Snom každého rodiča je mať šťastné dieťa. Pri tejto snahe je najpodstatnejšia schopnosť porozumieť jeho potrebám. V prípade novorodencov je to o čosi náročnejšie, keďže bábätko niekedy plače čoraz intenzívnejšie a rodič sa ho snaží úplne márne utíšiť. Detský plač je totiž volanie o pomoc, jediná forma komunikácie, ktorú dieťa v prvých mesiacoch života ovláda.
Detský plač ako forma komunikácie
Dieťa sa rodí s plačúcim reflexom, ktorého hlavnou úlohou je privolať niekoho na pomoc. Rozprávať sa naučí až neskôr a práve z tohto dôvodu je plač jeho jedinou možnou formou komunikácie. Prvý týždeň po narodení plačú len zriedkavo. Druhý týždeň sa to začína stupňovať a objavuje sa čoraz častejšie. Pre dieťa je plač ako pre dospelého rozprávanie, snaží sa komunikovať s rodičom. Ak plač neprestáva, má na to reálny dôvod. Tu prichádza tá najťažšia úloha rodiča a to pochopiť, čo je dôvodom plaču.
Medzi najčastejšie dôvody plaču u bábätka patria:
- Hlad: Predtým ako začne plakať si väčšinou hryzie alebo saje svoje ruky.
- Nadmerná stimulácia: Počas dňa prijíma nespočetné množstvo podnetov (zvuky, hlasy, dotyky..) z okolia. Jeho nervový systém sa ešte len vyvíja a preto sa môže veľmi rýchlo preťažiť. Najčastejšie sa to objavuje večer a slúži ako vypúšťací ventil.
- Nepohodlie v plienkach.
- Nuda: Potrebuje sa zahrať alebo získať pozornosť.
- Choroba: Najčastejšie zvýšená teplota, bolesť bruška.
- Potreba lásky: Ak mu chýba kontakt s blízkou osobou dáva to najavo náhlym plačom. V tomto prípade ho stačí vziať do náručia a poskytnúť mu dostatok lásky.
- Prehnaná starostlivosť: Časté prebaľovanie, podávanie si ho z rúk do rúk, nadmerné vypytovanie, aj toto všetko dokáže vystupňovať jeho plač.
Dunstan Baby Language: Univerzálny jazyk novorodencov
Austrálčanka Priscilla Dunstan bola mezosopranistka. Keď sa jej narodilo dieťa a nedarilo sa jej ho utíšiť, uvedomila si, že detský plač nie je v určitých situáciách rovnaký. Začala sa preto intenzívne venovať detskému plaču. Zrealizovala trinásťročný výskum na jednej austrálskej univerzite. Výskumu sa zúčastnili tisíce detí zo siedmich krajín a tridsať rôznych etník. Na základe výsledkov sa jej podarilo dokázať, že novorodenci sa vyjadrujú univerzálnym jazykom, ktorý sa vytvára pomocou primitívnych reflexov detí. Príkladom je napríklad sací reflex dieťaťa, ktorý je spojený s určitým postavením jazyka na horné podnebie. V prípade, ak sa k tomu pridá aj zvuk, tak to môže byť charakteristické pre situáciu, keď je dieťa hladné. Na základe výskumu dospela k záveru, že približne do troch mesiacov je plač spojený s vrodenými reflexmi a jeho vokalizácia je spojená s potrebami dieťaťa.
Medzi základné zvuky, ktoré novorodenec používa patria:
Prečítajte si tiež: 6-mesačné dojča a zvuky
- „Néh“ v zmysle „som hladný“: Ak je bábätko hladné, očakáva, že bude môcť niečo sať. Spája sa to so sacím a prehĺtacím reflexom. Dieťa hľadá prsník, otáča hlavičkou, jazykom naráža na horné podnebie a tým vzniká ten mliaskavý zvuk.
