Prvý rok života dieťaťa je plný pokrokov a rýchleho vývoja. Dieťa napreduje po motorickej i mentálnej stránke. Rodičia často očakávajú, že ich dieťa „pasie koníky“ správne. Ako by malo správne držanie tela vyzerať? Kedy s týmto pohybom začať a kedy by ho dieťa malo plne ovládať? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na „pasenie koníčkov“ u 3-mesačného dieťaťa, vrátane toho, ako ho podporiť, čo robiť, ak dieťa nechce pásť koníky a aké sú možné odchýlky od normálneho vývoja.
Čo je „pasenie koníčkov“?
V rámci vývoja bábätka už okolo 3. mesiaca dokáže dojča v polohe na brušku vzpriamene držať chrbticu a zodvihnúť hlavičku hore a to po dobu niekoľkých minút. Táto vývojová fáza sa nazýva „pasenie koníčkov, ovečiek či baránkov“. Ide o dôležitý krok k stabilnému držaniu hlavičky. K stabilnému držaniu hlavičky bez opory dochádza u bábätka v priebehu 4. mesiaca života. V tomto veku majú detičky zvyčajne dostatočne vyvinuté svaly hornej časti tela vrátane tých krčných.
Krčné svaly posilňuje bábätko prirodzene, no pomôcť mu môžete práve tým, že budete bábätko častejšie polohovať na bruško. S touto polohou sa odporúča začínať okolo 2. mesiaca. Dieťa má snahu hlavičku zdvíhať a otáčať ju. Krčné svaly sa ďalej posilňujú a zhruba do 6. až 7. mesiaca by malo zvládať dieťa plynule hlavou hýbať zo strany na stranu, a to dokonca v polohe sed.
Ako vyzerá správne „pasenie koníčkov“?
Základom polohy pasenia koníčkov je v ľahu si založiť lakte do vhodnej trojuholníkovej polohy. Tým si dieťa vytvorí potrebnú oporu, aby sa mohlo vytáčať hlavičkou na obe strany. V polohe trojuholníka je potrebné dohliadnuť na správne držanie predlaktia, kedy lakte nie sú pod telíčkom dieťaťa, ale akoby pred jeho ramienkami. Z počiatku do tejto pozície dostávajú dieťa rodičia, pretože to nezvládne ešte samo a pridržiavajú mu ručičky. Vďaka tejto polohe sú deti cvičením a hovorením motivované získavať rovnováhu a je dobré stimulovať ich napríklad obľúbenou hračkou, za ktorou pokukujú.
Kedy začať s „pasením koníčkov“?
Ak je bábätko zdravé a neprišlo na svet predčasne, „pasenie koníkov“ môžete skúšať prakticky už od narodenia. Spočiatku len na pár minút raz-dvakrát za deň, akonáhle však zosilnie a dokáže zapojiť správne svaly a ručičky, samo sa bude pýtať na bruško.
Prečítajte si tiež: Aktivity v MŠ 29. augusta Trebišov
Čo robiť, ak dieťa nechce pásť koníky?
Možno ste už prišli na to, že nie všetky detičky táto poloha aj baví. Netreba sa čudovať, pretože na brušku sa musia trochu namáhať, dvíhať hlavičku, neskôr aj zapierať rúčky. Ak sa vaše „bejby“ jeduje, nevzdávajte to. Dôležité je ísť na to postupne. Pokojne stačí minútka-dve, aby si dieťatko zvyklo.
Základom je pevná podložka, do ktorej sa bábo nezabára. Prípadne ho skúste najskôr položiť na vlastné brucho, alebo opatrne na fitloptu.
Ako podporiť dieťatko v pasení?
- Ľahko pritisnúť zadoček dieťatka k podložke.
- Ľahko zatiahnuť ramienka od uší smerom k zadočku.
- Jemne hladiť chrbátik od ramien smerom k zadočku.
- Nechať dieťatko pásť na svojej hrudi alebo na veľkej lopte, staršie dieťaťa vo vaničke.
- Dávať pásť na pevnej podložke, ideálne na zemi, pokiaľ je od zeme chladno, je nutné na ňu položiť deku, podlahové puzzle či hraciu deku.
