňujú krúžky, cudzie jazyky, počítače. Samozrejme aj športové aktivity, ale tie sa zďaleka netýkajú všetkých a často prinášajú jednostrannú záťaž. Deti sa nevenujú bežným a prirodzeným druhom pohybu, ktoré by pre ne boli zdrojom zábavy a poznania. Málo chodia, behajú, lezú, jazdia na bicykli. S tým súvisí zhoršená schopnosť zvládnuť jednoduchý hod loptou, skok, kotrmelec či skákanie cez švihadlo. Aj v škole je telesná výchova Popoluškou, dôraz sa kladie na intelektuálne, nie športové výkony. Rodičia deti privážajú autami aj do samotnej školy, hoci pešo by to mali len zo desať minút chôdze. „Voľný pohyb je nesmiernym prínosom, deti sa pri ňom najprirodzenejšie zoznamujú s vlastným telom. Počas prvých siedmich rokov života je to zásadné, pretože vývojovo dominuje rast a dozrievanie telesných funkcií. Ak dieťa nemá dostatočnú možnosť chodiť, behať, skákať, váľať sa, cvičiť sa v udržovaní rovnováhy a zdolávať prekážky v podobe šplhania na stromy alebo aspoň do strmého kopca, dochádza k oslabeniu, respektíve nedostatočnému vývoji telesného systému. Voľný a neorganizovaný pohyb samozrejme ovplyvňuje aj duševný svet dieťaťa. Podľa Evy Labusovej rozvíja samostatnosť, predstavivosť, kreativitu, improvizáciu, koncentráciu i emocionalitu. „Pasívne prijímané viuálne a akustické podnety ponúkajú len zjednodušený, neúplný, plochý obraz skutočnosti. Ak sa sami venujete nejakej pravidelnej športovej aktivite, napríklad behu, dobre viete, ako dobre sa na konci cítite. Ste veselí, pokojní, sústredení, lepšie naladení na rodinu, druhých ľudí. Prečo by to v prípade detí malo byť inak? Ak vás trápi, že dieťa napríklad nespolupracuje, odvráva či všetko odmieta, jednoducho povedané nie je „v pohode“, skúste mu dopriať dostatok pohybu a sledujte, čo to s ním urobí. Rady odborníkov, koľko času by denne deti mali stráviť pohybom, sa líšia. Zhodujú sa však na minimálne hodine, ešte lepšie dvoch hodinách. A ak sa podaria tri hodiny, je to skvelé. „Keď sme boli malí my, lietali sme vonku každý deň bez výnimky. Ak spolužiak alebo kamarát z dvora dostal domáce väzenie, ľutovali sme ho. Dnes je to presne naopak. Pre dnešné deti je trestom byť vonku, nudia sa tam a chcú domov k počítačom, tabletom a telefónom. Skúste im pohroziť, že ich nepustíte von, budú sa na vás pozerať ako na blázna,“ hovorí Katarína, mama trojročných dvojičiek, s ktorými sa snaží byť vonku na ihriskách čo najviac. Katka ľutuje, že doba sa zmenila. Hoci to chápe, sama sa nechce súčasným trendom podriaďovať. Ani vy nemusíte.
Tipy, ako dostať do života dieťaťa viac pohybu
- Vychádzka by sa mala stať každodennou realitou, výlet do prírody aspoň každý druhý víkend. Dajte si to ako prioritu. Tak, ako si zapisujete pracovné úlohy, skúste do diára vpliesť aj voľný čas trávený s deťmi.
- Chodiť s deťmi na ihrisko je bežné, ale rodičia sú tam zvačša duchom neprítomní. Postávajú, maximálne tak riešia spor o vedierko a lopatku. Nepriznali by to, ale je nuda. Spoločná návšteva športovej haly je už o inom. Deti si tam s rodičmi môžu zahrať napríklad bedminton či tenis.
- Dovoľte deťom váľať sa v listí, skákať do kaluže, vŕtať sa drievkom v mokrej hline. Vývojovo to potrebujú, rodičia či babičky im v tomto často bránia, aby sa nezašpinili alebo neporanili. Pre deti je to však ten najprirodzenejší pohyb.
- Nechať malé deti vonku bez dozoru, to dnes neurobí skoro žiadny rodič. Nemá preto veľký zmysel zavádzať tieto retro zvyky do súčasných podmienok. Mohlo by sa stať, že dieťa si vonku nebude mať s kým hrať. Oveľa jednoduchušie je, ak dáte dohromady pár rodičov a vezmete všetky deti na lúku či do lesa.