- „Éh“ znamená „potrebujem si odgrgnúť“: Žalúdok plný vzduchu môže byť veľmi nepríjemný pocit pre dieťa a hlavne, keď leží. V tomto prípade ide o plač, pre ktorý je typický tlak, ktorý spôsobuje vzduch v žalúdku. Toto slovko vydáva niekoľkokrát za sebou.
- „Éairh“ ako bolesť bruška: Pri vydávaní tohto zvuku má bábätko červenú tvár v kŕči, horné viečka tlačí k sebe. Je spojený aj so stresovým plačom.
- „Ovh (Auh, Oh)“ - „chcem spinkať“: Ide o zvuk podobný zívaniu. Dieťa by spalo avšak potrebuje cítiť pohodu a bezpečie, čo mu dokáže zabezpečiť len tá najbližšia osoba. Unavené dieťa si väčšinou pretiera oči, hrajú sa s ušami, prípadne sa škrabú na hlave. Pri tomto type plaču má dieťa potvorené ústa do oválu.
- „Heh“ ako nepohoda alebo „je mi zle“: Vo väčšine prípadov ide o nepohodlie, keď mu je zima, potí sa, prípadne má plnú plienku.
Porozumieť novorodeneckému „jazyku“ vyžaduje istú prax a skúsenosti, pretože každé dieťa je iné. Keď začujete plač dieťaťa, prvou reakciou je, že ho zoberiete na ruky alebo si sadnete vedľa neho a upokojíte ho. Takéto správanie rodiča je tiež inštinktívne a hlavne správne. Ak pritom bábätko pozorne počúvate, pochopíte aj to, čo vám chce povedať. Prvý týždeň po narodení by ste mal vedieť rozoznať najdôležitejšie zvuky, ktoré signalizujú hlad, odgrgnutie a vyčerpanie. Ak sa to podarí od druhého týždňa môžete objavovať aj ďalšie zvuky dieťaťa. Postupne sa rozšíri o „OOh“, ktoré vyjadruje prekvapenie a samozrejme už sa na vás bude so spokojnosťou usmievať. Z toho môžete vyčítať, že je bábätko šťastné. Ide len o čas a trpezlivosť na to, aby ste sa naučili rozumieť jeho výrazom. Táto metóda zaujala viacerých rodičov, dokonca existuje aj manuál, DVD a aplikácia na smartfóny.
Vývoj zmyslových orgánov v prvom mesiaci života
V prvom mesiaci sa bude Vaše bábätko pomaličky učiť rozpoznávať nové prostredie pomocou zraku, sluchu, čuchu a hmatu. Tým ako sa oň budete s láskou starať a starať sa o jeho pohodlie, aktivovať rôzne jeho zmysly, si zároveň vytvoríte ešte silnejšiu väzbu. Pohyby dieťaťa sú zatiaľ nekontrolované a neúmyselné, často budú prejavom Morovho reflexu. Jedná sa o reflex, keď bábätko pociťuje, že padá a ako obranu používa rozhodené paže a nožičky doširoka. Dieťatku bude chvíľu trvať, než sa naučí svoje pohyby ovládať. V prvom a druhom týždni bude dieťa veľa spať. Okolo druhého týždňa možno zaznamenáte, že menej spí a viac plače, ale nemajte obavy - plač je jedným z prirodzených spôsobov, akým s Vami dieťatko komunikuje. Čoskoro zistí, že na jeho plač reagujete a vyhoviete jeho potrebám, napríklad ho prebalíte alebo nakŕmite. Učí sa komunikovať a oznamovať Vám, čo zrovna potrebuje. S Vašou pomocou sa bude bábätko každý deň učiť novým veciam a vyvíjať sa. Váš pediater bude pri pravidelných kontrolách zisťovať jeho hmotnosť, dĺžku a obvod hlavičky a podľa toho určí, na akom percente sa nachádza v rastových tabuľkách vytvorených odborníkmi na detský vývoj.
