Očkovanie je jednou z najdiskutovanejších tém v oblasti verejného zdravia. S cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, článok preskúma bezpečnosť, účinnosť a fakty o očkovaní, a zároveň sa zaoberá bežnými mýtmi, ktoré často vyvolávajú obavy.
Úvod
Očkovanie, alebo vakcinácia, je jedným z najvýznamnejších objavov v histórii medicíny. Vakcíny sú jedným z najúčinnejších nástrojov na ochranu zdravia a prevenciu závažných ochorení, aké poznáme. Ich prínosy výrazne prevažujú nad možnými rizikami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný a zrozumiteľný pohľad na túto dôležitú tému, vysvetliť základné princípy fungovania očkovania a imunity a rozptýliť najčastejšie mýty, ktoré okolo neho kolujú.
Ako funguje očkovanie a imunita?
Očkovanie je proces, pri ktorom sa do tela zavedie oslabená alebo inaktivovaná forma patogénu (vírusu alebo baktérie), alebo len jeho časť (napríklad proteín), prípadne genetická informácia na jeho tvorbu. Keď sa vakcína dostane do tela, imunitný systém ju rozpozná ako cudziu látku a začne produkovať špecifické protilátky a pamäťové bunky. Tieto protilátky sú proteíny, ktoré sa viažu na patogén a neutralizujú ho, zatiaľ čo pamäťové bunky si "pamätajú" patogén a pri ďalšom stretnutí s ním dokážu rýchlo a efektívne spustiť silnú imunitnú odpoveď. Tento proces vedie k vytvoreniu dlhodobej ochrany pred chorobami bez toho, aby si človek musel prejsť plnou verziou ochorenia a jeho potenciálne závažnými komplikáciami.
Existuje viacero typov vakcín, ktoré využívajú rôzne prístupy na dosiahnutie tohto cieľa. Patria sem živé oslabené vakcíny (napr. proti osýpkam, mumpsu, rubeole), inaktivované vakcíny (napr. proti chrípke, detskej obrne), toxoidné vakcíny (napr. proti tetanu, záškrtu), podjednotkové vakcíny a novšie mRNA vakcíny (napr. proti COVID-19).
Imunita je schopnosť nášho tela brániť sa proti chorobám spôsobeným patogénmi ako sú baktérie, vírusy, huby a parazity. Vrodená imunita je prvá línia obrany a je nespecifická, zatiaľ čo získaná imunita sa vyvíja v priebehu života a je špecifická pre každý patogén. Získaná imunita sa delí na aktívnu (vzniká po prekonaní infekcie alebo očkovaní) a pasívnu (prenos protilátok z jedného organizmu na druhý).
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Kolektívna imunita
Kolektívna imunita, niekedy nazývaná aj stádová imunita, je jav, pri ktorom vysoké percento zaočkovanej populácie poskytuje nepriamu ochranu aj tým jedincom, ktorí nemôžu byť zaočkovaní. Ak je v komunite nízka zaočkovanosť, infekcia sa môže rýchlo šíriť z jednej osoby na druhú. Ak je však väčšina ľudí zaočkovaná, šírenie sa preruší. Zaočkovaní ľudia slúžia ako "bariéra", ktorá bráni patogénu dostať sa k nezaočkovaným a zraniteľným jedincom. Tento princíp je základom úspechu programov očkovania v eliminácii alebo drastickom znížení výskytu mnohých chorôb, ako sú osýpky, detská obrna či záškrt.
Bezpečnosť a účinnosť očkovania
Každá vakcína prechádza prísnym a rozsiahlym testovaním, ktoré trvá roky, predtým ako je schválená na použitie. Klinické skúšky sú navrhnuté tak, aby vyhodnotili bezpečnosť a účinnosť vakcíny na tisícoch až desaťtisícoch dobrovoľníkov. Po schválení sa bezpečnosť očkovania neustále monitoruje prostredníctvom systémov farmakovigilancie, ktoré zbierajú a analyzujú údaje o prípadných nežiaducich reakciách po podaní vakcín.
