Vyplazovanie jazyka u dojčiat je bežný jav, ktorý môže mať rôzne príčiny. Vo väčšine prípadov nejde o nič vážne, no v niektorých situáciách môže signalizovať zdravotný problém. Tento článok sa zameriava na možné príčiny vyplazovania jazyka u 6-mesačných detí a poskytuje rady, kedy vyhľadať lekársku pomoc.
Úvod
Milé prejavy malých detí v prítomnosti rodičov patria k zdravým komponentom vývoja. Bábätká nás dokážu prekvapiť celým radom nevypočítateľných druhov správania. K častým nepochopeným prejavom malých detí patrí aj vyplazovanie jazyka, ktoré môžeme pozorovať u väčšiny batoliat vo vývoji. Zdanlivo k nemu pritom nedochádza pod vplyvom vonkajších okolností.
Reflexy a vývoj
U malých detí môžeme pozorovať hneď niekoľko reflexov, ktoré vznikajú najmä ako obrana pred potenciálnym nebezpečenstvom alebo reakcia na naučené procesy. Morov reflex spúšťa pohyb rúk a nôh, ale môže tiež nútiť dieťa vyplaziť jazyk. Vyplazovanie jazyka u malých detí vo všeobecnosti nepatrí k javom, ktoré by si vyžadovali pozornosť odborníka.
Ochrana pred udusením
Bábätká niekedy vyplazujú jazyk, aby sa chránili pred udusením. Tento reflex si môžete otestovať tak, že dieťaťu položíte prst na pery a ono vyplazí jazyk. Bábätko, ktoré sa takto bráni pred pevnou stravou, by ste naďalej mali kŕmiť materským mliekom. Po čase sa reflex vytratí, čo značí, že možno prejsť na pevnú stravu.
Hra a napodobňovanie
Bábätko na vás môže vyplazovať jazyk aj v prípade, že sa s vami chce hrať. Dieťa totiž tuší, že vás týmto gestom rozosmeje, alebo len opakuje pohyb, ktorý pozorovalo u vás. Podľa logopédov a pediatrov sa takéhoto prejavu dieťaťa netreba báť - naopak ho môžete podporovať.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Problémy s dojčením
Úspech v dojčení môže byť ovplyvňovaný viacerými faktormi, pričom jedným z nich môže byť pohyblivosť jazyka a funkcia jazyka. Tomuto môže prekážať abnormalita jazyka - príliš krátka či tuhá uzdička pod jazykom bábätka (ankyloglosia) alebo príliš krátka či tuhá uzdička pod hornou perou. Pohyb jazyka ovplyvňuje to, či sa bábätko správne prisáva, ako sa dojčí a ako prehĺta materské mlieko.
Krátka uzdička jazyka
Diagnostikovanie problematickej uzdičky pod jazykom si vyžaduje lekárske vyšetrenie, ktoré zahŕňa vloženie prsta pod jazyk bábätká a pohyb prsta pod jazykom z jednej strany na druhú, aby sa zistilo, či tomuto pohybu nebráni prekážka v podobe uzdičky. To, či je uzdička pod jazykom tuhá alebo krátka, nie je možné zistiť len pohľadom do úst bábätka, a to ani vtedy, ak bábätko plače alebo sa "zdá", že "dostatočne vyplazuje jazyk". Jazyk môže, ale nemusí, mať tvar "srdiečka" či "vlnovky" - rozhodujúce je, akú prekážku uzdička tvorí a aký odpor vytvára pre pohyblivosť a funkciu jazyka, nie to, či je uzdička prirastená k špičke jazyka alebo či sa nachádza až hlboko v ústach dieťatka. V takýchto prípadoch môže spoločne s mnohými opatreniami dojčenie zlepšiť aj nástrih uzdičky pod jazykom alebo hornou perou (frenotómia, frenulotómia). Ide o krátky niekoľko sekundový chirurgický zákrok, ktorý lekár alebo lekárka vykonáva bez anestézie či analgézie, aby sa bábätko mohlo bezprostredne po zákroku dojčením upokojiť.
Ranka, ktorá sa pod jazykom vytvorí a ktorá sa hojí bielym či žltým povlakom, má tvar kosoštvorca a umožní vlnovitý pohyb jazyka potrebný na správne prisatie a dojčenie. Zlepšenie prisatia či bolestivosti prisatia môže nastať okamžite po zákroku alebo si môže vyžadovať dlhší čas. Niektoré bábätká sa po zákroku nadojčia, niektoré plačú a potom tuho zaspia, iné nie sú spokojné a ich výraznejšia nespokojnosť môže pretrvávať prvý deň a noc po zákroku. Niekedy sa situácia s dojčením dočasne zhorší predtým, než sa výrazne zlepší. Okrem tohto zákroku sú na zlepšenie dojčenia potrebné aj všetky ostatné kroky, ktoré vám na základe vášho spoločného poradenského plánu laktačná poradkyňa navrhne.
