Tehotenstvo je jedinečné obdobie plné očakávania. To, ako dieťa prežije deväť mesiacov v maternici, má vplyv na jeho ďalší vývoj. Maternica je pre dieťa prvým svetom, ktorý ho formuje.
Maternica: Prvý svet dieťaťa
Pre nenarodené dieťa je maternica matky prvým prostredím, ktoré ho ovplyvňuje. Toto prostredie môže byť milujúce a podporujúce, alebo naopak, nehostinné. Prostredie v maternici vytvára základ pre dôveru, otvorenosť a sebadôveru po narodení. Ak je prostredie nehostinné, môže to viesť k nedôvere a ťažkostiam pri nadväzovaní kontaktov.
Mgr. Ľudmila Matulníková z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave zdôrazňuje: „Citovo vnímavejší rodičia, prejavujúci viac náklonnosti a lásky k deťom v prenatálnom a postnatálnom období, majú fyzicky uvoľnenejšie deti s nižšou hladinou stresových hormónov, sú sociálne obratnejšie, dosahujú lepšie výsledky v škole - obzvlášť v matematike a v čítaní.“
Vplyv emócií matky na dieťa
Prenatálny psychológ Verny tvrdí, že matka najviac formuje dieťa. Dlhodobý stres, emočné a fyzické stavy matky dieťa vníma. Negatívne emócie dieťa zasahujú, zatiaľ čo pozitívne emócie prispievajú k jeho zdravému vývoju.
Matulníková dodáva: „Väzba po narodení je pokračovaním procesu väzby, ktorý sa začal už dávno predtým, v maternici. Silná vnútromaternicová väzba predstavuje pre dieťa najvyššiu ochranu voči nebezpečenstvám a neistotám vonkajšieho sveta. Dieťa reaguje na matkinu lásku, strach, odmietanie, radosť, tieseň, ako aj na silné nepríjemné zvuky a navonok svoju reakciu prejavuje kopaním nožičiek a meniacou sa polohou v maternici.“
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Katecholamíny, neurohormóny uvoľňujúce sa pri strese, vyvolávajú fyziologické reakcie súvisiace so strachom a úzkosťou. V prenatálnom období je pre nenarodené dieťa zdrojom katecholamínov jeho vlastná matka. Dôsledkom sú fyzické zmeny, ktoré môžu vyvolať poruchy žalúdočno-črevnej motility, nízku pôrodnú váhu, nepokoj, nervozitu, hnačky a hyperaktivitu dieťaťa.
Vplyv silného stresu na nenarodené dieťa je do šiesteho mesiaca zväčša fyzický, čo je podmienené nezrelosťou mozgu dieťaťa. Schopnosť transformovať pocit do emócie s kognitívnym obsahom nadobúda prenatálne dieťa po šiestom mesiaci.
Kritické stavy, ako smrť v rodine, nezhody medzi manželmi či úzkosť matky sa prejavujú aj na prenatálnom dieťati. Dieťa síce nerozumie obsahu slov matky, ale počuje a cíti rytmus jej reči, emocionálne zafarbenie hlasu a reaguje na jej srdcový rytmus vlastnou pohybovou aktivitou. Pohyby nenarodeného dieťaťa odrážajú stav spokojnosti alebo nespokojnosti a citlivosť k prostrediu.
Extrémna forma stresu, napríklad hladovanie matky, smrť otca dieťaťa, alebo narodenie sa počas vojny, môže u detí predisponovať častejší výskyt schizofrénie či sebadeštrukčného správania v adolescencii. Miernejšia forma stresu má za následok častejší výskyt hnačiek, žalúdočno-črevnej motility v postnatálnom období, nepokoj a mrzutosť detí, ako aj poruchu správania a neurologických dysfunkcií. Stavy dlhodobej úzkosti u matky ovplyvňujú nielen tehotenstvo, ale aj priebeh pôrodu, ktorý je potom zdĺhavejší a komplikovanejší na rozdiel od žien, ktoré boli vyrovnané, vydaté a radostne očakávajúce narodenie dieťaťa.