Výchova od prvého dňa: Ako začať a na čo sa zamerať
Chúli sa vám v postieľke malý uzlíček šťastia a vy márne premýšľate nad tým, kedy a ako by ste mali začať s jeho výchovou, aby ste nič nepodcenili? Ako začať dieťa vychovávať a vštepovať mu určité zásady? Odborníci z radov psychológov sa zhodujú na tom, že výchova dieťaťa začína už prvým priložením k prsníku, prvým uložením v náruči. Nie je to samozrejme výchova v pravom slova zmysle. Psychológ Seth Pollack vo svojej knihe uvádza, že dieťa, o ktoré je v ranom veku dobre a s láskou postarané, stáva sa závislým na hormóne lásky (oxytocíne) a bude aj v budúcnosti lásku vyhľadávať. Lenže to nie je zas až tak prevratný objav, ako by sa mohlo zdať. Niektorí rodičia sa k výchove stavajú tak, že im do niečoho tak dôležitého a zásadného nemá nikto právo zasahovať. To samozrejme nevyvraciame. Ide skôr o to, pozrieť sa na vec aj z iného uhla. Nikto nehovorí, že existuje autor knihy alebo "nadrodič", ktorý vám je schopný dať úplný návod na to, ako a kedy s výchovou dieťatka začať. Niektorí z nich vám ale môžu pomôcť vytvoriť si vlastný názor, podložený aj niečím iným, než len vierou vo vlastný dobrý úsudok. Najradšej by sme asi boli, keby sme mohli mať s deťmi priateľský vzťah, založený na vzájomnej dôvere a rešpekte. Realita je ale, bohužiaľ, iná. Akonáhle naberú tí malí škriatkovia trochu rozumu, snažia sa posúvať hranice ďalej a ďalej. Treba byť rodičom prísnym, ale spravodlivým. Myslite na to, že prílišné uplatňovanie rodičovskej autority môže mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa a viesť k neustále sa opakujúcim nedorozumeniam a bojom medzi vami a ním. Nekompromisná a príliš prísna výchova pomaly, ale isto, povedie k oslabeniu dôvery dieťaťa v seba samého, k znižovaniu jeho sebavedomia, v snahu presadiť svoju vôľu aj proti vôli rodičov. Rovnako, ako je nevhodná "sparťanská výchova", neodporúča sa ani jej opak, a to výchova úplne liberálna, hraničiaca s „nevýchovou“. Niektorí rodičia zastávajú názor, že dieťa je samostatnou jednotkou, jedinečnou bytosťou, ktorej potenciál a vývoj by nemal byť potláčaný tvrdou (alebo akoukoľvek) výchovou. Nechávajú preto deťom voľné ruky. Majú všetko povolené, rozhodujú sa sami na základe vlastného úsudku, nikdy nie sú fyzicky trestané a všetko je podriadené ich vôli a rozhodnutiam. Čo myslíte, čo môže z takýchto detí vyrásť? Asi cítite, že takýto štýl výchovy tiež nie je úplne ideálny. Takýmto prístupom síce vyformujete sebavedomého a odhodlaného jedinca, ale na druhej strane nebude s ním možné vydržať. Nebude mať vybudovaný vzťah k autoritám, čo môže neskôr - napr.
Prečítajte si tiež: Ako podporiť dieťa
Hľadanie zlatej strednej cesty vo výchove
Na výchove je najťažšie práve to, že nám nikto nedokáže dať presný návod, ako z dieťaťa vychovať slušného a zodpovedného človeka. Cesta k takémuto výsledku nevedie cez neprimerané fyzické tresty, krik a zákazy, ale ani cez "rob si, čo chceš". Tú správnu zlatú strednú cestu musíte nájsť sami. Doprajte deťom dostatok priestoru a nebojte sa im dôverovať. Dôvera hrá vo výchove tiež veľmi dôležitú úlohu a vek dieťaťa v nej nie je zas tak dôležitý. Verte dieťaťu, že keď chce v deviatich mesiacoch chodiť, že "vie, prečo to robí" a podporte ho. Že keď sa v troch rokoch chce naučiť jazdiť na bicykli, napriek tomu, že ostatní majú ešte odrážadlá, podporte ho. Je to dôležité viac, než si viete predstaviť. A keď už sme pri tej dôvere - verte aj sebe samej/samému, že budete dobrým rodičom. Nebuďte na seba prísni, keď zídete z vytýčenej cesty.
