Oneskorený vývin reči u 15-mesačného dieťaťa: Ako spoznať príčiny a efektívne podporiť rozvoj reči

Ak vaše 15-mesačné dieťa nerozpráva, je pochopiteľné, že cítite obavy. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom, no existujú určité vývinové míľniky, ktoré môžu naznačovať potrebu odbornej pomoci. Tento článok sa zameriava na príčiny oneskoreného vývinu reči u 15-mesačných detí, diagnostiku a možnosti podpory.

Vývinové míľniky reči

Reč sa u detí vyvíja postupne a u každého dieťaťa iným tempom. Existujú však orientačné vývinové míľniky, ktoré pomáhajú sledovať, či sa vývin uberá správnym smerom:

Okolo 12. mesiaca: Dieťa začína chápať význam prvých slov a reaguje na svoje meno. Prvé výrazy ako „mama“ či „ham“ sprevádza gestami alebo ukazovaním. Ročné deti používajú niekoľko gest (pápá, daj, hopa, nie), reagujú na oslovenie a dokážu nadviazať očný kontakt. Rozumejú jednoduché pokyny (nepapaj to, kde je havo? Prines papučky, ideme pápá?).
Do 18 mesiacov: Slovná zásoba sa postupne rozrastá na 10-20 slov, dieťa vie pomenovať známe predmety alebo osoby, hoci výslovnosť ešte nie je úplne zreteľná. Okrem reálnych slov používa aj vlastné výrazy, ktorým rozumie najmä najbližšie okolie. Pokiaľ dieťa v 1,5 roku ešte nezačalo používať žiadne slová, citoslovcia, zvuky a nepoužíva ani gestá; ak máte pocit, že Vám dieťa nerozumie; neudržuje očný kontakt, nereaguje na oslovenie, hrá sa nešpecificky (so všetkými hračkami rovnako: hrká, búcha jednu o druhú - nehrá sa nasledovne: s autíčkom jazdí, kočík tlačí, bábu očeše/ uloží do postieľky, kocky stavia jednu na druhú a pod.), je lepšie sa ísť radšej uistiť.
Do 2 rokov: Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov. Ak dieťa v 2 rokoch (24 mesiacoch) nehovorí aspoň 50 zmysluplných slov alebo nehovorí niekoľko 2-slovných kombinácií (napr. To, čo sa v detskej reči v tomto období rozvíja najzjavnejšie, je dĺžka viet a slovná zásoba.
Okolo 3 rokov: Reč sa rýchlo rozvíja - dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy. Vie vyjadriť pocity („bojím sa“, „teším sa“) aj zážitky z bežného dňa.

Príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.

Biologické príčiny

Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
Rázštepy pery a podnebia: Sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr.
Neurologické poruchy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.

Vývinové príčiny

ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny problémy s rečou, je pravdepodobnejšie, že ich bude mať aj dieťa.
Poruchy autistického spektra (PAS): Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.

Psychosociálne príčiny

Nedostatok stimulácie: Ak dieťa nemá dostatok príležitostí počúvať reč a zapájať sa do komunikácie, jeho vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: Môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
Selektívny mutizmus: Je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.
Negatívne výchovné vplyvy: Pre správny vývoj reči je okrem biologických faktorov dôležitý aj vplyv prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Z hľadiska správneho vývoja reči je teda potrebné, aby rodičia poskytovali deťom dostatok primeraných rečových podnetov a stimulovali dieťa ku komunikácii (dôležité je na deti veľa hovoriť, venovať pozornosť básničkám, pesničkám, rytmizácii).

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak máte pochybnosti o rečovom vývine svojho dieťaťa, poslúchnite vašu intuíciu a bez zbytočného otáľania vyhľadajte pediatra. Ak napríklad 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť. Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte.

Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa:

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak dvojročné dieťa nerozpráva?

Okolo 1. roku: neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého - nemá komunikačný zámer (ak dieťa niečo chce, nenadväzuje aktívne očný kontakt, nedá to dospelému najavo gestami, vokalizáciou, pohľadom), nepoužíva komunikačné gestá (neukazuje na predmet svojho záujmu, neukazuje predmet v ruke, nepodáva predmet inej osobe, neočakáva predmet), neobjavujú sa gestá ako napr. krútenie hlavou na znak nesúhlasu, dvíhanie rúk, aby bolo dieťa zdvihnuté na ruky, kývanie na rozlúčku, tlieskanie atď., neobjavujú sa funkčné gestá (napr. telefón si neprikladá k ušku, hrebeň k vláskom, hrnček k ústam atď. ), je prevažne ticho, málo si džavoce, nereaguje na jednoduché pokyny a gestá ako napr. Poď sem!
Okolo 2. roku: nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá, nehovorí cca 50 slov a nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč, má slabé porozumenie reči (priemerné dieťa rozumie cca 500 slov z bežnej slovnej zásoby), má nezrozumiteľnú reč pre blízkych, používa veľmi obmedzený počet hlások, evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne, neobjavuje sa symbolická a predstieraná hra, preferuje repetitívnu hru (má tendenciu stále opakovať rovnaké činnosti, napr. stavať autá do rady, točiť s predmetmi atď.), nezapája do svojej hry ostatných.
Okolo 3. roku: nepoužíva viacslovné výpovede - jednoduché vety, má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, reč je ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby (v 3. rokoch by malo byť dieťa zrozumiteľné pre cudzie osoby na 75 %), má ťažkosti s porozumením reči, aj keď je reč pomalá, jednoduchá a obsahuje gestá, používa ,,echolalickú reč“ - opakuje výpovede po komunikačnom partnerovi, z TV bez komunikačného zámeru, nefunkčne, nekladie žiadne otázky a nevyžaduje odpoveď, tvorí niektorú hlásku chybne (na nesprávnom mieste), napr. hlásku R tvorí hrdelne alebo sykavky tvorí medzi zubami (ak napr. hlásku R zamieňa za jednoduchšiu hlásku J, je to veku primerané)má v reči neplynulosti (napr.

