Komunikácia je základným pilierom ľudskej existencie, umožňujúci nám vyjadrovať myšlienky, pocity a nadväzovať vzťahy s okolím. Vývin reči je komplexný proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období a pokračuje počas celého detstva. Správny rečový vývin je úzko spojený s rozvojom mentálnych procesov a motoriky rečových orgánov. Dyslália, ako jedna z najrozšírenejších porúch komunikačnej schopnosti, môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa správne artikulovať zvuky, čo má dopad na jeho sebavedomie, sociálne interakcie a školské výsledky. Našťastie existuje množstvo efektívnych cvičení a metód, ktoré môžu deťom s dysláliou pomôcť.
Vývin Reči u Detí: Od Zvukov k Súvislým Vetám
Vývin reči prebieha v niekoľkých fázach, pričom každá z nich je charakteristická pre určitý vek dieťaťa.
- Obdobie do jedného roku: Dieťa experimentuje so zvukmi, vytvára prvé hlásky a slabiky.
- Medzi prvým a druhým rokom: Dochádza k sémantizácii, keď dieťa tvorí dvojslovné vety a začína chápať význam slov.
- Druhý až tretí rok: Dieťa chápe pojmy, uvedomuje si samé seba a výrazne sa rozvíja jeho slovná zásoba. V tomto období je veľmi dôležité dávať dieťaťu podnety a stimulovať jeho reč.
- Medzi tretím a štvrtým rokom: Dieťa robí vo vývine reči výrazný kvalitatívny skok a začína sa rozprávať v súvislých vetách.
Každé dieťa má odlišnú rečovú danosť, ale reč úzko súvisí s motorikou, hrubou aj jemnou. Deti, ktoré sú aktívne, majú veľa podnetov a sú zvedavé, majú tendenciu rozvíjať reč rýchlejšie. Dôležitým faktorom je aj rečový vzor, ktorý dieťa dostáva od rodičov. Ak má poruchu reči rodič, často ju má aj jeho dieťa. Deti do troch rokov by mali vedieť správne vyslovovať hlásky n, m, p, h, t, k na začiatku, v strede aj na konci slova. Medzi tretím a štvrtým rokom by malo mať osvojenú správnu výslovnosť hlások f, v, g, b, j, d vo všetkých postaveniach v slove a medzi štvrtým až piatym rokom by malo správne vyslovovať aj všetky ostatné hlásky v slove.
Čo je Dyslália a Ako sa Prejavuje?
Dyslália je porucha reči, ktorá sa prejavuje nesprávnou výslovnosťou určitých hlások alebo zvukov. Deti s dysláliou môžu namiesto správneho zvuku vyslovovať iný, nesprávny, alebo dokonca vynechávať niektoré hlásky úplne. Napríklad, namiesto "r" môžu vyslovovať "l", alebo namiesto "š" môžu povedať "s". Počas rečového vývinu si dieťa vynecháva hlásky a slabiky alebo zamieňa niektoré hlásky za iné - ľahšie. Keď dieťa bez ohľadu na vek začne určitú hlásku tvoriť nesprávne, na nesprávnom artikulačnom mieste, zvukovo odlišnú od normy, napríklad r, alebo sykavky.
Táto porucha môže mať rôzne príčiny, od genetických faktorov až po rôzne vývojové oneskorenia alebo poškodenia sluchu. Dôležité je rozlišovať medzi nesprávnou výslovnosťou, ktorá je vývojovým, prechodným javom, a chybnou výslovnosťou, ktorá má výrazne patologický charakter.
Prečítajte si tiež: Pripravení zachraňovať životy: Kurz prvej pomoci
Kedy Vyhľadať Logopéda?
U niektorých detí s nesprávnou výslovnosťou nastáva medzi 5. až 7. rokom života autokorekcia, ale ak porucha pretrváva, mali by rodičia ísť s dieťaťom na logopedické vyšetrenie. Niektoré deti nevedia povedať aj päť-šesť hlások naraz, najčastejšie k, l,v,b, m, c, z, a napokon r. Táto porucha sa odstraňuje najťažšie. Keď rodičia zistia poruchu, alebo ich na ňu upozorní pedagóg v predškolskom zariadení, je dobré zájsť k logopédovi čo najskôr, už po 4. roku života. Reč súvisí s motorikou, s grafomotorikou, s písaním a čítaním. Ak má dieťa v poriadku sluch, chodí do školy a v diktáte napíše namiesto slova „smeje sa“ chybne „šmeje sa“, teda nepíše to, čo učiteľka diktuje, ale to, ako hovorí, je to problém. Preto je dobré, keď dieťa nastupuje do prvého ročníka základnej školy absolútne pripravené na správnu výslovnosť.
