Zhoršujúce sa zdravie detí a alarmujúci nárast obezity u detí si vyžadujú okamžitú pozornosť a aktívne riešenia. Projekt "Škola plná zdravia" od spoločnosti Bonduelle je inovatívna iniciatíva, ktorá sa snaží prispieť k zlepšeniu kvality a zdravotných aspektov školského stravovania detí na Slovensku. Tento článok sa zameriava na dôležitosť správnej výživy v školskom prostredí, legislatívny rámec, organizáciu stravovania, zásady pre zostavovanie jedálnych lístkov a praktické odporúčania pre rodičov a školy.
Úvod: Prečo je školská výživa kľúčová?
Školské stravovanie zohráva zásadnú úlohu vo vývoji a zdraví detí. Kvalita a zloženie stravy v materských a základných školách sú mimoriadne dôležité, pretože pre mnohé deti predstavujú prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodina. Správne stravovanie v tomto veku má zásadný vplyv na zdravý rast, vývoj a celkovú pohodu detí.
Projekt "Škola plná zdravia": Iniciatíva pre lepšie stravovanie
Spoločnosť Bonduelle sa rozhodla realizovať projekt "Škola plná zdravia", ktorý má za cieľ prispieť k zlepšeniu kvality a zdravotných aspektov školského stravovania detí. Pre deti v škôlkach a školách na Slovensku boli pripravené recepty, ktoré plne zodpovedajú normám pre školské stravovanie, sú zdravé, biologicky veľmi hodnotné, pestré a majú deťom chutiť. Vedenie školy a jedálne sa do tohto projektu zapojilo v záujme zdravia detí.
Ako sa môžu rodičia zapojiť?
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v úspechu tohto projektu. Tu je niekoľko tipov, ako sa stať súčasťou úspešného tímu:
- Zaujímajte sa o to, čo vaše dieťa v škole jedlo. Podporujte ho vo výbere nových jedál a pýtajte sa na nové jedlá, zaujímajte sa, ako mu chutilo.
- Ubezpečte ho, že nemusí zjesť to, čo mu nechutí, ale podporte ho v tom, aby aj zeleninu, ktorá mu včera či dnes nechutila, skúsilo nabudúce v nejakom inom jedle.
- Keď vám dieťa bude rozprávať o jedle, počúvajte ho pozorne a reagujte pozitívne. Namiesto negatívnych reakcií skúste podporiť pozitívny vzťah svojho dieťaťa k akýmkoľvek zeleninám.
- Zaujímajte sa aj o to, ako sa k zdravým jedlám správajú jeho kamaráti/kamarátky. Ich prípadný negatívny vplyv môže byť veľmi silný, treba mu venovať pozornosť a pokúsiť sa ho prekryť svojim vlastným príkladom.
- Vypýtajte si recepty na jedlá, ktoré vášmu dieťaťu v školskej jedálni chutili a pripravte ich doma.
- Ak medzi rodičmi panuje v dôležitých otázkach výchovy (včítane výchovy ku zdraviu) zhoda, účinok výchovy je oveľa väčší.
Cieľom projektu je dosiahnuť rovnicu: dieťa + zdravý obed v škole = zdravšie dieťa a pozitívne návyky na celý život.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Význam správneho stravovania v materskej škole
Správne stravovanie v materskej škole má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa. Podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej, správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, pričom až 65 percent denného energetického príjmu im zabezpečuje škôlka.
Súčasný stav stravovania v materských školách
Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.
Zmeny v legislatíve a nové pravidlá
Od septembra prešla legislatíva zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravšie stravovanie. Podľa Mikuláša Prokopa z ministerstva školstva, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie. Aktuálne pravidlá vyžadujú, aby školy zostavovali jedálniček tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy.
Ovocie a zelenina: Denná dávka pre zdravie
Nové normy kladú dôraz na dennú konzumáciu ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička detí v materských školách. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu.
Výhody konzumácie ovocia
- Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
- Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
- Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
- Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
- Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.
Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole
- Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
- Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
- Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
- Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
- Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
- Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.
