Stolica dojčaťa je častým ukazovateľom jeho zdravia a pohody. U 3-mesačného dieťaťa, ktoré je plne dojčené alebo kŕmené umelým mliekom, sa frekvencia a vzhľad stolice môžu výrazne líšiť. Tento článok sa zameriava na to, ako rozpoznať normálnu stolicu a kedy vyhľadať lekársku pomoc.
Normálna stolica u 3-mesačného dojčaťa
Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť riedka, hustá alebo kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, nemala by byť formovaná. Stolica u starších dojčených dojčiat je hustejšia, ale stále žltá, avšak nemusí byť denne. Stolica u nedojčených detí je tuhšia, má žltohnedú farbu. Podľa vzhľadu a konzistencie jej hovoríme praženicová. Môže mať kyslastý zápach. Tzv. „praženicová“ stolica nie je konečný cieľ dojčenia. Podstatné je, ako sa bábätko správa. Farba stolice nie je dôležitá, ak je bábätko spokojné a dostatočne priberá. Farbou stolice sa netreba zaoberať. Zelená stolica môže byť pre dojčené bábätko normálna, aj dlhodobo, aj keď je riedka/hustá, tmavozelená, hlienovitá. Ak bábätko nie je spokojné a nepriberá dostatočne, problém nie je farba stolice, ale dojčenie.
Frekvencia stolice
Frekvencia stolice u 3-mesačného dojčaťa sa môže značne líšiť. Niektoré deti majú stolicu po každom kŕmení, zatiaľ čo iné len raz za niekoľko dní. Dôležité je sledovať celkový stav dieťaťa a jeho priberanie na váhe.
Vzhľad stolice
Vzhľad stolice môže byť rôzny v závislosti od stravy dieťaťa. U dojčených detí je stolica zvyčajne žltá, kašovitá a môže obsahovať malé množstvo hlienu. U detí kŕmených umelým mliekom je stolica tuhšia a má žltohnedú farbu.
Kedy sa znepokojovať
Zmena konzistencie stolice alebo frekvencia vyprázdňovania môže znamenať iba bežnú diétnu chybu alebo môže byť príznakom ochorenia. Je dôležité sledovať príznaky, ktoré by mohli naznačovať problém:
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
- Krv v stolici: Väčšinou ide o stopové množstvá a zvyknú poukazovať na znížený alebo nedostatočný príjem materského mlieka. Takúto situáciu často pozorujú rodičia bábätiek okolo 4. - 6. mesiaca. Prvým krokom pri malých množstvách krvi v stolici je vždy zlepšenie dojčenia, zvýšenie príjmu materského mlieka a stláčanie prsníka na to, aby bábätko začalo piť väčšie množstvá mlieka. Zároveň je potrebné odstrániť dôvody, pre ktoré sa príjem materského mlieka zo strany bábätka mohol znížiť. Pri objavení sa krvi v stolici je ako prvé potrebné pozorovať dojčenie a vyhodnotiť pitie bábätka z prsníka. Namiesto toho sa často pri krvi v stolici uvažuje o alergii na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) v súvislosti s tým, že matka prijíma mlieko alebo mliečne výrobky. Toto je pomerne málo pravdepodobné a tieto úvahy zvyknú viesť k nevhodným intervenciám, ktoré ohrozujú dojčenie. Matky často prejdú rozličnými vylučovacími diétami, z ktorých každá zaberie na pár dní, a potom sa krv v stolici objaví znovu. Napríklad matky vylúčia všetko mlieko a mliečne výrobky, niekoľko dní dieťa nemá krv v stolici, ale potom sa zase objaví, a následne a uvažuje o alergii na nejakú inú potravinu, ktorú matka práve zjedla. Tým, že sa krv v stolici väčšinu neobjavuje každodenne, tak tento proces býva pomerne nespoľahlivý, zdĺhavý a vedie k nedôvere k dojčeniu ako aj tomu, že matky niekedy už nejedia takmer nič. V zúfalstve sa potom táto situácia rieši návrhom na podávanie špeciálneho umelého mlieka, hoci jeho podávanie nemá oporu vo vedeckých poznatkoch ani štúdiách. Ako vysvetlenie sa poskytuje to, že údajne by toto špeciálne umelé mlieko malo pomôcť zahojiť črevá bábätka. V materskom mlieku však pri nejedení kravského mlieka a výrobkov z neho nie je bielkovina kravského mlieka, takže ak by naozaj išlo o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak by výdatné dojčenie bolo úplne v poriadku a pomáhalo by črevám a tráviacemu traktu bábätka oveľa viac. Ide však o to, že bábätko by potrebovalo prijímať väčšie (a teda dostatočné množstvá materského mlieka). Vtedy by sa zlepšil aj obraz stolice, a teda aj krv v stolici.