Zásady a Metódy Logopedickej Intervencie u Detí s Dysláliou
Odstraňovanie dyslálie je proces, ktorý sa skladá zo štyroch etáp - cvičenie motoriky a fonematickej diferenciácie, vyvodenie - teda odstránenie chyby výslovnosti hlásky, fixácia a automatizácia správnej výslovnosti. S nápravou dyslálie treba začať čo najskôr. Zafixované nesprávne návyky výslovnosti sa odstraňujú ťažšie a efektivita nácviku je nižšia. Správne zostavené cvičenia posilňujú vytváranie nových artikulačných návykov a zároveň vyhasínajú staré návyky. Keďže si pôvodná výslovnosť v mozgu dieťaťa vytvorila tzv. fonologickú reprezentáciu, vytvorenie novej fonologickej reprezentácie si vyžaduje opakované posilňovanie.
Všetky etapy procesu korekcie dyslálie sa riadia dôležitými zásadami a zákonitosťami. Seeman (1955) stanovil štyri zásady terapie dyslálie:
- Zásada krátkodobého cvičenia: Precvičovať výslovnosť krátko, ale čo najčastejšie (Seeman doporučoval cvičiť 2-3 minúty 20-30x denne).
- Zásada využitia sluchovej kontroly: Kladie dôraz na sluchové vnímanie novo vytváranej hlásky.
- Zásada používania pomocných hlások: Sú to také hlásky, ktoré vie dyslalik správne artikulovať. Odlišujú sa od nacvičenej hlásky zvukovo, ale sú fyziologicky blízke, artikulačne podobné (napr. pri vyvodzovaní hlásky R môže byť pomocnou hláskou hláska D). Využitie pomocných hlások je podstatou substitučnej metódy.
- Zásada minimálnej akcie: Cvičenie uskutočňovať bez prehnaného úsilia a napätia artikulačných orgánov. Seeman doporučuje nácvik šepotom.
Lechta (1990) pridáva nasledujúce zásady odstraňovania dyslálie:
- Odstraňovanie dyslálie musí byť založené na špeciálnych cvičeniach, ktoré vychádzajú z princípov kodifikovanej výslovnosti, taktiež anatomicko-fyziologických špecifík procesu výslovnosti a ich priebeh je určený pedagogicko-psychologickými zákonitosťami, ktoré platia pre túto špecifickú situáciu učenia.
- Zásada plánovania je dôležitá vtedy, ak sa jedná o chybnú výslovnosť niektorých hlások. Logopéd si musí koncipovať plán postupu, t. j. poradia, v akom bude nacvičovať jednotlivé hlásky.
- Pri cvičeniach sa snažíme v maximálnej miere aplikovať zásadu multisenzoriálneho prístupu založenú na súčasnom zapojovaní zraku (využívaní rôznych indikátorov, zrkadla), sluchu (Seemanova zásada používania sluchovej kontroly, kinestetickej kontroly a na zlepšeniu proprioceptívne-kinestetickej diferenciácii a celkovom uľahčení nácviku u dyslalikov s orálnou dyspraxiou, u sluchovo, mentálne a telesne postihnutých primeraným použitím mechanických pomôcok.
- Zásada aplikácie skupinových foriem práce je výhodná z psychologického (zvýšená motivácia), fyziologického (neskôr vzniká únava) i z ekonomického (účelnejšie využitie času) hľadiska.
Franke (1998) uvádza nasledujúce metódy fonologickej terapie:
Prečítajte si tiež: Odňatie diéty
- Metóda tzv. minimálnych párov/kontrastov: Ide o obľúbený prostriedok vo fonologickej terapii. Minimálny pár sú dve slová, ktoré sa od seba líšia len v jednej fonéme, a tým môžu upozorniť dieťa na jej nesprávnu produkciu. Cieľom tejto metódy je pomôcť dieťaťu pochopiť distinktívny význam foném v jednom páre slov.
- Cyklický fonologický tréning: Dôležitou súčasťou tejto metódy je častá sluchová percepcia cieľovej hlásky. Dieťaťu sa opakovane čítajú ako pri terapii, tak aj doma slová, ktoré obsahujú cieľovú hlásku. Táto metóda sa veľmi výstižne nazýva „auditívne bombardovanie“ a často sa realizuje zosilovačom, ktorý cez sluchátka sprostredkováva trochu zosilnené, pomaly a zreteľne terapeutom vyslovované slová.
- Metaphon: Tento lingvistický prístup, ktorého cieľom je zlepšiť metalingvistické schopnosti v zmysle uľahčenia fonologickej zmeny a zlepšeniu produkcie hlások, je dielom autoriek Janett Howellové a Elizabeth Deanovej z Queen Margareth University v Edinburghu a prvýkrát bol uverejnený v roku 1991. Metaphon sa skladá z dvoch úzko vzájomne prepojených fáz, ktoré sú ešte rozčlenené do rovín.