Odborníci, ktorých môžete vyhľadať

Pediatra: Zhodnotí celkový zdravotný stav dieťaťa a vylúči prípadné zdravotné príčiny oneskorenia reči.
Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Klinického logopéda: Klinická logopedička či logopéd potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.

Diagnostika

Diagnostika oneskoreného vývinu reči sa opiera o komplexné vyšetrenie, ktoré zahŕňa:

Anamnézu: Získanie informácií o vývine dieťaťa, rodinnej anamnéze a prípadných rizikových faktoroch.
Klinické vyšetrenie: Posúdenie porozumenia reči, slovnej zásoby, gramatiky, artikulácie a plynulosti reči.
Vyšetrenie sluchu: Vylúčenie poruchy sluchu ako príčiny oneskorenia reči.
Psychologické vyšetrenie: Posúdenie kognitívnych schopností a sociálno-emocionálneho vývinu.
Neurologické vyšetrenie: Vylúčenie neurologických príčin oneskorenia reči.

Možnosti podpory a terapie

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“. Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť.

Logopedická terapia

Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Logopéd pracuje s dieťaťom na rozvoji slovnej zásoby, tvorbe viet a zlepšovaní porozumenia. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.

Alternatívne metódy komunikácie

V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.

Domáce cvičenia a aktivity

Okrem logopedickej terapie a alternatívnych metód komunikácie môžu rodičia podporovať rečový vývin svojho dieťaťa aj prostredníctvom domácich cvičení a aktivít.

Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky

Veľa a často sa s dieťaťom rozprávajte: Opisujte mu, čo robíte, čo vidíte, čo sa deje okolo. Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.
Čítajte knihy: Nahlas a s obrázkami. Pri čítaní je dôležité zapojiť dieťa do procesu. Pýtajte sa ho otázky o príbehu, nechajte ho predvídať, čo sa stane ďalej, a diskutujte o pocitoch a motiváciách postáv. Okrem čítania kníh môžete dieťaťu rozprávať aj vlastné príbehy. Môžu to byť spomienky z vášho detstva, vymyslené príbehy alebo zážitky z bežného dňa.
Spievajte piesne a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
Podporujte gestá a mimiku: Naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
Používajte kartičky na rozvoj reči: S rozšírením slovnej zásoby vám pomôžu napr. kartičky na rozvoj reči.
Hrajte sa hry na pomenovávanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom: Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
Obmedzte pozeranie televízie alebo videí: Vyhýbajte sa dlhému pozeraniu televízie alebo videí. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.

Ako rodičia môžu podporiť správny vývin reči

Podľa Mgr. Magdalény Malyszovej, odbornej garantky a klinickej logopedičky, rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu. Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.

Mgr. Malyszová tiež zdôrazňuje, že rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.

Efektívne komunikačné stratégie pre rodičov

Mgr. Lívia Hozlárová, klinická logopedička, predstavuje niekoľko postupov - stratégií, ktoré vám pomôžu stať sa efektívnym komunikačným partnerom svojho dieťaťa, nech je na akejkoľvek vývinovej úrovni. Možno mnohé z nich už intuitívne používate. Pridajte k svojmu repertoáru ešte niekoľko stratégií a odmenou vám bude úsmev, nové slovo alebo aj dlhá veta z úst vášho dieťaťa.

Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
Čakanie: Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.
Nasledovanie záujmu dieťaťa: Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
Opakovanie: Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Vynikajúcim prostredím na neustále opakovanie komunikačných situácií je vytváranie rutín.
Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň: Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa.
Modelovanie správnej výslovnosti: Veľa rodičov rado opakuje po svojich deťoch maznavú alebo nesprávnu výslovnosť alebo nesprávne slovné spojenia. Je to také milé! Ak to však robíte neustále, posilňujete u dieťaťa nesprávne návyky. Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr.„to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo (napr.
Napovedanie: Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber.
Vytvárajte uvoľnené situácie: Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde.
Opisujte predmety, deje a udalosti: Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
Pomenúvajte a vysvetľujte: Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov vo svojom okolí, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje počuť o ľuďoch a predmetoch viac ako sú ich mená. Vysvetľujte nové slová. Prepájate, premosťujte poznané s nepoznaným -hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách.
Používajte efektívne otázky: Vyhýbajte sa otázkam, ktoré od dieťaťa vyžadujú len jednoduchú odpoveď (áno/nie) a snažte sa klásť otvorené otázky, ktoré podporujú rozvoj myslenia a reči.

Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti

tags: #1 #5 #rocne #dieta #nehovori