Legislatívny rámec školského stravovania
Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z. a vo Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Medzi ďalšie dôležité právne predpisy patrí aj Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a Vyhláška č. 533/2007 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1. januára 2006 platí na území Európskych spoločenstiev nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv. hygienického balíčka.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Dôležité právne predpisy
- Školský zákon č. 245/2008 Z. z.: Základný právny predpis, ktorý upravuje výchovu a vzdelávanie v školách a školských zariadeniach, vrátane stravovania.
- Vyhláška o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z.: Ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadení školského stravovania, určovanie počtov zamestnancov, kontrolu kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
- Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia: Upravuje povinnosti v oblasti ochrany zdravia, vrátane hygienických požiadaviek na stravovacie služby.
- Vyhláška č. 533/2007 Z. z. o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania: Stanovuje hygienické požiadavky na zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby, vrátane školských jedální.
- Potravinový kódex Slovenskej republiky: Obsahuje pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín: Záväzný právny akt Európskej únie, ktorý stanovuje všeobecné pravidlá pre hygienu potravín.
Organizácia stravovania v školských zariadeniach
Vyhláška č. 330/2009 Z. z. definuje ciele školského stravovania, ktoré zahŕňajú:
- Zdravú výživu detí a žiakov v čase ich pobytu v školách.
- Diétne stravovanie detí a žiakov.
- Stravovanie detí a žiakov zúčastňujúcich sa na výchovno-vzdelávacích aktivitách alebo športových aktivitách.
- Celospoločenské programy podpory zdravia.
Výroba jedál v školskej jedálni sa uskutočňuje podľa:
- Materiálno-spotrebných noriem pre školské stravovanie a receptúr.
- Odporúčaných výživových dávok podľa vekových kategórií stravníkov.
- Zásad na zostavovanie jedálnych lístkov.
- Hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe.
Pred výdajom stravy je potrebné zabezpečiť odber vzoriek z hotových jedál, uchovať ich a viesť o nich dokumentáciu podľa osobitného predpisu. Organizáciu v školskej jedálni upravuje prevádzkový poriadok.
V materských školách sa zabezpečuje stravovanie deťom počas ich pobytu v zariadení. Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. má dieťa v materskej škole právo na:
- Desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
- Desiatu alebo olovrant a obed, ak navštevuje materskú školu s poldennou výchovou a vzdelávaním.
- Hlavné jedlo a doplnkové jedlo okrem druhej večere, ak navštevuje materskú školu s týždennou alebo nepretržitou výchovou a vzdelávaním.
Zásady pre zostavovanie jedálnych lístkov
Jedálny lístok v školskej jedálni musí spĺňať určité zásady, aby bola zabezpečená pestrosť a vyváženosť stravy. Medzi tieto zásady patrí:
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
- Časová štruktúra jedálnych lístkov počas piatich stravovacích dní.
- Obsahová štruktúra pokrmov.
- Všeobecné zásady pre zaradenie rôznych druhov jedál (mäsové, múčne, zeleninové, strukovinové).
- Dodržiavanie výživových a epidemiologických rizík.
- Všeobecné požiadavky na manipuláciu s potravinami.
Jedálne lístky v školských zariadeniach sa zostavujú podľa prísnych zásad, ktoré zohľadňujú vekové kategórie detí a odporúčané výživové dávky.
- Pestrosť a vyváženosť: Jedálny lístok by mal obsahovať rôzne druhy potravín, aby bola zabezpečená vyvážená strava s dostatočným množstvom živín.
- Sezónnosť: Uprednostňujú sa sezónne potraviny, ktoré sú čerstvé a majú vysokú nutričnú hodnotu.
- Obmedzenie nezdravých potravín: Do jedálneho lístka sa zaraďujú obmedzene údeniny, nadmerne slané ryby a rybie výrobky, priemyselne vyrábané majonézy (pre deti mladšie ako 14 rokov) a vyprážané jedlá (pre deti v materských školách).
- Dostatok ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina sa podávajú denne, pričom sa uprednostňuje čerstvá zelenina s prídavkami cibule, pažítky, petržlenovej vňate, jogurtu a najmä citrónovej šťavy s pridaním olivového oleja bez tepelnej úpravy.
- Používanie kvalitných surovín: Pri príprave jedál sa používajú kvalitné suroviny, ako sú mäso jatočných zvierat, hydina a ryby.