Čo robiť, ak dieťa nezapája horné končatiny?
Dajte pozor na to, aby dieťatko páslo koníky správne. Ak pri tom nezapojí horné končatiny, udrží sa v tejto polohe len vďaka zakláňaniu hlavy a trupu. To sprevádza veľké zapažovanie a preťažovanie svalov a je veľmi pravdepodobné, že mu to nebude príjemné. Preto je potrebné dieťa do tejto polohy dávať častejšie a dohliadať na správne zapojenie horných končatín. V neskoršom veku sa môže nezapájanie horných končatín do pasenia prejaviť napríklad hrbom na zadnej strane krku.
Najčastejšie chyby rodičov pri pasení koníčkov
Nielen dieťatko sa môže pri pretáčaní na bruško a prvom vzpriamovaní dopúšťať pochybení. Tu sú niektoré z nich:
- Nesprávne pretáčanie na brucho - správne je pretáčať sa cez nohu (tzv. váľanie sudov).
- Upravovanie ručičiek dieťaťa do nesprávnej polohy - pokiaľ sú ručičky moc vpredu núti to bábätko do záklonu, ak sú moc vzadu alebo do strán, dieťatko nemá potrebnú oporu.
- Motivovanie dieťatka niečim vysoko nad tváričkou a nútenie ho aby sa tak zakláňalo.
- Pasenie na mäkkej podložke - nevhodná na pasenie koníkov je postieľka (tá by mala slúžiť len k spánku, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi), gauč či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a dieťatko sa nemôže riadne zoprieť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
V prípade, že vo veku 3 mesiacov dieťatko nezapája krčné svaly a nedokáže hlavičku aspoň na krátko udržať hore, je vhodné vyhľadať pomoc odborníka. Navštívte vášho pediatra, ktorý vás v prípade prítomných odchýlok odporučí fyzioterapeutovi a za pomoci špeciálnych cvikov bude možné krčné svalstvo posilniť.
Prečítajte si tiež: Keď diéta nefunguje
Alternatívne polohy a pomôcky
Okrem klasického pasenia koníčkov na pevnej podložke existujú aj ďalšie možnosti:
- Poloha na balančnej pomôcke (fit lopty, overbally, valce): Na týchto pomôckach deti trénujú ako pasenie, tak aj balans a svalovú súhru, pričom sú pridržiavané osobou, ktorá s deťmi cvičí.
- Pasenie na vlastnej hrudi: Dieťatko leží na brušku na hrudi rodiča, čo mu poskytuje pocit bezpečia a tepla.
Motorický vývin a jeho dôležitosť
Motorický vývoj dieťaťa predstavuje zásadný aspekt jeho rastu a celkového vývinu. Začína sa už počas tehotenstva a trvá až do dospelosti. Tento proces zahŕňa rozvoj hrubej motoriky, ktorá sa týka pohybov celého tela, ako aj jemnej motoriky, zameranej na precízne pohyby rúk a prstov. Na motorický vývin dieťaťa vplýva množstvo faktorov. Genetika zohráva významnú úlohu pri formovaní fyzických schopností, avšak prostredie má rovnako silný dopad. Včasná intervencia môže mať pozitívny dopad na deti s oneskoreným motorickým pokrokom. Sledovanie ich pokrokov v oblasti hrubej i jemnej motoriky napomáha identifikovať potrebu odborných zásahov a zabezpečiť adekvátnu pomoc.
Motorický vývin dieťaťa a jeho základné míľniky
Motorický vývin detí sa odohráva v rôznych etapách, pričom každá z nich prináša dôležité míľniky. tento krok sa zvyčajne objavuje okolo 2. až 3. následne, medzi 4. a 6. od 6. do 9. Chôdza obyčajne nastupuje medzi 9. a 15. Mesiac po mesiaci deti usilovne rozvíjajú nové motorické schopnosti, ktoré sú základom ich fyzického rastu. Pravidelný pohyb a podpora od rodičov hrajú kľúčovú úlohu v zdravom motorickom vývine detí a pomáhajú im dosiahnuť ďalšie dôležité zručnosti počas ich rastu.
