Tento článok sa zaoberá problematikou dedičského práva na Slovensku, so zameraním na situácie, keď dieťa nechce dediť, prípadne keď sa dediči nevedia dohodnúť na spôsobe rozdelenia majetku. Vysvetľuje základné princípy dedenia zo zákona a zo závetu, práva a povinnosti dedičov, ako aj možnosti riešenia sporov v dedičskom konaní.
Dedenie zo zákona a zo závetu
Slovenské dedičské právo rozlišuje dva základné spôsoby dedenia:
Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ (zosnulý) nezanechal závet, dedičstvo sa rozdelí podľa zákonom stanoveného poradia dedičských skupín. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín, pričom v každej skupine majú dedičia prednosť pred dedičmi z nasledujúcich skupín.
Dedenie zo závetu: Poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov a spôsob rozdelenia majetku. Závet má prednosť pred dedením zo zákona, avšak poručiteľ nemôže závetom obísť tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú jeho potomkovia.
Dedičské skupiny podľa Občianskeho zákonníka
Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do nasledujúcich skupín:
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
- Prvá skupina: Deti a manžel/manželka poručiteľa, každý z nich rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti (vnukov poručiteľa).
- Druhá skupina: Ak poručiteľ nemal deti, dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu alebo boli na poručiteľa odkázané výživou. Manžel/manželka dedí minimálne polovicu dedičstva, ostatní dedia rovnakým dielom.
- Tretia skupina: Ak nededia dedičia v druhej skupine, dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu alebo boli na poručiteľa odkázané výživou. Dedia rovnakým dielom.
- Štvrtá skupina: Ak nededia dedičia v tretej skupine, dedia prarodičia poručiteľa a ich deti (tety a strýkovia poručiteľa). Dedia rovnakým dielom.
Práva a povinnosti dedičov
Dedičia majú právo:
- Zúčastniť sa dedičského konania.
- Nahliadať do spisu dedičského konania.
- Navrhovať dôkazy.
- Odmietnuť dedičstvo.
- Dohodnúť sa na spôsobe rozdelenia dedičstva.
- Podať odvolanie proti uzneseniu o dedičstve.
Dedičia majú povinnosť:
- Zaplatiť primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa.
- Uhradiť dlhy poručiteľa, a to do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Odmietnutie dedičstva
Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí urobiť ústne na súde alebo písomne a doručiť súdu do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Odmietnuť dedičstvo možno len ako celok, nie je možné odmietnuť len časť dedičstva (napr. aktíva a prijať pasíva). Odmietnutie dedičstva je neodvolateľné. Ak dedič dedičstvo odmietne, jeho podiel prechádza na ďalších dedičov v poradí podľa zákona.
Dedičské konanie
Dedičské konanie je súdne konanie, ktorého cieľom je zistiť okruh dedičov, majetok a dlhy poručiteľa a rozhodnúť o rozdelení dedičstva medzi dedičov. Dedičské konanie sa začína automaticky po úmrtí osoby na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorý ako súdny komisár vedie dedičské konanie. Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť na spôsobe rozdelenia dedičstva. Ak sa dediči nedohodnú, rozhodne o rozdelení dedičstva súd.
Dohoda dedičov
Dedičia sa môžu v dedičskom konaní dohodnúť na spôsobe rozdelenia dedičstva. Dohoda dedičov musí byť schválená súdom. Súd schváli dohodu dedičov, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Dohoda dedičov je záväzná pre všetkých dedičov.
Prečítajte si tiež: Dedičstvo a deti
Ak sa dediči nevedia dohodnúť
Ak sa dediči nevedia dohodnúť na spôsobe rozdelenia dedičstva, rozhodne o rozdelení dedičstva súd. Súd pri rozhodovaní prihliada na zákonné dedičské podiely, záujem maloletých dedičov a ďalšie relevantné okolnosti. Súd môže rozhodnúť o:
- Reálnom rozdelení majetku (ak je to možné).
- Prikázaní majetku jednému alebo viacerým dedičom s povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov.
- Predaji majetku a rozdelení výťažku medzi dedičov.
Možnosti riešenia sporov v dedičskom konaní
V dedičskom konaní môžu vznikať spory medzi dedičmi ohľadom rôznych otázok, napríklad:
- Platnosť závetu.
- Okruh dedičov.
- Rozsah majetku a dlhov poručiteľa.
- Spôsob rozdelenia dedičstva.
Na riešenie sporov v dedičskom konaní je možné využiť nasledovné prostriedky:
- Dohoda dedičov: Dedičia sa môžu pokúsiť dosiahnuť dohodu o sporných otázkach.
- Mediácia: Mediátor môže pomôcť dedičom pri dosiahnutí dohody.
- Súdne konanie: Ak sa dediči nedohodnú, rozhodne o sporných otázkach súd.
Vymáhanie nákladov za pohreb
Podľa Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak ste uhradili náklady na pohreb, máte právo požadovať od ostatných dedičov, aby vám uhradili pomernú časť nákladov, a to do výšky ich dedičského podielu. Nárok na úhradu nákladov na pohreb môžete uplatniť v rámci dedičského konania. Ak sa dediči nedohodnú, môžete sa obrátiť na súd.
Ako postupovať, ak dieťa nechce dediť?
V prípade, že dieťa nechce dediť, má možnosť dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je potrebné urobiť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď bolo dieťa o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomené. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť písomné alebo ústne do zápisnice na súde. Ak je dieťa maloleté, na odmietnutie dedičstva je potrebný súhlas súdu. Ak dieťa dedičstvo odmietne, jeho podiel prechádza na ďalších dedičov v poradí podľa zákona, najčastejšie na jeho vlastné deti (vnukov poručiteľa). Je dôležité si uvedomiť, že odmietnutie dedičstva je neodvolateľné.
Prečítajte si tiež: Zdedenie majetku po otcovi