Tento článok sa zaoberá vývojom reči u detí, možnými odchýlkami, s ktorými sa môžeme stretnúť, a spôsobmi, ako môžu rodičia podporiť správny vývin reči u svojich detí.
Vývoj reči u detí
Dieťa sa vyvíja vo všetkých smeroch - fyzicky, mentálne, motoricky, a tiež sa vyvíja aj jeho vnímanie a reč. Prvé zvuky dieťa vydáva už okolo prvého mesiaca života, ide však len o náhodné zvuky bábätka. Okolo siedmeho mesiaca dieťa tvorí prvé slová, respektíve hlásky, a to opakovaním toho, čo počuje. V druhom roku sa dieťaťu viac rozvíja slovná zásoba a je schopné vyslovovať ťažšie a dlhšie slová. Keď má dieťa dva a pol roka, vyjadruje slovami činnosti, ktoré sa v jeho okolí dejú a sleduje ich, napríklad "mama papá". Tretí rok dieťaťa je špecifický častým opakovaním slova "Prečo?", čo je obdobie prudkého vývoja reči. Od štvrtého roka dieťaťa je potrebné sledovať, či správne vyslovuje jednotlivé hlásky.
Míľniky vo vývoji reči
Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Niektoré deti môžu napr. tzv. pudové džavotanie sa objavuje cca po 3 mesiaci života, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6 mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík napr. sa začína okolo 8 mesiaca, kedy začína používať prirodzené gestá ako je napr. ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, tlieskanie atď. Veľmi dôležitou súčasťou tohto predrečového obdobia je aj postupný rozvoj porozumenia reči. Už cca v 8 mesiaci dokáže reagovať na svoje meno, na otázku ,,Kde je mama?“ Prvé slová obvykle prichádzajú okolo 12 mesiaca. Medzi 18 a 24 mesiacom prichádzajú prvé 2-slovné výpovede.
Etapy vývinu reči
Reč sa u detí vyvíja postupne. Každé dieťa je jedinečné, avšak existujú určité všeobecné míľniky, ktoré by mali rodičia sledovať:
- Do 12 mesiacov: Bľabotanie, jednoduché zvuky, prvé slová.
- Do 24 mesiacov: Používanie jednoduchých viet, rozširovanie slovnej zásoby.
- Do 36 mesiacov: Používanie zložených viet, otázky, základná gramatika.
- Do 48 mesiacov: Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba.
Predškolák by mal dosiahnuť určitú úroveň vo vývine reči a malo by mať schopnosť pohotovo komunikovať. Vety by malo dieťa skladať z piatich slov. Ak však niektorá zo spomínaných vlastností nie je dostatočne rozvinutá, prípadne má dieťa problémy s vyslovovaním niektorých hlások, je potrebné tomu dopomôcť. V siedmich rokoch dieťaťa sa výslovnosť a reč už len zdokonaľuje. Akékoľvek riešenie odchýlok v reči, prípadné preúčanie je zbytočné, inak povedané, na riešenie je už takmer neskoro.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Faktory ovplyvňujúce vývoj reči
Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj reči sú genetické predispozície. Genetika môže hrať významnú úlohu v tom, ako rýchlo dieťa začne hovoriť a ako rýchlo sa jeho slovná zásoba rozvíja. Pohlavie dieťaťa môže tiež ovplyvniť rýchlosť vývoja reči. Štúdie ukazujú, že dievčatá majú tendenciu vyvíjať sa v reči o niečo rýchlejšie ako chlapci. Tento rozdiel však nie je výrazný a časom sa vyrovnáva. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, je ďalším kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vývoj reči. To znamená, že deti, ktoré počúvajú viac hovoreného slova, čítate im knihy a majú viac príležitostí na komunikáciu, budú pravdepodobne rýchlejšie rozvíjať svoje jazykové schopnosti. Viacjazyčnosť môže byť ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj reči. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj v jednotlivých jazykoch. Osobnosť dieťaťa je ďalším dôležitým faktorom. Niektoré deti sú prirodzene komunikatívnejšie a majú väčšiu chuť hovoriť a skúmať jazyk. Iné deti sú tichšie a potrebujú viac času na to, aby sa cítili pohodlne pri komunikácii. Zdravotný stav dieťaťa môže tiež hrať významnú úlohu vo vývoji reči. Časté infekcie ucha alebo iné zdravotné problémy môžu dočasne spomaliť vývoj reči.