Vývinové míľniky v prvom roku života
V prvom roku života dieťa prechádza fascinujúcim a rýchlym vývojom. V tomto čase dosahuje množstvo dôležitých míľnikov, ktoré sú kľúčové pre jeho motorické zručnosti. Okolo druhého až tretieho mesiaca sa deti učia pasenie koníkov. Medzi štvrtým a šiestym mesiacom prichádza schopnosť sedieť, čo predstavuje významný krok v ich motorickom pokroku. Po dosiahnutí týchto míľnikov si deti osvoja aj otáčanie z bruška na chrbát a späť. V novorodeneckej fáze, ktorá trvá prvé tri mesiace života, sa deti učia základným pohybom ako je pasenie koníkov. V predškolskom veku, od približne 2 do 5 rokov, sa motorické zručnosti ešte viac rozvíjajú a zahŕňajú jemnú motoriku. Deti sa učia manipulovať s rôznymi predmetmi a hračkami so stále väčšou presnosťou.
Motorický vývin dieťaťa a jeho jednotlivé fázy
Motorický vývin detí prebieha v niekoľkých významných fázach, pričom každá z nich prináša dôležité míľniky pre ich celkový rozvoj. Okrem toho je nevyhnutné zabezpečiť bezpečné prostredie, kde môžu deti slobodne objavovať pohyb a rozvíjať svoju samostatnosť. Celý proces motorického vývinu však nie je len o dosahovaní fyzických míľnikov; má tiež zásadný dopad na psychológiu dieťaťa vrátane jeho sebavedomia a sociálnych zručností pri interakcii s rovesníkmi.
Prečítajte si tiež: Plienky pre deti s príspevkom
Fáza novorodenca
V prvých troch mesiacoch života sa dieťa nachádza v období novorodenca. V tejto fáze sú jeho motorické zručnosti veľmi obmedzené; končatiny sú väčšinou vo flekčnej polohe a malý človek reaguje na podnety, ako sú svetlo a zvuk. Novorodenci vykonávajú základné pohyby, predovšetkým pasenie koníkov, čo posilňuje krčné svalstvo a pomáha im stabilizovať hlavu. V tomto období je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú stimuláciu prostredníctvom rôznych vizuálnych a zvukových podnetov. Tieto stimuly prispievajú k rozvoju zmyslových schopností dieťaťa.
Fáza batoľa
Fáza batoľa je fascinujúcim období, počas ktorého sa dieťa aktívne zaoberá rozvojom svojich pohybových schopností. Tento proces prebieha od približne jedného do troch rokov a zahŕňa učenie sa chodiť, behať a manipulovať s rôznymi predmetmi. Chôdza obvykle začína medzi deviatym a pätnástym mesiacom života, pričom prvé kroky sú významným míľnikom, ktorý otvára dvere k objavovaniu okolia. Manipulácia s predmetmi je ďalším kľúčovým aspektom tejto fázy. Malí objavitelia začínajú uchopovať hračky, skúšať skládačky alebo sa zabávať so zvukovými hračkami. Rodičovská podpora prostredníctvom hier a stimulácie zohráva v tomto období zásadnú úlohu pri motorickom vývine. Je dôležité vytvoriť bohaté podnetné prostredie - napríklad rôzne hračky či fyzické aktivity - ktoré pomáhajú deťom zdokonaľovať ich pohybové zručnosti.
