Otehotnenie a narodenie zdravého dieťaťa je túžbou mnohých párov. Avšak, šance na úspech sa môžu líšiť v závislosti od rôznych faktorov, vrátane veku, životného štýlu a zdravotného stavu. Tento článok sa zameriava na štatistiky týkajúce sa šance na zdravé dieťa a preskúma faktory, ktoré ju ovplyvňujú, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú tému.
Úspešnosť Otehotnenia v Závislosti od Veku
Vek ženy je jedným z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich jej plodnosť. Plodnosť ženy je vekovo ohraničená a ideálny vek na otehotnenie je do 30 rokov. S pribúdajúcim vekom sa znižuje nielen schopnosť spontánne otehotnieť, ale aj úspešnosť liečby neplodnosti.
- Do 30 rokov: Osem až deväť párov z desiatich vo veku okolo dvadsať rokov môže očakávať, že počne dieťa do jedného roka.
- Nad 40 rokov: U žien nad štyridsať rokov sa to však do roka podarí len štyrom až piatim z desiatich.
- Nad 45 rokov: Len jedna z desiatich žien vo veku nad 45 rokov otehotnie do dvanástich mesiacov.
Dôvodom je predovšetkým fakt, že desať rokov pred menopauzou majú ženy ovuláciu v priemere len osem cyklov v roku. A hoci aj žena ovuláciu má, nemusí byť jej aktuálny menštruačný cyklus plodný. „Najjednoduchšie otehotniete medzi 26. až 40. rokom, kedy približne 80 percent vašich menštruačných cyklov je ovulačných a väčšina z nich plodných,“ píše lekárka Karen Trenwinnard.
Po 35. roku veku ženy klesá už aj kvalita vajíčok, vajíčka nemajú správnu genetickú výbavu. Za normálnych okolností obsahuje zdravé vajíčko 23 chromozómov. Rovnaký počet chromozómov má aj spermia, a keď sa spojí zdravé vajíčko so zdravou spermiou vznikne embryo so 46 chromozómami - to je počet, ktorý má zdravý človek v každej svojej bunke. Vo vyššom veku však dochádza u žien k poruchám zrenia vajíčok. „Určitý počet takýchto vajíčok vzniká aj u mladých žien, ale čím je žena staršia, tým je zastúpenie tzv. aneuploidných vajíčok vyššie, pričom vo veku 40 rokov sa takýchto vajíčok tvorí viac ako 90%. Štatisticky to potom znamená, že zdravá žena a zdravý muž môžu v 40-ke splodiť zdravé dieťa len raz za 10 menštruačných cyklov, všetky ostatné vajíčka totiž nemôžu dať šancu na narodenie zdravého dieťaťa a buď sa neoplodnia vôbec, alebo takéto tehotenstvo končí spontánnym potratom, prípadne sa narodí dieťa, ktoré nemá správny počet chromozómov v bunkách. Asi najznámejším príkladom takejto poruchy je Downov syndróm,“ vysvetľuje gynekologička Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD.
Riziko Potratu a Vrodených Porúch
Vyšší vek zvyšuje riziko potratu. S vekom sa zvyšuje riziko potratu, ten je však veľmi častý aj bez ohľadu na vek ženy. Až okolo 50 percent všetkých oplodnených vajíčok neskončí úspešným tehotenstvom, veľa je ich vypudených z maternice spolu s ďalšou menštruáciou bez toho, aby sa uhniezdili. U žien mladších ako 35 rokov jedno tehotenstvo z desiatich skončí potratom, u žien nad 40 rokov je to jedna gravidita z piatich. Šance otehotnieť a bez problémov vynosiť a porodiť zdravé dieťa sa samozrejme znižuje, ak žena trpí nejakým chronickým ochorením, napríklad cukrovkou či vysokým krvným tlakom.
Prečítajte si tiež: Zdravé plienky pre bábätko
Asi jedno z 50 detí sa narodí s nejakou vrodenou poruchou. Väčšina z nich nesúvisí s genetikou ani vekom rodičov. Je pravdou, že u žien nad 45 rokov veku je dvojnásobné riziko, že ich dieťa vrodenú poruchu bude mať. Vek však nemá zásadný vplyv u žien medzi 20 až 40 rokmi.
Aj u mužov platí, že vek trochu obmedzuje plodnosť, na rozdiel od žien však môžu počať dieťa po celý život. Vyšší vek otca má za následok zhoršenie kvality spermií: je ich menej, dochádza aj k poklesu ich pohyblivosti. Je tiež len malá súvislosť medzi vekom otca a výskytom vrodených porúch. Výskumy však ukázali, že určite riziko predsa len existuje.