Komunikácia dotykom (Haptonómia)
Komunikácia dotykom medzi matkou a jej ešte nenarodeným dieťaťom vytvára predpoklady nielen pre vznik vnútromaternicovej väzby, ale prispieva k harmonickému rozvoju nervovej sústavy dieťaťa a udržaniu rovnováhy jeho fyzického, intelektového a citového života. Prvé reakcie dieťaťa na dotykové podnety a zmenu polohy zaznamenávame už medzi 7. a 8. týždňom tehotnosti.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Haptonomický proces medzi matkou a dieťaťom sa popisuje ako vlna prichádzajúcich dotykov od matky k dieťaťu (formou potľapkania, pohladenia, klopkania…), vyvolávajúca pohyby dieťaťa. Dieťa manifestuje na súhru matkiných rúk vlastným pohybom. Efekt sa dosiahne vtedy, ak sú dodržiavané podmienky prenatálnej haptonomiky, t. j. celý proces sa robí každý deň, optimálne v rovnakom čase a zohľadňuje sa spánkový rytmus dieťaťa (ak dieťa hlboko spí, jeho odpovede sú pomalé).
Deti, u ktorých matky uskutočňovali haptonomiku, sú po narodení pozornejšie. Popisujú sa výraznejšie predrečové prejavy, skorší začiatok prvého hovorenia, lepšie používanie zložených slov. Deti sú rýchlejšie, prispôsobivejšie a majú menej strachu. Nedostatok takejto formy komunikácie spôsobuje u detí citové problémy, znížený sociálny kontakt, väčšiu plačlivosť.
Zvuky, ktoré dieťa vníma v maternici
Nenarodené dieťa vníma:
- Zvuky vytvárané telom matky
- Zvuk placenty
- Pulzácia krvi v žilách
- Tlkot srdca matky
- Škvŕkanie v žalúdku
- Pohyb v čreve
- Hlas matky, otca
- Spievanie, rytmus hudby
- Zvuky z vonkajšieho sveta
Dieťa na ne reaguje motorickými prejavmi - spomalením alebo zrýchlením frekvencie srdca, pohybmi.
Spánok bábätka v brušku
Dieťa počas prenatálneho vývoja veľa času prespí. Vo veku 32 týždňov trávi spánkom až 90 - 95 percent času dňa. Niektorí vedci sú presvedčení o tom, že aj nenarodené dieťa sníva, ide však skôr o akési pocitové stavy, než predstavy.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Podľa vedcov z Columbia University zažíva nenarodené dieťa medzi častými obdobiami spánku rôzne obdobia - prebudenie, plné vedomie i akýsi nerozhodný stav, ktorý je podmienený nezrelosťou mozgu a centrálnej nervovej sústavy.
V stave spánku i bdenia sa dieťa pohne až päťdesiatkrát a viac za hodinu. Jeho pohyby sú zreteľné - pohybuje hlavou, končatinami. Dieťa sa dotýka svojej tváre, chodidlom o druhú nohu, rukou sa chytá pupočnej šnúry, jednou rukou sa dotýka druhej.
Dôležitosť stimulácie a podnetov
Pre vývoj dieťaťa je dôležité, aby mu rodičia poskytli dostatok stimulov, komunikácie a dali mu pocit, že je milované. Matka cíti a vníma pohyby dieťaťa navonok i vo svojom vnútri.
Je veľmi dôležité, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu. Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Psychomotorický vývoj je zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho.
Vedomie dieťaťa pred narodením
Thomas Verny a John Kelly v roku 1981 vydali knihu Tajomný život dieťaťa pred narodením a podľa nich: "Jedna skupina bádateľov domnieva, že čosi ako vedomie jestvuje už od prvého momentu počatia. Dôkazom toho sú tisíce zdravých žien, ktoré opakovane spontánne potratili. Jestvujú úvahy, že už veľmi skoro, počas prvých týždňov, možno dokonca hodín, po počatí si oplodnené vajíčko môže byť vedomé, že ho materský organizmus zavrhuje a je schopné na to reagovať."
Naši predkovia si veľmi dobre uvedomovali, že matkine skúsenosti sa vštepujú jej, ešte nenarodenému, dieťaťu. Leonardo da Vinci napísal: "tá istá duša ovláda dve telá… veci, ktoré si matka praje, sa často vtláčajú do jej dieťaťa, ktoré nosí v čase svojej túžby… jedna vôľa, jedno najvyššie želanie, jeden strach, ktorý matka pociťuje, alebo duševná bolesť má väčšiu moc nad dieťaťom ako nad ňou samou."
V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch bádatelia Igor Caruso a Sepp Schindler z Univerzity v Salzburgu, Lester Sontag a Peter Fodor zo Spojených štátov amerických, D. W. Winnicott z Londýnskej univerzity a Gustav Hans Graber zo Švajčiarska boli presvedčení, že emócie matky práve takto pôsobia na nenarodené dieťa.