Ako stimulovať zmysly bábätka
- Sluch: Sluch môžete stimulovať upokojujúcou hudbou, pomocou závesných hrkálok, hrajúceho kolotoča nad postieľkou, alebo mäkkými hračkami, ktoré vydávajú zaujímavé zvuky. Rozprávajte sa s dieťaťom povzbudzujúcim vyšším hlasom, na ktorý bude najlepšie reagovať.
- Zrak: Vývoj zraku stimulujte závesnými hračkami alebo mäkkými ozdobami čiernobielej farby umiestnenými blízko postieľky (tieto dve farby majú deti v tomto veku najradšej). Jedným z najlepších vizuálnych podnetov je Vaša smejúca sa tvár. Ľudská tvár je pre bábätká obľúbeným objektom, na ktorom sa učí zaostrovať obe oči zároveň
- Hmat: Hmat môžete stimulovať pomocou mäkkých hračiek a prikrývok, ktorých sa bude bábätko dotýkať.
V tomto mesiaci sa bábätko naučí:
- Mierne nadvihnúť hlavičku, keď im trocha zosilnia krčné svaly
- Pozorovať pohybujúci sa predmet vo vzdialenosti 20 až 25 cm nad tvárou (v tomto období dieťa najlepšie rozpoznáva veľmi kontrastné farby, ako napríklad čiernu a bielu)
- Žmurknutím reagovať na jasné svetlo
- Poznávať známe zvuky a hlasy a reagovať na ne otočením hlavy
- Uchopiť Váš prst, keď ho pohladkáte po dlani. Je to súčasť vývoja úchopového reflexu
- Otočiť sa za prstom, ktorým sa ho dotknete v kútiku úst, tento hľadací reflex dieťaťu pomáha správne sa prisať k bradavke pri dojčení
- Poznať Vás podľa vône, dojčené deti poznajú vôňu materského mlieka.
Vyššie uvedené schopnosti sa spravidla objavia v prvom mesiaci života dieťatka. Ale nemajte obavy, každé bábätko je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Ak máte o zdravotnom stave a vývoji bábätka akékoľvek pochybnosti, poraďte sa so svojím lekárom.
Vnímanie zvuku v maternici a jeho vplyv na vývoj
Vývoj bábätka je fascinujúci proces, pri ktorom sa drobný organizmus každým dňom mení, rastie a učí nové veci. Veľa sa hovorí o vhodných podnetoch na vizuálny či hmatový rozvoj, no nemenej dôležitou súčasťou je aj zvukové prostredie, v ktorom sa dieťatko nachádza. Rôzne frekvencie a hlasitosť zvukov môžu vplývať na emočný stav, spánok, ale aj na samotný vývoj mozgu.
Prečítajte si tiež: Prostredie maternice a dieťa
Podľa viacerých zdrojov sa schopnosť vnímať zvuk začína vyvíjať už okolo 18. - 20. týždňa tehotenstva. V tomto období si bábätko v brušku najskôr všíma tlmené, nízkofrekvenčné zvuky - tlkot maminho srdca, prúdenie krvi či šumenie tráviaceho traktu. Postupne začína rozoznávať aj hlas mamy a ďalších ľudí v okolí. Preto je dôležité sa s bábätkom v brušku rozprávať - aj oteckovia môžu priložiť ústa k brušku a povedať drobčekovi niečo pekné. Tak ako dieťatko počuje bezpečné a príjemné zvuky srdca mamy a jej hlas, vníma aj rušivé podnety - hluk, krik či náhle ostré zvuky. Môže sa stať, že sa v brušku zľakne, ak nečakaný hluk prekvapí aj vás. V takom prípade si pohlaďte bruško a upokojte bábätko jemným hlasom.
Vývoj reči a komunikácie u detí
Pre nás dospelých nie je reč nijak zložitá, častokrát sa vieme v záplave slov aj stratiť. V skutočnosti je to zložitá ľudská schopnosť, ktorú na celej Zemi ovládame len my. Prečo je teda tak komplikovaná pre naše deti? Reč je komplexná súhra viacerých systémov. Na to, aby sme tvorili slová musíme zapojiť v súlade: ústnu dutinu, pery, použiť správne prúd vzduchu pri výdychu, mimické svaly, čeľusť, pracovať so zubami a jazykom. Nadobudnúť túto schopnosť je zdĺhavý proces. Dlhší ako napríklad naučiť sa chodiť. Vyžaduje od detí veľké úsilie a nácvik. Od nás dospelých podporu a trpezlivosť.