Asistovaná Reprodukcia: Možnosti a Šance
Asistovaná reprodukcia je jeden z najmladších medicínskych odborov. Asistovaná reprodukcia je možnosť, ktorú pred štyridsiatimi rokmi páry jednoducho nemali. V súčasnosti až 95 percentám párov vieme pomôcť mať vlastné dieťa. Ak pacienti vydržia, je to 95 percent. Ak by sme sa bavili o úspešnosti na jeden pokus umelého oplodnenia, tak vtedy je to do veku tridsať rokov viac ako 50 percent, do 35. roku viac ako 40 percent, do 39. roku veku viac ako 30 percent a potom to už rapídne klesá. Vo veku 42 rokov sme niekde na piatich percentách. Po tomto veku je už veľká časť tehotenstiev s pomocou darovaných vajíčok. Pri použití vajíčok darkýň sa aj v týchto vekových kategóriách pohybujeme nad 50 percentami.
V 35. roku veku ženy je výskyt neplodnosti 10 až 20 %. Vo vyššom veku sú šance na otehotnenie pri umelom oplodnení vyššie ako pri prirodzenej snahe o otehotnenie, ani zďaleka však nedosahujú takú úspešnosť umelého oplodnenia ako u mladších žien. Zatiaľ čo u žien do 35 rokov je 42% pravdepodobnosť, že si po umelom oplodnení odnesú domov bábätko, u žien medzi 38.-40. rokom ženy je to už len 22 % a po 44. roku veku je úspešnosť menšia ako 1 %. Navyše je u žien vo vyššom veku zvýšené riziko spontánneho potratu. „Tu treba poznamenať, že úspechom umelého oplodnenia je až narodenie zdravého bábätka, nie spontánny potrat,“ dopĺňa doc. MUDr.
Ak nie je možné mať dieťa do tridsiatky, riešením je napríklad zamrazenie vajíčok v mladom veku (optimálne do 30-ky). Na to, aby žena mala reálnu šancu mať z takto zamrazených vajíčok dieťa, mali by byť vajíčka čo najmladšie a malo by ich byť aspoň desať. Optimálne by bolo mraziť vajíčka do tridsiatky. Veková skupina, ktorá by mala z mrazenia vajíčok najviac profitovať, je preto medzi 30. a 35. rokom veku. V tomto veku už veľmi veľká časť vajíčok nebude geneticky v poriadku a zisk vajíčok bude už o dosť nižší. V týchto vekových skupinách by sme už mali mať namrazených aspoň dvadsať vajíčok, aby žena mala reálnu šancu na tehotenstvo.
Prečítajte si tiež: Druhý deň s bábätkom
Príčiny Neplodnosti a Diagnostika
Príčin neplodnosti je veľmi veľa. Všeobecne možno povedať, že v 40 percentách nájdeme problém na strane ženy, v 40 percentách na strane muža, a v 20 percentách sa problém nájde u oboch. Zo strany ženy môže ísť o perspektívnejšie príčiny - keď naozaj ich jednoduché odstránenie môže viesť v krátkej dobe k otehotneniu, ako sú napríklad poruchy funkcie štítnej žľazy alebo poruchy ovulácie. A potom tu máme menej perspektívne príčiny, vtedy už naozaj vie pomôcť iba asistovaná reprodukcia - to sú napríklad poruchy funkcie vajcovodov alebo ťažšie formy endometriózy. No a nakoniec tu máme veľmi neperspektívne príčiny, keď už aj asistovaná reprodukcia má pomerne nízku úspešnosť - to sú napríklad hroziace zlyhania funkcie vaječníkov spojené s výrazným poklesom zásoby vajíčok, vyšší vek ženy alebo veľmi ťažké formy endometriózy, hlavne endometriózy vaječníkov.
Ak sa niekomu nedarí otehotnieť, tak asi zo zdravotného hľadiska úplne v poriadku nie je, nemožno to takto formulovať. Veľa žien si myslí, že ak im gynekológ na preventívnej prehliadke povie, že je všetko v poriadku, že tým myslí, že žena otehotnie po prvom nechránenom pohlavnom styku. Ale normálny gynekologický nález - teda ultrazvuk a ster z krčka, čo sú štandardné súčasti gynekologickej preventívnej prehliadky - nemá takmer nič spoločné so šancou na otehotnenie. Ak pri základných testoch nenájdeme príčinu neplodnosti, pacienti si to často vysvetlia - sme úplne OK. Ale to tak nie je. Idiopatická neplodnosť je neplodnosť, keď sa nám štandardnými vyšetrovacími metódami nepodarí prísť na príčinu, prečo sa páru nedarí otehotnieť. Práve u týchto párov často až pri umelom oplodnení prídeme na to, že problém je v zlej kvalite pohlavných buniek a takéto embryjká sa nám nevyvíjajú správne. No a v neposlednom rade svoje zohráva aj stres - najmä z toho, že nemôžem mať dieťa.