Očkovanie preukázateľne znížilo výskyt mnohých chorôb, ktoré boli v minulosti príčinou rozsiahlych epidémií a úmrtí. Príklady ako eliminácia kiahní a takmer eliminácia detskej obrny sú jasnými dôkazmi sily vakcinácie. Aj v prípade chorôb, ktoré neboli úplne eliminované, očkovanie výrazne znížilo ich závažnosť a frekvenciu komplikácií.
Väčšina vedľajších účinkov očkovania je mierna a krátkodobá, ako napríklad bolesť v mieste vpichu, mierna horúčka alebo únava. Riziká spojené s prekonaním samotného ochorenia sú spravidla oveľa vyššie ako riziká spojené s očkovaním.
Mýty o očkovaní vs. Fakty
Aj napriek vedeckým dôkazom a desaťročiam úspešného používania pretrvávajú okolo očkovania mnohé mýty, ktoré môžu viesť k dezinformáciám a obavám.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
- Mýtus: Očkovanie spôsobuje autizmus.
- Fakt: Toto tvrdenie bolo dôkladne vyvrátené rozsiahlymi vedeckými štúdiami po celom svete. Neexistuje žiadny vedecký dôkaz o spojitosti medzi akoukoľvek vakcínou a autizmom.
- Mýtus: Prirodzená imunita získaná prekonaním choroby je lepšia ako tá, ktorú poskytuje očkovanie.
- Fakt: Hoci prekonanie niektorých chorôb skutočne vedie k dlhodobej imunite, často to prichádza s rizikom závažných komplikácií, hospitalizácie a dokonca smrti.
- Mýtus: Očkovanie preťažuje detský imunitný systém.
- Fakt: Deti sú každodenne vystavené nespočetnému množstvu antigénov z prostredia a ich imunitný systém je navrhnutý tak, aby sa s nimi vyrovnal. Počet antigénov vo vakcínach je v porovnaní s tým, čomu je dieťa vystavené prirodzene, minimálny.
- Mýtus: Hygienické opatrenia a lepšia výživa sú samy o sebe dostatočné na kontrolu infekčných chorôb.
- Fakt: Hoci lepšia hygiena a výživa hrajú dôležitú úlohu v prevencii chorôb, samotné nestačia na zastavenie šírenia vysoko nákazlivých ochorení.
Očkovací kalendár
Očkovací kalendár je systematický plán, ktorý určuje, kedy a aké vakcíny by mali byť podané deťom a dospelým. Každá vakcína v kalendári je načasovaná tak, aby imunitný systém reagoval čo najúčinnejšie a aby sa ochrana pred chorobami vytvorila ešte predtým, než je dieťa vystavené riziku infekcie. Okrem povinného očkovania existujú aj odporúčané vakcíny, ktoré môžu poskytnúť dodatočnú ochranu pred chorobami. Dodržiavanie očkovacieho kalendára je kľúčové pre bezpečnosť očkovania a jeho efektivitu.
Povinné očkovanie pre deti na Slovensku
Na Slovensku je povinné očkovanie detí proti nasledujúcim chorobám:
- Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, vírusová hepatitída typu B, hemofilové invazívne nákazy
- Pneumokokové invazívne ochorenia
- Osýpky, mumps, ružienka
Preočkovanie proti záškrtu a tetanu je povinné aj pre dospelých, a to každých 15 rokov.
Odporúčané očkovanie
Okrem povinného očkovania existujú aj odporúčané vakcíny, ktoré môžu poskytnúť dodatočnú ochranu pred chorobami. Patria sem napríklad vakcíny proti chrípke, kliešťovej encefalitíde, HPV, vírusovej hepatitíde typu A a meningokokovým infekciám.
Budúcnosť očkovania
Oblasť vakcinácie sa neustále vyvíja a prináša nové inovácie, ktoré sľubujú ešte účinnejšiu a bezpečnejšiu ochranu pred chorobami. Výskum sa zameriava na vývoj nových vakcín proti chorobám, pre ktoré zatiaľ neexistuje účinná prevencia infekcií, ako aj na zlepšovanie existujúcich vakcín.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Jednou z hlavných výziev v budúcnosti očkovania je boj proti šíreniu dezinformácií a podpora dôvery verejnosti. Ďalšou výzvou je zabezpečenie spravodlivého prístupu k vakcínam pre všetky krajiny, najmä tie rozvojové.
