Obdobie vzdoru je bežnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktoré sa prejavuje medzi 1,5 až 3 rokmi. Je to čas, keď si dieťa začína budovať svoju osobnosť a testuje hranice. Pre rodičov to môže byť náročné obdobie plné výziev, ale s pochopením a správnym prístupom sa dá zvládnuť.
Čo je to obdobie vzdoru?
Detský vzdor je obdobie, ktoré súvisí s rozvojom osobnosti dieťaťa. Je to obdobie budovania si osobných hraníc a poznania prvotnej identity - „Kto som a čo všetko ja môžem?“. V psychológii sa nazýva toto obdobie obdobím separácie, alebo autonómie. Dieťa v tomto období získava odpovede na otázky - „Kam až môžem zájsť? Čo si môžem dovoliť? Kde sú moje hranice?“, a svojím správaním si tie hranice testuje.
Prejavy detského vzdoru
To, že dieťa práve prechádza obdobím vzdoru, sa môže prejavovať rôzne. K základným prejavom patrí typické detské - „Nie!“ V období vzdoru si dieťa to svoje „Nie!“ doslova užíva a rodič sa z toho môže tešiť, lebo je to znamenie, že dieťa sa vyvíja dobre. Môžu sa však objavovať aj také prejavy vzdoru, ktoré rodičov zaskočia, a to je obyčajne dlhodobé kričanie až vrieskanie, prípadne hádzanie sa o zem.
Niektoré deti v období vzdoru kopú do vecí alebo do ľudí okolo seba, prípadne hádžu rôzne predmety o zem a rozbíjajú ich. Takéto prejavy sa objavujú viac-menej u detí, ktoré majú buď veľmi silný temperament a prípadne mali rodičov, ktorí sa ako deti tiež takto prejavovali, alebo sú hyperaktívne.
Príčiny vzdoru
- Vývoj osobnosti: Dieťa si uvedomuje svoju samostatnosť a chce si presadzovať vlastnú vôľu.
- Testovanie hraníc: Dieťa skúša, čo si môže dovoliť a ako ďaleko môže zájsť.
- Nedostatok komunikačných schopností: Dieťa ešte nevie vyjadriť svoje pocity a potreby slovami, preto sa uchyľuje k vzdoru.
- Únava a hlad: Unavené alebo hladné dieťa je náchylnejšie k vzdoru.
- Narušená primárna väzba: V rodinách, kde je narušená primárna väzba, dieťa má často celú škálu prejavov porúch správania a v tomto rannom období dieťaťa sa to môže prejavovať aj silnejším oponovaním, vzdorom, alebo agresivitou.
Ako zvládať vzdor
- Zachovajte pokoj: Je dôležité, aby rodič zachoval pokoj. Čím nervóznejšie bude rodič reagovať, tým viac nervóznejšie bude dieťa. Deti zrkadlia naše emócie, a preto keď chceme, aby sa dieťa upokojilo, musíme byť v prvom rade takí my.
- Zistite príčinu: V prvom rade by sme mali vždy zistiť, čo výbuch zlosti vyvolalo a keď sa takéto prejavy opakujú častejšie, tak čo ich udržiava.
- Stanovte jasné hranice: Dávajte dieťaťu jasnú spätnú väzbu a zároveň vedia hranice zdravo utvrdzovať.
- Dajte dieťaťu na výber: Istým spôsobom môžu podporovať aj prejavy osobnostného zrenia dieťaťa tým, že mu dávajú na výber, teda má možnosť o niektorých veciach rozhodovať.
- Odveďte pozornosť: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili). Pomáha aj odvedenie pozornosti.
- Neustupujte: Dôležité je neupevňovať negatívne správanie dieťaťa. Od začiatku musíme dbať na to, aby sme ho nenaučili, že keď na verejnosti zakričí, alebo si ľahne na zem, tak dosiahne svoje.
- Buďte dôslední: Najhoršie je, keď rodičia nie sú dôslední a tak sa stáva, že jeden deň dieťaťu niečo zakážeme a na druhý deň mu to dovolíme.
- Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste: Nebuďte prísnejší alebo benevolentnejší napríklad v obchode, na návšteve či u starých rodičov.
- Vysvetľujte: Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Hovorte s ním ako so seberovným.
- Netrestajte dieťa: Hlavne nie fyzicky. Zhoršuje to situáciu a nič sa nevyrieši.
- Uplatňujte logický dôsledok: Netrestajte dieťa spôsobom, že večer mu nepustíte rozprávku, lebo dopoludnia kopalo deti v piesku. Dieťa je ešte malé aj na to, aby si to spojilo, to dokáže dieťa vo veku 5 rokov.
- Hovorte s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.
