Zuzana Rehák Štefečeková je synonymom úspechu v slovenskom športe. Táto niekoľkonásobná olympijská medailistka v športovej streľbe si získala srdcia fanúšikov nielen svojimi športovými výkonmi, ale aj svojou ľudskosťou a otvorenosťou. V tomto článku sa pozrieme na jej životnú cestu, športové úspechy, materstvo a inšpiratívne názory na rôzne spoločenské témy.
Cesta k úspechu
Zuzana sa športovej streľbe začala venovať už ako dvanásťročná. Jej talent a tvrdá práca ju rýchlo posunuli medzi elitu. Už v pätnástich rokoch sa dokázala prebojovať medzi ženskú špičku na pretekoch Svetového pohára. V roku 2008 sa prvýkrát kvalifikovala na olympijské hry v Pekingu, kde získala striebornú medailu. Tento úspech zopakovala aj o štyri roky neskôr v Londýne.
Najväčšie športové úspechy Zuzany Rehák Štefečekovej:
- Olympijské hry:
- Zlatá medaila: Tokio 2020 (trap)
- Strieborná medaila: Peking 2008 (trap)
- Strieborná medaila: Londýn 2012 (trap)
- Majstrovstvá sveta:
- Zlatá medaila: Mníchov 2010 (trap)
- Zlatá medaila: Čchangwon 2018 (trap)
- Zlatá medaila: Čchangwon 2018 (mix trap s Erikom Vargom)
- Európske hry:
- Zlatá medaila: Baku 2015 (mix trap s Erikom Vargom)
- Ďalšie úspechy:
- Dvojnásobná majsterka Európy v trape
- Svetový rekord v trape (125 bodov v kvalifikácii na OH v Tokiu 2020)
Materstvo a šport: Ako sa to dá zvládnuť?
Zuzana je nielen úspešná športovkyňa, ale aj milujúca matka dvoch synov, Nathana a Noaha. Zladiť náročnú športovú prípravu so starostlivosťou o deti nie je jednoduché, ale Zuzana to zvláda s gráciou a odhodlaním.
"Ako sa Vám darí zlaďovať športovú prípravu so starostlivosťou o syna? Nathan od 1,5 roka navštevuje skvelé súkromné jasle a ja mám tak možnosť trénovať. Adaptáciu sme mali veľmi krátku, nakoľko je veľmi spoločenský. Veľmi sa mu tam páčilo, keďže tam mal množstvo nových hračiek, učiteliek a hlavne: dostatok jedla. Pri rovesníkoch stíhal zjesť aj tri porcie. Zo začiatku chodieval len na doobedie a poobede spával doma. Ja som si teda doobeda zbehla do posilňovne alebo na plaváreň. Kým Nathan poobede spal, ja som sa mohla venovať domácnosti. Potom sme väčšinou šli na ihrisko, nasledoval kúpeľ, večera a spať. To bol náš zimný režim. A ten letný? Nathan väčšinou chodil a aj chodí na strelnicu so mnou. Ako som spomínala, je veľmi spoločenský, prihovorí sa hocikomu a nemá ani problém s hocikým ostať. Fázu hanbenia sa má väčšinou tak 2-3 minúty, potom sa už cíti ako doma. Na strelnicu väčšinou chodievame na deviatu ráno, trénujem zhruba do dvanástej-jednej. Každá tréningová položka trvá cca 25 minút, na tréningu strieľam tri položky, čiže za ten čas máme aj dostatok času pre seba. Veľmi som vďačná za náš tím. Moja najlepšia kamarátka a zároveň kolegyňa Janka Špotáková ma tiež syna, ktorý je o rok a štvrť starší ako Nathan, čiže na strelnici sa nikdy s nimi nenudíme. Prvýkrát bol na strelnici, keď mal presne mesiac. Spával v kočíku, kúsok od strelišťa, s tlmičmi na ušiach. Dostal ich od môjho trénera. Boli mu naozaj obrovské. Smiali sme sa, že tam síce písali „detské“, ale asi nemysleli novorodenecké. Postupne do roka do nich dorástol. Samozrejme, bola aj fáza vzdoru, keď si ich dával dolu. Vtedy som nemohla ísť trénovať s ním sama, niekto ho väčšinou vzal bokom a nejako zabavil. Teraz je už s tlmičmi zžitý. Keď ich niekde v byte vidí ležať, vykrikuje: „moje, moje!“. Keďže nie je práve typ hanblivého tichého dieťaťa, ktoré by sedelo, kde ho posadíte, väčšinou počas tréningov je s niekým na strelnici, vozí sa na traktore alebo zabáva osádku inak. "
Dôležitú úlohu v Zuzaninom živote zohráva jej manžel Martin, ktorý je jej veľkou oporou a pomáha jej so starostlivosťou o deti. "Áno. Bez môjho manžela, Nathanovho skvelého tatina by to absolútne nešlo. Aj keď pomáhajú aj starí rodičia, ktorí sa snažia a sú vždy nablízku, tatino je TOP (smiech). Od začiatku, ako sa Nathan narodil, mi bol oporou, (aj keď v noci k nemu nevstával - doteraz sa z toho smejeme). Myslím si, že tak trochu nedostal na výber, pretože Nathana držal ako prvý, keďže ja som bola ešte na operačnej sále po cisárskom reze. Čiže chlapci si dali prvé rande bezo mňa. A nedá mi nespomenúť Nathanovu opatrovateľku Zuzku, ktorú nám do života poslal Pán Boh. Nathan ju veľmi ľúbi, ona jeho tiež samozrejme. Akceptuje naše rozhodnutia a z opatrovateľky sa mi stala blízka kamarátka."