Podľa logopedičky Mgr. Zuzany Oravkinovej, "lezenie a sedenie sú dôležité medzníky vo vývine dieťaťa, ktoré majú vplyv aj na vývin reči." Lezenie je prvý spôsob, akým sa dieťa samostatne pohybuje v priestore. Počas lezenia sa zapájajú obe hemisféry mozgu a posilňujú sa spojenia medzi nimi. Sedenie zase poskytuje dieťaťu stabilitu a voľné ruky na manipuláciu s predmetmi a skúmanie okolia. "V sede sa rozvíja jemná motorika rúk, ktorá je potrebná pre vývin reči," vysvetľuje Oravkinová. Je dôležité poznamenať, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a preskočenie fázy lezenia alebo sedenia automaticky neznamená, že bude mať problémy s rečou.
Odchýlky vo vývine reči a ich príčiny
Ak vaše dieťa do veku štyroch rokov neprejavuje schopnosti zodpovedajúce jeho veku, je vhodné konzultovať situáciu s logopédom alebo iným odborníkom.
Príčinou poruchy reči môže byť nedostatočná komunikácia zo strany rodičov, prípadne slabé rečové vzory rodičov či kamarátov. Oneskorený vývoj reči môže mať rôzne príčiny, od fyziologických cez psychologické až po environmentálne.
Možné príčiny oneskoreného vývinu reči
- Sluchové problémy: Sluch je kľúčový pre správny vývoj reči.
- Neurologické poruchy: Reč je komplexný proces, ktorý si vyžaduje správne fungovanie a koordináciu mnohých oblastí mozgu. Napríklad detská mozgová obrna, ktorá je spôsobená poškodením mozgu pred, počas alebo krátko po narodení, môže ovplyvniť svalový tonus a koordináciu potrebnú pre reč.
- Rázštepy pery a podnebia: Rázštepy pery a podnebia sú vrodené vývojové chyby, pri ktorých nedôjde k správnemu spojeniu tkanív v hornej pere alebo podnebí počas embryonálneho vývoja. Tieto štrukturálne anomálie môžu významne ovplyvniť schopnosť dieťaťa tvoriť určité hlásky, najmä tie, ktoré si vyžadujú vytvorenie tlaku v ústnej dutine (napr.
- Neurovývinové poruchy: Niektoré neurovývinové poruchy, ako sú poruchy autistického spektra (PAS), môžu mať významný vplyv na vývoj reči a komunikačné schopnosti dieťaťa. Deti s PAS často vykazujú oneskorený nástup reči, obmedzený rozsah komunikačných funkcií a ťažkosti s recipročnou sociálnou komunikáciou.
- Intelektové postihnutie: U detí s intelektovým postihnutím je vývoj reči často oneskorený a môže byť limitovaný v závislosti od stupňa postihnutia. Kognitívne schopnosti, ako je pozornosť, pamäť a symbolické myslenie, sú základom pre osvojovanie si jazyka. Deti s oneskoreným kognitívnym vývinom môžu mať ťažkosti s porozumením pojmom, s vytváraním asociácií medzi slovami a ich významom, ako aj s pamätaním si nových slov.
- Selektívny mutizmus: Selektívny mutizmus je úzkostná porucha, pri ktorej je dieťa schopné hovoriť v určitých situáciách (napr. doma s rodinou), ale odmieta hovoriť v iných (napr. v škole alebo s cudzími ľuďmi). Deti so selektívnym mutizmom majú často normálny vývoj reči a jazyka, ale ich strach im bráni v komunikácii.
- Trauma a stres: Traumatické zážitky alebo dlhodobý stres môžu mať negatívny vplyv na celkový vývoj dieťaťa vrátane vývoja reči. V niektorých prípadoch môže trauma viesť aj k regresii v rečovom vývoji, kedy dieťa prestane používať už nadobudnuté rečové schopnosti.
- Prostredie: Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má významný vplyv na jeho celkový vývoj vrátane vývoja reči. Deti sa učia jazyk prostredníctvom počúvania a interakcie s ľuďmi okolo nich. Ak nemajú dostatok príležitostí počuť reč a zapájať sa do komunikácie, ich vlastný rečový vývoj môže byť spomalený.