Neurologické príčiny
V zriedkavých prípadoch môže vyplazovanie jazyka signalizovať neurologický problém.
Rettov syndróm
Príčinou vzniku je mutácia génu pre MECP2 (methyl CpG-viažuci proteín) nachádzajúcom sa na X chromozóme. Postihuje predovšetkým ženské pohlavie. Mutáciou dochádza k poruche zrenia mozgu počas fázy vývoja synapsií (neurónových spojení), a to najmä v poslednom trimestri tehotenstva a v prvých mesiacoch života. Postihnutie nervového systému sa odrazí v poruche funkcií, ktoré zahŕňajú pohyb, reč, žuvanie, prehĺtanie, učenie, zmyslové vnímanie, prejavy nálady, dýchanie, srdcovú činnosť a trávenie.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Dieťa sa po narodení vyvíja normálne. Ochorenie sa začne prejavovať približne v druhom roku života, a to postupnou stratou jemnej a hrubej motoriky. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (tlieskanie, akoby umývanie rúk, …), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka. Pacient nevie dostatočne prežuť stravu a prehĺta priveľa vzduchu, z čoho máva výrazné nafúknuté brucho po jedle a pití. Spomaľuje sa rast hlavičky a v približne 4. roku veku je badateľná mikrocefália (získaná neúmerne malá hlava).
Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Po ich určení syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie. Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, tzn. že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými.
Oneskorený vývin reči
Vyplazovanie jazyka môže starším deťom po dovŕšení šiestich mesiacov brániť v jedení a rozprávaní, preto by nemalo ostať bez odborného dozoru.
Úvod do problematiky
Vývin reči je komplexný proces, ktorý prebieha v niekoľkých fázach. U niektorých detí však môže dôjsť k oneskoreniu alebo narušeniu tohto procesu. Oneskorený vývin reči postihuje približne 17 % detí do troch rokov, pričom tieto deti môžu rozumieť slovám, ale nerozprávajú a na komunikáciu používajú gestá. Porucha reči je trvalejšia - dieťa sa nevyvíja len pomalšie, ale inak. Narušené sú konkrétne jazykové oblasti: gramatika, porozumenie, artikulácia.
Vývinová dysfázia
Dysfáziou trpí 4 až 7 percent populácie. Ide o narušenie komunikačnej schopnosti. V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat. Vývinová dysfázia sa prejavuje tým, že dieťa má zníženú schopnosť naučiť sa verbálne komunikovať aj keď podmienky na rozvoj reči sú primerané.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
Častou príčinou dysfázie býva mozgová dysfunkcia alebo jemné poškodenie mozgových štruktúr rečových zón ľavej hemisféry. Toto poškodenie býva zapríčinené väčšinou nedostatočným prísunom kyslíka do mozgu pred alebo počas pôrodu.
Diagnostika dysfázie sa dá jednoznačne potvrdiť najskôr až medzi tretím a štvrtým rokom dieťaťa. Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo piateho až siedmeho roku, niekedy aj neskôr. Veľmi dôležitou súčasťou diagnostiky je spolupráca logopéda a psychológa. Logopéd vyšetruje porozumenie reči, rozbor gramatiky, výslovnosť dieťaťa. Psychológ vyšetruje neverbálne schopnosti dieťaťa a porovnáva ich s úrovňou výkonu dieťaťa vo verbálnych úlohách.
Terapia dysfázie býva dlhodobá. Pomerne často sa stáva, že dysfatické deti v školskom veku majú problémy súvisiace s učením, konkrétne s čítaním a písaním - dyslexia, dysortografia. V súčasnosti existujú terapeutické postupy, ktoré pomáhajú kompenzovať prejavy dysfázie a existujú postupy, ktoré predstavujú prevenciu problémov súvisiacich s čítaním (fonematické uvedomovania podľa Eľkonina), počítaním (škola pozornosti), efektívne komunikačné stratégie a stratégie učenia pre tieto deti. Pred nástupom do školy niektoré základné školy ponúkajú nultý ročník.
Oneskorený vývin reči
O oneskorenom vývine reči hovoríme vtedy, keď dieťa spĺňa poradie vývinových štádií reči, ale s oneskorením minimálne 6 mesiacov oproti normám. Reč sa teda rozvíja v rovnakom poradí ako u bežných detí, len neskôr. Dieťa používa prvé slová (napr. „mama“, „baba“), reaguje na svoje meno, chápe jednoduché pokyny ako „daj“, používa gestá (napr.
