Detstvo a dospievanie sú kľúčové obdobia pre objavovanie a rozvíjanie silných stránok detí. Hoci sa tieto silné stránky môžu v ranom veku javiť ako skryté, svedomitým pozorovaním a pestrou podporou môžeme ako rodičia prispieť k ich prebudeniu a cieľavedomému rozvoju.
Identifikácia silných stránok: Pozorovanie je kľúč
Na to, aby si rodič všimol prejavy silných stránok svojho dieťaťa, nemusí byť odborníkom. Stačí ochota pozorovať a vedieť, na čo sa zamerať. Každé dieťa má silné stránky, aj keď sa zdá priemerné. Silné stránky sú schopnosti, ktoré deti prednostne využívajú, aby zvládli činnosti a životné situácie. Každé dieťa sa narodilo s určitými predpokladmi, ktoré sa počas života dokážu rozvinúť na silné stránky. Samozrejme, sú oblasti, v ktorých naše deti takú štedrú nádielku predpokladov nedostali a tie ostanú ich slabými stránkami.
Dôležité je si uvedomiť, že silné stránky nie sú talenty v zmysle vynikania nad celým zvyškom populácie, ani genialita. Sú to skôr schopnosti, ktoré vynikajú v dieťati samotnom v porovnaní s jeho inými schopnosťami.
Päť signálov prejavu silných stránok
Donald O. Clifton a Paula Nelson vo svojej knihe "Soar with your strengths" (Vzlietni so silnými stránkami, 1992) identifikovali päť možností, ako rozpoznať silné stránky detí. Tieto prejavy môžeme vypozorovať u každého.
1. Priťahovanie k určitým činnostiam
Prvým signálom je, že dieťa je priťahované k niektorým činnostiam viac ako k ostatným. Univerzálnou silnou stránkou detí je napríklad pohyb, zvedavosť - deti snoria, hľadajú, skúšajú, experimentujú a sú priťahované novými vecami. Intenzita priťahovania sa k rôznym činnostiam sa líši od dieťaťa k dieťaťu. Niektoré od malička stále niečo skladajú alebo rozoberajú. Iným sa ústa nezastavia a chcú sa rozprávať aj počúvať. Iné si pospevujú, majú cit pre rytmus aj melódiu a ďalšie, keď vidia ceruzky, tak sa vrhnú do čmárania, vyfarbovania a modelovania. To sú pravdepodobne ich preferenčné činnosti a v nich vedia rozvíjať svoje silné stránky.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Je dobré si všímať aj opak - aktivity, ktoré dieťa nechce robiť, tvári sa pri nich otrávene, viac sa na ne nepýta alebo ho rýchlo prestanú baviť. Treba si uvedomiť, že sociálne siete, mnohé stránky na internete, videá, filmy a digitálne hry sú vytvorené tak, aby zneužívali prirodzené potreby človeka a inštinktívne reakcie mozgu na dlhodobé pripútanie pozornosti detí aj dospelých. Preto sa často deti od digitálnych hier, sociálnych sietí, či online komunikácie nevedia odtrhnúť. Nie je to však preto, že by v nich realizovali svoje silné stránky, ale preto, že sú k nim rôznymi trikmi pripútavané. A preto, keď je dieťa priťahované k obrazovkám, tak sa to nepočíta. Sledovanie videí, hranie hier a prezeranie toku nových príspevkov na sociálnych sieťach - nie je prejav silných stránok.
2. Hlboké zahĺbenie do činnosti
Keď sa dieťa pustí do aktivity, ktorá umožňuje využiť jeho silné stránky, tak sa do činnosti zahĺbi a dokáže pri nej ostať oveľa dlhšie ako pri iných činnostiach. Napriek tomu, že činnosť môže byť pre dieťa fyzicky, mentálne alebo inak namáhavá, dieťa v nej fascinovane pokračuje a zabudne na celý svet. V stave plného sústredenia na činnosť - napríklad pri stavaní veľkého hradu z kociek - dieťa prestane vnímať čas, nevníma okolie, zabudne na hlad a na smäd. Nenechá sa len tak rozptýliť, je plne sústredené a doslova sa stáva tou činnosťou. Alebo, inokedy plaché dieťa, keď začne spievať, tak prestane vnímať, že ho sledujú diváci a plachosť akoby sa stratila.