Práce neurológov Domonika Purpuru z Lekárskej univerzity Alberta Ensteina v New York City a Marie Z. Salamovej a Richarda D. Adamsa z Harvardu, foniatra Erika Wedenberga zo švédskeho Karolínskeho ústavu, pôrodníkov Antonia J. Ferreiru z Ústavu pre výskum duševnej činnosti v Paolo Alto, Dr. Alberta Lileyho z Postgraduálnej školy pri Štátnej ženskej klinike v Aucklande na Novom Zélande a Dr. Margarety Lilestrovej, jeho ženy, napokon poskytli to, čo tak veľmi chýbalo - solídne, nevyvrátiteľné fyziologické dôkazy, že nenarodené dieťa je počujúca, vnímajúca a cítiaca bytosť.
Dieťa si v piatom týždni života vytvára podivuhodne zložitý repertoár reflexných úkonov. V ôsmom týždni života nielenže ľahko pohybuje hlavičkou, rúčkami, trupom, ale z týchto pohybov vytvára aj určitú telesnú reč- vyjadruje svoje záľuby a nevôľu cielenými pohybmi a kopaním.
V štvrtom mesiaci vie dieťa mraštiť čelo, žmurkať a škľabiť sa. Približne v tom istom čase získava aj základné reflexy. O štyri až osem týždňov je na dotyk citlivé ako jednoročné dieťa.
Počínajúc dvadsiatym štvrtým týždňom nenarodené dieťa stále načúva. Škŕkanie v matkinom žalúdku je najhlasnejší zvuk, ktorý počuje. Matkin hlas, hlas otca a iné občasné zvuky sú tichšie, ale počuje ich. Zvuk, ktorý ovláda celý jeho svet, je rytmický tlkot matkinho srdca. Pokiaľ je tento rytmus pravidelný, nenarodené dieťa vie, že všetko je v poriadku ; cíti sa bezpečným a tento pocit istoty uňho pretrváva.
Počínajúc šestnástym týždňom vnútromaternicového života začína byť veľmi citlivé na svetlo.
Dr. Domonik Purpura kladie začiatok vedomia medzi dvadsiaty ôsmy a tridsiaty druhý týždeň vnútromaternicového života. V tomto čase, uvádza Purpura, sú nervové dráhy v mozgu vyvinuté už tak ako u novorodenca. Približne v rovnakom čase mozgová kôra dozrieva natoľko, že môže vzniknúť vedomie.
V roku 1925 americký biológ a psychológ W. B. Cannon ukázal, že strach a úzkosť možno navodiť biochemicky injekciou skupiny chemických látok zvaných katecholamíny, ktoré sa bežne vyskytujú v krvi vystrašených zvierat a ľudí. V prípade nenarodeného dieťaťa pochádzajú od jeho matky, ktorá je rozrušená. Len čo prejdú cez bariéru placenty, takisto vystrašia dieťa.
Ak dieťa cíti lásku, vytvára si tým okolo seba ochranný štít, ktorý môže znižovať alebo niekedy neutralizovať vplyv vonkajších napätí.
V krátkosti: vonkajšie stresy, ktoré pôsobia na ženu, sú dôležité, najdôležitejší je však jej citový vzťah k nenarodenému dieťaťu. Jej myšlienky a city sú látkou, z ktorej sa nenarodené dieťa formuje. Ak sú pozitívne a smerujú l ochrane dieťaťa, môže dieťa čeliť akýmkoľvek rizikám. No nenarodené dieťa nemožno klamať. Ak dobre vníma, čo má jeho matka vo všeobecnosti na mysli, tým lepšie vycíti postoj k sebe.
Maternica je prvým svetom dieťaťa. Spôsob, akým tento svet naň pôsobí, či priateľsky, alebo nepriateľsky, predurčuje jeho povahu a osobnosť. Ak bola teplým, milujúcim prostredím, dieťa bude pravdepodobne očakávať, že vonkajší svet bude rovnaký. Ak bolo toto prostredie nepriateľské, dieťa bude svoj nový svet pokladať za rovnako nehostinný.
Zmysly plodu
Děloha je pro člověka optimálním, stimulujícím a interaktivním prostředím. Plod není nikdy izolován, děloha funguje bez přestání.