Samotnej aktívnej reči, ktorá má svoje malé víťazstvá v podobe prvého slova v prvom roku a postupného spúšťania aktívnej reči okolo druhého roku, predchádzajú mnohé prípravné fázy. Počas nich má dieťa možnosť postupne trénovať ovládanie jednotlivých systémov izolovane, postupne ich prepájať a nadobúdať obratnosť a istotu. Na úplnom začiatku je potreba komunikovať. Sme sociálne bytosti, tak sa už rodíme. Postupným zrením sa táto naša potreba zdieľať stále posilňuje. A na jej naplnenie potrebujeme komunikačný nástroj - reč.
Radosť zo vzájomného zdieľania a porozumenia v deťoch prebúdzame od ich narodenia tým, že sa im prihovárame, čítame, spievame, tancujeme s nimi a rozprávame im riekanky. Deti pre rozvoj reči potrebujú nás dospelých, vás rodičov. Od narodenia dieťa komunikuje smerom k vonkajšiemu prostrediu. Na začiatku pudovo plačom, neskôr úsmevom a plačom, následne postupne pribúdajú rečové prejavy. Bábätko výska, smeje sa, vydáva hrdelné zvuky, používa samohlásky, ktoré sú najjednoduchšie vysloviteľné. Zároveň na svoju komunikáciu používa celé telo. Hrá sa s ústnou dutinou, olizuje si prsty, ruky, predmety, cmúľa ich, neskôr hryzie, vyplazuje jazyk a tak to má byť. To jeho tréning reči. Naznačuje pohľadom o čo má záujem a o čo nie. Postupne pridáva najjednoduchšie spoluhlásky, ktoré utvára pomocou pier - b, m, p, v spojení so samohláskou. Okolo 8 až 10 mesiaca už dokáže sformovať prvé slabiky. Najprv v súvislom prúde, tzv. zmnožené slabiky a keď sa opäť nácvikom zdokonalí, dokáže vysloviť prvé slabiky zdvojené. Chce to veľké úsilie. „Tata, baba, mama“ často neznamenajú to, čo sa zdá, že by mohli znamenať. Ide zatiaľ len o hru so zvukmi. Až okolo roka si dokáže dieťa spojiť zvuk s osobou alebo predmetom, či situáciou. A máme na svete prvé slovo. Takže, slovo je pojem, nielen zvukový súbor slabík. Slová môžu byť úplne jednoduché, často ich rodičia ani neoznačujú za slová. a pod. skomolené. a predmetom, či situáciou, teda že daný zvuk niečo konkrétne označuje.
Ako môžeme deťom pomôcť v rozvoji reči?
