Na úvod vás chceme upokojiť, že ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa vašich predstáv, nemusí to hneď znamenať vážny problém. To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nie je presne definované žiadnou normou. Existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči, ktoré do istej miery určujú vývin detskej reči. Ak sa niektoré prejavy oneskoria, netreba sa hneď obávať.
Kedy Dieťa Začne Rozprávať?
Hovorenú reč dieťa počúva už od narodenia. Okolo 2. mesiaca dokážete zaujať pozornosť novorodenca rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s ním robíte. Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. Medzi 12. až 18. mesiacom by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by malo postupne rozumieť. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. V rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, no nemožno ešte hovoriť o vetách. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov.
Rady, Ako Naučiť Dieťa Rozprávať
Postupov a metód, ako naučiť dieťa rozprávať, je veľa. Čím viac podnetov dieťaťu ponúknete, tým skôr sa môžete dočkať prvých hlások, slov, viet a súvetí. Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá. Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá. Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Ideálne je, ak si s dieťaťom vytvoríte určitý rituál, pokojne pri čítaní alebo pri večernom kúpaní. Ak chcete, aby dieťa bolo „ukecané“, musíte takí byť aj vy. Dieťa sa učí, keď vás počúva, nové slovíčka sa naň môžu nalepiť aj vtedy, ak budete miestami aj neprirodzene veci komentovať. Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne.
Ako Motivovať Dieťa k Rozprávaniu?
Pre niektorých rodičov je záhadou, ako rozviazať dieťaťu jazyk. Často sa totiž stáva, že dieťa mnohé slová už ovláda, zopakuje ich, ale pri rozprávaní ich nepoužíva. Taktiež sa môže stať, že dieťa nejaví o rozprávanie a komunikáciu záujem. Mnohé významné výskumy poukázali na to, že medzi prvými slovami a predmetmi, ktoré dieťa vidí, je silný vzťah. Vizuálne vnímanie objektov tak má veľký vplyv na začiatok rozprávania. Ak sa teda dieťa hrá s loptou, poukazujte na daný predmet, pomenujte ho, zopakujte „lopta hop, modrá lopta, lopta letí, lopta bum“, aby dieťa dokázalo danému predmetu priradiť slovo. Na rozvoj rečových zručností skvele poslúžia obrázkové knihy. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom. Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenúvať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele. Skvelou voľbou pre rozvoj reči sú aj spoločenské hry pre deti. Takéto hry nájdete v hračkárstvach, pričom sú určené už pre deti od 1 roka. Deti takéto hry motivujú k tomu, aby danú vec pomenovali a v prípade spoločenských hier od 3 či 4 rokov ich nabádajú k rozprávaniu príbehov. Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent. Naučte sa s nimi básničku alebo rýmovačku a dovoľte im predviesť sa. Pýtajte sa detí ako v nejakej televíznej relácii, nechajte ich reagovať a potom im to pustite. Slová, ktoré dieťa používa na pomenovanie predmetov alebo činností, sú preň tými jedinými správnymi, zatiaľ. Nekarhajte ho, nekričte a neopravujte ho. Pokojne mu povedzte: „Áno, toto je auto“, použite správny tvar slova. No nie je nutné dieťaťu to prízvukovať, opravovať ho a už vôbec nie nútiť ho vysloviť správny tvar slova. Týmto spôsobom prirodzene zabránite vývoju jeho reči a odradíte ho. Pochvalou naopak dosiahnete viac.
Kedy Môže Byť Oneskorené Rozprávanie Problém?
Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa. Títo odborníci presne vedia posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa. Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné).
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie. Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť. Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.
Možné Príčiny Oneskoreného Vývinu Reči u Štvorročných Detí s Dysfáziou
- Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
- Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
- Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad poruchy sluchu alebo neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
- Genetické faktory: V rodinách s históriou rečových porúch môže byť vyššia pravdepodobnosť výskytu dysfázie.
Čo je dysfázia? Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet.
