Emocionálna pohoda dieťaťa je krehká a závisí od mnohých faktorov, pričom jedným z najvýznamnejších je stabilita a láska v rodinnom prostredí. Čo sa však stane, keď sa táto základná istota naruší, keď mama opustí dieťa? Aké sú štatistiky, psychologické dopady a možnosti riešenia takejto situácie? Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku.
Úvod
Opustenie dieťaťa matkou je komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami. Často sa zameriavame na fyzické potreby dieťaťa, avšak emocionálne a psychické rany môžu byť oveľa hlbšie a dlhodobejšie. Deti, ktoré zažívajú emocionálne zanedbávanie alebo opustenie, môžu mať trvalé problémy so sebaúctou, dôverou a vzťahmi.
Psychologické Dopady Opustenia Dieťaťa
Emocionálna trauma môže dieťa prežívať vo všetkých vývojových štádiách. Dieťa vníma a nasáva do seba ako špongia. Ak u detí neexistuje osoba, s ktorou by malo dieťa výlučný vzťah, nastáva zaostalosť intelektuálna, dieťa nedokáže prejaviť emócie a nevyvíjajú sa niektoré centrá v mozgu. Najhoršie je, keď je matka narcistická, depresívna, úzkostná alebo prestimulovaná, čo vedie k predstieranej materskej láske. Ak chýba emočné puto medzi matkou a dieťaťom v najrannejšom detstve, nie je to možné už nikdy ničím nahradiť.
Násilie na psychike a dlhoročné emocionálne útoky na citlivú dušu môžu zanechať hlboké brázdy a rany, ktoré sa veľmi ťažko hoja. Ľudia, ktorým sa to deje, nie sú schopní udať svojich rodičov za týranie, lebo majú strach z bezmocnosti a neprijatia z okolia.
Vplyv na Vývoj Mozgu
Mozog traumatizovaného človeka vyzerá inak ako zdravý mozog. Ak dôjde k odpojeniu matky a dieťaťa veľmi skoro, má to za následok separačnú úzkosť. Prvý rok života je kľúčový, aby bola matka prítomná a k dispozícii, keď to dieťa potrebuje. Neempatickou výchovou možno nazvať aj matku, ktorá je neprítomná fyzicky, psychicky alebo emočne, alebo matku, ktorá prenáša svoje psychické stavy na dieťa a zahlcuje ho vecami a stavmi, ktoré nedokáže zvládnuť.
Prečítajte si tiež: Zopa kočíky – recenzia
Dôsledky v Rôznych Vekových Obdobiach
Okolo veku dvoch rokov už dieťa začína samostatne objavovať svet a pokúša sa vzdialiť od mamy. Dieťa sa následne vráti, aby doplnilo citovú nádobu a uistilo sa, že je milované a mama neodišla. Ak chýba emočná a psychická opora, začne upadať rozvoj sebavedomia a istoty. Dieťa začína prežívať úzkosť z opustenia, aj keď je blízka osoba iba vo vedľajšej miestnosti.
Okolo veku troch rokov je zlomové obdobie, najmä ak dieťa nastúpi do materskej škôlky. Ak chýba emočná väzba, dochádza ku traume z odlúčenia od matky a smútku. Ak sa rodič nezaujíma o prežívanie svojho dieťaťa v škôlke, môže dôjsť k traume z opustenia a separácie a následným stavom úzkosti a depresie.
Vo veku 4-6 rokov sú deti už zvyknuté na odlúčenie od rodičov, ale ak sú rodičia úzkostní a prenášajú svoje strachy na dieťa, začne sa aj dieťa nanovo báť. Ak je dieťa traumatizované, je pre neho dôležité mať možnosť prísť a porozprávať sa, nechať sa objať alebo pritúliť.
Dôvera a Sebavedomie
Ak rodičia nedávajú dostatok lásky, vznikne v dieťati pocit, že je odvrhnuté, nemilované a neľúbené. Niekedy sa stane, že ak dieťa nedostáva dostatok emočných a psychických podnetov doma a zapáči sa mu učiteľka v škôlke, môže dôjsť k citovému upnutiu ako k hlavnej osobe a začne matku odmietať. Vzniká hlboká trauma nedôvery voči rodičom a uzatvorenie sa do seba.
Trauma v Dospelosti
Ak majú ľudia nespracované emócie z detstva, často sa vyplavia pri nejakej spomienke, alebo keď sa zranené dieťa v dospelom tele stane rodičom. Preto je dôležité byť všímavý k pocitom a potrebám iného človeka, najmä u detí.
Prečítajte si tiež: Remeselná zručnosť pri výrobe svetrov
Štatistiky a Realita Osamelých Rodičov
Na Slovensku žije až štvrtina neúplných rodín, pričom až 86 % z nich vedú osamelé matky. Osamelí rodičia a deti z jednorodičovských rodín denne zápasia s financiami a nestabilnou ekonomickou situáciou. Byť jednorodičom znamená niesť celý svet svojho dieťaťa na vlastných pleciach. Osamelí rodičia čelia mnohým psychickým výzvam, prežívajú chronický stres a neustále obavy z toho, ako pokryť základné potreby.
Deti vyrastajúce v jednorodičovských rodinách môžu zažívať rôzne emócie a výzvy, ako pocit straty, viny, hnevu aj frustrácie. Chýbanie druhého rodiča môže vyvolávať smútok. Niektoré deti si môžu myslieť, že sú za rozpad rodiny zodpovedné. Deti, ktoré už stratili jedného rodiča, môžu mať obavy, že ich opustí aj druhý.
