Obdobie dospievania je významnou etapou vo vývoji každého človeka. Predstavuje prechod medzi detstvom a dospelosťou a prináša so sebou množstvo fyzických, psychických a sociálnych zmien. U detí, ktoré majú 14 rokov a navštevujú 8. ročník základnej školy, je toto obdobie obzvlášť intenzívne. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na vývoj 14-ročného dieťaťa v 8. ročníku, s dôrazom na fyzické zmeny, emocionálnu labilitu, sociálne interakcie a kognitívny vývin.
Telesný vývoj a puberta
Dospievanie, alebo puberta, zvyčajne začína u dievčat okolo 10. roku života a u chlapcov o niečo neskôr, okolo 12. roku. 14-ročné deti sú teda v plnom prúde puberty, čo sa prejavuje prudkým telesným rastom. Rastú približne o 9 až 12 cm za rok. Tento intenzívny rast kladie zvýšené nároky na príjem živín, pričom často dochádza k nedostatku vápnika, horčíka, selénu, železa, jódu a vitamínov C, A a B2.
Fyzické zmeny
Najvýraznejšou zmenou je dozrievanie pohlavných orgánov a rast ochlpenia. U dievčat sa vyvíjajú prsia, zaobľujú sa ženské tvary a prichádza prvá menštruácia. U chlapcov rastú svaly, mení sa hlas (mutácia) a začína rast fúzov.
Hormonálne zmeny a kožné problémy
Hormonálna aktivita môže mať vplyv aj na pokožku, pričom až u 80 % dospievajúcich sa objavuje akné. Pleť je mastná, póry rozšírené a vyskytujú sa pupienky na tvári, rukách, nohách a chrbte. V prípade rozsiahleho akné, ktoré nereaguje na bežné prípravky, je vhodné navštíviť kožného lekára.
Psychický a emocionálny vývoj
Dospievanie je spojené s výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré ovplyvňujú aj psychiku a emócie.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Emočná labilita a sebaprijatie
Hormonálne zmeny môžu spôsobovať zvýšenú emočnú labilitu, úzkosti, pocity straty istoty a problémy so sebaprijatím. Dospievajúci môžu mať pocity menejcennosti, ktoré kompenzujú začlenením do partie rovesníkov. Ich správanie je často nepredvídateľné a impulzívne.
Hľadanie identity a experimentovanie
V tomto období si teenager kladie existenčné otázky: "Kto som? Kam patrím? Aký je zmysel života?" Snaží sa nájsť odpovede a vytvára si vlastnú identitu. Často experimentuje v oblasti sexuálnej, sociálnej, odmieta zodpovednosť a uprednostňuje silné zážitky.
Sebapoškodzovanie
V období dospievania sa môže objaviť aj sebapoškodzovanie, častejšie u dievčat ako u chlapcov. Dôvodmi môžu byť snaha upútať pozornosť, eliminácia nepríjemných pocitov, túžba po bolesti, samota, neistota, nedostatok lásky alebo šikana v škole. Sebapoškodzovanie môže viesť k závislosti, ktorej je ťažké sa zbaviť.
Sociálny vývoj a vzťahy
Dospievanie je obdobím, kedy sa menia aj sociálne vzťahy a ich význam.
Priateľstvo a láska
Významné sú prejavy priateľstva, lásky, empatie, vytvárania a udržiavania vzťahu priateľstva a partnerstva.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Vplyv rodiny
Rodina je pre dospievajúceho jedinca základom istoty a bezpečia. Čím hlbšie a istejšie sú vzťahy v rodine, tým ľahšie sa dieťa odpútava a nachádza nové vzťahy s rovesníkmi a partnerom. Dospievajúci by mal mať v rodine istotu a pocit pevného zázemia, kam sa môže rád vracať.
Kognitívny vývoj
Vstup do školy a prechod na II. stupeň predpokladá určitú vyspelosť žiaka a patričnú psychickú zrelosť. Vstupom do školy sa mení od základu celkový spôsob života dieťaťa. Hru nahrádza nový druh aktivity - učenie, ktoré značne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Hravá činnosť ustupuje do úzadia aj keď hravosť naďalej zostáva typickou črtou dieťaťa a nastupuje činnosť vyučovacia. Žiak sa musí podriaďovať požiadavkám školského života, musí zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a ťažšie ako tie, ktoré vykonávalo doteraz.
Myslenie a poznávanie
Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz viac pozornejšie a vytrvalejšie. Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé na svojich momentálnych prianiach a potrebách. Všetko preskúmava. Je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom. Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti, až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase, nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra, neskôr… Až v školskom veku výrazy začínajú mať konkrétny význam. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky.
Pozornosť a pamäť
Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť, založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu. Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti. Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať. Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie.