Ako zistiť, že má dieťa dysfáziu? Prvými signálmi narušeného vývinu reči sú zvyčajne oneskorenia v tvorbe slov, kde deti zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Neskôr môžu mať ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr. Môžu sa prejaviť aj problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov, často komolí menej známe dlhšie slová. Deti s vývinovou dysfáziou taktiež často nemajú jasnú laterálnu preferenciu, čo znamená, že rovnako používajú obe ruky a neuprednostňujú ani pravú, ani ľavú ruku. Okrem toho sa u týchto detí môžu objaviť deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie. Taktiež môžu ťažšie reagovať na pohybové hry a nerozumieť abstraktným pojmom, ako sú farby, geometrické tvary či dni v týždni. Intelekt sa rozvíja nerovnomerne, čo môže ovplyvniť celkový kognitívny vývin.
Ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa? Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou je kľúčovým prvkom, ktorý mu môže pomôcť v tom, aby sa rozhovorilo. Tu sú niektoré osvedčené metódy a aktivity, ktoré môžete vyskúšať:
- Čítanie: Pravidelné čítanie kníh je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa. Vyberajte knihy s jasnými obrázkami a jednoduchými príbehmi. Počas čítania skúste dieťaťu klásť otázky a povzbudzujte ho, aby po vás opakovalo slová a vety.
- Rozprávanie počas bežných činností: Zapojte reč do každodenných aktivít. Opisujte, čo robíte, keď varíte, upratujete alebo nakupujete.
- Prispôsobte hry a aktivity: Vyberajte také hry a aktivity, ktoré podporujú rečový vývin, ako sú rolové hry, skladačky a interaktívne hry.
- Hudba a piesne: Spievanie pesničiek a rýmov je taktiež účinným spôsobom, ako zlepšiť výslovnosť a pamäť. Rytmus a melódia pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a vety.
Ak dieťa naďalej nerozpráva, navštívte odborníka. Rečový vývin je komplexný proces a oneskorenia môžu byť spôsobené rôznymi faktormi.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Etapy Vývinu Reči
Reč sa u detí vyvíja postupne. Každé dieťa je jedinečné, avšak existujú určité všeobecné míľniky, ktoré by mali rodičia sledovať:
- Do 12 mesiacov: Bľabotanie, jednoduché zvuky, prvé slová.
- Do 24 mesiacov: Používanie jednoduchých viet, rozširovanie slovnej zásoby.
- Do 36 mesiacov: Používanie zložených viet, otázky, základná gramatika.
- Do 48 mesiacov: Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba.
Ak vaše dieťa do veku štyroch rokov neprejavuje tieto schopnosti, je vhodné konzultovať situáciu s logopédom alebo iným odborníkom.
Faktory Ovplyvňujúce Vývoj Reči
- Genetické predispozície: Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja.
- Pohlavie dieťaťa: Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci.
- Prostredie: Deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti.
- Viacjazyčnosť: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch.
- Osobnosť dieťaťa: Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk.
- Zdravotný stav dieťaťa: Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.
Príčiny Oneskoreného Vývinu Reči
- Problémy so sluchom: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči.
- Neurologické problémy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
- Rázštepy pery a podnebia: Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky.
- Neurovývinové poruchy: Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa.
- Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia.
- Selektívny mutizmus: Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
- Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres: V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
- Nedostatočná stimulácia prostredím: Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
- Viacjazyčné prostredie: Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk.
- Problémy s interakciou: Interakcia medzi dieťaťom a jeho opatrovateľmi je kľúčová pre zdravý vývoj reči.
Poruchy Reči
- Oneskorený vývin reči (OVR): Je stav, keď dieťa zaostáva vo vývine reči v porovnaní s rovesníkmi. Terapia OVR je zameraná na stimuláciu rečového vývinu prostredníctvom hier a cielených cvičení.
- Vývinová jazyková porucha (VJP): Tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny.
Ako Podporiť Rečový Vývin Dieťaťa
- Komunikácia: Pravidelná a zmysluplná komunikácia s dieťaťom.
- Reagovanie: Reagujte na pokusy dieťaťa o komunikáciu.
- Aktívne počúvanie: Keď dieťa hovorí, venujte mu plnú pozornosť.
- Hry a aktivity: Hry na pamäť a kategorizáciu (napr. "Čo sem nepatrí?").
- Čítanie kníh a rozprávanie príbehov: Pravidelné čítanie a rozprávanie príbehov má dlhodobý pozitívny vplyv na rečový vývin dieťaťa.
Dôležité Míľniky vo Vývine Dieťaťa
Lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia.