Tempo motorického vývinu a individuálne rozdiely
Tempo motorického vývinu sa medzi deťmi značne líši. Niektoré deti dosahujú dôležité míľniky skôr, zatiaľ čo iné ich zvládajú neskôr. Tieto rozdiely sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako sú genetické predispozície, ktoré formujú fyzickú zdatnosť a motoriku. Pre deti s oneskoreným vývojom je mimoriadne dôležité zasiahnuť včas. Rodičia by sa mali dôkladne venovať pozorovaniu pokroku svojho dieťaťa. Ak spozorujú akékoľvek ťažkosti, mali by neodkladať vyhľadanie odborníka - či už pediatra alebo fyzioterapeuta. Rodičovská podpora a stimulácia prostredníctvom hier sú kľúčové pre zdravý motorický rozvoj detí. Vytvorením podnetného prostredia môžu deti slobodne objavovať rôzne pohybové aktivity a zlepšovať svoje schopnosti. Tento prístup pozitívne ovplyvňuje ich celkový psychomotorický rozvoj. Genetika ovplyvňuje prirodzený talent detí na vyváženie a koordináciu. Rovnako, prostredie so stimulujúcimi podmienkami umožňuje deťom slobodne skúmať a experimentovať s pohybom. Rodinné zázemie a podpora rodičov, ktorí povzbudzujú fyzickú aktivitu, majú významný dopad na motorický vývin. Odborníci ako pediatri a fyzioterapeuti pomáhajú identifikovať potreby detí a poskytujú cenné rady pre ich motorický pokrok.
Hlavné faktory ovplyvňujúce motorický vývin
Motorický vývin dieťaťa závisí od rôznych kľúčových faktorov, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj jeho motorických a senzorických zručností. Genetické predispozície zohrávajú významnú úlohu v tom, aké fyzické schopnosti dieťa prejavuje a ako prirodzene sa pohybuje. Rovnako dôležité je aj prostredie, v ktorom dieťa rastie. Dostupnosť vhodných podnetov a hier výrazne podporuje motorický rozvoj. Stimulácia zo strany rodičov a odborníkov predstavuje ďalší zásadný aspekt tohto procesu. Aktívne zapájanie sa do hier a cvičení pomáha deťom zdokonaľovať ich pohybové schopnosti. Včasná intervencia pri oneskoreniach vo vývine motoriky môže mať pozitívny dopad na psychomotorický rozvoj dieťaťa. Kombinácia genetických faktorov, prostredia a stimulácie spoločne ovplyvňuje komplexný proces psychomotorického vývinu detí.
Genetické predispozície
Genetické predispozície hrajú zásadnú rolu v motorickom vývine detí. Tieto faktory majú priamy dopad na ich pohybové schopnosti a reakcie na vonkajšie podnety, čo je kľúčové pri hodnotení ich rozvoja. Každé dieťa je jedinečné, a to platí aj pre jeho motorické schopnosti, ktoré sú formované rôznymi genetickými faktormi. Niektoré deti sa napríklad prirodzene vyznačujú talentom pre šport alebo aktivity vyžadujúce vysokú úroveň koordinácie a rovnováhy. Na druhej strane, iné deti môžu čeliť väčším ťažkostiam v rámci fyzických aktivít. Pri hodnotení vývinu by sme mali brať do úvahy nielen genetické faktory, ale aj environmentálne aspekty a podporu od rodičov či profesionálov. Týmto spôsobom môžeme lepšie identifikovať potrebu dodatočných podpôr alebo intervencií pre deti s oneskoreným motorickým pokrokom.
Prostredie a jeho vplyv na vývin
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, hrá významnú úlohu v jeho motorickom vývine. Kvalitná stimulácia a interakcia s rovesníkmi aj dospelými môžu výrazne ovplyvniť rozvoj motorických a senzorických schopností. Deti, ktoré majú možnosť pohybovať sa a hrať sa v podnetnom prostredí, zvyčajne dosahujú motorické míľniky skôr, ako tie, ktoré sú obmedzené na menej aktívne činnosti. Rovnako je dôležité, aby rodičia aktívne zapájali svoje deti do rôznych interakcií. Spoločné aktivity ako hranie hier či cvičenie vytvárajú príjemnú atmosféru pre učenie nových zručností. Stimulácia prostredníctvom hier a fyzických aktivít je zásadná pre zdravý psychomotorický vývoj detí.
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky
Motorický vývin dieťaťa predstavuje komplexný proces, ktorý môže byť ovplyvnený rôznymi prekážkami. Tieto prekážky sa môžu prejaviť ako oneskorenie v rozvoji alebo neurologické poruchy. Ich dôsledky môžu mať dlhodobý dopad na schopnosti dieťaťa a jeho psychomotorický rast, preto je nevyhnutné včas identifikovať takéto ťažkosti. Rodičia by mali pozorne sledovať pokrok svojich detí v oblasti hrubej aj jemnej motoriky. Je dôležité venovať pozornosť signálom, ktoré deti vysielajú ohľadom svojho vývinu. Ak rodičia zaregistrujú akékoľvek nezrovnalosti vo motorickom vývine svojich detí, mali by bezodkladne vyhľadať odbornú pomoc. Pediatri alebo fyzioterapeuti sú schopní navrhnúť vhodné terapie a cvičenia na posilnenie motorického rozvoja dieťaťa.
Oneskorenie vývoja a neurologické poruchy
Oneskorenie vývoja je často spojené s neurologickými poruchami, ktoré môžu ovplyvniť motorické schopnosti detí. Takéto prekážky narúšajú prirodzený pokrok v rozvoji motorických zručností. Rodičia by mali mať prehľad o dôležitých míľnikoch motorického vývinu a venovať pozornosť signálom, ktoré by mohli naznačovať možné oneskorenia. Je rovnako dôležité vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré podporuje aktívny pohyb a hry. Takýmto spôsobom môžu deti ľahšie prekonať prekážky vo svojom rozvoji.
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa
Hodnotenie motorického vývinu detí je kľúčovým krokom pri sledovaní ich pokroku a odchýlok. Odborníci, ako sú pediatri a fyzioterapeuti, používajú rôzne diagnostické nástroje a metódy na zhodnotenie motorických schopností. Pri posudzovaní sa berie do úvahy množstvo faktorov. Najprv sa skúma hrubá motorika, ktorá zahŕňa pohyby celého tela. Následne sa pozornosť presúva k jemnej motorike, zameranej na presné pohyby rúk a prstov. Rovnako je podstatný časový rámec dosiahnutia jednotlivých míľnikov. Ak dieťa neplní stanovené ciele v očakávaných obdobiach, môže to signalizovať oneskorený vývin alebo iné ťažkosti. Včasná intervencia zo strany pediatrov alebo fyzioterapeutov môže mať zásadný dopad na budúcnosť dieťaťa v oblasti psychomotorického rozvoja. Rodičia zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu pri podpore zdravého motorického vývinu svojich detí.
Diagnostika a hodnotenie motorických schopností
Diagnostika motorických schopností je proces, ktorý sa zameriava na sledovanie dôležitých vývinových míľnikov a hodnotenie pohybových zručností detí. Pri tejto diagnostike je nevyhnutné posúdiť viacero aspektov. Hodnotenie zahŕňa aj časový rámec dosiahnutia týchto míľnikov. Ak dieťa nedokáže splniť tieto ciele v očakávaných obdobiach, môže to naznačovať oneskorený vývin alebo iné komplikácie spojené s jeho motorickými schopnosťami. V prípade identifikácie oneskorení v motorickom vývine by mala nasledovať včasná intervencia. Rodičia hrajú kľúčovú úlohu pri monitorovaní pokroku svojich detí; mali by si dávať pozor na signály naznačujúce potrebu odborného zásahu.
Ako podporiť motorický vývin dieťaťa?
Podpora motorického vývinu dieťaťa je kľúčová pre jeho zdravý rast a zahŕňa množstvo aspektov. Rodičia môžu významne prispieť k tomuto procesu tým, že správne manipulujú s bábätkom a podporujú jeho prirodzené pohyby. Hry zohrávajú dôležitú úlohu pri stimulácii motorických zručností. Je dôležité, aby bola stimulácia prostredníctvom rôznych aktivít pravidelná a pestrá. Vytvorenie bezpečného prostredia pre hru je rovnako zásadné; deti by mali mať dostatok priestoru na voľný pohyb a objavovanie nových aktivít bez strachu z úrazu. Sledovanie pokroku detí v oblasti motorických zručností je dôležité. Rodičia by mali byť pozorní na akékoľvek signály oneskorenia vo vývine.