Našou prvou úlohou od začiatku je vyvolávať komunikáciu. Tešiť sa z nej, a tým dieťa podporovať v ďalšej hre so zvukmi. Hrou dochádza k zdokonaľovaniu súhier jednotlivých systémov, a samozrejme spolu s vývinom reči, k socializácii dieťaťa a jeho uspokojeniu tým, že mu rozumiete. Môžeme napodobňovať zvuky dieťatka a pridávať nové. Prihovárať sa mu zjednodušenou rečou, tzv. rečou pre bábätká, ktorá veľmi pomáha dieťatku pri učení hovoriť. Reč pre bábätká používajú ľudia mnohých kultúr na celom svete. Ide o tón reči, melódiu. Zároveň zvykneme spomaliť tok reči, robíme väčšie pauzy medzi jednotlivými slovami, čím umožníme dieťaťu sluchovo analyzovať kde slovo začína a kde končí. Výraznejšie artikulujeme, teda vyslovujeme zrozumiteľnejšie jednotlivé hlásky. Neznamená to, že šušleme alebo komolíme slová. Čitateľné naše emócie a výraznejšie gestikulujeme. Byť mierne dramatický, radostný, ale stále prirodzený. Do úst. Môžete začať s hrou: Ako robí…? Ako robí koník? Ako robí indián? Všetci naši malí Balansáci veľmi skoro. My rodičia sa smejeme a tlieskame. Čítame im knižky. Identifikovateľné. Obrázkami. Okienkami, ktoré sa otvárajú. Obrázkom na strane, neskôr s viacerými obrázkami. A tancujeme. Používajú slová, ktoré sú pre dieťa ľahko zapamätateľné. Aspektom vývoja. Dospelí. Recitujeme mu básničky. Budete opakovať každý deň, hravo rozvíjate zároveň reč. Mesiaca dokážu tieto gestá aj postupne opakovať. Rok dieťaťa sa reč rozvíja veľmi pomaly. Slabiky. Hovoríme o prípravnom alebo predverbálnom období. Vlastne nerozumie. Spomínaných súhier, ale je to čas tzv. Predchádza samotnej reči aktívnej. Vie ho identifikovať a označiť neverbálnym spôsobom. Neverbálnu komunikáciu. Zásoby bude výrazne väčší ako pasívnej. Vyjadrujeme. Z jeho pasívnej bude raz aktívna slovná zásoba. Rozvíjame pasívnu reč, teda ako deti nadobúdajú slovnú zásobu? Obchôdzkach bytu pomenúvame veci okolo nás a ukazujeme na nich prstom. S pojmom, potrebujeme toto slovo použiť viackrát. Alebo veľmi málo rozvitej vete. Napr.: Aha, to je auto! Vidíš? Auto. Čo je to? Auto. To je auto. Auto robí brm, brm. Auto robí tu, tú. Auto? Tam je auto. Slovo auto sme zopakovali niekoľkokrát za sebou. Mu ukazujeme a rozšíriť tak svoje pasívne porozumenie reči. že dieťa min. Emóciu, tón hlasu, melódiu, prípadne vašu náladu.
Prečítajte si tiež: Podpora reči detí
Ako môžeme zistiť, ktoré slová už dieťa pozná? Teda aká je jeho pasívna slovná zásoba? Po tom ako sme dieťaťu asi mesiac ukazovali hodiny TIK - TAK, môžeme očakávať, že dieťa bude pojem poznať. Snažíme sa zaujať dieťa a spýtajme sa ho, kde sú hodiny TIK - TAK. Dieťa okolo 8-9 mesiaca dokáže svoju pozornosť zamerať na daný predmet a fixáciou pohľadu dá na vedomie, že predmet pozná a vie ho určiť v priestore. Neskôr, okolo 11-12 mesiaca pridá aj ukázanie prstom.
Vývin reči do 1. roka
Odborníčky na reč tvrdia, že dieťa sa na rozprávanie pripravuje už počas vnútromaternicového vývinu. Okrem pohybu „hovoridlami” sa rozvíja tiež sluch, ktorý je kľúčový vo vývine reči. Výskumy ukazujú, že už od 19. týždňa sú pozorované reakcie dieťaťa v brušku matky na vonkajšie zvukové podnety.
Prvé, čo mama po pôrode počuje, je plač dieťatka. A tak je to správne. Detský plač totiž prirodzene sprevádza rodičov prvé týždne po narodení ich bábätka. Počas týchto týždňov je správanie dieťaťa nešpecifické, to znamená, že ak je dieťatko hladné, smädné, bolí ho bruško alebo nevidí mamu, reaguje takmer stále rovnako - kričí a plače. Až okolo 6. V tomto najranejšom období (do cca 8. mesiaca) dieťatko nevie zámerne ovplyvniť správanie druhých osôb, preto ho označujeme ako obdobie nezámernej komunikácie. Práve tu Svetlana Kapalková poukazuje na geniálnu rolu rodičov v tom, že dokážu tieto nešpecifické prejavy bábätka interpretovať, intuitívne im priradiť význam a adekvátne ich okomentovať: „Prečo plačeš? Si hladný?