- Viacjazyčnosť: V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že deti vyrastajú vo viacjazyčnom prostredí. Deti vyrastajúce vo viacjazyčnom prostredí môžu mať spočiatku pomalší rozvoj reči v každom z jazykov v porovnaní s deťmi, ktoré sa učia len jeden jazyk. Je to preto, lebo ich mozog musí spracovať a uložiť informácie pre viaceré jazykové systémy. Viacjazyčné deti nakoniec dosahujú rovnakú úroveň v každom z jazykov ako deti hovoriace len jedným jazykom.
Typy porúch reči
- Dyslália: Najrozšírenejšia porucha reči, teda chybná výslovnosť hlások. Nie vždy však ide o poruchu pri artikulácii.
- Zajakávanie, brblanie: Sú poruchy, ktoré môžu vzniknúť po nejakom negatívnom zážitku, aj po veľmi silnom ľaku (keď sa dieťa veľmi zľakne). Problémy ako zajakávanie a brblanie sa môže vyskytovať iba v situáciách, keď sa dieťa, prípadne človek vo všeobecnosti, dostane do napätej a stresovej situácii.
- Vynechávanie a zamieňanie hlások: Nastáva, ak dieťa rozpráva veľmi rýchlo.
- Šušlanie a rozprávanie nosom: Sú poruchy zapríčinené napríklad problémom s chrupom, keď má dieťa zle vyvinuté zuby, a tým pádom nesprávne ukladá jazyk pri výslovnosti určitých slov.
- Dieťa nehovorí: Respektíve prestane hovoriť. Za touto poruchou môžeme hľadať určitú psychológiu. Ak dieťa rozpráva a z nejakého dôvodu z ničoho nič prestane hovoriť, príčina môže byť v konkrétnom zážitku, ktoré dieťa prežilo.
Vývinová jazyková porucha (VJP)
Vývinová jazyková porucha (VJP), tiež známa ako špecifická jazyková porucha, je stav, keď má dieťa ťažkosti s osvojovaním si jazyka napriek tomu, že má normálny sluch, intelekt a nevyskytujú sa u neho iné neurologické poruchy.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
VJP sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi v závislosti od veku dieťaťa a závažnosti poruchy. Presná príčina VJP nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. VJP sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny, čo naznačuje genetickú zložku.
Diagnostika VJP je komplexný proces, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých odborníkov - logopéda, psychológa, špeciálneho pedagóga a lekára. Terapia VJP je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu odborníkov a rodiny. Používajú sa rôzne metódy, ako sú jazykové hry, modelovanie správnej reči, opakovanie a precvičovanie. Hoci VJP je celoživotná porucha, s vhodnou terapiou a podporou môžu deti dosiahnuť významné zlepšenie svojich jazykových schopností a naučiť sa efektívne komunikovať.
Dysfázia
Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet.
Prvými signálmi narušeného vývinu reči sú zvyčajne oneskorenia v tvorbe slov, kde deti zaostávajú za svojimi rovesníkmi. Neskôr môžu mať ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr. Môžu sa prejaviť aj problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov, často komolí menej známe dlhšie slová.
Deti s vývinovou dysfáziou taktiež často nemajú jasnú laterálnu preferenciu, čo znamená, že rovnako používajú obe ruky a neuprednostňujú ani pravú, ani ľavú ruku. Okrem toho sa u týchto detí môžu objaviť deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie. Taktiež môžu ťažšie reagovať na pohybové hry a nerozumieť abstraktným pojmom, ako sú farby, geometrické tvary či dni v týždni. Intelekt sa rozvíja nerovnomerne, čo môže ovplyvniť celkový kognitívny vývin.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Ako podporiť vývin reči u dieťaťa
Ešte pred rozhovorením sa dieťaťa, viete z dlhodobého hľadiska ovplyvniť jeho vývoj aj pomocou vašej predvídavosti a komunikáciou s ním. Už od malička ste pre svoje dieťa vzorom, a rovnako aj vzorom v rozprávaní. Preto používajte správnu výslovnosť pri komunikácii s deťmi, rozprávajte čisto, bez zbytočných maznavých slov, detských pazvukov a obmedzujte aj používanie zdrobnenín. Keď už dieťa samo hovorí a trápi ho nejaká rečová chyba, snažte sa ju opraviť až odstrániť, a to priateľsky, materinskou formou.