3. Rýchle učenie sa a vracanie sa k činnosti
Keď dieťa preferuje nejakú činnosť, rado sa k nej vracia, vydrží pri nej dlhšie ako pri iných činnostiach - a prekvapivo rýchlo sa učí. Rýchle učenie sa prejavuje napríklad takto - dieťa zvláda stále náročnejšie prvky činnosti, pamätá si naučené, samo objaví postupy, vymyslí si finty ako danú činnosť zvládať.
Pri takýchto prejavoch má rodič tendenciu si myslieť, že dieťa je nadané. Tento príbeh nášho syna poukazuje na jeden z rozdielov medzi nadaním a silnými stránkami - pri silných stránkach okrem rýchleho učenia a excelentnosti sa musí objavovať priťahovanie k činnosti a uspokojenie zo samotnej činnosti. Nestačí, že uspokojenie prichádza iba z toho, že dokáže niečo urobiť (cieľ, výsledok, produkt), ale že to môže robiť (proces, činnosť)!
4. Nečakane dobré zvládnutie úlohy
Dieťa v činnosti predvedie nečakane dobrý výkon. Silné stránky detí sa prejavujú v zábleskoch excelentnosti. Pri ktorých aktivitách ste prekvapení ako dobre ich dieťa zvládlo? Počas akých aktivít je dieťa viditeľne lepšie ako jeho rovesníci?
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
5. Vnútorné uspokojenie z činnosti
Vnútorné uspokojenie z činnosti sa objavuje často práve vďaka tomu, že v danej činnosti dieťa využíva svoje silné stránky. Silné stránky totiž vychádzajú z potrieb dieťaťa. A naplňovanie potrieb motivuje k činnosti.
Keď vidíme ako sa dieťaťu v nejakej aktivite darí, máme tendenciu ho chváliť a máme tendenciu ho odmeňovať. Ako rodičia by sme si kvôli krehkosti vnútornej motivácie mali dávať veľký pozor - keď dieťa chválime (Aký si ty úžasný!) a keď dieťa za činnosti odmeňujeme (Tu máš cukrík za tento krásny obrázok!). Tým totiž spôsobujeme, že im kradneme ich vnútornú motiváciu a nahrádzame ju vonkajšou odmenou. Postupne sa potom môže stávať to, že miesto toho, aby dieťa robilo činnosť, pretože ju baví a uspokojuje sama o sebe, ju bude robiť kvôli tomu, aby dostalo odmenu alebo ocenenie od rodiča.
Podobný je problém aj so známkovaním v škole. Známkovanie bolo pôvodne myslené ako nástroj merania, ktoré sa premenilo do nekonkrétneho číselného hodnotenia. Dieťa v každej činnosti v škole predvádza množstvo zručností a aj svoje silné stránky - a keď na koniec, za všetko, čo urobilo, dostane iba číslo od 1 do 5, tak je to motiváciu narušujúca odmena (nezávisle od známky). Známkovanie v škole takto oberá o vnútornú motiváciu deti, ktoré sa celý predškolský vek a možno aj prvú a druhú triedu učili pre radosť z poznávania a rozvíjania sa. Je to smutné, ale dávanie známok nikto, ani učitelia, neberú ako nástroj merania, aby dieťa videlo koľko zvládlo z úlohy, ale ako nástroj vonkajšieho hodnotenia.
Spätná väzba: Kľúč k sebapoznaniu
Že svoje deti pozorujeme však obvykle nestačí. Deti sami od seba často nezískajú náhľad na svoje silné stránky. Nemajú prečo. Len aby nevznikol omyl - spätná väzba nie je chválenie. Spätná väzba na silné stránky detí znamená, že im opíšeme, čo robili a aký to malo vplyv na ich činnosť a výsledky.
- na to, čo dieťa robilo - Takto si chytil raketu a vtedy sa ti pri údere nepretočila.