Prečítajte si tiež: MUDr. Zuzana Vaničková - hodnotenia
Cestovanie s deťmi
Zuzana sa nevzdala cestovania ani po narodení detí. Nathan ju sprevádzal na mnohých pretekoch po celom svete už od útleho veku. "Toto máme rozdelené podľa destinácií. Prvý rok cestoval všade. Prvý výlet na Slovensku mal ako šesťtýždňový a zvládol ho úplne bravúrne. Asi v desiatich týždňoch sme cestovali na majstrovstvá Európy do Talianska. Šli sme v noci, čiže on 90% času cesty prespal, len my sme boli veľmi unavení. Počas pretekov bol s nami môj manžel Martin. On je tatino s veľkým T, kŕmil, prebaľoval, kúpal, nechty strihal, takže som nemala najmenšiu obavu ani pochybnosť, keď ostali sami. A Nathan ma ani natoľko nevyžadoval, že som s ním musela byť ja a len ja. Ako 6-mesačný cestoval s nami do Dubaja, o tri mesiace neskôr do Qataru. Všetko to síce boli ďaleké destinácie, ale predsa cca civilizované a bez obáv, keby sa mu niečo stalo."
S pribúdajúcim vekom detí sa však cestovanie stáva náročnejším a Zuzana si starostlivo zvažuje, kam ich so sebou vezme. "Počas manželovej materskej dovolenky sme veľmi veľa precestovali, ale hlavne po pretekoch v Európe. Napríklad na ME do Baku a MS do Moskvy som Nathana nebrala, nemala som odvahu. Vedela som, že to musíme zvládnuť inak: chlapci doma so starými rodičmi a ja na mieste činu. Či prvý odchod, alebo aj tento posledný na majstrovstvá sveta do Južnej Kórei - pocit je stále rovnako ťažký. Vravela som aj manželovi, že najťažšie nie je dostať sa do finále, ale odísť ráno z domu. Vždy večer pred odchodom by som syna najradšej ani nepustila. Vždy pred odchodom ho ešte pobozkám a vždy pri odchode z domu premáham plač. Nie zo strachu, pretože naozaj syn s manželom spolu fungujú ako hodinky, viem, že po tejto stránke to bude OK. Ale premáhajú ma pocity, že čo som za matku, ak odchádzam na týždeň preč.. Aj keď viem, že je to moja práca, ktorú musím a zároveň chcem robiť… Čiže pocity sú zmiešané každý jeden raz. Vždy je to iné, smútok príde skôr alebo neskôr, ale vždy sa mi cnie za mojimi chlapcami. Ale o to viac dokážem potom bojovať na strelnici priamo na mieste. Vravím si, že keď to oni musia zvládať doma sami, ja musím makať tam, kde som."
Strava a spánok
Zuzana si uvedomuje dôležitosť zdravej stravy a dostatočného spánku pre svoj výkon. Aj keď priznáva, že v strave má občas rezervy, snaží sa jesť vyvážene a dbať na to, aby jej telo dostalo potrebné živiny.
"Som človek, ktorý celý svoj život chudne. To znamená, že po celý svoj život bojujem s hmotnosťou. Od dvanástich rokov v podstate fungujem na strelnici. K tomu mám teda prispôsobené svoje celoživotné stravovanie. Stravovacie návyky typu jesť päťkrát denne u mňa rozhodne nehrozia. V strave sa mi to však nedarí. Som na tom katastrofálne. Snažíme sa s manželom jedávať správne. Nemávame pravidelne na raňajky klobásky, aj keď to sa nám takisto občas podarí. Kvôli synovi sa však snažíme jesť lepšie. Občas ale príde na rad aj rýchle občerstvenie. Ak by som mala jesť len zdravú stravu, museli by ma zavrieť v nejakom ústave. To znamená, že by som potrebovala mať režim, kde by bola plaváreň, posilňovňa a zdravé jedlo, ktoré by mi niekto pravidelne servíroval (smiech). Vyprážané jedlá máme len cez víkend u svokry. Stále tvrdím, že si nenechám zašpiniť a zasmradiť byt. Cez týždeň sa snažíme stravovať skôr bezmäsitou stravou. Jedávame občas aj ryby. Na raňajky si zvykneme dávať vločky alebo vajcia. Príde však aj taký deň, že si v sobotu ráno pečieme klobásky (smiech). Telo si to skrátka niekedy vyžiada. Osobne nepotrebujem jesť denne mäso. Aj som bola u výživovej poradkyne, ktorá mi odporučila jesť mäso dvakrát týždenne. Potom som si dala raňajky a aj som zabudla, že šunka je takisto mäso (smiech). Práve držím diétu, že šestnásť hodín nejem a osem hodín jem. Aj v spomínaných ôsmych hodinách existujú určité pravidlá, ale ani tie veľmi nedodržujem."