Očkovanie proti COVID-19
Očkovanie proti koronavírusu je aktuálne jednou z najdiskutovanejších tém. Vakcíny neponúkajú 100 % ochranu pred infekciou, avšak významne znižujú riziko závažného priebehu ochorenia, hospitalizácie alebo úmrtia.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) reaguje na verejne položené otázky týkajúce sa mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19. Opätovne zdôrazňujeme, že mRNA vakcíny prešli dôkladným vedeckým hodnotením a spĺňajú všetky prísne regulačné štandardy Európskej únie. Ich prínosy výrazne prevažujú nad možnými rizikami.
mRNA vakcíny obsahujú návod, ktorý bunky v tele naučí, ako vyrobiť spike proteín. Na spike proteíne sa imunitný systém naučí, ako vírus spoznať a bojovať proti nemu. Väčšina zložiek vakcíny zostáva v mieste vpichu a v blízkych lymfatických uzlinách, kde sa rýchlo odbúrava.
Bezpečnosť mRNA vakcín
ŠÚKL štandardne nevykonáva komplexné analýzy mRNA vakcín na svojich pracoviskách. Každá šarža vakcín je testovaná výrobcom a tiež nezávislými akreditovanými laboratóriami v niektorej z liekových agentúr v rámci Európskej únie. Tieto výsledky sú platné v rámci celej EÚ a štátny ústav vykonáva takzvané prepúšťanie šarží na slovenský trh.
Na základe dát dodaných pri registrácii vakcín môžeme zhrnúť, že v štúdiách na zvieratách, v ktorých sa používali oveľa vyššie dávky vakcín ako tie, ktoré sú používané u ľudí, zostávala mRNA a lipidové nanočastice najmä v mieste podania injekcie a v lymfatických uzlinách. Ich koncentrácia sa rýchlo znižovala v priebehu 9 dní, čo potvrdzuje ich rýchle odbúravanie. Iba malé množstvo látky sa dostalo do iných tkanív, a to najmä do pečene.
Možné vedľajšie účinky
Všetky lieky vrátane vakcín môžu vyvolať nežiaduce účinky, ktoré sa ale nemusia prejaviť u každého. Verejnosť už dlhodobo informujeme, že každé očkovanie je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná zdravotnú anamnézu pacienta.
Cieľom štátneho ústavu nie je diskusiu o možných rizikách skrývať. Prevažná väčšina nanolipidových častíc zostáva v mieste vpichu a v blízkych lymfatických uzlinách. Pravdepodobnosť prenosu mRNA vakcín cez transfúziu je extrémne nízka a do dnešného dňa nebol na svete zaznamenaný ani jeden takýto prípad.
Často kladené otázky o očkovaní
- Je očkovanie bezpečné pre tehotné ženy? Áno, niektoré vakcíny sú pre tehotné ženy a ich nenarodené deti nielen bezpečné, ale aj vysoko odporúčané, napríklad vakcína proti chrípke a tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu (Tdap).
- Môžem ochorieť aj po očkovaní? Aj keď očkovanie poskytuje vysokú ochranu pred chorobami, žiadna vakcína nie je 100% účinná. Vo veľmi zriedkavých prípadoch sa môže stať, že očkovaný človek ochorie. Avšak, ak sa tak stane, priebeh ochorenia je zvyčajne oveľa miernejší a riziko závažných komplikácií je výrazne nižšie v porovnaní s nezaočkovanými jedincami.
- Prečo je dôležité dodržiavať očkovací kalendár? Dodržiavanie očkovacieho kalendára je kľúčové pre dosiahnutie optimálnej a dlhodobej imunity. Vakcíny sú navrhnuté tak, aby sa podávali v určitých vekových intervaloch, aby imunitný systém reagoval čo najefektívnejšie. Nedodržanie kalendára môže viesť k zníženiu účinnosti vakcíny a tým aj k nedostatočnej ochrane pred chorobami.
- Kde môžem nájsť spoľahlivé informácie o očkovaní? Spoľahlivé informácie o očkovaní by ste mali hľadať u dôveryhodných zdrojov, ako sú oficiálne webové stránky ministerstiev zdravotníctva, Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) alebo od vášho lekára.