- ako k činnosti pristupovalo, aký malo prístup (napríklad vytrvalosť) - Pokračovala si ďalej, aj keď sa ti to niekoľkokrát nepodarilo, a preto si na to nakoniec prišla.
- a čo sa mu darilo - Toto si pochopil tak, že už to vieš zrozumiteľne vysvetliť a toto sa ešte potrebuješ doučiť.
To zvýši sebavedomie, ale nie v zmysle nadutého ega. Deti nezaujímajú ciele, nemajú koncept úspechu, nezaujíma ich výkon a ani techniky, triky, či schopnosti, ktorými sa k výsledku dopracovali. Deti zaujíma ich vlastný zážitok, ktorý mali počas činnosti. Tomu rozumejú, aj keď to nie vždy vedia dať do slov. Ale aj to sa postupne učia, keď o tom môžu okrem prežívania aj premýšľať. Nechajte ich teda porozprávať, čo robili a ako to vnímali. Silné stránky detí sa prejavujú a rozvíjajú aj pri tom, keď rozprávajú o svojom vnútornom prežívaní. Seba-reflexia je tiež zručnosť.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Rozvíjanie zručností: Odporúčania a cvičenia
Pohybový vývoj (9. - 10. mesiac)
V deviatom mesiaci dieťa prejde veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom. Z tzv. šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Stačí málo, napr. Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo. Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia. Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Príbuzní sa potom radujú, že napr. Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém. Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont (napr. Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík …). V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred. Nebude zďaleka taký prelomový, ako tomu bolo v predchádzajúcom mesiaci. Dieťa potrebuje čas na to, aby svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti precvičovalo a maximálne zlepšilo. Celý 10. mesiac bude teda opakovať lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu). Neuponáhľajte vývoj svojho dieťaťa a doprajte mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez vašej pomoci. Jeho svalovo-kostrový aparát dozrieva pomaly a postupne. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí. Aké ďalšie aktivity môžete očakávať od svojho dieťatka v 11. a 12.
Rozvíjanie jemnej motoriky (do 1 roku)
- Vstávanie s pomocou nízkych predmetov: Prilákame dieťa k nízkej lavičke alebo bedničke -asi 20 cm - a držíme nad ním lákavú hračku tak vysoko, aby na ňu dosiahlo len keď bude stáť.
- Vstávanie bez pomoci: Keď dieťa zvládne predchádzajúci cvik, zopakujeme ho ešte niekoľkokrát so stále nižšími pomôckami, aby sa dieťa vzpriamilo z ešte hlbšieho predklonu. Potom skúsime tento vztyk a vzpriamenie sa bez akejkoľvek pomôcky, teda rovno z podporu kľačmo. Ponúkneme dieťaťu hračku v strede izby, kde sa nemôže ničoho držať. Dieťa prejde zo vzporu kľačmo - poloha, v ktorej lezie - do vzporu drep, potom sa rukami odrazí od podlahy, napriami sa a súčasne sa vztýči z drepu do stoja. Predchádzajúce cviky skúšame tiež zo sedu.
- Dvíhanie predmetov z podlahy: Pred dieťa, ktoré stojí v strede miestnosti, položíme hračku. Dieťa urobí mierny predklon a podrep, chytí hračku a opäť sa vztýči a vzpriami.
- Kladenie rovnako veľkých predmetov na seba: Dieťaťu dáme rovnako veľké kocky, aby ich stavalo na seba. Keď sa mu to podarí nešetríme chválou a obdivom. Zručné dieťa postaví koncom 1. roka vežičku z viac ako dvoch kociek. Najskôr necháme dieťa stavať s veľkými kockami - hrana kocky 5 - 10 cm - potom s menšími - hrana 2 - 3 cm.
- Zasúvanie a vysúvanie zátky: Dieťaťu dáme fľašu a ukážeme mu, ako sa vyťahuje a dáva naspäť gumová zátka. Zátka má mať tvar lomeného kužeľa, aby sa užší koniec dal ľahko zastrčiť do hrdla fľaše a aby súčasne zátka do fľaše nespadla. Pri tomto cviku musíme dieťaťu najskôr fľašu držať, aby sa dieťa mohlo sústrediť na pracujúcu ruku a nemuselo súčasne pridržiavať predmet druhou rukou.