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia, lebo presne vtedy sa začína. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Podľa toho v akom vývinovom štádiu reči sa dieťa nachádza, by sme mali prispôsobiť svoju reč voči dieťaťu.
Všeobecne však platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky, zapájajte ho do bežného chodu domácnosti, napr. pri varení, praní, aby s vami trávilo, čo najviac času aj keď to bude znamenať, že Vás to zdrží. Čas, ktorý investujete do dieťaťa najmä v ranom veku sa Vám mnohonásobne vráti.
Dôležité je tiež správne používanie technológii, ktoré sú dnes neodlúčiteľnou súčasťou našich životov. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa s dysfáziou
Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou je kľúčovým prvkom, ktorý mu môže pomôcť v tom, aby sa rozhovorilo. Tu sú niektoré osvedčené metódy a aktivity, ktoré môžete vyskúšať:
- Čítanie: Pravidelné čítanie kníh je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa. Vyberajte knihy s jasnými obrázkami a jednoduchými príbehmi. Počas čítania skúste dieťaťu klásť otázky a povzbudzujte ho, aby po vás opakovalo slová a vety.
- Rozprávanie počas bežných činností: Zapojte reč do každodenných aktivít. Opisujte, čo robíte, keď varíte, upratujete alebo nakupujete. Príklad: „Pozri, teraz krájame melón. Je červený a šťavnatý. Obsahuje veľa vody a príjemne v lete osvieži.“
- Prispôsobte hry a aktivity: Vyberajte také hry a aktivity, ktoré podporujú rečový vývin, ako sú:
- Rolové hry - hranie rolí, kde dieťa vystupuje ako rôzne postavy, môže byť zábavným spôsobom, ako rozvíjať reč. Povzbudzujte ho, aby rozprávalo ako daná postava a používalo rôzne slová a vety.
- Skladačky - podporujú rozvoj jemnej motoriky a rečových schopností cez opisovanie činností.
- Interaktívne hry.
Existuje taktiež množstvo aplikácií a počítačových hier navrhnutých na rozvoj reči a slovnej zásoby. Vyberajte tie, ktoré sú vhodné pre vek vášho dieťaťa a ktoré ponúkajú interaktívne a zábavné učenie.
- Hudba a piesne: Spievanie pesničiek a rýmov je taktiež účinným spôsobom, ako zlepšiť výslovnosť a pamäť. Rytmus a melódia pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a vety.
Ďalšie aktivity na podporu rečového vývinu
- Knižky v košíčku: Rozmiestnite košíky s knihami po celom byte. Dieťa si môže vždy nejakú vybrať, keď sa k nej napríklad dobatolí. Môžu byť v každej miestnosti - v kuchyni, kúpeľni, vedľa nočníka.
- Spievanie pesničiek a riekanky: Rytmus a opakovanie v pesničkách a riekankách pomáhajú deťom osvojiť si zvuky a slová. Zároveň podporujú pamäť a schopnosť sekvencovania (pochopenie postupnosti).
- Hry na pomenúvanie: Hrajte sa hry, pri ktorých dieťa pomenúva predmety, farby, tvary alebo časti tela. Môžete použiť reálne predmety, obrázky alebo bábky.
- Hádanky: Pridávajte do príbehov hádanky. Tie môžu dávať jažibaby alebo obry hlavným hrdinom, aby sa mohli dostať na vytúžené miesto alebo zachrániť krajinu hračiek.
- Konverzačné cvičenia: Vytvárajte príležitosti pre konverzáciu s dieťaťom. Pýtajte sa ho otvorené otázky, nechajte ho rozprávať o svojich zážitkoch a záujmoch.
- Dramatizácia jednoduchých rozprávok a príbehov: Najprv si vyberte rozprávku alebo príbeh, ktorý sa dieťaťu páči a je vhodný pre jeho vek. Môžete si vybrať napríklad Zámoček, kto v tebe býva, Janko a Marienka alebo Tri prasiatka. Keď už máte vybraný príbeh, je dôležité ho niekoľkokrát prečítať. Tak si ho lepšie dieťa zapamätá. Pri čítaní môžete používať rôzne hlasy pre jednotlivé postavy. To pomôže lepšie pochopiť, aké sú postavy a ako sa cítia.