Obdobie vzdoru: Ako ho zvládnuť s pokojom a porozumením
Pre začiatok by som vás chcela upokojiť, obdobie vzdoru, ktoré začína približne okolo druhého roka života (u niekoho aj skôr), je prirodzenou súčasťou detského vývoja. Rovnako ako pre nás, rodičov, je aj pre dieťa toto obdobie veľmi náročné a znamená pre neho niečo nové. Svojim vzdorovitým správaním sa snaží byť samostatné, a to bohužiaľ aj v oblastiach, kde to ešte nevie. Táto dôležitá súčasť detského vývoja sa, bohužiaľ pre nás, prejavuje práve negatívnym správaním a večným nesúhlasom. Dieťa zrazu prestane spolupracovať - nechce sa obliekať, urobí vám scénku v obchode, začne sa zlostiť vždy, keď to najmenej čakáte. Je však dôležité si uvedomiť, že sa jedná len o určite obdobie. Pripravte sa, že budete počuť často "ja sám". Dieťa chce všetko nové vyskúšať. Aj keď je to niekedy veľmi ťažké - dôležité je vždy zachovať pokoj. Toto je veľká skúška trpezlivosti a nervov pre nás rodičov, pretože niektoré deti sa vydržia zlostiť veľmi dlho. Uvedomte si, že zlosť zo strany dieťaťa nie je namierená proti vám. Dieťa niečo chcelo, o niečo sa snažilo a nezvládlo to. Jeho nervová sústava nie je natoľko stabilná, aby situáciu zvládlo a tak reaguje skratom. Od nervózneho dieťaťa neodchádzajte a neignorujte ho, lepšie je vziať ho niekam bokom a počkať, až ho záchvat hnevu prejde. Deti v tomto okamihu potebujú predovšetkým pochopenie zo strany rodičov.
Čo nerobiť: Chyby, ktorým sa vyhnúť pri výchove
Svoje deti sa snažíme vychovávať podľa svojho najlepšieho svedomia. Vedome by sme im nikdy neublížili.
- Dieťaťu by ste mohli ublížiť, ak by ste mu odopreli svoju lásku. Veď každé dieťa má byť milované presne také, aké je. Bezvýhradne a bezpodmienečne. Ak lásku podmieňujete splnením nejakej úlohy, napr. "Ak si nepoupratuješ, už ťa nebudem mať rada!", môžete v ňom vyvolať pocit, že si vašu lásku musí zaslúžiť. A to je nezmysel.
- Chce sa maznať? Väčšina deti potrebuje prejavovať lásku aj fyzicky. Neupierajte to ani tomu svojmu dieťatku! Maznanie je pre neho dôležité. Dáva mu pocit bezpečia a istoty, najmä v prvých mesiacoch života. Potrebuje nosiť na rukách, hladkať, štekliť, držať za ručičku… Každé dieťa je iné.
- Človek si to ani neuvedomuje. Jeden deň príde unavený z práce, a aby mal pokoj, dovolí dieťaťu aj to, čo má zvyčajne zakázané. Ďalší deň je odpočinutý a činnosť, ktorú včera dovolil, dnes zakáže… Keď raz niečo dovolíte a druhýkrát to zakážete, podľa toho, akú máte práve náladu, spôsobujete dieťatku v hlavičke pekný zmätok!
- Chcete, aby sa tak cítilo aj vaše dieťa? Určite nie. Dôverujte mu. Nie je dobré, keď ho nenecháte nič vyskúšať, ohmatať si predmety, a keď ho nepodporujete v jeho nadšení a snahe niečo dosiahnuť.
- Samozrejme, deti potrebujú pevnú ruku a jasný poriadok. Ale nič sa nemá preháňať. Príliš autoritársky prístup, keď dávate dieťaťu najavo, že vy ste šéf a dieťa vás musí bez výhrad počúvať, nevedie k výchove spokojného a šťastného jedinca. Na druhej strane, ani príliš benevolentný a kamarátsky prístup odborníci neodporúčajú. Už sa vám niekedy stalo, že ste skúsili úplne všetko a vaše dieťatko si aj tak robilo, čo chce? A potom vám zrazu „preskočilo“ a urobili ste niečo neuveriteľné a trochu šialené a, svetu, div sa, bol pokoj. Nepočítajte s tým, že niekto z vášho okolia alebo rodiny pochopí vaše neštandardné postupy alebo bláznivé výchovné metódy. Berte to tak, že každý génius bol spočiatku považovaný za blázna. Skrátka nie vždy môže mať všetko logické vysvetlenie.
Netradičné výchovné metódy: Keď logika nestačí
- Hovoríte si: „To nie je možné!“? Ako by ste mohli vychovávať dieťa bez používania „nie“?! Dá sa to a naviac tým prinútite deti, aby vás naozaj vnímali. Ako reagujete, keď vaše dieťa robí niečo, čo nemá? “Nie, to nesmieš! Nie, to nerob!”. Nadužívanie týchto troch písmen v negatívnom spojení vedie k tomu, že sa voči ním deti už v pomerne útlom veku stanu celkom imúnne. Neznamená to, že od dnes si budú robiť, čo chcú a vy sa tomu budete bez slova prizerať! Ide len o to, akú formu zvolíte, keď od dieťaťa niečo chcete. Skúste namiesto „Nie, nechytaj to!” povedať “Pozor, je to horúce!”. Podprahové vnímanie dieťaťa príjme takúto informáciu oveľa lepšie a nebudete za negativistu.