Koncom 2. mesiaca sa objavuje úsmev, ktorý predstavuje silný komunikačný nástroj, neskôr sa k nemu pridáva smiech. Približne v 3. mesiaci sa u dieťaťa objavuje prvý významný medzník: začína produkovať prvé artikulované zvuky. Hovoríme o pudovom džavotaní. Ide o akúsi „hru“ s artikulačnými orgánmi. Dieťa experimentuje s perami, hlasivkami a jazýčkom. Zmena nastáva v 6. mesiaci, kedy sa do produkcie artikulovaných zvukov zapája sluch. V tomto období dieťa začína produkovať tie zvuky, ktoré počuje u ľudí, keď sa mu prihovárajú, alebo sa v jeho blízkosti rozprávajú. Prestáva produkovať širokú plejádu zvukov, ale napodobňuje a pokúša sa opakovať len zvuky svojho materinského jazyka. U slovensky hovoriacich detí sa objavujú zvuky pripomínajúce hlásky p, b, m, k a g, neskôr ich spájanie so samohláskami ako guu, du, či ba. Odborníčky poukazujú v období napodobňujúceho džavotania na špecifické postavenie detí s poruchou sluchu. Tie dokážu rovnako ako ich zdraví rovesníci džavotať pudovo, ale približne v 6. mesiaci, keď sa do napodobňovania zvukov reči zapája už sluchová kontrola, prestávajú vydávať zvuky. Ak teda polročné dieťatko stíchne a nenapodobňuje zvuky reči, treba zbystriť pozornosť a sledovať, či reaguje na zvuky, napr.
S obdobím nezámernej komunikácie sa viaže nielen produkcia zvukov, ale aj porozumenie. Schopnosti dieťaťa sa postupne rozvíjajú a dieťa vo veku 8. mesiacov zvyčajne dokáže reagovať na svoje meno, rozumie niektorým vašim gestám a slovám.
Významná zmena v reči dieťaťa nastáva v období okolo 8. mesiaca života. Po období nezámernej komunikácie totiž prichádza štádium, kedy dieťatko začína komunikovať svoje správanie prispôsobovať konkrétnej požiadavke, ktorú sa snaží vyjadriť neverbálne. Jednoducho začína komunikovať zámerne. Takéto ovplyvňovanie sa spočiatku deje prostredníctvom gest, s ktorých pomocou dieťatko dokáže komunikovať na neverbálnej úrovni. Napríklad načahovanie ruky za fľašou má význam - prosím si piť. Ak sa dieťatko rukou naťahuje za istým predmetom alebo ukazuje prstom na nejaký objekt (používa gesto), rodič automaticky vyhodnotí situáciu tak, že dieťatko daný predmet chce, a preto mu ho podá. Nie vždy však ukazovanie prstom na istý predmet musí znamenať, že si ho vyžaduje na uchopenie. Svetlana Kapalková hovorí, že „v istom štádiu je pravdepodobné, že sa dieťa chce s mamou alebo otcom podeliť o zážitok zo svojho objavu, chce pritiahnuť ich pozornosť. Špecifické postavenie v tomto období majú deti s poruchou autistického spektra, ktoré využívajú gestá zvyčajne ako žiadosti a len zriedka ako snahu o zdieľanie a radosť zo spoločnej pozornosti medzi ním a rodičom. Medzi prvé najčastejšie sa objavujúce gestá patrí ukazovanie rukou či prstom na predmet, ukazovanie alebo podávanie predmetu inej osobe, či očakávanie predmetu, pod ktorým si môžeme predstaviť napríklad načahovanie sa za hračkou. Okrem týchto gest sa postupne objavujú aj ďalšie gestá ako krútenie hlavou v zmysle nesúhlasu, mávanie rukou na rozlúčku („pápá“) či rôzne gestá spájajúce sa s hrou (napr.