- Vkladanie rôzne veľkých valcovitých mištičiek do seba: Dáme dieťaťu rôzne veľké valcovité mištičky z umelej hmoty, alebo sadu drevených matriošiek. Princíp je v tom, že dieťa musí jednotlivé diely zasúvať podľa veľkosti - vždy menšie do väčších - a tým sa nielen učí odhadovať vzájomnú veľkosť predmetov, ale uvedomuje si, že sú predmety väčšie a menšie.
- Navliekanie krúžkov na stojan: Na tyčku učíme dieťa navliekať rôzne krúžky - či už z umelej hmoty alebo z kovu. Môžeme použiť krúžky zo záclon.
- Zapichovanie: Dieťaťu urobíme zo zbytku cesta niekoľko guličiek a ukážeme mu, ako je tam možné zapichovať špilky, zápalky.
- Trhanie a spájanie cesta: Na kúsku cesta si ukážeme, že je ho možné roztrhať na kúsky a pritisnutím k sebe znovu spojiť. Môžeme použiť aj hru s netoxickou plastelínou. S cestom môžeme robiť rôzne iné činnosti - váľkať ho, formovať, vykrajovať formičkami, krájať nožom, urobiť z neho hada alebo guličku ….
- Utieranie úst servítkou alebo plienkou: Po jedle podáme dieťaťu servítku alebo plienku, aby si utrelo pusu.
- Utieranie prachu: Keď mama utiera nábytok, požičia dieťaťu plieku, aby jej pomohlo.
- Otváranie a zatváranie krabičky od zápaliek: Dáme dieťaťu prázdnu krabičku od zápaliek alebo podobnú krabičku a ukážeme mu, ako sa otvára a zatvára.
- Stolovanie: Nechávame dieťa jedávať spolu s nami pri stole vo vysokej stoličke. Stále častejšie mu dovoľujeme, aby jedlo samé lyžičkou. Treba pamätať na to, že neporiadok bude značný a prispôsobiť tomu prostredie. Túžba po poznaní a poznávaní núti dieťa vyskúšať každý pokrm nielen ústami, ale aj rukami.
Rozvíjanie aktívnej reči
Rodičia majú využívať každú situáciu a s dieťaťom sa o nej rozprávať. Pri prechádzke po vonku sa rozprávať o dianí na ulici - čo ide po ceste? Podnecujeme dieťa k ďalším aktívnym slovám, ktoré spevňujeme opakovaním, pochvalou a úsmevom. Pri cmúľaní cumlíka sa dieťa môže cítiť uvoľnene a spokojné - ak ho má však v ústach, cumlík mu bráni v používaní svalov pier a jazyka na vytváranie zvukov. Cumlík nie je vhodným pre vývoj reči a rečových schopností. Ak dieťa rado cmúľa cumlík, skúste obmedziť čas, ktorý s ním trávi počas dňa. Stále však môže zostávať prostriedkom na upokojenie dieťatka, keď je vystrašené alebo si potrebuje pospať. Netreba však zabudnúť na to, že časté používanie cumlíka bráni dieťaťu v precvičovaní džavotavých zvukov, ktoré predchádzajú reči.