Právne Aspekty Opustenia Dieťaťa
Trestný čin opustenia dieťaťa je v § 206 zákona č. 300/2005 Z. z. Podľa odbornej literatúry: „O trestný čin opustenia dieťaťa podľa § 206 môže ísť len vtedy, keď úmysel páchateľa zahŕňa iba vznik nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví. Pokiaľ páchateľ vie o tom, že v dôsledku opustenia dieťaťa môže skutočne dôjsť k smrteľnému následku a je s tým uzrozumený, napĺňa týmto konaním znaky trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 alebo vraždy novonarodeného dieťaťa matkou podľa § 146, resp. pokusu o tieto činy.“
Ako Pomôcť Dieťaťu Vyrovnať sa s Opustením
- Bezpodmienečné Prijatie a Láska: Skutočne a na 100% bezpodmienečne prijímať a milovať dieťa s celej ľudskej bytosti vo všetkých rovinách - fyzickej (úsmev, objatie, pritúlenie), psychickej (povzbudivé slová uznanie a rešpekt ako k človeku bez rozdielu veku), duchovnej (ak sú rodičia veriaci, zoznámenie s modlitbičkami a chodenie na sv. omšu), emočnej (dopĺňať citovú nádobu, byť tam pre neho, zaujímať sa o dianie v škôlke alebo škole, všímať si talenty a pomáhať ich rozvíjať, naučiť pomenovať to, čo prežíva a dovoliť mu to zo seba dostať na vhodnom mieste, nepodceňovať zranenia, aj keď ide iba o rozbité koleno).
- Komunikácia a Podpora: Rodičia by mali s deťmi o rozvode otvorene a úprimne hovoriť, primerane ich veku. Je dôležité, aby deti vedeli, že ich rodičia ich stále ľúbia a že rozvod nie je ich vina.
- Odborná Pomoc: Ak to dieťa nezvláda, treba hľadať odbornú pomoc. Človek mimo našich problémov má často nadhľad a dieťaťu je ľahšie zdôveriť sa niekomu, kto nie je zaťažený vypätými emóciami.
- Psychohygiena Rodičov: Ak chceme vychovať psychicky vyrovnané deti, musíme byť vyrovnanými my, rodičia. K tomu postačí pravidelná psychohygiena, vyčistiť si hlavu športom, tvoriť niečo, čo vás napĺňa radosťou a dopriať mozgu kľud od detského kriku a detských otázok.
- Postupná Adaptácia: Pokiaľ už plánujeme spojiť rodiny, je dobré, ak to nerobíme nárazovým spôsobom, ale postupne dieťa zoznamujeme s budúcim členom domácnosti, aby sa nenápadne na to adaptovalo.
- Zvýrazňovanie Prítomnosti: Nutne dochádza ku konfrontácii predošlých skúseností s tými novými. Je dobré zvýrazňovať prítomnosť.
Príbehy Detí
- Lenka (21) a Leo (18): „Rozchod našich rodičov by som bez svojej staršej sestry nezvládol. Lenka mi vtedy bola oporou, stále tu bola pre mňa, dokonca so mnou chodila na futbal.“
- Katarína (23): „Odkedy si pamätám, ja a mama sme boli samy. Od svojho otca si zachovávam odstup. Mužov všeobecne beriem veľmi podozrivo. Neviem, ako fungujú, neverím im.“
- Dominika (15): „Som rada, že sa rozišli. Posledné roky sa hádali pre každú maličkosť. Medzitým sa rozviedli, nebývajú spolu, všetko sa uvoľnilo a dokonca sa teraz dokážu spolu aj smiať.“
- Alexander (35): „Mal som 12 rokov, keď mi môj otec vysvetlil, že sa zaľúbil do inej ženy a že mamu opustí. Vždy som si myslel, že o lásku otca musím bojovať, nevlastnú sestru som videl len ako konkurenciu.“
Patchworkové Rodiny
Patchworková rodina je partnerský zväzok, v ktorom má aspoň jeden dospelý minimálne jedno dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Najväčší problém pri zmiešaných rodinách je, že tam nie sú jednoznačne stanovené normy a pravidlá, ako by sa mali rodinní príslušníci voči sebe správať.
Výskumy a Zistenia
Výskumy ukazujú, že je lepšie byť v zmiešanej rodine ako v jednorodičovstve. Je to mimoriadne náročné, pretože jednorodič musí skĺbiť prácu so starostlivosťou o deti. Často, keď si partneri vytvoria nový vzťah, majú pocit, ako keby začínali odznovu.
Prečítajte si tiež: Keď stará mama vychováva: Pohľad na rodinnú dynamiku
Úloha Otca
Deti, ktoré vyrastajú bez otca, majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa v neskoršom veku ocitnú v problémových situáciách. Chlapcom totiž nemá kto potvrdiť ich mužnosť, dievčatá sa zasa cítia nechránené. Ak v rodinách z nejakého dôvodu chýba otec, je dôležité, aby hlavne do života chlapcov vstúpil iný muž.
Funkcie Otca v Rodine
- Opora: Muž ako opora dodržiava slovo, je pevný v postojoch, dôveruje a sám je dôveryhodný.
- Tímový Hráč: Členovia rodiny sú spoluhráči. Treba byť pozitívnym egoistom, úspechy, pocit šťastia a pohody musia byť vytvárané pohodou ostatných.
- Práca s Láskou: Rodičia by mali naučiť deti pracovať s láskou a vybrať si povolanie, ktoré uspokojí potrebu byť užitočný.
Ako By Mal Otec Vystupovať
- Muž by mal byť manželke oporou tak, že ju vypočuje, stojí za ňou, chráni ju, dáva jej pocit bezpečia.
- Muž deťom dáva identitu. Synovi by mal pomôcť stať sa správnym a dobrým mužom. Dcére dáva zakúsiť, ako by sa muž mal správať k žene.