- Čo sa asi preháňa hlavou dieťatku, na ktoré civí niekoľko dospelých hláv a všetky na neho rozprávajú v zdrobneninách, používajú slovník najmenších detí a robia neuveriteľné „ksichty“? Nič veselé to asi nebude. Prečo máme pocit, že keď sa „znížime“ na úroveň dieťatka, lepšie nám naše zlatíčka porozumejú? Nie je to pravda. Rozprávajte sa s dieťatkom ako s dospelým. Normálne, bez zbytočnej hravej intonácie a komolenia slov. Hovorte s deťmi stále, hovorte im, čo práve robíte, kam ich nesiete, kam pôjdete, čo budete robiť potom… Deti pre svoj vývoj potrebujú interakciu, ktorá bude na úrovni. Nevadí, že polovici slov nerozumejú.
- Hnevá sa? Stavte sa, že toto rozhodne nečaká! Vo chvíli, keď sa drobec hodí na zem a začne sa zlostiť a kopať nohami okolo seba, plesknite sa vedľa neho a robte to isté (lepšie bude praktizovať to doma, v obchode by to mohlo vyzerať trošku zvláštne J). Ukážte mu, aké nepekné je jeho správanie. Verte alebo nie, dieťa bude v takom šoku, že podobné divadlo už nepredvedie. Deti vo veku batoľaťa si neuvedomujú, ako pri svojich záchvatoch vyzerajú. Preto nie je na škodu im to občas predviesť. Až sa obaja dostatočne vybláznite a upokojíte, zrelaxovaní sa posaďte a pohovorte si o tom, aké škaredé je niečo také robiť. Že deti, ktoré sa takto správajú, nebude mať určite nikto rád.
Zákazy: Ako ich efektívne používať a prečo sú dôležité
Deti majú silné nutkanie skúmať všetko okolo seba. Často nedokážu odhadnúť hroziace riziká, ktoré z ich konania môžu vyplývať. Na to, aby sme ich chránili teda používame aj rôzne zákazy. Aj neskôr v živote musia naše deti prijímať isté pravidlá a obmedzenia. Dieťa, ktoré sa nenaučí ich rešpektovať alebo je extrémne neochotné obmedzenia počúvať, s tým môže mať neskôr problémy napríklad aj v škole pri rešpektovaní autorít. Na druhej strane však môže mať príliš veľa príkazov aj opačný účinok. Dieťa zo začiatku (približne 1. rok života) poriadne nevie, čo slovíčko "nie" znamená. Na vaše prísne "nie", prirodzene, reaguje. Skôr však rozumie tónu vášho hlasu, výrazu tváre a gestám. Neskôr už výrazu rozumie, ale to automaticky neznamená, že rozumie aj dôvodu zákazu. Prísne NIE pre nich neznamená, že by sa mali zdržať určitého konania, ale vnímajú ho skôr ako krutosť voči vlastnej osobe. Predpokladáme, že vaše dieťa počúva, čo mu hovoríte a vašim slovám dôveruje. Pri tých najmenších detičkách niektoré zákazy ani nie sú potrebné, pretože pre nich vytvárame čo najbezpečnejšie prostredie. Keď však dieťatko podrastie a začne chodiť, nastávajú krušné chvíle. Práve vtedy je čas začať vytvárať jasné pravidlá. Pred vstupom na cestu zastaneme, poobzeráme sa a prechádzame cez ňu iba ruka v ruke. Pri každej možnej situácii, keď sa dieťa zachová tak, ako ho to učíte, pokojne ho pochváľte. Je zároveň nevyhnutné, aby ste na ulici tak či tak venovali dieťaťu dostatočnú pozornosť. Deti občas vedia byť prefíkanejšie, než by ste čakali. Rýchlo môžu zistiť, že zákaz, ktorý poznajú od vás, otecko alebo babička voči nemu neuplatňujú. Ak teda nie ste nablízku, zákazy prestávajú platiť. Takýmto správaním deti do istej mieri testujú správanie a hranice vlastných rodičov. Deti ľahšie dodžiavajú zákazy, ak poznajú pravidlá, ktoré sa na nich vzťahujú a dôsledky, ktoré môže priniesť ich nedodržanie. Ak už nastavíte isté pravidlá, musia byť dodržiavané. A to nielen vašim dieťaťom, ale v mnohých prípadoch aj vami. Dodržiavanie pravidiel by potom malo mať pozitívne dôsledky, nedodržiavanie naopak negatívne. Občas môže dôjsť aj k výnimke, ale tiež by o tom dieťa malo byť vopred informované.
Prečítajte si tiež: Úžasné dieťa a Montessori