Životný Štýl a Pohyb
Každý druh telesnej aktivity určite zlepšuje kondíciu a tým aj celkové zdravie, čo zvyšuje šance na otehotnenie. Výnimkou je azda len viacfázový tréning pri niektorých druhoch vrcholového športu. V takom prípade to už totiž organizmus môže vyhodnotiť ako prílišnú záťaž a menštruačný cyklus sa môže zablokovať na centrálnej úrovni - teda v mozgu. Problémom u neplodných párov však býva práve opačný extrém. Nedostatok akéhokoľvek pohybu a s tým spojená nadváha alebo až obezita.
Trendy v Materstve a Spoločenské Faktory
Reprodukční špecialisti odporúčajú mať prvé dieťa do tridsiatky a plánovaný počet detí do tridsaťpäťky. Demografické ukazovatele na Slovensku sú také, že sa to tak skoro nepodarí naplniť. Čiže odpoveď je: čím skôr, tým lepšie. A vo vyššom veku nečakať príliš dlho a vyhľadať pomoc.
Aktuálne sa šíri trend - najprv kariéra, potom materstvo. Takto je naša spoločnosť aktuálne nastavená. Nejde len o kariéru, ale chceme aj byt, auto, určité finančné zabezpečenie. Netvrdím, že žena je psychicky pripravená mať dieťa hneď po dvadsiatke, ale, bohužiaľ, jej organizmus áno. Preto musíme nájsť nejaký kompromis. Aj tehotenstvo vo vyššom veku má nesporné výhody. Ľudia sú zrelší, vzťahy trvalejšie, finančná situácia bezpečnejšia.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre stravu v škôlkach
Nové štúdie ukazujú, že za posledných desať rokov sa zvýšil počet mamičiek, ktoré porodili po štyridsiatke o 12,7 percenta. K slávnym mamičkám, ktoré porodili po štyridsiatke patrí napríklad Halle Berry, ktorá rodila vo veku 47 rokov, Nicole Kidman porodila ako 41-ročná, Jane Seymour ako 44-ročná.
Materská Mortalita na Slovensku
Štúdiu o materskej mortalite na Slovensku zverejnil časopis Česká gynekológia, autormi sú slovenskí odborníci z gynekologicko-pôrodníckych kliník v Bratislave a v Trenčíne. Najčastejšou príčinou úmrtí boli trombózy a embólie, na druhom mieste išlo o infekcie nepôrodníckej genézy, napríklad chrípka. Nasledovali kardiovaskulárne ochorenia a ďalej choroby nervového systému. V štatistike sú na piatom mieste náhodné úmrtia, z nich v šiestich prípadoch išlo o dopravné nehody. Najmenej sa materská mortalita vyskytovala vo vekovej skupine 20 - 24 rokov, išlo o necelé štyri percentá. Naopak, najviac, takmer 35 percent rodičiek, zomrelo vo veku 30 - 34 rokov.
Tripple Test: Skríning Vrodených Chýb
Tripple alebo trojitý test slúži na určenie pravdepodobnosti, či vaše dieťatko nebude trpieť niektorými vrodenými chybami. Je to matematický program na prerátanie rizika niektorých genetických ochorení a vrodených vývojových chýb plodu. Zistilo sa, že biochemické parametre v krvi matky, a to alfafetoproteín - AFP, tehotenský hormón HCG a estriol E3, sú iné u tehotných s normálnym vývojom plodu a u tehotných s postihnutým dieťatkom. Kombináciou týchto parametrov sa skúšalo nájsť čo najpresnejšie stanovenie rizika genetického ochorenia a vývojovej chyby plodu. Do vyhodnotenia tripple testu sa kalkuluje aj týždeň tehotenstva, lebo hodnoty biochemických výsledkov sa v priebehu tehotenstva menia, ďalej vek ženy, ako aj počet plodov. Výsledkom je hodnota 1 ku x, kde x je číslo rizika. Čím je x nižšie, tým je riziko ochorenia vyššie.