Príčiny oneskoreného vývinu reči u detí môžu byť rôzne. Často ide o vývinové odchýlky bez závažnej diagnózy - niektoré deti jednoducho potrebujú viac času. Oneskorenie reči môže mať rôzne príčiny - vývojové chyby, mentálna porucha, psychosociálna deprivácia, nesprávne návyky (cumlík), nedostatok podnetov a pod. Ďalším faktorom môže byť prioritizácia motorických schopností, kde niektoré deti sa viac sústredia na fyzické schopnosti, ako je lezenie a skákanie, čo môže znížiť ich záujem o rozprávanie. Okrem toho, ak rodičia alebo starší súrodenci rýchlo predvídajú potreby dieťaťa, dieťa môže mať menšiu motiváciu komunikovať ich, čo môže ovplyvniť jeho vývoj reči. Genetická predispozícia: Ak sa v rodine vyskytli rečové poruchy napr. u rodičov, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objavia aj u dieťaťa. Problémy počas tehotenstva a pôrodu: Ťažký pôrod mohol ovplyvniť vývin mozgu a tým aj reči. Problémy so sluchom: Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže správne napodobňovať zvuky a slová.
Najlepšie výsledky pri oneskorenom vývine reči prináša každodenná, prirodzená komunikácia. Deti sa učia hovoriť najmä tak, že počúvajú a napodobňujú dospelých. Preto je dôležité, aby vaša reč bola pomalá, jasná a rytmická. Reč má pre dieťa zmysel najmä v konkrétnom kontexte. Keď mu pri každodenných činnostiach slovne popisujete dianie (napr. Knihy sú výborným nástrojom, ako pomôcť dieťaťu rozprávať. Sú ideálne na rozširovanie slovnej zásoby a porozumenia. Pasívne pozeranie televízie alebo videí nenahrádza živý rozhovor a vývinu detskej reči rozhodne neprospieva. Cielené rečové hry pomôžu dieťaťu rozširovať slovnú zásobu.
Ak máte pocit, že reč vášho dieťaťa napreduje pomalšie, nie je to dôvod na paniku, ale na zvýšenie pozornosti a cvičenia. Oneskorený vývin reči sa vo väčšine prípadov dá správnym prístupom pozitívne ovplyvniť.
Aktivity a cvičenia na podporu rozvoja reči
Dobrou správou je, že mnohé rečové chyby sa dajú s trpezlivosťou a pravidelnými rečovými cvičeniami zlepšiť aj v domácom prostredí.
- Hladný jazýček: Dieťa vyplazuje jazyk čo najďalej a potom ho zasunie späť.
- Aký je? (Prídavné mená): Keď dieťa pomenuje predmet, pridajte otázku: "Aká je tá loptička?" Navádzajte ho k použitiu prídavných mien (napr.
- Slová z tej istej rozprávky: Z vybranej rozprávky (napr.
- Hádanky: Hádajte si navzájom jednoduché hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá. Napríklad: "Mám kolesá a jazdím po ceste. "Na čo myslím?": Myslíte na nejaký predmet a dieťa háda otázkami. (Je to červené?
Kedy vyhľadať logopedickú pomoc?
Je dôležité sledovať vývin reči dieťaťa a v prípade akýchkoľvek pochybností vyhľadať odbornú pomoc. Tu je niekoľko indikátorov, kedy by ste mali zvážiť logopedickú konzultáciu:
- V 2. roku dieťaťa, ak: má dieťa slabú slovnú zásobu (menej ako 50 slov alebo používa menej ako 10 zrozumiteľných slov), rozumie takmer všetkému, no vôbec nerozpráva, nerozumie - dostatočne nereaguje na pokyny rodičov, netvorí dvojslovné vety (mama daj, mama poď…), má problémy s príjmom potravy - odmieta viacero jedál, prijíma len kašovitú stravu, má problémy so spracovaním tuhej stravy, hrá sa prevažne osamote, hra je stereotypná, nenadväzuje očný kontakt.
- V 3. roku dieťaťa, ak: má výrazne lepšie porozumenie ako je jeho reč, reč je ťažko zrozumiteľná pre okolie, má slabú slovnú zásobu a často používa nesprávnu gramatiku, má nesprávnu výslovnosť hlások - napr. velárne „hrdelné“ R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ) vyslovuje s jazykom medzi zubami, prípadne problémy s vyslovovaním hlások K, T, M, N, P, dýcha ústami, má problémy s jemnou a hrubou motorikou.