- Terapeutický model Caroline Bowenovej - PACT: Ide o skratku anglického originálu Parents and children together (rodičia spolu s deťmi), čo vyjadruje skutočnosť, že sa rodina aktívne zúčastní aplikácie uvedenej metódy v praxi. Jedná sa o dynamický terapeutický model, ktorý zdôrazňuje dôležitosť aktívneho kognitívneho zapojenia dieťaťa a rodiny pri uplatňovaní metalingvistických, fonologických a fonetických techník.
Cvičenia pre Deti s Dysláliou v Materskej Škole
V materskej škole je možné realizovať rôzne cvičenia, ktoré podporujú správny vývin reči a pomáhajú deťom s dysláliou. Dôležité je, aby boli tieto cvičenia hravé, zábavné a prispôsobené veku a schopnostiam dieťaťa.
Prípravné Cvičenia
Prípravné cvičenia tvoria predstupeň k nácviku správnej výslovnosti. Tieto cvičenia môžeme robiť individuálne ale aj skupinovo. Základom prevencie nesprávnej výslovnosti je v prvom rade správny rečový vzor a využitie celej rady hier, pesničiek, riekaniek, ktoré podporujú motiváciu k hovoreniu a k rozvoju detskej slovnej zásoby.
Dychové Cvičenia
Dychové cvičenia majú svoje miesto v prevencii takých nežiadúcich javov, ako je napr. arytmické dýchanie, hovorenie pri vdychu a kolízia medzi rytmom dýchania a hovorením. Cieľom dychových cvičení je prehĺbenie dýchania a zvládnutie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri hovorení, t.j. predĺženie fázy výdychu a presné riadenie výdychu. Výdychový prúd vzduchu je potrebný pri tvorení hlasitej reči.
Prvou úlohou pri dychových cvičeniach je naučiť dieťa, ako a kam sa má nadychovať. Dieťa sa posadí na stoličku a ľahko sa oprie o operadlo, nohy sú na zemi, kolená spolu. Dieťa si položí ruku na žalúdok, kde je miesto dychovej opory. Nadýchneme sa tak, aby sme cítili, že nás dych tisne do sedadla stoličky. Pozorne pri tom sledujeme, kam sa nadychujeme. Nadychujeme sa nosom a chvíľu po nádychu zostaneme v kľude, než voľne vydýchneme. Pri opakovanom cvičení ľahko bzučíme, „bzzz“/pri výdychu/. Tvorený zvuk musí znieť plynule, bez chvenia.
Dychové cvičenia sa najlepšie robia hravou formou.
Prečítajte si tiež: Ako napísať efektívnu žiadosť o pomoc pre dieťa
Cvičenia na Rozvíjanie Slovnej Zásoby
Učiteľka /rodič/ ukáže dieťaťu námetový obrázok a povie k nemu krátku vetu z dvoch - troch slov. Navrhne dieťaťu doplniť vetu ďalším slovom. Každé vyzvané dieťa predĺži vetu ešte o jedno slovo. Napríklad učiteľka /rodič/ hovorí: „Táňa sa hrá“. Vyzvané dieťa zopakuje vetu a doplní „na dvore“. „s loptou“. Učiteľka /rodič/ rozloží na stole do radu rôzne hračky.
Cvičenia na Rozvíjanie Hlasu
Cvičenia pozostávajú z toho, že do pomalého a pozvoľného výdychu sa postupne vkladá výslovnosť samohlások, a to najskôr jednotlivo a postupne striedavo. Od začiatku cvičení sa snažíme vyvodiť ľahký, z pokojného výdychu vychádzajúci hlasový začiatok. Dieťa sedí na stoličke. Na rukách drží bábiku. Učiteľka /rodič/ hovorí: „ Bábika plače, treba ju upokojiť“. Počúvaj, ako ja uspávam svoju bábiku /na hlásku „a“ ticho spieva známu uspávanku/. Deti sa postavia do dvoch radov oproti sebe. Jedna skupina detí ticho povie „a“, druhá hlasno odpovedá „a“. Hru možno využiť na cvičenie výšky a sily hlasu.