- Pomenujte ich pocity: Skúste sa pri najbližšom konflikte na chvíľu vžiť do ich situácie. Ak dieťaťu poviete niečo ako: Neplač, nemáš prečo robiť cirkus, veď to je len to či ono, dávate mu najavo, že jeho pocity nie sú vôbec dôležité. Ale sú. Najprv dieťa vypočujte. Opýtajte sa, prečo má zlú náladu a dajte najavo porozumenie.
Čo nerobiť
- Vyčítanie zlého správania: Pri tejto reakcii hovoríte svojmu dieťaťu len to, čo práve robí. A to ono väčšinou veľmi dobre vie, čo robí a vie aj to, že je to nesprávne.
- Otázky: „Prečo?“: Na tieto otázky dieťa nedáva konkrétnu odpoveď. Je veľmi nepravdepodobné, že vaša otázka bude začiatkom plnohodnotného rozhovoru, ktorý by dieťa viedol k premýšľaniu.
- Prosenie a prosíkanie: Pokiaľ teda od svojho dieťaťa naozaj niečo chcete, prosba nie je najvhodnejšia.
- Výzvy bez následkov: Svoju výzvu si nepresadia. Čo sa z toho dieťa naučí? „To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité.
- Napomenutia bez následkov: Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, detí vás prestanú počúvať úplne.
- Ignorovanie extrémne zlého správania: Skôr či neskôr prasknú každému rodičovi nervy. Ignorovanie sa náhle môže zmeniť na záchvat zlosti a hnevu alebo na príliš tvrdý trest, pokiaľ sa rodičia prestanú ovládať.
- Nepriateľské reakcie: Obsahujú jasnú správu dieťaťu. Tá znie: „Nemám ťa rád!“
- Výčitky a nadávky: Miesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním.
- Vyhrážky: Pokiaľ vyhrážky vyslovíte nepremyslene a nemyslíte ich vážne, vaše dieťa vás prestane počúvať.
- Bitie: Deti, ktoré sú často bité, časom znecitlivejú. A často tiež pripravujú pomstu.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Vo väčšine prípadov rodičia zvládnu obdobie vzdoru svojho dieťaťa sami. Sú však situácie, kedy už neostáva iné, než vyhľadať psychológa. Je to zvyčajne vtedy, keď už to rodičia nezvládajú, keď to presahuje ich sily, majú pocit, že zlyhávajú a nevedia si poradiť, prípadne, keď vzdor pretrváva u dieťaťa aj vo vyššom veku, napr. ešte okolo 5. roku.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Prevencia
Ak sa vám dieťa ešte len narodilo, no už teraz máte obavy z obdobia vzdoru, máte šancu najväčším problémom sa vyhnúť. A to vtedy, keď budete dbať na primárnu väzbu, ktorú si dieťa utvára od okamihu narodenia k osobe (najčastejšie je to matka), ktorá mu zabezpečuje všetky základné potreby, vrátane potreby pocitu istoty a bezpečia.
Skúsenosti mamičky
Jedna mamička sa podelila o svoju skúsenosť: "Mala je neskutocne tvrda povaha a doslova terorizuje vsetkych naokolo. Problem je v tom ze vobec nereaguje a cokolvek jej poviem tak to jednoducho odingonoruje a este aj provokuje, pozera sa na mna a robi presny opak. A ked jej to nedovolim alebo jej danu vec zoberiem tak spusti nenormalny rev, a kedze nie som ochotna to pocuvat tak jej to nakoniec musim dat. A takto si vydupe skoro vsetko na co si pomysli. So svojimi hrackami sa hra malokedy vacsinou ju zaujima TV, mobil, PC a vsetko okolo toho. Ale to nie su hracky pre deti tak potom vznikaju doslova boje a z jej strany priserny rev. Jednoducho sa nevie zahrat so svojimi vecami. Problemy su aj so stravovanim pretoze odmieta byt v detskej stolicke a radsej je s nami na kuchynskej lavici, odkial odbehuje kazdu chvilu a potom ju treba s jedlom nahanat po kuchyni (to je ten lepsi pripad) alebo po byte. Su to naozaj muky po kazdej stranke."
Poslušnosť vs. Morálka
Morálny človek nie je ten, ktorý bez spochybňovania a otázok poslúchne autority. Morálka znamená robiť to, čo je správne bez ohľadu na to, čo vám nariaďujú. Poslušnosť je robiť, čo vám nariaďujú, bez ohľadu na to, čo je správne. Slepá poslušnosť neznamená vychované dieťa, ale príliš ustrašené na to, aby sa postavilo za to, čo pokladá za správne a čomu verí. Vynucovaním si poslušnosti pripravíme dieťa o iniciatívu, vlastné myslenie, kompetencie a schopnosť samostatne sa rozhodovať.
Prečítajte si tiež: Tipy na stravovanie 7-mesačného dieťaťa
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Separačná úzkosť
tags: #15 #mesacne #dieta #neposlucha