- V 4. roku dieťaťa, ak: komolí dlhé slová a jeho reč je pre okolie ťažšie zrozumiteľná, má hrdelné R, sykavky (Č, Š, Ž, DŽ C, S, Z, DZ), alebo hlásky D, T, N, L tvorí medzi zubami, netvorí súvetia a má zlú gramatiku, sa objavia neplynulosti (zajakávanie sa) po dobu niekoľkých mesiacov, prípadne si svoje zajakávanie začne uvedomovať a trápi ho to, dýcha ústami alebo má problémy s jemnou a hrubou motorikou. V tomto období by mala byť reč dieťaťa už ľahko zrozumiteľná aj keď ešte nemusí byť úplne gramaticky správna a hlásky L, R môže buď vynechávať, alebo ich v reči nahrádzať napríklad hláskami U, V, J.
- Po 5. roku treba vyhľadať klinického logopéda v prípade, ak: má dieťa problém s porozumením a nevie si zapamätať dlhšie inštrukcie, jeho rečové a jazykov schopnosti nie sú plne rozvinuté, nie je plnohodnotným komunikačným partnerom so správnou výslovnosťou a gramatikou. slovná zásoba nie je dostatočná na to, aby bez problémov prerozprávalo príbeh alebo osobný zážitok.
Ďalšie poruchy reči u detí predškolského veku
Okrem oneskoreného vývinu reči a vývinovej dysfázie existujú aj ďalšie poruchy reči, ktoré sa môžu vyskytnúť u detí predškolského veku.
- Dyslália: Rečová vada, ktorá sa týka chybnej výslovnosti. Ide o poruchu artikulácie, pri ktorej dieťa nedokáže správne vyslovovať jednu alebo viacero hlások. Je to jedna z najbežnejších porúch reči u detí v predškolskom veku. Prejavuje sa vynechávaním hlásky, nahrádzaním hlásky alebo skresľovaním hlásky.
- Zajakavosť (koktavosť): Porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami hlások, slabík alebo slov, predlžovaním hlások alebo neistými pauzami v reči.
Čo robiť, ak dieťa vyplazuje jazyk na jednu stranu?
Dobrý deň, moja 15 mesačná dcérka už pár týždňov vyplazuje jazyk s tým, že ho zatáča doľava. Od malička nebol problém, vyplazila ho bez problémov (bola dojčená bez ťažkosti). Dokonca sme sa čudovali, že ho má riadne dlhý a s uzdičkou určite problém nemá.V poslednom obdobi sa naučila pekne vyplaziť napr. pri vete “ako vyplazuje jazyk psíček?” A vyplazovala ho pekne rovno. Za posledný možno mesiac-dva som si však všimla, že plazí stále len naľavo. Od 12m chodí a teda vyskytlo sa aj viacero pádov. Zatiaľ však nič s výraznejším zranením, občas škrabanec/modrina.
Je dôvod na obavy, máme to ísť niekam skontrolovať, alebo to postačí sledovať?Nerada by som zanedbala niečo vážnejšie.
Asymetrické vyplazovanie jazyka u 15-mesačného dieťaťa, ktoré predtým nemalo problémy s pohybom jazyka, si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Hoci bežné vyplazovanie jazyka je často neškodné, asymetrický pohyb môže indikovať oslabenie alebo poškodenie nervov, ktoré ovládajú jazyk. Vzhľadom na nedávne pády dieťaťa je dôležité vylúčiť akékoľvek neurologické príčiny, hoci zatiaľ nedošlo k žiadnemu výraznejšiemu zraneniu.
Čo robiť?
Konzultácia s pediatrom/neurológom: V prvom rade by ste mali kontaktovať svojho pediatra a informovať ho o tomto probléme. Pediatra môže odporučiť návštevu detského neurológa, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia na vylúčenie neurologických príčin.
Sledovanie ďalších príznakov: Sledujte, či sa u dieťaťa neobjavujú ďalšie príznaky, ako sú:
- ťažkosti s prehĺtaním alebo kŕmením
- slinenie
- zmena v plači alebo vokalizácii
- slabosť alebo asymetria tváre
- problémy s rovnováhou alebo koordináciou
Videozáznam: Natočte video, na ktorom je zreteľne vidieť, ako dieťa vyplazuje jazyk. Tento záznam môže byť užitočný pre lekára pri diagnostike.
Záznam o vývoji: Zaznamenávajte si, ako sa problém vyvíja. Či sa asymetria zhoršuje, zlepšuje alebo zostáva rovnaká.
Vzhľadom na to, že dieťa má 15 mesiacov a došlo k pádom, je lepšie byť opatrný a vyhľadať lekársku pomoc. Včasná diagnostika a intervencia môžu zabrániť vážnejším problémom.