- Kalendár s fotkami: Môžete ho vytvárať mesiac po mesiaci - nakreslite niekoľko obrázkov toho, čo plánujete v danom mesiaci (napríklad plávanie, návšteva, prechádzka do lesa, cesta vlakom). Následne môžete pridávať fotky z realizovaných aktivít a podobne.
- Nezanedbávajte pravidelný pohyb: Pravidelný pohyb má nesmierny význam pre celkový vývin dieťaťa, vrátane jeho rečových schopností. Keď sa dieťa pravidelne venuje fyzickej aktivite, dochádza k stimulácii rôznych oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za reč a jazyk.
Ako reagovať na nesprávnu výslovnosť
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo čaj napr. ,,mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne napr., dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti, lebo aktuálne nie je v jeho schopnostiach vysloviť slovo správne.
Aj keď deti vedia danú hlásku vysloviť, kým ju začnú používať v spontánnej reči musia si ju najprv nacvičiť v slabikách, v izolovaných slovách vo všetkých pozíciach, postupne ju zafixovať vo vetách, pri opise obrázku a potom postupne zautomatizovať do bežnej reči postupným predlžovaním času, kedy je dieťa schopné sa sústrediť na správne používanie. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning. Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže, v tzv. zóne najbližšieho vývinu. Rovnakým spôsobom, ako pri nesprávnom vyslovovaní slov, sa riadime aj pri oprave nesprávnej gramatiky. Opravovať dieťa pri nesprávnej výslovnosti a gramatike je nesprávne, pri neplynulostiach (ako zajakávanie) je to priam zakázané.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak rodičia spozorovali akýkoľvek problém vo vývine reči dieťaťa, je potrebné hneď vyhľadať odbornú pomoc a nečakať. Podľa logopédov je vhodné absolvovať prvú preventívnu prehliadku v treťom roku života dieťaťa. Nedokladajte návštevu logopéda, a už vôbec nie, ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku. Nezatvárajte oči pred akýmkoľvek rečovým problémom vášho dieťaťa.
Logopéda treba navštíviť čo najskôr, ak tvorí dieťa hlásku chybne, teda na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom napr. hlásku R v hrdle, sykavky medzi zubami, aby si tento zlozvyk nefixovalo. Čím dlhšie dieťa takúto výslovnosť používa, tým náročnejšie je ju odnaučiť. Ak dieťaťu v 4 rokoch chýba v reči viacero hlások vývinovo náročnejších ako je R, L, ostré (CSZ) aj tupé sykavky (ČŠŽ) alebo dokonca v reči chýba aj niektorá vývinovo skoršia hláska ako je napr. najčastejšie K,G, T, D alebo V, F. Do piatich rokov by malo dieťa tvoriť a používať správne všetky hlásky reči, ak tak nie je, je vhodné vyhľadať logopéda. Všeobecne rodičom odporúčam, ak výslovnosť po 4 roku nie je správna, aby začali hľadať logopéda, pretože čakacia doba na vyšetrenie je často dlhšia.
Prvým odborníkom, ktorého by ste mali kontaktovať, ak máte obavy o vývoj vášho dieťaťa, je jeho pediater. Na pravidelných prehliadkach by mal pediater hodnotiť aj rečový vývin dieťaťa a pýtať sa vás na vaše pozorovania a obavy. Ak však máte pochybnosti aj mimo týchto prehliadok, neváhajte sa na pediatra obrátiť. Logopéd je odborník na poruchy komunikácie, reči a jazyka. Logopéd vykoná komplexné vyšetrenie komunikačných schopností vášho dieťaťa. Posúdi jeho porozumenie reči, slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť a ďalšie aspekty jazyka. V niektorých prípadoch môže byť potrebné zapojiť do diagnostiky a intervencie aj ďalších odborníkov, ako sú psychológovia alebo neurológovia. Psychológ sa zameriava na kognitívny, emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. Neurológ zase skúma nervový systém a mozog dieťaťa. Spolupráca medzi rôznymi odborníkmi je kľúčová pre komplexné posúdenie a účinnú intervenciu pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Ak máte akékoľvek pochybnosti o rečovom vývine vášho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.
