Naučiť sa sedieť je pre dieťa dôležitým míľnikom, pretože mu umožňuje preskúmať svet z inej perspektívy a je dôležitým krokom k samostatnému pohybu. V tomto článku sa dozviete, ako vytvoriť pre svoje dieťa vhodné prostredie na učenie sa a ako ho podporiť v správnych pohybových návykoch.
Psychomotorický vývin dieťaťa
Psychomotorický vývin je komplexný ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je ovplyvnený genetickými predpokladmi, výchovou, prostredím a vlastnou aktivitou dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých získava rôzne zručnosti, aby mohlo fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich, pričom pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene.
Vývoj pohybu u dieťaťa
Ideálny vývoj dieťaťa vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, s nosom, hrudnou kosťou a lonovou kosťou v jednej línii.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách, bruško je nadvihnuté od zeme a opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany. Taktiež existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene, jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je vystretý. Ak sedí zhrbene, svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich posilňovať.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, brušné svaly sú slabé. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Štvornožkovanie a plazenie
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8.mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program :). Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Čo predchádza sedeniu?
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezlivý a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje.
Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.
Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?
Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu.
Čo si všímať u 5 a 6 mesačného dieťaťa
5 mesačné dieťa by malo dokázať udržať telíčko v osi. Hlava, trup a nožičky by mali byť v jednej priamke. Ak sa často vracia do asymetrickej polohy, kontaktujte lekára. Dieťa by malo dokázať nadvihnúť nožičky do takej výšky, že si samo dosiahne na lýtka, členky, prípadne prsty na nohách. Pri tomto cvičení by však tiež malo zachovať už vyššie spomínanú symetrickú polohu tela. V ľahu na chrbte sa päťmesačné bábätko hrá bezproblémovo s ručičkami. U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania. Dieťa by malo začínať siahať na hračku pravou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, ľavú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí telíčko do ľahu na ľavý bok. Ak preferuje oporu iba napr. O ľavé predlaktie a pravé koleno a uvoľňuje k hre iba pravú ručičku, mali by ste tiež zbystriť svoju pozornosť.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
6 mesiac je zlomovým mesiacom pre vývoj bábätka. Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško. K dotočeniu z boku na bruško ale musí dokázať rozdeliť obe nožičky. V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky. Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou . Dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov a maximálne natiahnuť ostatné štyri prstíky. Pokiaľ pozorujete aj po dovŕšení 6. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostalo sa tak do tzv. "druhého poschodia ", odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky. Rovnako tak, ako keď dieťa leží na chrbte a nedokáže sa rozhodnúť, akú ručičkou siahne na ponúkanú hračku, tak aj v ľahu na brušku, ak vidí hračku a nedosiahne na ňu, kope nožičkami, zakláňa sa v chrbátiku, slintá, otvára pusinku a máva ručičkami. Samo sa ešte plaziť nevie a zatiaľ netuší, čo má urobiť, aby na hračku dosiahlo.
Diastáza brušných svalov
U detí sa môže vyskytnúť diastáza brušných svalov, čo je rozostúpenie priameho brušného svalu. Ide o vyklenutie brušného svalu, ktoré je viditeľné medzi spodným koncom hrudnej kosti a lonovou kosťou v strednej línii. Najčastejším dôvodom rozvoja tohto zdravotného problému je inaktivita šikmých brušných svalov. Hoci ju obvykle nesprevádza bolesť, oslabenie brušnej steny môže znamenať vážny funkčný problém v motorike dieťaťa. Správne pracujúce brušné svaly sú totiž oporou pre chrbticu a tvoria spojnicu s panvovým dnom. V závislosti od veku dieťatka sa aplikujú rôzne metódy fyzioterapie alebo stimulácie brušných svalov. Najmenším deťom pomáha Vojtova reflexná terapia, starším cvičenie hravou formou, ktoré aktivuje svaly brušnej steny. Ak sa diastáza objaví, túto pohybovú patológiu diagnostikujeme ako centrálnu koordinačnú poruchu.
Plazenie a "tulenenie"
Plazenie ako také nie je ideálnou motorickou lokomóciou a dieťatko ho môže vynechať. V období medzi 6. a 7. mesiacom môže dieťatko začať objavovať svet okolo a pritom sa môže posúvať vpred váľaním sudov, alebo tulenením. Tulenenie je lokomócia, pri ktorej si dieťatko strieda horné končatiny a zároveň rotuje hlávku vždy k zaberajúcej hornej končatine. Dolné končatiny sú ťahané voľne za telom.
Na čo si dať pozor pri "štýloch plazenia"
Priťahovanie sa len rúčkami, „plazení posediačky“ či v polosede, teda posúvaní sa pomocou nôh a zadočka (ide o patológiu). „cúvanie“ (odtláčanie sa rukami) - ak trvá chvíľočku a len ste si to všimli, príčinou môže byť šmýkanie sa ponožkami o hladkú podložku - radíme preto vyzuť ponožky či pančušky - ak cúvanie trvá dlhšie, ide o patológiu a možné oslabenie svalov v ramenách a krku. Pohyb pomocou kolien a lakťov (ide o patológiu a slabú oporu rúk). Ak vaše dieťatko pivotuje - otáča sa vôkol vlastnej osi, prípadne sa hýbe po špičkách nožičiek so zdvihnutým zadočkom a dvíha sa aj na rúčky, to fyzioterapeutka prezýva tzv. medvedia chôdza a sú to správne lokomócie.
Prechod do štvornožkovania
Koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany. V 9. mesiaci dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Niektoré detičky majú skorší lokomočný prejav. Ak to dieťatko nezvládne do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.
Čo určite nerobiť?
Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť, k čomu sa dostaneme nižšie.
Čo však určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce. Nie je správne ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu (napr. ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciách). Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité.
Ako deti podporiť v pohybe?
Podľa fyzioterapeutky máte najlepšie podmienky podporiť deti v psychomotorickom vývoji práve tým, čo najviac zbožňujú: hrou. V domácnostiach si na to vytvorte vhodné podmienky. Napr. v období 6. mesiaca by malo byť dieťatko čo najviac na podložke s niekoľkými hračkami. Nie je treba veľa hračiek, ale mali by byť rozmiestnené okolo dieťatka tak, aby muselo použiť svaly a hlávku na to, aby sa k hračke dostalo. Inač stratí záujem a je nespokojné. Váľaním sudov, alebo tulenením sa poposúva a následne môže využiť nízky šikmý sed a hrať sa. Do priestoru môžeme rozložiť rôzne vysoké vankúše, aby bolo dieťatko nútené dostať sa do vyšších polôh. Zapojí aj brušné svaly a postupne sa dostane do pozície na štyri. Vidina hračky za vyšším vankúšom môže pomôcť naštartovať štvornožkovanie. Dôležitý je aj povrch, na ktorom sa dieťatko nachádza. Vhodné sú koberce, alebo protišmykové nohavice a podobne. Na parketách a na dlažbe sa dieťatku šmýka a preto ostáva v nižších, alebo nežiadúcich lokomočných modeloch.
Čo si všímať, kedy zbystriť pozornosť a vyhľadať pomoc?
Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou. V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju.
Aj podľa American Academy od Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika.
Ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujú vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory, pozn. autorky) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru, pozn. autorky) prevedenia pohybu. Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod…).
Hypertonus
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Medzi najčastejšie prejavy zvýšeného svalového napätia patria: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Pri vývoji bábätka je dôležité sledovať aj detaily. Ak sa vám niečo nezdá, je vždy lepšie poradiť sa so skúseným fyzioterapeutom. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.