Správna manipulácia s bábätkom
Správna manipulácia s bábätkom je zásadná pre jeho motorický vývoj. Rodičia by mali zabezpečiť, aby ich dieťa malo dostatok príležitostí na pohyb a interakciu s okolitým svetom. Pri manipulácii s bábätkom je dôležité držať ho vo vzpriamenej polohe, pričom treba venovať pozornosť podpore hlavy a chrbta. Takýto spôsob držania poskytuje stabilitu a bezpečnosť. Tieto cvičenia nielenže podporujú fyzický rast dieťaťa, ale aj jeho psychomotorické schopnosti. Zabezpečenie bezpečného prostredia na hru je rovnako nevyhnutné; deti potrebujú priestor na voľný pohyb a objavovanie bez rizika úrazu.
Hry a stimulácia motorického vývinu
Hry a rôzne podnety zohrávajú zásadnú úlohu v motorickom vývoji detí. Aktivity, ktoré sú spojené s pohybom, manipulovaním s predmetmi a interakciou s kamarátmi, prispievajú k rozvoju hrubej aj jemnej motoriky. posilňujú svaly a zlepšujú koordináciu. Deti sa tak učia lepšie ovládať svoje telá, čo je kľúčové pre ich fyzický a psychomotorický rast. pomáhajú deťom rozvíjať precízne pohyby rúk a prstov. Rodičia by mali starostlivo sledovať pokroky svojich detí v oblasti motorických schopností. Zabezpečenie dostatočného množstva príležitostí na hru je veľmi dôležité.
Stimulácia hrou pre 3-mesačné bábätko
Od 3.mesiaca sa dotýkajte nožičiek, ručičiek dieťaťa niečím studeným, drsným, jemným, teplým, aby si začalo uvedomovať, že ma ručičky, nožičky. Hrazdíčka na hranie by sa mala nachádzať nad bruškom nie nad hlavou a približne 30cm od očí. Najlepšia hračka je ľudská tvár - uložte si dieťa medzi kolená vyplazujte mu jazyk, žmurkajte, špúľte pery, zívajte… Spievajte si rytmické riekanky. Populárna je hra na schovávačku, kde sa dieťa učí že mama existuje, aj keď ju práve nevidí.
Najlepšie hry pre bábätka do 3. mesiacov
- Opičky: Bábätko zbožňuje pozerať sa na vašu tvár, skúmať ju či počúvať váš hlas. Táto jednoduchá hra mu pomôže rozvíjať jeho vizuálne schopnosti. Držte bábätko oproti sebe vo vzdialenosti 20-25 cm od vašej tváre. Keď uvidíte, že zaostrilo a pozerá na vás, pomaly vyplazte jazyk. Opakujte to približne každých 20 sekúnd. Asi po minúte môžete zbadať, že bábätko na vás tiež vyplazuje svoj malý jazýček. Bude sa snažiť po vás opakovať aj ďalšie grimasy ako napr. široký úsmev alebo otvorené ústa.
- Varila myšička kašičku: Túto hru poznajú hádam všetci a bábätka ju majú obzvlášť radi. Dieťatko si položte do lona a jemne mu vystierajte pršteky na rukách aj na nohách a popri tom mu spievajte. Pri poslednom pršteku bábätko pošteklite a určite vás odmení úsmevom.
- Pasenie koníkov: Bábätko rastie každým dňom a po čase už dokáže na chvíľku zdvihnúť hlavičku, keď ho položíte na bruško. Ak sa mu v tejto polohe páči, môžete skúsiť popred neho kotúľať farebnú loptu vo výške jeho očí a vo vzdialenosti približne 60 cm. Zo začiatku sa bude na loptu iba pozerať, ale časom sa za ňou začne aj naťahovať. Tento pohyb pomáha posilniť svaly na krku, ramenách či nohách.
Od ktorého mesiaca sa môže dieťatko dávať na bruško?
Poloha na brušku u malého dieťaťa bola veľmi „módna“ v 70-tych rokoch minulého storočia. Deti spávali na brušku aj v noci a boli aj kočíky s oknom vpredu, aby väčšie - 4 až 6-mesačné dieťa mohlo cezeň pozerať na svet. Toto obdobie skončilo zistením, že tzv. Na druhej strane ukladanie dieťaťa na bruško spevňuje driekové svaly, upravuje vzpriamovanie trupu, masíruje bruško proti vetríkom a vytvára dobrý kontakt dieťaťa s okolím. Je vhodné využívať túto polohu na hru, cvičenie, komunikáciu - teda v bdelom stave a primerane dávkovanú. Ak už dieťa unavene položí hlavičku na podložku, zmeňte jeho polohu.
Starostlivosť o bábätko v 3. mesiacoch
Dbajme, aby dieťa nebolo v jednej polohe dlhší čas, v tesnom priestore, či v nepohodlnom oblečení. Dieťa potrebuje rôzne podnety, stimuláciu, aby sa mu jeho najbližší vhodným spôsobom venovali. Pri ďalšej preventívnej prehliadke lekár hodnotí celkový zdravotný stav, dieťatko odvážia, odmerajú obvod hlavičky - ten sa zaznamenáva do grafu, ktorý veľa napovedá o raste mozgu. Pediater prehmatá aj veľkosť a tvar fontanely - je to mäkké miesto hore na hlavičke kde nie sú ešte zrastené lebečné kosti. Postupne sa zmenšuje a uzatvára okolo 18. mesiaca života dieťatkakontrola užívania vitamínu D, niektorým deťom je predpísaný aj vitamín K. Očkuje sa proti 6 infekčným chorobám (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, žltačka typu B a hemofilovej infekcii) jednou vakcínou do prednej strany stehienka.
Pre bábätko je dôležité opakovanie určitých denných rituálov: doobedňajšia prechádzka, obed, poobedný spánok, kúpanie pred spaním,… čo mu pomáha v „orientácii v čase“ a bábätko predvída, čo ho čaká, čo bude nasledovať. Zabezpečuje mu to pocit istoty, bezpečia a celkovej pohody.
Čo už vaše 3-mesačné bábätko dokáže?
Jemná a hrubá motorika:
- Jemná motorika - dlane sú otvorené, pri strese, či náročnej situácii si ich vracia do pästičky. Už si chytá ručičky, ale neobzerá ich. Pri pohľade na hračku už ručičky pracujú, ale ešte ju nedokáže chytiť.
- „Pasenie koníčkov a ovečiek“ ide zo dňa na deň lepšie, hlavičku už zdvihne a chvíľu spoľahlivo udrží, otáča ňou do strán
- pri ležaní na brušku sa už neopiera o celé lakte, ale len o predlaktie, chrbát má ľahko prehnutý, opiera sa o dolnú časť brucha
- v ľahu na chrbátiku s nožičkami nacvičuje skrčenie a vystieranie
- objavuje sa prvý kontrolovaný plynulý pohyb končatín: pri pohľade na hrkálku začne cielene kopať nôžkami a hýbať rúčkami. Pri náhodnom údere hračky, ktorá je zavesená na hrazde ju uvedie do pohybu.
- pri priťahovaní do sedu hlavičku udrží dlhší čas
- niektoré deti už dokážu ovládať svalstvo hornej časti trupu a pretočiť sa z ľahu na chrbte do ľahu na bok
- pri držaní v podpazuší sa dieťa opiera nožičkami o podložku - zatiaľ ide len o reflexný stoj, určite sa nechystá chodiť, ani ho netreba do nožičiek zapierať
Zmyslové vnímanie
- prichádza prvé experimentovanie s hlasom: mumlanie, džavotanie, gŕ, ah, eh, uh, výskanie. Prihovárajme sa mu a podporujme ho v rečovom snažení.
- rozvíja sa koordinácia očí a rúk: obzerá si rúčky, hrá s prštekmi, skúša ako chutia. Ústa sú dôležitým nástrojom poznávania!
- sleduje zavesené, hojdajúce sa a melódiu hrajúce hračky
- v rúčke udrží malú hračku
- pozoruje predmety v miestnosti a otáča sa za nimi
- prejavuje radosť, keď vidí známe tváre (mamu a ocka), začína rozoznávať ich jednotlivé časti - uši, nos, obočie
- dieťatko neúnavne opakuje činnosti, ktoré sa naučilo (donekonečna manipuluje s rúčkami, vyberá si cumlík, a snaží si ho vložiť späť)