Adaptácia na materskú školu predstavuje významný míľnik v živote dieťaťa aj jeho rodičov. Je to obdobie plné zmien, nových skúseností a výziev, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a citlivý prístup. Tento článok sa zameriava na skúsenosti s adaptačným obdobím v materskej škole, ponúka praktické rady a postupy pre uľahčenie tohto prechodu pre deti aj ich rodiny.
Úvod do adaptačného obdobia
Adaptácia na novú situáciu a prostredie býva náročnejšia hlavne pre malé deti. Keď prídeme na neznáme miesto, všetci musíme dané prostredie spoznať a prispôsobiť sa mu. Výnimkou nie sú ani deti, ktoré začínajú navštevovať školu alebo škôlku. Tento začiatok je náročný nielen pre ne, ale aj pre ich rodičov. Keď sú deti vystavené neznámemu prostrediu, zažívajú veľký stres. Aby si zvykli, musia prejsť adaptačným procesom. Tento pojem popisuje schopnosť prispôsobiť sa vonkajšiemu prostrediu a podmienkam a zvyknúť si na ne.
Dĺžka adaptácie a prejavy
Ako každý z nás, aj deti sú iné. Ako dlho trvá adaptácia na predškolské zariadenie? U ľahko prispôsobivých detí nastáva adaptácia do 2-4 týždňov. Takéto deti pokojne spia, majú dobrú chuť do jedla, ich emocionálny stav je pokojný a bez väčších výkyvov nálad. Bez sĺz a hnevu pustia rodičov a hrajú sa s ostatnými deťmi. Náročnejšia adaptácia na prostredie trvá viac ako mesiac. Tieto deti spia nepokojne, majú zníženú chuť do jedla, často plačú a sú smutné. Takéto deti sa hraním rozptyľujú, ale nie na dlho. Nedokážu sa rozlúčiť s rodičmi, plačú za nimi. Nejavia záujem o komunikáciu a pýtajú sa, kedy si ich rodičia prídu vyzdvihnúť.
Taktiež môže u detí dôjsť k regresii v správaní, teda k návratu do predchádzajúceho vývojového štádia, ktoré už prešlo. Môže to zahŕňať plač, opätovné močenie do plienok, plazenie, hľadanie cumlíka… Všetky tieto zmeny sú normálne a nie sú dôvodom na obavy rodičov. To, že adaptačné obdobie sa skončilo, budete vedieť, keď sa všetky tieto aspekty stabilizujú. Deti už dobre spia a jedia, výkyvy nálad sa zmierňujú.
Faktory ovplyvňujúce adaptáciu
Adaptácia v materskej škole je komplexný proces, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov, vrátane:
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť adaptáciu v škôlke a získať rodičovský príspevok
- Individualita dieťaťa: Každé dieťa je jedinečné a má vlastné tempo adaptácie. Niektoré deti sa prispôsobia rýchlo, zatiaľ čo iné potrebujú viac času a podpory. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. porúch emócií a správania.
- Skúsenosti s odlúčením: Deti, ktoré už majú skúsenosti s odlúčením od rodičov (napríklad strávenie času u starých rodičov), sa zvyčajne adaptujú ľahšie. Pred nástupom detí do škôlky sa odporúča, aby si postupne zvykali na odlúčenie rodičov. Napríklad rodičia ich môžu nechať na krátky čas u svojich starých rodičov alebo iných ľudí, ktorých poznajú, čo im umožní prežiť odlúčenie, a teda získať dôveru v neprítomnosť rodičov.
- Sociálne zručnosti: Deti, ktoré majú dobre rozvinuté sociálne zručnosti, sa ľahšie začlenia do kolektívu a nadviažu priateľstvá. Je tiež dôležité im umožniť rozvíjať sociálne zručnosti prostredníctvom socializácie s rovesníkmi, aby sa ľahšie prispôsobili iným deťom a nadviazali priateľstvá v škôlke. Deti by mali byť povzbudzované, aby sa delili o veci a hračky, spolupracovali pri hre a trpezlivo čakali, kým na ne príde rad.
- Reakcie rodičov: Reakcie rodičov na odlúčenie majú významný vplyv na priebeh adaptácie dieťaťa. Ak sú rodičia úzkostliví alebo neistí, dieťa to vycíti a môže mať väčšie problémy s adaptáciou. Je normálne mať zmiešané pocity z toho, že idú do materskej školy, ale prejavenie pozitívneho postoja môže znamenať veľký rozdiel v uľahčení prechodu pre vás oboch. Významnú úlohu zohrávajú aj reakcie rodičov na odlúčenie.
- Prostredie materskej školy: Priateľské a podporujúce prostredie v materskej škole, ako aj kvalifikovaní a empatickí učitelia, môžu výrazne uľahčiť adaptáciu dieťaťa. Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia, potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový.
Ako pomôcť deťom prispôsobiť sa materskej škole?
Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete dieťaťu pomôcť prispôsobiť sa materskej škole:
- Príprava pred nástupom: S dieťaťom je vhodné pracovať na autonómii podľa jeho veku. Je dôležité im dať možnosť nacvičiť si jedenie lyžičkou, pitie v pohári alebo samotné obliekanie. Pred odchodom do škôlky je dobre sa s nimi porozprávať o tom, čo tam budú robiť, s kým sa budú stretávať a hovoriť o čase, ktorý tam strávia. Ak si všimnete, že sú úzkostné a boja sa ísť do škôlky, nie je vhodné povedať, aby sa nebáli a neplakali. Je mimoriadne dôležité akceptovať ich pocity a ukázať, že im rozumiete. Je dôležité, aby ste sa s nimi o škôlke rozprávali ako o pozitívnej skúsenosti, avšak dôležité je aj to, aby ste si nedávali nereálne predsavzatia a nehovorili, že si hneď nájdu nových kamarátov.
- Pozitívny prístup: Ako rodičia musíte túto zmenu a novú kapitolu v živote vašich detí privítať s nadšením.
- Úprimnosť a dôvera: Buďte k deťom úprimní, povedzte presne, kedy prídete, nesľubujte, čo nebudete môcť dodržať. Dôvera detí vo vás je v adaptačnom období veľmi dôležitá.
- Konzistentný režim: Vytvorte konzistentný režim. Je to jedným z najjednoduchších spôsobov, ako im pomôcť prispôsobiť sa materskej škole. S nastavením rutiny nemusíte čakať, kým budú v škole. Stanovenie jednotného spôsobu je prospešné pre deti v každom veku a pomôže im prispôsobiť sa očakávaniam bežného školského dňa. Vytvorte si rutinu pre každodenné činnosti, ako je ranné vstávanie, raňajky, hranie, čítanie a podobne.
- Hravé učenie: Obklopte ich knihami o predškolskom veku a inými materiálmi na čítanie, ktoré vzbudia ich záujem. Zvážte aj začlenenie interaktívnych hračiek a hier, aby bolo učenie zábavnejšie.
- Extrémna trpezlivosť: Je dôležité si zapamätať, že vývojové potreby detí a ich schopnosť prijať zmeny sú veľmi odlišné od potrieb dospelých. Je tiež dôležité, aby ste ich povzbudzovali, aby sa s vami podelili o to, čo robili v škole.
- Postupný a pozvoľný nástup: Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Komunikácia s učiteľmi: Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Nebojte sa pocitov dieťaťa: Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Rutina: Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň.
- Oslavujte pokroky: Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť: Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
- Spolupráca s materskou školou: Aktívne komunikujte s učiteľmi a informujte sa o priebehu adaptácie dieťaťa. Spolupracujte s nimi pri riešení prípadných problémov.
Čo robiť, ak sa vyskytnú problémy s adaptáciou?
Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Môže ísť o:
- Konzultácia s psychológom: Psychológ môže pomôcť identifikovať príčiny problémov s adaptáciou a navrhnúť vhodné stratégie na ich riešenie. Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí.
- Individuálny prístup: Materská škola by mala byť pripravená prispôsobiť prístup k dieťaťu individuálnym potrebám a možnostiam. Každá pedagogická pracovníčka je odborne pripravená na svoju profesiu natoľko, že dokáže porozumieť dieťaťu a rešpektovať jeho individuálne potreby, ktorým príspôsobí priebeh adaptácie na MŠ. Poháha prítomnosť kamaráta alebo súrodenca v triede, hračka z domova, ktorú si dieťa prináša so sebou a pod.
- Trpezlivosť a podpora: Je dôležité byť trpezlivý a poskytovať dieťaťu neustálu podporu a uistenie, že ho máte radi a že mu veríte.
Kedy odložiť nástup do škôlky?
Existujú situácie, kedy je vhodné zvážiť odloženie nástupu do škôlky:
- Narodenie súrodenca: Keď sa v rodine narodí bábätko práve v čase, keď má ísť trojročné dieťa do škôlky, nástup radšej odložme. Ak však dieťa už napríklad pol roka navštevuje škôlku a narodí sa mu súrodenec, môže sa stať, že začne žiarliť, že „ten malý“ môže byť s mamičkou doma, a tak sa spustí lavína problémov. Aby nevznikla súrodenecká rivalita, odporúčame dieťa zo škôlky stiahnuť a do štyroch rokov ho nechať doma.
- Výrazné problémy s adaptáciou: Ak dieťa prejavuje známky nezrelosti, ako sú časté choroby, pomočovanie, desivé sny, strachy, úzkosti, bolesti brucha, vracanie alebo hnačky, nie je na škôlku zrelé.
Zrelosť dieťaťa na škôlku
Ako zistíme, že je dieťa zrelé do škôlky? Niektoré dieťa cestou do škôlky plače a ešte pri prezliekaní v šatni posmrkáva. Len čo však pani učiteľka otvorí dvere, je po plači a na mamu si ani nespomenie. Také malé divadielko. Keď dieťa neprestáva plakať ani pri odovzdávaní učiteľke, mali by sa rodičia informovať, čo sa deje po ich odchode. Ak sa dieťa, ktoré už malo hygienické návyky, začne v škôlke znovu pocikávať alebo sa stiahne a nehrá sa s ostatnými deťmi, nie je na škôlku zrelé. Môže sa stať, že dieťa po nástupe do škôlky začne „utekať do choroby“, len aby mohlo byť doma. To je ďalší signál jeho nezrelosti.