Kedy Vyhľadať Odbornú Pomoc?
- Pediater: Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater.
- Logopéd: Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka.
- Psychológ: Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa.
- Neurológ: Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa.
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Terapeutické Možnosti
- Logopedická terapia: Základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine.
- Alternatívne metódy komunikácie: V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie (obrázkový komunikačný systém (PECS), gestá a posunky, technologické pomôcky).
- Domáce cvičenia a aktivity: Knižky v košíčku, spievanie pesničiek a riekanky, hry na pomenovávanie, hádanky, konverzačné cvičenia, dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov, kalendár s fotkami, pravidelný pohyb.
Poradenstvo a Stimulácia
V prípade, že ste skoro zachytili problém, môžete začať s jeho riešením. Existujú rôzne stimulačné programy pre deti od 2 rokov. Rodičia sa konzultáciami môžu naučiť ako doma rozvíjať dieťa tak, aby rešpektovali vývinové zákonitosti. Na vedomosti a zručnosti nazbierané počas stimulačného programu sa nabaľujú ďalšie vedomosti a zručnosti.
Prepojenie s Dyslexiou/Dysgrafiou
Najnovšie výskumy preukázali významné prepojenie medzi oneskoreným vývinom reči a vznikom dyslexie/dysgrafie v školskom veku. Existuje aj Test prediktorov gramotnosti (autorka Marína Mikulajová a kol.). Tento test vie pomerne s veľkou presnosťou predpovedať problémy v čítaní a písaní po nástupe na ZŠ.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Čo Robiť, Keď Dieťa Rozumie, Ale Nerozpráva?
Každé dieťa prechádza určitými vývinovými obdobiami. Hranice jednotlivých období sú orientačné. Dôležité je mať zreteli, že dieťa musí prejsť každým vývinovým obdobím, tieto nemôže „preskakovať“ pretože schopnosti, ktoré v nich nadobudne sú od seba závislé a nadväzujúce. Ak rodič spozoruje oneskorovanie sa dieťaťa v ktorejkoľvek oblasti psychického vývinu, nemal by sa spoliehať na to, že dieťa že „dobehne“ čo zameškáva, pretože je „len lenivé“, alebo preto, že je chlapec. Je treba rozlíšiť, či toto oneskorenie má charakter prechodného oneskorenia a nie je jedným z príznakov vážnejších porúch vo vývine dieťaťa. Je dobré, ak rodič pozná efektívne komunikačné stratégie, ktoré napomáhajú stimulácii rečového vývinu dieťaťa bez toho, aby dieťa malo dojem že sa s ním robí „nejaká liečba“. Dieťa k hovoreniu nenúťte, snažte sa „vyprovokovať“ jeho záujem vhodnými hrami a aktivitami, ktoré budú u neho podporovať komunikačný zámer a tým aj snahu „povedať“ slovom, či gestom, to čo chce vyjadriť. Myslite na to, že reč ktorou sa obraciate na dieťa musí byť jednoduchá, nebojte sa používať detské slová (ale s čistou, nie s detskou výslovnosťou!!) tak aby sa dieťa mohlo na váš rečový vzor dotiahnuť.
Ak Vaše dieťa okolo 2. roka nedokáže nasledovné:
- dobre napodobňuje činnosti aj slová dospelých;
- rozumie viac ako vie povedať; rozumie bežné slová a jednoduché otázky a príkazy (sadni si);
- spája gestá s prvými slovami,
- hovorí aspoň 10 slov, komentuje čo vidí, žiada činnosť, predmety
- tvorí jednoduché dvojslovné kombinácie (bába tam, toto da, mama daj, ešte ham…)
- ukáže aj pomenuje jednoduché obrázky v knižke;
- rado sa hrá s kýblikom, kockami, bábou, autom…
- v hre veľa predstiera, napr. že spí, že kŕmi bábiku a pod.
treba sa poradiť s odborníkom.
Baby Signs
Metóda Baby Signs vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie. Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu. Výskum preukázal pravý opak. Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie. U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne. Metóda znakovania Baby Signs je u nás stále pomerne málo rozšírená. Ako logopéd by som uvítala, ak by sa táto metóda dostala do širšieho povedomia a našla využitie nielen u zdravých detí, ale napríklad aj u detí s oneskoreným vývojom reči.