Terapeutické možnosti
Ak bolo u vášho dieťaťa diagnostikované oneskorenie alebo porucha rečového vývinu, existuje niekoľko terapeutických možností, ktoré môžu pomôcť.
Logopedická terapia
Logopedická terapia je základným pilierom intervencie pri oneskorenom alebo narušenom rečovom vývine. Terapia je zvyčajne dlhodobý proces, ktorý zahŕňa pravidelné sedenia s logopédom. Dôležitou súčasťou logopedickej terapie je aj spolupráca s rodičmi. Logopéd poskytuje rodičom rady a stratégie, ako podporovať rečový vývin dieťaťa aj v domácom prostredí. Efektivita logopedickej terapie závisí od viacerých faktorov, ako sú závažnosť poruchy, vek dieťaťa pri začatí terapie a intenzita a pravidelnosť terapie.
Alternatívne metódy komunikácie
V niektorých prípadoch, najmä pri závažnejších poruchách rečového vývinu, môže byť potrebné využiť alternatívne metódy komunikácie. Jednou z najčastejšie používaných alternatívnych metód je obrázkový komunikačný systém (PECS). Pri tejto metóde dieťa komunikuje pomocou obrázkov, ktoré reprezentujú rôzne predmety, činnosti alebo pocity. Ďalšou možnosťou je používanie gest a posunkov. Dieťa sa učí používať jednoduché gestá na vyjadrenie svojich potrieb a želaní, ako napríklad gesto pre "jesť" alebo "piť". V súčasnosti existujú aj rôzne technologické pomôcky, ktoré môžu uľahčiť komunikáciu deťom s poruchami reči. Je dôležité poznamenať, že alternatívne metódy komunikácie sa používajú ako doplnok, nie ako náhrada logopedickej terapie.
Tiky u detí
Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Tiky sprevádzajú nepríjemné pocity, ktoré dieťa nútia k ich prevedeniu (napr. pálenie v očiach pred žmurknutím, stuhnutie šije, ktoré ustúpi po zášklbe hlavou,…). Tiková porucha nemá vplyv na inteligenciu, avšak niektoré sprievodné javy tikov môžu negatívne ovplyvniť výkon žiaka v škole. Typ, intenzita a ťažkosť tikov sa môže v čase meniť. Tiky môžu byť jednoduché - sú krátke, trvajú asi 1 sekundu alebo komplexné - objavujú sa vo vlnách s krátkymi intervalmi medzi nimi. Tikové poruchy začínajú v detstve, najviac sa objavujú medzi 7 - 11 rokom života dieťaťa, sú častejšie u chlapcov.
Typy tikových porúch
- Prechodná tiková porucha: Objavujú sa tiky jednoduché, motorické, väčšinou v oblasti mimického svalstva, vzácne i hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne. Ochorenie netrvá dlhšie ako rok a je typické pre predškolský vek.
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: Vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace. Začína v detstve a prechádza do dospelosti.
- Tourettov syndróm: Mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7.
Príčiny tikov
Základná príčina tikov zostáva neznáma. Donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy. Predpokladá sa interakcia genetických faktorov, neurobiologického podkladu a vonkajších rizikových faktorov, ktoré sa podieľajú na vytvorení individuálneho klinického obrazu poruchy.
Prejavy tikov
Dieťa s tikovou poruchou počas dňa často opakuje ten istý pohyb alebo vydáva rovnaký zvuk, ktorý púta pozornosť okolia a zároveň narúša školské aktivity. Pre tikovú poruchu je typická nápadnosť motorických pohybov alebo zvukov, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. K tikovým poruchám sa pridáva aj problémové správanie, ktoré toto ochorenie sprevádza. Najčastejšie je to nepokoj, nesústredenie, neposednosť, nutkavé správanie a myšlienky, puntičkárstvo, uskutočňovanie rôznych rituálov, výbušnosť, agresivita, prípadne aj sebapoškodzovanie. Tieto príznaky však nemusia byť vždy prítomné. Dôležité je odlišovať tiky od iných motorických porúch, ktoré sa objavujú pri neurologických poruchách (epilepsia, svalové kŕče), ďalej od motorických stereotypií u mentálne retardovaných a tiež od nutkavých aktivít pri obsedantno-kompulzívnej poruche.