Avšak nielen zrod gest je nevyhnutným predpokladom pre objavenie sa prvých slov. Dieťa musí tiež pochopiť, že predmety alebo osoby, ktoré práve nevidíme, neprestali existovať, len sú momentálne neprítomné. Táto schopnosť sa objavuje približne od 8. mesiaca. Vyskúšajte pri hre s dieťaťom skryť macka pod deku a sledujte reakcie dieťaťa. Obdobie zámernej komunikácie sa vyznačuje aj tým, že deti začínajú produkovať prvé zložitejšie zvuky, ktoré predstavujú akýsi predstupeň skutočných slov. Tieto zložitejšie zvuky ešte nie sú reálne slová. V komunikácii s dieťaťom však dokážeme tieto slová správne interpretovať a priradiť im význam, a to v závislosti od prítomnej situácie, kontextu. Predstavme si, že dieťatko povie „ba“. Postupne sa zdokonaľuje aj porozumenie. Okolo 12. mesiaca dieťa, ktoré sa vyvíja v norme, reaguje na mnoho výziev či pokynov. Dieťatko reaguje na príkaz Poď sem! Zapni! alebo Daj mi!, hovorí Svetlana Kapalková s kolegyňami.
Sluch ako prvý zmysel: Od maternice po detstvo
Zo všetkých našich zmyslov je práve sluch ten, ktorý sa vyvíja už počas života v maternici - a to ako prvý. Znamená to, že veľmi skoro začíname vytvárať spojenie s okolitým svetom. Ako bábätko rastie, jeho sluchové schopnosti sa postupne zdokonaľujú. Počas prvých dvoch rokov nejde len o vnímanie zvukov, ale aj o ich spracovanie a porozumenie. V detstve sluch pomáha učiť sa, vytvárať sociálne vzťahy a spracovávať informácie z okolia. V období dospievania a v mladom dospelom veku sluch podporuje budovanie hlbokých vzťahov, umožňuje plnohodnotne fungovať v spoločnosti a v práci. A aj v dospelosti je dobrý sluch kľúčom k efektívnej komunikácii a bezpečnému každodennému životu. Vedeli ste, že bábätko v brušku najskôr vníma len vibrácie a až neskôr začína počuť skutočné zvuky?
Vývoj ucha sa začína už v 3. Po 8. V 11. V 21. týždni sa vnútorné ucho - slimák a polokruhové kanáliky - prepájajú s mozgovou kôrou. V 24. Okolo 30. týždňa plod jasne vníma zvuky z tela matky, hlavne tlkot srdca. Vonkajšie zvuky - napríklad hlasy rodičov - dokáže rozlíšiť neskôr. Hlasné zvuky (napr. stroje, koncerty) zvyšujú srdcovú frekvenciu a pohyby plodu, čo ho môže znepokojiť. Od začiatku bábätká najviac priťahuje ľudský hlas.
Vývoj sluchu po narodení
- 1 mesiac: bábätko sa zľakne ostrého zvuku, ale postupne si na bežné ruchy zvyká.
- 2-4 mesiace: začína „vykrikovať“ a používať svoj hlas. Spoľahlivo rozozná hlas svojej mamy.
- 6-9 mesiacov: výrazne sa zdokonaľuje lokalizácia zvukov - nájde ich aj zozadu. Rado samo vydáva hluk: búcha, trieska, šuští.
- 10-12 mesiacov: niekedy je tak zaujaté hrou, že si nevšíma okolie. Ak ho oslovíme po mene, už reaguje.
- 1,5 roka: sluch sa ďalej zdokonaľuje, podporuje chápanie reči. Bábätká milujú piesne a hudbu - oplatí sa ich vziať na hudobné aktivity alebo im denne spievať.
U malých detí je častý zápal stredného ucha, ktorý môže spôsobiť dočasné zhoršenie sluchu. Ak pretrváva, môže viesť k poškodeniu. Vláskové bunky vo vnútornom uchu sú veľmi citlivé a pri silnom hluku sa nenávratne poškodia.