Čo sa týka spánku, Zuzana priznáva, že odkedy má deti, nie je to najdôležitejšia súčasť jej života. "Spánok podľa jej slov potrebuje a miluje, no priznáva, že odkedy má deti, nie je to najdôležitejšia súčasť jej života. „Mávam ho málo, popieram teda, že ho potrebujem. No milujem spať do desiatej, milujem spať poobede na gauči.” Počas športovej kariéry nikdy nebola nastavená tak, že by chodila spávať už o pol deviatej, lebo ju ráno čakala súťaž. „To, čo telu vyhovuje v bežnom dni, mu dávam aj počas súťaží. Môj šport je fyzický aj psychický, no je to tak vyvážené a v strede. Chápem však, že kajakári či gymnasti idú fyzicky na sto percent a spánok potrebujú viac,” hovorí úspešná strelkyňa."
Prečítajte si tiež: Materstvo a výzvy
Inšpiratívna osobnosť
Zuzana Rehák Štefečeková je nielen úspešná športovkyňa a matka, ale aj inšpiratívna osobnosť s jasnými názormi na rôzne spoločenské témy. Verejne sa hlási k viere a nebojí sa hovoriť o svojich hodnotách.
"V roku 2005 alebo 2006 som odovzdala život Bohu. Streľba je individuálny šport, my sme sami na tom stanovišti šiesti, ale v hlave je každý sám. Všetky témy, všetky rozhovory sú o tom, že sa snažíme počúvať otázky. Aj mne sa teraz v tomto rozhovore s vami mohlo stať, že by som začala hovoriť niečo úplne iné, keby som nepočúvala, čo hovoríte. Môžeme diskutovať aj nemusíme."
Zuzana je známa aj svojím pozitívnym postojom k utečencom a ľuďom v núdzi. "Utečenci sú rovnakí ľudia ako my, akurát že my máme šťastie, že nemusíme večer rozmýšľať o tom, kde a či sa zobudíme. Väčšina z nich neuteká s úmyslom, že sa budú mať v Nemecku lepšie. A že majú iPhone alebo podobné veci? Tí ľudia tam normálne žili a zarábali, a keď museli ujsť, je prirodzené, že si to vzali so sebou. My by sme spravili to isté."
Problémy s alergiou a astmou
Zuzana sa otvorene priznáva k svojim zdravotným problémom, ako sú atopický ekzém a astma. Napriek tomu sa nevzdáva a snaží sa s nimi bojovať.
"Od narodenia vás trápi atopický ekzém. Teraz si musím zaklopať, že to nie je také zlé. No len pred týždňom to bolo oveľa horšie. Mám to našťastie iba na rukách, ale nedávno som mala atopický ekzém aj na nohách. Našťastie to nebolo vidieť. Mám celkovo problém so suchou pokožkou. Mám antihistaminiká, tie beriem aj kvôli bronchiálnej astme. Mimo peľovej sezóny ich ale užívam najmä na ekzém. Pomáha mi to. A mám jednu geniálnu masť od mojej kožnej lekárky. Je miešaná, vôbec netuším, čo v nej je. Vyskúšala som všemožné kozmetiky a každá z nich funguje len na istý čas. Od dvanástich vás trápila alergia, ktorá potom neskôr vyústila až do astmy. Našťastie mám astmu podchytenú celkom dobre. U mňa nastal problém v roku 2005, kedy sme ešte nevedeli, že toto ochorenie mám. Bola som skrátka chorá a z toho kašľa som sa nevedela dostať. Dusivý kašeľ u mňa trval týždne a bol neuveriteľne nepríjemný. Podarilo sa nám skontaktovať na doktorku Katarínu Bergendiovú, ktorá pracuje aj s inými športovcami. Vtedy ma výborne podchytila a prestali aj moje záchvaty kašľa. Priznávam, že som nie som veľmi poctivá v užívaní liekov. Keď je zle, tak ich jem. Naopak, ak sa mi polepší, tak na lieky zabudnem. Medikamenty mám síce doma, ale inhalátory už nepoužívam takmer vôbec. Keď ma počas peľovej sezóny začnú svrbieť oči a mám plný nos, slzím a soplím. Vtedy viem, že musím okamžite nasadiť lieky."
Prečítajte si tiež: Vyvážený život s tromi deťmi (Z. Kanócz)
Budúcnosť
Zuzana Rehák Štefečeková má už zabezpečenú miestenku na olympijské hry v Paríži 2024. "Urobiť čo najlepšiu robotu a byť spokojná sama so sebou." Okrem športovej kariéry sa Zuzana zaujíma aj o fyzioterapiu a trénerstvo. Je držiteľkou dvoch vysokoškolských titulov a aktívne sa učí španielsky jazyk.
"Som šťastná, pretože mám skvelého manžela, dve zdravé deti a prácu, ktorá ma baví."
tags: #zuzana #rehak #stefecekova #dieta