- Striedanie technologických postupov: Pri výrobe jedál sa striedajú technologické postupy, najmä varenie, dusenie, zapekanie, a striedajú sa jedlá sýte a ľahko stráviteľné s rôznorodosťou chutí a podľa sezónnosti.
Príklady zaradenia potravín do jedálneho lístka
Nižšie je uvedený prehľad odporúčaných frekvencií zaradenia rôznych druhov jedál do jedálneho lístka:
- Mäsové jedlá: Dve hlavné mäsové jedlá počas piatich stravovacích dní pri jednozmennej prevádzke a štyri hlavné mäsové jedlá pri celodennom stravovaní.
- Jedlá so zníženou dávkou mäsa: Jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením pri jednozmennej prevádzke a dve až tri pri celodennom stravovaní. Ide o zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou (kociek), ovsených vločiek a zemiakov.
- Múčne a zeleninové jedlá: Dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok. Pri celodennom stravovaní dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové.
- Prívarky: S využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
- Múčne prílohy: Knedľa, halušky, cestoviny sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
- Zemiaky: Podávajú sa dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
- Ryby: Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
- Obilniny: Krúpky, ovsené vločky, pohánka, sója, proso, kukurica sa uprednostňujú pred ryžou a podávajú sa jedenkrát v týždni pri jednozmennej prevádzke.
- Strukoviny: Podávajú sa jeden až dvakrát pri jednozmennej a celodennej prevádzke v podobe polievok, prívarkov a šalátov.
- Múčniky: Pripravujú sa z ovocia, tvarohu a mlieka a podávajú sa najviac jeden až dvakrát v týždni pri jednozmennej a celodennej prevádzke k hlavnému jedlu.
Tabuľka frekvencie zaradenia potravín
| Potravina | Frekvencia zaradenia |
|---|---|
| Mäsové jedlá | 2-4x týždenne |
| Jedlá so zníženou dávkou mäsa | 1-3x týždenne |
| Múčne a zeleninové jedlá | 2-3x týždenne |
| Prívarky | 2x mesačne |
| Múčne prílohy | 1-4x týždenne |
| Zemiaky | 2-6x týždenne |
| Ryby | 1-2x týždenne |
| Obilniny | 1x týždenne |
| Strukoviny | 1-2x týždenne |
| Múčniky | 1-2x týždenne |
Z hľadiska výživového a epidemiologického rizika sa v zariadeniach školského stravovania nepoužívajú:
- Mleté a sekané mäsá vrátane mletých rýb z distribučnej siete.
- Nedostatočne tepelne spracované mäsá.
- Zabíjačková kaša, tlačenka.
- Surové mäsá typu biftek.
- Všetky výrobky s aspikom a rôsolom.
- Tepelne nespracované vajcia a tepelne nedostatočne spracované vajcia.
- Huby okrem húb získaných z distribučnej siete.
- Pečeňový syr, pečeňovky, čajovky, maslovky a podobne.
- Vnútornosti okrem bravčovej, teľacej, hydinovej pečene a sŕdc.
- Nadmerne slané ryby a rybie výrobky.
- Tepelne neošetrené mlieko a výrobky z tepelne neošetreného mlieka.
Hygienické požiadavky
Hygienické požiadavky v školských jedálňach sú veľmi prísne a zamerané na minimalizáciu rizika kontaminácie potravín a zabezpečenie bezpečnosti stravy. Potravinárske prevádzky, vrátane školských jedální, sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave. Dôkladne sa musia očistiť a podľa potreby dezinfikovať.
Čistota a dezinfekcia
Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave.
Pracovný odev a hygiena zamestnancov
Zamestnanci školských jedální musia dodržiavať prísne hygienické predpisy. Nový zamestnanec musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia. Medzi nutné požiadavky patrí nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny je nevyhnutné.
Priestorové a prevádzkové požiadavky
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 75/2023 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež upravuje priestorové usporiadanie a funkčné členenie zariadení pre deti a mládež. Zariadenie pre deti a mládež je zásobované pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja. Zariadenie sa vykuruje tak, aby sa zabezpečila optimálna teplota v miestnostiach. Výmena vzduchu sa zabezpečuje tak, aby bola dostatočná pre daný počet detí a žiakov.