Signály, ktoré naznačujú, že dieťa nie je na škôlku zrelé:
Prečítajte si tiež: Vývoj od Počatia k Pôrodu
- časté choroby
- pomočovanie
- desivé sny
- strachy
- úzkosti
- bolesti brucha
- vracanie
- hnačky
Ako predchádzať problémom s adaptáciou?
- Matka by mala s dieťaťom odmalička navštevovať materské centrum, aby si zvykalo na kolektív.
- Rodičia by mali svojho potomka približne pol roka nechávať prespať u starých rodičov, tety… mal by ho strážiť niekto iný.
- Keď ide dieťa do škôlky, mala by mu mamička vysvetliť, že pracuje. Pri nákupe potom môže dieťaťu povedať: „Toto si môžeme kúpiť, pretože chodím do práce a zarábam peniažky.“
- Ak je to pre rodinu reálne, mali by deti ísť do škôlky až po skončení materskej dovolenky, teda v štyroch rokoch. Vývojový skok medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa je veľmi výrazný. Štvorročné deti sú už oveľa samostatnejšie, lepšie sa bez mamy zaobídu.
Čo robiť, ak dieťa adaptáciu nezvládne?
Rodičia by v žiadnom prípade nemali nástup svojho dieťaťa do materskej školy siliť, pretože to môže dieťaťu spôsobiť veľkú traumu. Poznám desať-dvanásťročné deti, ktoré sa pomočujú, pretože sa začali pocikávať, keď išli do škôlky a neboli zrelé.
Adaptačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov
Dôležitou súčasťou úspešného fungovania materskej školy je aj kvalitné adaptačné vzdelávanie pedagogických zamestnancov. Pedagogickí a odborní zamestnanci sú pri získaní úplne prvého zamestnania v regionálnom školstve povinní absolvovať takzvané adaptačné vzdelávanie. Hlavným cieľom adaptačného vzdelávania je uľahčiť prechod zo štúdia do praxe cez odborné mentorovanie a podporu od skúsenejšieho kolegu alebo kolegyne na škole. Týmto spôsobom môžu noví zamestnanci čo najskôr získať potrebné zručnosti pre výkon svojho povolania, pokiaľ ich ešte nenadobudli počas svojich štúdií. Podľa kvalitatívnych dát projektu To dá rozum školy adaptačné vzdelávanie veľmi oceňujú a snažia sa ho realizovať čo najpoctivejšie.
Keď napríklad čerstvý absolvent alebo absolventka vysokej školy začne pracovať na základnej škole ako učiteľ matematiky, nastupuje ako tzv. “začínajúci pedagogický zamestnanec”. Škola mu pridelí “uvádzajúceho pedagogického zamestnanca”, ktorý musí mať absolvovanú aspoň prvú atestáciu, ako jeho mentora alebo konzultanta väčšinou na obdobie jedného školského roku. Tento proces podpory začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca (ako napríklad školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd či liečebný pedagóg) zákon č. 317/2008 Z. z. nazýva adaptačné vzdelávanie.
Adaptačné vzdelávanie sa ukončuje spôsobom, ktoré určí riaditeľ pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Z dotazníkového prieskumu To dá rozum vyplynulo, že celkovo 35,6 % pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve už aspoň raz uvádzalo na svojej škole začínajúceho zamestnanca do profesie. Ide o pomerne vysoký podiel, keďže uvádzať začínajúceho zamestnanca by mali podľa hlavnej myšlienky adaptačného vzdelávania len tí najkvalitnejší kolegovia.
Väčšina aktérov v regionálnom školstve vníma adaptačné vzdelávanie prebiehajúce na ich školách ako kvalitné. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu To dá rozum, v ktorom až 77,9 % všetkých respondentov a respondentiek v regionálnom školstve (učitelia, asistenti učiteľa, majstri odbornej výchovy a odborní zamestnanci) súhlasilo s výrokom, že podpora začínajúcim pedagogickým alebo odborným zamestnancom v rámci adaptačného vzdelávania je v ich škole kvalitná.
Prečítajte si tiež: Ako na materskú dávku v roku
Z kvalitatívnych dát To dá rozum teda vyplýva, že adaptačné vzdelávanie relevantní aktéri v regionálnom školstve vnímajú ako veľmi užitočný a prínosný proces pre začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Adaptačné vzdelávanie má za cieľ začínajúcim zamestnancom umožniť účinnejšie nadobudnutie potrebných zručností a vedomostí pre kvalitný výkon svojho povolania. Z toho môžu mať vo svojom dôsledku prospech hlavne samotní žiaci a žiačky.