Rozvoj myslenia
Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné, opiera sa o konkrétne skúsenosti. Vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi. Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislosti medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené. Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné len vtedy, keď slovné pôsobenie spájame s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním, preberaním mienky iných (reproduktívne myslenie). Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné, produktívne myslenie. Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého, preberá jeho formuláciu, spôsob riešenia…
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Citový vývin
Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja. Je to podmienené ich novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie. Spočiatku - v prvom ročníku žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city - pozitívne (radosť, súcit, vzrušenie…), ale aj negatívne (strach, hnev, zlosť…). Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov (po druhom ročníku). Svoje city sa už naučia ovládať, vedia, že niektoré prejavy sa už v jeho veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné.
Záujmy a vzťah k práci
Záujmy dieťaťa tohto obdobia nie sú ešte ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania. Úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva. Najčastejšie je to učenie a hra. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, ale neskôr osobitne. Vyplýva to z odlišností ich záujmov. Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené. Ak sa nedostaví očakávaný úspech, potom sa záujem o danú oblasť oslabuje, resp. sa stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží, aby bol jeho výkon ocenený, aby ho skupina uznala. V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou.
Sociálne vzťahy a mravný vývin
V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu aj sociálne vzťahy. Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania. On usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentami v úsilí o získanie priazne i svojho postavenia v triede. Neskôr sa tento vzťah oslabuje. V tomto období si dieťa tiež vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť, túži po spoločnej činnosti. Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Sú to náznaky začiatku pubertálneho štádia. Vytvorené priateľstvá nie sú ešte stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa. Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony. Dieťa potrebuje zažívať pocit spokojnosti a radosti a to nielen z hľadiska uspokojovania telesných potrieb, ale i spoločenských a individuálnych.
Vôľová činnosť a morálne hodnoty
V mravnom vývine človeka je veľmi dôležitá vôľová činnosť. Preto už u dieťaťa v predškolskom veku poskytujeme priestor na samostatnú činnosť. Aby mohol žiak zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú na neho kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie. Mnohým žiakom (dôsledok nedostatočnej rodinnej výchovy) robí ťažkosti ak má dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú. Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám. Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie, ani ochota urobiť všetko za dieťa. Z tohoto hľadiska je dôležité, aby si dieťa pestovalo aj schopnosť vedieť sa včas a správne rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá. Ich dodržiavanie totiž nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie. Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť. Výchovu si však nemožno zamieňať s drezúrou. Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať.
Heteronómia a autonómia
Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za (morálne) správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu. Napr. klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Morálnu autonómiu charakterizuje postupné zvnútorňovanie mravných noriem, podmienené chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovanie si potreby ich dodržiavať kvôli nim samotným a nie z obavy sankcií. (Nemám klamať preto, lebo to narúša dôveru). Pri hodnotení konania a správania (svojho, aj iných ľudí) starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy - zámer konajúceho. Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich spôsobujú niekedy boj motívov pri mravnom rozhodovaní.
Zdravý rast a vývoj
Zdravá životospráva a psychická pohoda sú dôležité pre správny vývoj dieťaťa.
Faktory ovplyvňujúce rast
Výška a váha detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím a genetikou. Zdravá životospráva matky počas tehotenstva, dojčenie a dostatok vitamínov, minerálov a živín v strave dieťaťa sú tiež dôležité. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom.
Rastové obdobia
Každý človek prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami: fetálny rast, infantilný rast, detská krivka rastu a pubertálny rast. V každom období dochádza k istým zmenám v hmotnosti i výške jedinca.
Sledovanie rastu a hmotnosti
Pravidelné meranie váhy a výšky je dôležité pre sledovanie správneho vývoja dieťaťa. Lekár hodnotí zdravotný stav dieťaťa na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek.
Kedy spozornieť
Je potrebné spozornieť, ak má dieťa výšku, ktorá nezodpovedá jeho genetickým predpokladom, ak sa rýchlosť rastu dieťaťa mení alebo ak vybočí zo svojej rastovej krivky. Varovným znakom je tiež situácia, keď je hmotnosť dieťaťa výrazne vyššia, ako by mala byť pri jeho výške.
Rodičovská podpora a komunikácia
Dospievanie je náročné obdobie nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Je dôležité, aby rodičia boli trpezliví, chápaví a podporovali svoje deti.
Otvorená komunikácia
S deťmi by sa malo hovoriť o všetkom, bez tabu. Je dôležité, aby dieťa malo dôveru v rodičov a vedelo, že sa na nich môže obrátiť s akýmkoľvek problémom.
Láskavá prísnosť
Výchova by mala byť založená na láske, ale aj na istých pravidlách a hraniciach. Dieťa musí mať pocit zarámovania a vedieť, čo si môže dovoliť.
Prevencia šikanovania
Rodičia by mali venovať pozornosť tomu, či nie je ich dieťa v škole šikanované. Ak zistia, že áno, musia zasiahnuť a pomôcť mu.