- Hlien v stolici: Hlien v stolici výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré dobre priberá a nemá iný problém, môže byť normálny. Nie je to niečo, čo treba riešiť a hlieny si netreba všímať.
- Zelená stolica: Dokrmovať dieťatko umelým mliekom len na základe „zelenej“ stolice nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Je úplne v poriadku, ak má dobre pijúce, dobre priberajúce a vo všeobecnosti spokojné dieťaťa zelenú stolicu.
- Bolesť bruška: Na bolesť bruška sa deti sťažujú pomerne často. Kedy spozornieť a radšej navštíviť lekára? Deti podľa bratislavskej pediatričky niekedy môžu ako bolesti brucha deti hodnotiť napríklad obyčajné prejedenie sa, nesprávnu skladbu stravy, pocit nafukovania či plného bruška. „Rodič by pri bolesti bruška mal zhodnotiť jeho častosť, a to najlepšie zaznamenávaním v kalendári. Všímajte si súvislostí s určitým druhom stravy, určitou činnosťou, cestovaním, návštevou. Bolesti bruška môžu mať aj psychosomatický podklad, pretože v bruchu sa nachádza veľká časť nervového systému. Doma môže byť nepohoda, dieťa stresuje škola či školský kolektív, a výsledkom sú práve bolesti brucha. Rodičia by sa však tým, že dieťa bolí brucho „od nervov“, utešovať nemali. V akútnom prípade je potrebné vylúčiť zápal červovitého prívesku slepého čreva a nepriechodnosť v oblasti čriev. „Najčastejšou príčinou opakovaných bolestí bruška je však prítomnosť parazitov v zažívacom trakte. To už je dôvod na podrobné vyšetrenie v ambulancii detského lekára,“ odporúča Marta Špániková. Potom prichádzajú do úvahy iné, menej časté príčiny. „V ambulancii detského lekára prvého kontaktu je možné spraviť odber krvi, ktorý môže odhaliť rôzne príčiny bolestí brucha, okrem vyšetrenia stolice a zlepov je možné a potrebné aj vyšetrenie moča. Lekár prvého kontaktu môže dieťa odoslať na sonografické vyšetrenie brucha a tiež na chirurgické konzílium v určitých prípadoch," odporúča pediatrička. „Upozorňujem, že všetky diferenciálno-diagnostické postupy je možné spraviť v ambulancii primárneho pediatra. Dbajte na to, aby sa dieťa pravidelne vyprázdňovalo. Sledujte, aká je frekvencia stolice. Ak ju chcete podporiť, dieťa by malo dostatočne piť alebo jesť veľa ovocia, ktoré vďaka obsahu vlákniny pomáha k správnym vyprázdňovacím návykom.
- Intolerancia laktózy: Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi. Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu. S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné. Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené.
Čo robiť
Ak máte akékoľvek pochybnosti o stolici vášho dieťaťa, je dôležité poradiť sa s pediatrom. Pediatra by ste mali navštíviť, ak:
- Stolica obsahuje krv.
- Stolica je veľmi riedka a vodnatá.
- Dieťa má horúčku.
- Dieťa odmieta jesť.
- Dieťa je nepokojné a plače viac ako zvyčajne.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť