Tento článok sa zaoberá problematikou účtovania a daňových aspektov vzťahov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov v oblasti účtovníctva a daní.
Definícia materskej a dcérskej spoločnosti
Hoci pojem dcérsky podnik (resp. dcérska spoločnosť) nie je priamo definovaný v žiadnom slovenskom právnom predpise, v praxi sa často používa aj pomenovanie "ovládaná spoločnosť". Takýmto subjektom sa označuje spoločnosť, ktorej ovládajúcou osobou je iná obchodná spoločnosť, tzv. materská spoločnosť. Tieto pojmy používa v rámci koncernového práva (resp. tzv. holdingovej úpravy) aj Obchodný zákonník.
Podľa § 66a ods. 1 Obchodného zákonníka je ovládanou osobou spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach, a to z nasledujúcich dôvodov:
- Má podiel na spoločnosti.
- Má akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv.
- Na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv, bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takejto dohody.
Ovládanou osobou môže byť obchodná spoločnosť alebo družstvo. Ovládajúcou osobou môže byť právnická alebo fyzická osoba (pokiaľ jej osobitný predpis nezakazuje nadobúdať hlasovacie práva, ktoré sú rozhodujúcim kritériom vzťahu ovládania). Vzťahy ovládania sa môžu vytvárať priamo, ale aj sprostredkovane.
Účtovné predpisy riešia definíciu subjektov v rámci koncernového práva prostredníctvom § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. Dcérska účtovná jednotka je spoločnosť, v ktorej má podnik (ako materská spoločnosť) väčšinu hlasovacích práva, alebo má právo vymenúvať alebo odvolávať väčšinu členov štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu a súčasne je jej spoločníkom alebo akcionárom.
Prečítajte si tiež: Príklady účtovania dotácií pre MŠ
Účtovné predpisy definujú aj tzv. ÚJ s podstatným vplyvom, ktorou sa rozumie na účtovné účely v zmysle § 27 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve.
Účtovanie podielov v dcérskej spoločnosti
Na účtovanie cenných papierov a podielov v dcérskej ÚJ je vyčlenený v rámci účtovej osnovy účet 061 - Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke. Výnosy plynúce z vlastníctva podielových cenných papierov a podielov v dcérskej ÚJ sa účtujú v prospech účtu 665 - Výnosy z dlhodobého finančného majetku.
Príklad účtovania predaja 100% podielu v dcérskej spoločnosti
Ak materská spoločnosť predáva 100% podiel v dcérskej spoločnosti, účtuje sa to nasledovne:
- 367/061 - Odúčtovanie podielu v dcérskej spoločnosti.
- Následne je potrebné navýšiť základné imanie (ZI) o tento podiel, keďže dcéra zaniká z dôvodu zlúčenia a zároveň sa zlikviduje účet 367. Ak sa zlučuje dcéra s matkou, tak potom je potrebné vyčísliť majetok a záväzky a to previesť do súvahy matky.
Oceňovanie vzájomných vzťahov
Oceňovanie vzájomných vzťahov patrí k významným problémom v účtovnej a daňovej oblasti. Jeho význam narastá najmä medzi vzájomne prepojenými spoločnosťami a je jedným z kľúčových problémov aj pri preverovaní základu dane správcom dane. Základným princípom, ktorý by sa mal uplatňovať pri oceňovaní vzájomných transakcií medzi podnikateľskými subjektmi, je princíp nezávislého vzťahu.
Zákon o účtovníctve a postupy účtovania používajú pre takéto spoločnosti pojmy materská spoločnosť a dcérska spoločnosť. Zákon o dani z príjmov nazýva ekonomicky a personálne prepojené osoby závislými osobami. Závislé osoby sú v zmysle § 2 písm. n) až písm. r) zákona o dani z príjmov. Ide vždy o obojsmerný vzťah.
Prečítajte si tiež: Účtovný pohľad na pôžičky od materskej spoločnosti
Príklady vzťahov medzi závislými osobami
- Spoločnosť ALFA má účasť na majetku spoločnosti Beta vo výške 40 % alebo 60 %.
- Spoločnosť Alfa má nepriamo odvodený podiel v spoločnosti Gama 32 %, t. j. 60/100 x 50/100 = 30 %.
- Účasť na riadení a kontrole znamená zaangažovanosť na podnikovom riadení obchodnej spoločnosti, účasť v predstavenstve alebo dozornej rade tejto spoločnosti.
- Fyzická osoba, ktorá je rezidentom Slovenskej republiky a je konateľom zahraničnej právnickej osoby, je zahraničnou závislou osobou.