Hra
Otec sa posadí ku stolu a s dieťaťom na kolenách predvádza jednoduché scénky s medvedíkom - poskakuje, kýva labkami, schováva sa za krabicu, vykukuje na dieťa…. Nastal správny čas, aby dieťa začalo objavovať svet nielen z výšky rodičovského náručia, z postele či postieľky, ale aj zo zeme. V sedačke či ohrádke sa len ťažko naučí loziť po štyroch. Samozrejme, podlaha musí byť primerane čistá a dostatočne temperovaná. Najlepší spôsob, ako rozvíjať jemnú motoriku dieťaťa, je ponúkať mu hrkálky, plyšové zvieratká, hračky vhodné na uchopovanie a hryzadlá. Malého zvedavca podnecujú nielen do toho, aby sa vedome snažil uchopovať predmety, ale aj aby ich skúmal zmyslami. Veci vidí, počuje, ovoniava, ochutnáva, dotýka sa ich. Získava tak dôležité informácie o ich vlastnostiach - koľko vážia, ako sa správajú, keď spadnú, ako chutia. Učí sa vnímať rôzne materiály, zisťuje, či sú predmety mäkké, tvrdé, teplé, chladné, hladké, drsné, okrúhle alebo hranaté. Ak má drobček staršieho súrodenca, pokusy presúvať sa z miesta na miesto upriami smerom k nemu. Nezabúdajte sa s dieťatkom aktívne hrať. Spev, prstové či pohybové hry sa postupne stávajú náročnejšími - na prvom mieste by však stále mala byť zábava, nie „výchovné ciele“. Dbajte na to, aby súčasťou každej hry bol vzájomný telesný kontakt, pohladenie, maznanie sa.
Puberta: Obdobie zmien a výziev
Obdobie dospievania začína štádiom predpuberty, je to vlastne obdobie prechodu medzi mladším školským vekom a samotnou pubertou. V tomto období nebadáme ešte nejaké výrazné fyzické zmeny, okrem rastu do výšky, avšak môžeme si už všimnúť isté odchýlky v správaní, ako predzvesť budúcich zmien. Prejavuje sa to najmä v oblasti citov, prežívania, správania, sociálnych vzťahov. Typická je nevyspytateľnosť reakcií, náladovosť, emocionálna precitlivenosť až záchvaty introvertnosti (utiahnutie sa do seba), „chytanie za slovíčka“, zraniteľnosť vlastnej osoby, nečakane zrelšie nazeranie na svet, prvé platonické lásky. Spúšťačom samotnej puberty sú hormóny, ktoré vyvolávajú 1. menštruáciu u dievčat a polúciu u chlapcov, čiže väčšinou okolo 12.-13. Puberta označuje proces, počas ktorého prebiehajú fyzické zmeny, vďaka ktorým sa z detského tela stáva dospelý jedinec, schopný reprodukcie. Je to obdobie pohlavného dozrievania s nástupom funkcie pohlavných žliaz. Na konci puberty je jedinec fyzicky pripravený k plodeniu, dochádza k zrýchlenému rastu. Dospievajúci (pubescenti) kladú väčší dôraz na samostatnosť a uvedomovanie si vlastnej osobnosti, zvýrazňuje sa citová stránka a sexuálne záujmy.
Telesný vývin v puberte
Vplyvom prudkého a nerovnomerného rastu sa stáva, že dieťa je nemotornejšie, zhoršuje sa koordinácia pohybov. Častú tzv. „lenivosť“ môže spôsobovať znížená výkonnosť, negatívne zážitky, spojené s nekoordinovanými pohybmi a oslabenie kondície vplyvom zmien organizmu. Dieťa v puberte sa totiž často porovnáva s rovesníkmi a jeho dočasná nešikovnosť spôsobuje zníženie jeho sebavedomia, musí sa naučiť akceptovať sám seba taký, aký je, a to je aj úlohou rodičov, aby mu s tým pomohli. Ďalej výrazné hormonálne zmeny spôsobujú zvýšenú náchylnosť k ochoreniam, zníženie fyzickej sily, vytrvalosti a takisto imunity. Ako už bolo spomenuté, zhoršuje sa motorika vzhľadom na nerovnomernosť rastu končatín a vývinu svalstva, rýchly rast končatín. Pubescent venuje väčšiu pozornosť už automatickým pohybom (vplyvom zvýšenej sebakritickosti) a tá spôsobuje pohybovú disharmonickosť. Medzi najvýraznejšie fyzické zmeny v puberte bezpochyby patrí vývin primárnych (pohlavné orgány) a sekundárnych (ochlpenie, rast prsných žliaz u dievčat) pohlavných znakov. Začiatok vývinu sekundárnych pohlavných znakov môžeme pozorovať už v predpubertálnom štádiu.
Psychický vývin
Pokiaľ ide o poznávacie procesy, v tomto období dieťa už presne vníma plochu, priestor, čas, odhaduje veľkosť, hmotnosť, rozlišuje jemné vône, odtiene farieb, sluchové a chuťové podnety. Do vnímania zapája aj doterajšiu skúsenosť, očakávania, potreby, záujmy. Kapacita pamäte sa zvyšuje, je presnejšia a rýchlejšia. Zdokonaľuje sa mechanická pamäť (v 13. rokoch dosahuje vrchol) a na konci puberty prevažuje slovno - logická pamäť nad mechanickou (snaha o pochopenie, nielen memorovanie). Pozornosť sa prechodne zhoršuje, vplyvom hormonálnych zmien. Na konci puberty sa však úroveň pozornosti približuje úrovni dospelého. Prevažuje selektívna, výberová pozornosť, ktorá môže spôsobiť zhoršenie školského prospechu v niektorých, pre pubescenta nezaujímavých predmetoch. Predstavivosť je živšia ako v mladšom školskom veku, s väčším emocionálnym zafarbením. Výrazne sa prejavuje bdelé snenie (snívanie s otvorenými očami, ktoré má slúžiť na uspokojovanie potrieb na symbolickej úrovni, splnenie túžob, odbúranie stresu, nácvik sociálnych spôsobilostí a zručností). Zlepšuje sa kvalita myslenia. Pubescent je už schopný uvažovať o veciach, ktoré sa nedajú názorne predstaviť, je schopný chápať aj veľmi abstraktné pojmy, ako spravodlivosť, pravda, právo… Pokiaľ má riešiť nejaký problém, neuspokojí sa už len s jedným riešením, tým, ktoré sa prvé ponúka, ale uvažuje o rôznych alternatívach, vytvára si hypotézy a overuje si ich v myšlienkach alebo v skutočnosti, podobne, ako postupuje vedec pri svojom bádaní. Z tohto vyplýva aj oveľa kritickejšie vnímanie autorít a ich tvrdení. Reč je bohatá, v 13. - 14. roku ovláda 12 000 až 14 000 slov, tvorí gramaticky a štylisticky správne vety, používa mnoho abstraktných pojmov, reč je dynamická. City - obdobie dospievania je charakteristické citovou rozkolísanosťou (emocionálnou labilitou) - dospievajúci je raz depresívny, v momente zas v povznesenej nálade, ľahko vybuchuje, reaguje nepredvídateľne a nestálo, impulzívne (podľa okamžitého impulzu najprv koná, až potom myslí). Tento mechanizmus sa zvykne nazývať „kyvadlovým“. Dieťa potrebuje čas na usporiadanie zmätku, na jednej strane je infantilné, na druhej zase sebaisté, nadnesené, dospelé… Pubescenti nevedia svoje emocionálne prejavy dobre kontrolovať, sú vzťahovačnejší, dokonca sa môže u nich vyskytnúť prechodná paranoja. Vyskytuje sa takisto zvýšená introvertnosť (nechuť prejavovať svoje city navonok) a zraniteľná sebaúcta. Mnohí dospievajúci akoby týmto svojim prejavom sami nerozumeli, nevyznajú sa sami v sebe, hľadajú preto druhých (najčastejšie vrstovníkov), ktorí by im porozumeli. Toto obdobie býva tiež označované ako „obdobie búrok“, „kríz“, „vulkanizmu“. Keby sa rodič v tomto období pokúšal zlomiť odpor dospievajúceho krikom alebo bitkou, mohlo by to viesť k zatrpknutosti, negativistickým postojom, klamstvu, nenávisti alebo ustráchanosti, k strate iniciatívy a vzniku komplexu menejcennosti. Aj keď sú tieto prejavy rôzne u rôznych jedincov, predsa len sa vyskytujú v nejakej podobe u väčšiny z nich aspoň v nejakom období. V tomto smere sa obdobie dospievania považuje za najnáročnejšie a to hlavne jeho prvá etapa - puberta. Človek si tiež začína utvárať vlastný názor na umenie, umelecké hodnoty.
#