Hmat, smysl pro dotek, je prvním a v děloze tím nejdůležitějším smyslem. První projevy hmatu se projevují už v 8. týdnu sérií ochranných pohybů, přičemž stačí jen dotek vlasu na tvářičce. Smysl pro dotek se pak rychle rozvíjí, v 10. týdnu začne být citlivá i oblast genitálií, v 11. týdnu ruce a ve 12. týdnu chodidla. Právě tyto oblasti jsou nejcitlivější i v dospělosti. V průběhu 17. týdne jsou citlivé oblasti břicha a zadečku. Kůže těla je zázračně komplexní systém stovek různých buněk s různou citlivostí na teplo, chlad, tlak a bolest. Kolem 32. týdne je prakticky každá část těla citlivá na pouhý dotek vlasu.
Prvním dramatickým pohybem, symbolizujícím život sám o sobě, je první tlukot srdce v době asi tří týdnů po početí.
Mezi šestým a desátým týdnem se tělo plodu začíná různě pohybovat. Objevují se různá natahování, kruhové pohyby hlavy, paží a nohou. Ruce se dotknou hlavy, obličeje, úst, ústa sama se otevírají a zavírají a to vše již v desátém týdnu. Okolo 14. týdne je možno zaznamenat prakticky kompletní repertoár pohybových možností plodu. Pohyby jsou spontánní, vrozené a projevují se v typických cyklech, rozdělených na aktivitu a odpočinek. Objevují se už dechové pohyby a pohyby čelistí. Ruce začínají interagovat s ostatními částmi těla a pupeční šňůrou.
Vestibulární systém vyvinutý k registraci pohybů hlavy a těla, stejně jako ke zvládání gravitace, se objevuje okolo 8. týdne.
Tělesné struktury pro rozeznávání chutě se začínají vyvíjet okolo 14. týdne těhotenství a vědci věří, že už tehdy je plod schopen vnímat chuť. Testy ukazují, že polykání se zintenzívňuje sladkou chutí a zeslabuje hořkou nebo kyselou chutí. V tekutém světě dělohy je k mání velký výběr chutí, včetně kyseliny mléčné a citronové, kreatininu, aminokyselin, proteinů a solí. Testy, provedené při porodu odhalily již velmi vyvinutý smysl pro chuťové rozeznání nejrůznějších látek.
Nos se začíná rozvíjet mezi 11. a 15 týdnem. Stěnami placenty procházejí nejrůznější chemické složeniny, poskytující tak plodu nejrůznější chutě a vůně. Děložní tekutina obklopující plod omývá usní, nosní a krční dutiny, dítě je vdechuje a polyká, což umožňuje přímý přístup k receptorům několika smyslových systémů.
Ačkoliv je plod oddělen od vnějšího světa několika bariérami - děložní tekutinou, embryonickými membránami, dělohou a břichem matky - žije ve velmi stimulujícím světě zvuků, vibrací a pohybu. Stačí si uvědomit, že voda vede zvuk třikrát rychleji než vzduch. Dnes již nesčetné studie prokazují, že přes všechny možné hluky, vytvářené matkou a placentou, plod velmi zřetelně slyší hlas své matky. Právě tak bez významných zkreslení je schopen rozeznávat intonační vzory a výšky tónů, rytmus řeči, stres a dokonce i hudbu. Protože je hlas matky do dělohy přenášen přímo, je silnější než všechny vnější zvuky.
Zvuk má překvapivý vliv na srdeční tep plodu. I jen několikavteřinový zvukový podnět vyvolá změny v srdečním tepu a následné pohyby, které trvají i celou hodi…
Tipy pre budúce mamičky
- Rozprávajte sa so svojím bábätkom: Hoci nerozumie slovám, vníma váš hlas a emócie.
- Hladkajte si bruško: Dotyk je dôležitý pre vytváranie väzby a rozvoj nervovej sústavy dieťaťa.
- Počúvajte hudbu: Vyberajte si upokojujúce a harmonické melódie.
- Dbajte na svoje emócie: Snažte sa vyhýbať stresu a negatívnym emóciám.
- Doprajte si dostatok odpočinku: Spánok je dôležitý pre vás aj pre vaše dieťa.
- Zdravo sa stravujte: Výživa matky má vplyv na vývoj dieťaťa.
- Pravidelne navštevujte lekára: Kontroly sú dôležité pre sledovanie priebehu tehotenstva a zdravia dieťaťa.