Režim stravovania a pitný režim
Režim stravovania v zariadení pre deti a mládež sa organizuje tak, aby zodpovedal veku, zdravotnému stavu a fyzickej záťaži detí a žiakov. U dojčiat od štvrtého mesiaca veku sa zaraďujú do stravovania mäsovo-zeleninové príkrmy a od šiesteho mesiaca veku sa zaraďujú ovocné príkrmy.
Režim stravovania sa organizuje tak, aby sa zabezpečilo:
- Pre deti v zariadeniach do šesť rokov veku s celodennou starostlivosťou podávanie desiatej, obeda a olovrantu.
- Pre deti v zariadeniach do šesť rokov veku, ktoré dochádzajú len na dopoludňajšie hodiny, podávanie desiatej; ak sú prítomné v čase obeda, aj podávanie obeda.
- Pre žiakov ubytovaných v školskom internáte stravovanie, pričom raňajky obsahujú teplý nápoj, obed a večera sú teplé.
- Časový odstup medzi jednotlivými jedlami najviac tri hodiny.
- Pitný režim detí a žiakov počas celého pobytu v zariadení podávaním pitnej vody alebo výživovo hodnotných nápojov a pitie hygienicky vyhovujúcim spôsobom.
BOZP v školských jedálňach
V školskej jedálni, ktorá má právnu subjektivitu, zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sám riaditeľ školskej jedálne. Ak je školská jedáleň bez právnej subjektivity, zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zriaďovateľ. Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií.
Medzi povinnosti riaditeľa/vedúceho školskej jedálne patrí:
- Zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami školskej jedálne.
- Určovať bezpečné pracovné postupy.
Dovoz stravy do MŠ
Ak materská škola nemá vlastnú jedáleň a plánuje dovoz stravy, je potrebné dodržiavať určité podmienky. Ak sa strava pripravuje v školskej kuchyni, ktorá sa nachádza mimo objektu zariadenia pre deti a mládež, dováža sa vo vozidle, ktoré je vyčlenené na tento účel, v prepravných termonádobách a termoportoch. Ak zariadenie pre deti a mládež nemá v objekte zriadenú výdajnú kuchynku a žiaci sa počas školského roka stravovali v jedálni iného školského stravovacieho zariadenia, je potrebné zabezpečiť dovoz stravy v jednorazových nevratných obaloch.
Stravovanie detí s intoleranciou
Ak má dieťa v MŠ intoleranciu a nosí si svoju stravu, je potrebné postupovať podľa určitých pravidiel:
- Deťom predškolského veku a žiakom je možné individuálne donášať stravu do zariadenia školského stravovania vtedy, ak zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka predloží doklad lekára-pediatra alebo špecialistu s uvedením diagnózy, ktorá si vyžaduje osobitné stravovanie, a školská jedáleň nezabezpečuje požadovaný druh diéty, umožní sa dieťaťu alebo žiakovi osobitný spôsob stravovania formou individuálnej donášky stravy.
- Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka písomne, podaním zápisného lístka stravníka na osobitné stravovanie požiada o zabezpečenie diétneho stravovania formou individuálnej donášky diétnych pokrmov do zariadenia školského stravovania. K zápisnému lístku doloží písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav dieťaťa/žiaka vyžaduje osobitné stravovanie s určením diéty podľa stanovenej diagnózy.
Zdravotný preukaz pre zamestnancov
Podľa vyhlášky č. 585/2008 Z. z. Zdravotnú spôsobilosť preukazuje osoba potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktoré jej na základe lekárskej prehliadky vydá lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti (zdravotný preukaz) platí bez časového obmedzenia.
Sklady v školskej jedálni
Podľa vyhlášky č. 533/2007 Z. z. musia byť sklady potravín v školských jedálňach priestorovo vyhovujúce, suché, vetrateľné a chránené pred škodcami.
Materiálno-spotrebné normy a receptúry
V každej školskej jedálni sa strava pripravuje podľa presne stanovených postupov. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydalo Materiálno-spotrebné normy a receptúry pre diétny stravovací systém v školskom stravovaní v roku 2008, ktoré sú aplikovateľné pre deti, ktorých zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie.