Pri definovaní závislých osôb zákona o dani z príjmu definuje vzťahy medzi tuzemskými fyzickými alebo právnickými osobami k zahraničným fyzickým alebo právnickým osobám. Súčasne platný zákona o dani z príjmov pri tuzemskej závislej osobe neukladá upravovať základ dane. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že pri úprave základu dane závislých osôb ide vždy o úpravu vykonávanú najmenej u dvoch daňových subjektov, pričom ak sa jednému daňovníkovi základ dane zníži, u druhého daňovníka sa základ dane spravidla rovnako zvýši.
U tuzemských závislých osôb sa pri prípadnej úprave základu dane bude postupovať pri daňovej kontrole bežným spôsobom, tak ako u nezávislých osôb, alebo bude možné uplatniť postup v súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
Príklady účtovných operácií medzi materskou a dcérskou spoločnosťou
Bezúročná pôžička od materskej spoločnosti dcérskej spoločnosti
Akciová spoločnosť poskytla svojej dcérskej spoločnosti z vlastných zdrojov bezúročnú pôžičku vo výške 300 tis. Sk alebo 500 tis. Sk. Akciová spoločnosť nie je povinná upravovať daňový základ z dôvodu poskytnutia bezúročnej pôžičky. Zákon o dani z príjmov neukladá upravovať tuzemským závislým osobám základ dane z dôvodu použitia iných ako obvyklých úrokov.
Predaj materiálu dcérskej spoločnosti za zníženú cenu
Akciová spoločnosť nakúpila materiál na výrobu vo výške 150 Sk/ks. Uvedený materiál sa rozhodla predať dcérskej spoločnosti za 100 Sk/ks, v celkovej hodnote 100 tis. Sk. Môže si a. s. zahrnúť do daňových výdavkov celú nákupnú hodnotu predaných zásob 150 tis. Sk? Zákon o dani z príjmov nelimituje zahŕňanie výdavkov na nákup materiálu výškou jeho predajných cien. Zákon o dani z príjmov neukladá tuzemským závislým osobám upravovať základ dane v prípade použitia iných ako obvyklých cien pri vzájomných obchodných transakciách.
Predaj kontajnerov dcérskej spoločnosti za zvýhodnenú cenu
Spoločnosť Beta, a. s., vlastní dcérsku spoločnosť Beta CZ, s. r. o., v ktorej má 50 % podiel. Spoločnosť vyrába kontajnery na domový odpad. Spoločnosť predáva výrobky svojim odberateľom v tuzemsku i do zahraničia v cene 600 Sk/ks. Svojej dcérskej spoločnosti predáva kontajnery vo zvýhodnenej cene 500 Sk/ks.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Reklamné prospekty so spoločným názvom spoločnosti
Materská spoločnosť Alfa, a. s., vlastní dve dcérske spoločnosti, ktoré majú časť názvu spoločný Alfa Invest, s. r. o., a Alfa Trade, s. r. o. Materská spoločnosť dala vyhotoviť reklamné prospekty so spoločným názvom spoločnosti Alfa a názvami jednotlivých dcérskych firiem, predmetom podnikania a adresami. Zhotovené reklamné predmety rozdelila medzi spoločnosti v pomere 50 : 25 : 25. Prijatú faktúru za zhotovenie reklamných prospektov zaúčtovala do vlastných nákladov. Správnym postupom materskej spoločnosti by bolo rozúčtovať vzniknuté náklady na reklamné predmety v pomere ich rozdelenia medzi jednotlivé spoločnosti. Správca dane môže pri úprave hospodárskeho výsledku postupovať podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, prípadne podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.
Poskytnutie strojov dcérskej spoločnosti bez nájomného
Spoločnosť má zaradené v obchodnom majetku dva obrábacie stroje. V súčasnosti nemá na uvedený majetok využitie, preto ich poskytla dcérskej spoločnosti od 1. 1. 2006. Dcérska spoločnosť práce na takýchto zariadeniach realizovala v externej kooperácii. Materská spoločnosť nepožaduje za zapožičané stroje žiadne nájomné. V uvedenom prípade vhodným riešením je uplatniť zo strany a. s. voči dcérskej spoločnosti nájomné, a to napr. Podľa § 22 ods. 5 zákona o dani z príjmov. V prípade, že by materská spoločnosť poskytla svoje stroje bezplatne dcérskej firme, nesplnila by podmienku na zahrnovanie odpisov do daňových výdavkov - nepoužívala by ich na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Do daňových výdavkov by si nemohla uplatniť daňové odpisy ani dcérska firma. Zákon o dani z príjmov neukladá tuzemským závislým osobám upravovať základ dane v prípade uplatňovania iných ako obvyklých cien pri vzájomných obchodných transakciách.
Obvyklé ceny a transferové oceňovanie
V praxi sa vyskytujú dva hraničné názory na uplatňovanie obvyklých cien. Zástancovia názoru uplatňovania obvyklej ceny vychádzajú z ustanovenia § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Zástancovia druhého názoru presadzujú zásadu, že správca dane môže požadovať cenu obvyklú len v prípade závislých osôb. Vychádzajú zo skutočnosti, že zákon o dani z príjmov ukladá v aplikačnej časti v ustanoveniach k zisťovaniu základu dane v § 17 a v § 18 úpravu základu dane len u zahraničných závislých osôb.
Pri uplatňovaní obvyklých cien pri vzájomných obchodných transakciách by závislé osoby mali súčasne brať do úvahy ustanovenia zákona o dani z príjmov komplexne. V prípade zahraničných závislých osôb zákon o dani z príjmov ukladá úpravu základu dane v osobitných prípadoch v § 17 vo všeobecných ustanoveniach o zisťovaní základu dane a v § 18, ktorý sa osobitne venuje úprave základu dane zahraničných závislých osôb.
Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ak daňovník dosahuje príjmy z činností vykonávaných v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo ak daňovník účtuje o transakciách so zahraničnými závislými osobami, pri ktorých sú ceny odlišné od cien, ktoré by boli dosiahnuté medzi nezávislými osobami, a tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu, upraví základ dane alebo daňovú stratu o tento rozdiel.
Na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny. Ak nemožno spoľahlivo použiť niektorú z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy uvedené v odseku 2 alebo v odseku 3 § 18 zákona o dani z príjmov. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy.
Právna úprava transferového oceňovania vychádza z medzinárodnej Smernice o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní, ktorá bola uverejnená vo Finančných spravodajcoch č. 14/1997, č. 20/1999 a 3/2002. Metódy vychádzajúce z porovnávania ceny, vymedzené v ustanovení § 18 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní považované za najpriamejší spôsob určovania cien transferov realizovaných medzi závislými osobami.
Metódy porovnávania ceny
a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami.
Príklad úpravy základu dane pri predaji kontajnerov dcérskej spoločnosti
Spoločnosť Beta, a. s., vlastní dcérsku spoločnosť Beta CZ, s. r. o., v ktorej má 50 % podiel. Ide o zahraničné závislé osoby v zmysle § 2 zákona o dani z príjmov. Spoločnosť vyrába kontajnery na domový odpad. Spoločnosť predáva výrobky svojim odberateľom v tuzemsku i do zahraničia v cene 600 Sk/ks. Svojej dcérskej spoločnosti predáva kontajnery vo zvýhodnenej cene 500 Sk/ks. Pri daňovej kontrole správca dane zistil uplatňovanie zvýhodnenej ceny v prospech dcérskej spoločnosti. Správca dane uvedené zdôvodnenie neakceptoval a upravil a. s. základ dane.
Príklad úpravy základu dane pri predaji cukroviniek dcérskej spoločnosti
Spoločnosť Gastro Slovakia je dcérskou spoločnosťou poľskej spoločnosti Gastro. Slovenská osoba nakupuje u materskej spoločnosti cukrovinky v cene 40 Sk/ks. Spoločnosť uvedené výrobky predáva na slovenskom trhu v cene 40 Sk/ks, t. j. Správca dane zistil, že pri danej komodite spoločnosť Gastro Slovakia nedosahuje žiadny rabat. Spoločnosť predáva výrobky za nákupné ceny. Porovnávaním správca dane zistil, že predajcovia u porovnateľných výrobkov dosahujú obchodné rozpätie vo výške 20 % z predajnej ceny, t. j. 8 Sk. Správca dane upraví základ dane spoločnosti Gastro Slovakia.
Príklad úpravy základu dane pri stavebných prácach pre dcérsku spoločnosť
Spoločnosť Gama - Byt je majetkovo prepojená so spoločnosťou Gama - stav ČR, s. r. Spoločnosť realizuje stavebné práce na stavbách u zákazníka v dohodnutej cene preukázaných materiálových nákladov, ku ktorým si účtuje 100 % kalkulovanú prirážku ako vlastné spracovateľské náklady. Pri daňovej kontrole správca dane konštatoval, že spoločnosť Gama Byt realizovala pre dcérsku spoločnosť Gama - stav v ČR stavebné práce v celkovom rozsahu 750 tis. Sk. Preukázané materiálové náklady na realizáciu zákazky boli podľa účtovníctva 500 tis. Sk. Dodávateľ odôvodnil nižšiu úroveň použitej spracovateľskej prirážky technickým zabezpečením stavebných prác odberateľom. Odberateľ riadil stavebné práce vlastným technickým personálom (majstrom) a poskytnutím dodávok energií. Z uvedených dôvodov vznikli spoločnosti Gama - byt nižšie spracovateľské náklady, ktoré premietol aj do nižšej kalkulovanej prirážky.
Príklad úpravy základu dane pri predaji baliacich strojov dcérskej spoločnosti
Spoločnosť Pack servis, sídliaca v Českej republike, vlastní na Slovensku dcérsku spoločnosť Pack trade, v ktorej má 50 % podiel. Česká spoločnosť vyrába baliace stroje, ktoré dodáva slovenskej spoločnosti, ktorá ich upravuje pre konkrétnych odberateľov a ďalej predáva zákazníkom. Slovenská spoločnosť dosiahla za zdaňovacie obdobie roku 2005 daňovú stratu 100 tis. Sk, a to pri realizácii objemu obchodu vo výške 2 500 tis. Sk. Na základe dožiadania u českého správcu dane bolo zistené, že česká spoločnosť dosiahla v roku 2005 daňový zisk vo výške 2 750 tis. Sk a pri predaji baliacich strojov má ziskovosť vo výške 20 %. Na základe rozdielnych výsledkov u spoločne podnikajúcich závislých subjektov musí správca dane v spolupráci s českým správcom dane posúdiť rozsah celkového zisku zo spoločného podnikania a jeho podiel pripadajúci na slovenskú spoločnosť. Pri zjednodušenej aplikácii delenia zisku pripadá na slovenskú spoločnosť zisk vo výške 20 % z predajnej hodnoty strojov, čo predstavuje zisk vo výške 2 500 tis. Sk x 20 % = 500 tis. Sk. Slovenský správca dane upraví základ dane slovenskej spoločnosti o celkovú sumu 600 tis. Sk (strata 100 tis. Sk + podiel na zisku 500 tis. Sk). Súčasne musí český správca dane aplikovať opačný postup.
Príklad úpravy základu dane pri uplatňovaní nižšej prirážky pre dcérsku spoločnosť
Spoločnosť si uplatňuje pri predaji tovaru obchodnú prirážku vo výške 25 % k nákupnej cene. Pri predaji tovaru spoločnosti Buda - trade uplatňuje obchodnú prirážku vo výške 10 % k nákupnej cene. Celková hodnota predaných výrobkov spoločnosti Buda - trade predstavuje v nákupných cenách hodnotu 3 500 tis. Pri daňovej kontrole správca dane zistil uplatňovanie nižšej prirážky pri predaji tovaru zahraničnej závislej osobe. Daňovník spoľahlivo nevysvetlil uplatňovanie odchýlnej sadzby obchodného rozpätia pri predaji tovaru svojej závislej osobe. Predaj v nákupných cenách: 3 500 tis. Sk x 15 % = 525 tis. Správca dane zvýšil základ dane spoločnosti Trade servis o 525 tis. Vyššie uvedenú úpravu základu dane zahraničnej závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.
Transakčná daň a jej dopad na materské a dcérske spoločnosti
S účinnosťou od 1. apríla zaviedol slovenský zákon o dani z finančných transakcií (transakčná daň) novú povinnosť pre banky so sídlom na Slovensku, vrátane pobočiek zahraničných bánk. Táto povinnosť spočíva v odvádzaní dane za svojich klientov, ktorí sú podnikatelia - fyzické osoby (živnostníci, SZČO) alebo právnické osoby (firmy ako s.r.o., a.s., družstvá) a aj niektoré slobodné povolania. Transakčná daň sa vzťahuje na debetné transakcie, teda na finančné operácie, pri ktorých dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z podnikateľského účtu daňovníka. Ide napríklad o výbery hotovosti, bankové prevody alebo iné odpisy peňazí.
Kto je daňovník a platiteľ transakčnej dane?
Daňovníkom transakčnej dane je každá fyzická osoba - podnikateľ (živnostník, SZČO) aj každá právnická osoba (firma), prípadne organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má na Slovensku vedený platobný účet alebo tu vykonáva podnikateľskú činnosť. Platiteľom transakčnej dane je spravidla subjekt, ktorý vykonáva alebo sprostredkováva platobné služby. V praxi pôjde najmä o banky a finančné inštitúcie.
Na čo sa transakčná daň vzťahuje?
Transakčná daň sa vzťahuje na všetky finančné operácie, pri ktorých dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu daňovníka (podnikateľa). Okrem bežných bankových prevodov tak budú zdanené aj výbery hotovosti z podnikateľských účtov a niektoré špecifické platby medzi subjektmi (napríklad medzi prepojenými firmami, ak nespadajú pod výnimky).
Sadzby transakčnej dane
Sadzba transakčnej dane sa odvíja od typu finančnej operácie:
- Bežné (debetné) transakcie na účte: 0,4 % z odchádzajúcej sumy, s maximálnym stropom 40 € na jednu transakciu.
- Výber hotovosti z účtu: 0,8 % z vyberanej sumy, bez horného limitu.
- Používanie platobnej karty: 2 € ročne.
- Preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie: 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov, bez stanovenia maximálnej sumy.
Optimalizácia platieb a zníženie dopadu transakčnej dane
Existuje niekoľko stratégií, ako minimalizovať dopad transakčnej dane na podnikateľské subjekty:
- Kumulovanie platieb.
- Využívanie vnútrobankových prevodov.
- Platby platobnou kartou.
- Vyhľadávanie alternatívnych platobných metód.
- Optimalizácia používania bankových účtov.
- Dôsledné využívanie výnimiek.
- Plánovanie transakcií.
Podkapitalizácia
Podkapitalizácia je metóda daňovej optimalizácie, pri ktorej materská spoločnosť poskytne dcérskej spoločnosti pôžičku za podmienok, ktoré nie sú trhové. Cieľom je dosiahnuť daňové výhody, ktoré by neboli dostupné pri priamom kapitálovom vklade.
Výhody podkapitalizácie
Podkapitalizácia môže priniesť nasledovné výhody:
- Zníženie dane z príjmov.
- Presun zisku do materskej spoločnosti.
- Vyhnutie sa dani z dividend.
Likvidácia dcérskej spoločnosti a likvidačný zostatok
Materská spoločnosť s ručením obmedzeným má podiel v dcérskej spoločnosti s ručením obmedzeným (spoločnosti s ručením obmedzeným sú rezidenti SR). Dcérska spoločnosť zanikne likvidáciou a likvidačný zostatok bude vyplatený materskej spoločnosti v nepeňažnej forme, nehnuteľnosťou. Podľa § 153 ods. 2 Obchodného zákonníka pri zrušení spoločnosti s ručením obmedzeným s likvidáciou má každý spoločník nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Obchodný zákonník vymedzuje podiel na likvidačnom zostatku ako podiel spoločníka na majetkovom zostatku spoločnosti, ktorý vyplynul z likvidácie (§ 61 ods. 4 Obchodného zákonníka). Podiel na likvidačnom zostatku sa vypláca na základe schváleného návrhu na použitie likvidačného zostatku, o ktorom rozhodujú spoločníci alebo valné zhromaždenie. Ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iné, podiel na likvidačnom zostatku sa vypláca v peniazoch. Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť iný spôsob.
V účtovnej jednotke, ktorá je akcionárom sa účtuje pohľadávka voči akciovej spoločnosti na vyplatenie likvidačného zostatku ku dňu schválenia návrhu na jeho rozdelenie na ťarchu účtu 378 - Iné pohľadávky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 665 - Výnosy z dlhodobého finančného majetku. Ak bude táto pohľadávka vysporiadaná nepeňažne, obstarávacou cenou takto nadobudnutého majetku je hodnota tejto pohľadávky.
Konsolidovaná účtovná závierka
Začiatkom roka 2023 materská spoločnosť vlastnila dve dcérske spoločnosti v tuzemsku. V jednej dcérskej spoločnosti mala podiel 69,41 % (A) a v druhej 100 % (B), rovnaké mala aj hlasovacie práva. V priebehu roka 2023 materská spoločnosť predala celý 100 % podiel dcérskej spoločnosti (B) (ktorý vlastnila), dcérskej spoločnosti A (naďalej vlastní 69,41 %). Pre materskú spoločnosť už nie je dcérska spoločnosť, avšak nepriamo naďalej má rozhodujúci vplyv prostredníctvom svojej dcérskej ÚJ (kontrola transakcií medzi závislými osobami), nakoľko má viac ako 25 %. Do podmienok pre zostavenie KÚZ vstupujú všetky tri spoločnosti? Alebo materská a jedna dcérska spoločnosť (A)?
tags: #uctovanie #materska #a #dcerska #spolocnost