Zloženie stravy v materskej škole
Strava v materskej škole by mala byť pestrá a vyvážená, obsahovať všetky potrebné živiny pre správny rast a vývoj dieťaťa.
Sacharidy, vláknina a tuky
Sacharidy sú dôležitým zdrojom energie. Mimoriadne dôležitá je vláknina, ktorá v správnej miere pôsobí ako prevencia pred mnohými ochoreniami a je tiež zdrojom energie. U malých detí od 3 do 6 rokov je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať 14 g/deň. Pri zvýšenom príjme môže vláknina u malých detí pôsobiť ako antinutrient, čo znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok.
Dôležité je spojiť sacharidy a vlákninu s kvalitnými nerafinovanými tukmi, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.
Bielkoviny
Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín. Pri päťdňovej prevádzke sa odporúča zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa.
Vhodné druhy mäsa pre deti sú teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso. Obsahujú cenné prvky vyváženej stravy a spĺňajú špeciálne potreby rastu.
Odporúčania pre zdravé stravovanie
- Pre dostatok bielkovín nie je dôvod zvyšovať príjem mäsa, pri päťdňovej prevádzke zaraďovať mäso maximálne trikrát do týždňa. Kvalitné bielkoviny sa dajú čerpať aj z mliečnych produktov, rýb a vajíčok, rastlinné bielkoviny zo zeleniny a strukovín.
- Dôležité sú pre deti polievky - strukovinové, hŕstkové, krémové zeleninové, mäsové vývary, do ktorých pridávame krúpy, pohánku, vajíčka a najlepšie bez múkovej zápražky.
- Teľacie, králičie, jahňacie, kuracie a morčacie mäso je jednoznačne vhodné práve pre deti. Obsahuje cenné prvky vyváženej stravy a spĺňa špeciálne potreby rastu.
- Základ úspechu je minimalizovať využitie umelo konzervovaných a stabilizovaných potravín a používať jednodruhové koreniny a zelené bylinky.
- Pokrmy pripravované vyprážaním, údené mäsá, mäkké mäsové výrobky s nízkym obsahom mäsa, údenárske výrobky s vysokým obsahom tukov a soli (slanina) nie sú vhodné pre deti.
Dôležitosť ovocia a zeleniny
Kto sa zaujíma o zásady zdravého stravovania detí, vie, že všetci odborníci na výživu sa zhodujú na štyroch až piatich porciách ovocia a zeleniny denne. Odporúčajú ich aj pediatri pri prechode na tuhú stravu a zavádzaní prvých príkrmov. A odporúča ich aj Svetová zdravotnícka organizácia, podľa ktorej je ideálne denne skonzumovať spolu cca 400 g ovocia a zeleniny.
Ďalšou zásadnou podmienkou je denná konzumácia sezónneho ovocia (nielen u detí). Podávajte dieťaťu celé, očistené ovocie, alebo nakrájané na kúsky (najlepšie jeden druh), každý deň a v primeranom množstve.
Významná je hlúbová zelenina kapusta, kvaka, okrúhlica, kel, karfiol, brokolica a listové šaláty. Z obilnín ovos, jačmenné krúpy, otruby, pšeno, proso a z múk pšenová, teffová, zo zemných mandlí, pohánková múka. Ovocie a zelenina 5-krát denne! Zdravý cukor je v ovocí.
Vláknina v strave detí
U malých detí od 3 rokov do 6 rokov v rámci jedného dňa je dôležité sledovať príjem vlákniny a neprekračovať príjem 14 g/deň. Konzumácie vlákniny plní v každom organizme dôležité funkcie. Je však známe, že vláknina pri zvýšenom príjme môže u malých detí, za určitých podmienok pôsobiť ako antinutrient - to znamená, že sa do tela nedostanú v potrebnom množstve látky ako vápnik, horčík, železo a zinok.
Vláknina, to nie sú len obilniny, ovocie, ale napríklad aj batáty, zemiaky a múky z hľúz, ktoré vyživujú a upravujú mikroflóru čreva. Dôležité je spojiť s týmito potravinami kvalitné nerafinované tuky, ako je olivový olej alebo iné panenské rastlinné oleje.
Vláknina v správnej miere, je tou najdôležitejšou prevenciou pred mnohými ochoreniami a tiež je aj zdrojom energie.
#