Artikulačné Cvičenia
Artikulačná obratnosť hovoridiel je dôležitým predpokladom pre správnu výslovnosť hlások. Keďže artikulačné orgány sú primárne orgány s inými funkciami ako je reč, teda orgánmi dýchania a prijímania potravy. Preto odporúčame v prípravných cvičeniach vychádzať z prvotných funkcií, ako sú sanie, žuvanie, prehltávanie, fúkanie, mľaskanie, pískanie, ako aj mimické pohyby. Dieťa musí najprv dokonale ovládať primárne pohybové schopnosti, aby sa mohlo správne naučiť vyslovovať jednotlivé hlásky. Doporučujeme, aby si učitelia /rodičia/ najprv vyskúšali sami na sebe jednotlivé cvičenia pred zrkadlom a potom s deťmi. Tieto artikulačné cvičenia odporúčame uskutočňovať so všetkými deťmi v predškolských zariadeniach.
- Nafukovanie líc.
- Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier.
- Vyslovovanie samohlások s výraznou artikuláciou pier - a,i,o,e,u.
- Spúšťanie a dvíhanie sánky. Cvičenia niekoľkokrát plynule a rytmicky opakovať.
- Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo.
- Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám.
Dieťa sedí tvárou k nám. Dieťaťu hovoríme: „Žil jazyk vo svojom domčeku. Prebudil sa a poobzeral sa. Vyzrel za vrátka /jazyk sa vysúva von z ústnej dutiny/, pozrel sa hore, či svieti slniečko /konček jazyka sa dvíha dohora/, potom pozrel dolu, či nie je na zemi mláka /konček jazyka sa spúšťa dolu/. Zapáčilo sa jazyku na ulici a zachcelo sa mu poprechádzať /konček jazyka sa „uhýba z cesty“ vpravo, vľavo, hore, dolu/. Unavil sa jazyk a rozhodol sa zajesť si. A začal piť mlieko ako mačička /príslušné pohyby jazykom/. Najedol sa, ale pery zababral mliekom. Očistil si pery, najprv hornú, potom dolnú /olizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka/. Potom si očistil zuby, horné i dolné /olizovanie zubov/. Keď všetko urobil, opäť sa šiel pohrať. Uvidel hojdačku a začal sa na nej hojdať /dvíhanie a spúšťanie lopatovito položeného jazyka k hornej i dolnej pere/ hore - dole, hore - dole, stále vyššie a vyššie /postupne dvíhať vysunutý jazyk k nosu a spúšťať k brade/. Prestal sa hojdať a rozhodol sa zajazdiť si na koni /mlaskať končekom jazyka na tvrdom podnebí/. Ustal jazyk a odišiel do svojho domčeka späť.
Učiteľka /rodič/ ukazuje deťom obrázok, na ktorom je nakreslený slon, a hovorí: „ Deti, vidíte, aký má slon chobot? Kto z vás môže vysunúť pery ako chobot? /Deti vysúvajú pery pri zovretých čeľustiach./ A teraz naše sloníky budú „piť vodu“ svojimi chobotmi /pri vdychu „pijú vodu“/. Nabrali vodu a teraz sa polievajú.
Pomôcky pre Logopedickú Terapiu
- Logopedické zrkadlo: Pomáha dieťaťu pozorovať svoje artikulačné orgány počas cvičení.
- Maňušky: Zábavný nástroj, ktorý motivuje dieťa k aktívnej účasti na tréningu reči.
- Logopedické hry: Podporujú terapiu reči a robia učenie pre dieťa prirodzené a príjemné.
- Interaktívne príslušenstvo: Mikrofóny s funkciou nahrávania a prehrávania zvukov umožňujú deťom počúvať svoju vlastnú výslovnosť a opraviť chyby.
- Obrázkové príbehy a tematické tabule: Rozvíjajú naratívne schopnosti, obohacujú slovnú zásobu a učia deti logickému mysleniu.
- Pracovné karty: Poskytujú cennú podporu počas systematických cvičení s malým pacientom.
Tréning s Maňuškami pri Dyslálii: Zábavná a Efektívna Metóda
Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako podporiť rozvoj reči a komunikácie u detí s dysláliou, je tréning artikulácie. Tento proces zahŕňa rôzne cvičenia, ktoré pomáhajú dieťaťu správne vyslovovať jednotlivé hlásky. Často sa na tento tréning používajú rôzne pomôcky, ktoré dieťa motivujú a uľahčujú učenie. Maňušky sú jedným z najzábavnejších nástrojov, ktoré môžu pomôcť pri rozvoji komunikačných zručností. Je jedno, či sa jedná o maňušky zvieratká, maňušky postavičky alebo rôzne fantastické bytosti, každá z nich môže mať rôzne funkcie a úlohy.
Tréning s maňuškami pri dyslálii sa sústreďuje na zlepšenie výslovnosti prostredníctvom opakovania správnych zvukov v rôznych kontextoch. Jedným z veľmi efektívnych variantov je použitie maňušiek s jazykom. Tieto maňušky sú vybavené pohyblivým jazykom, ktorý sa môže používať na vizualizáciu správnej artikulácie a pohybu jazyka počas výslovnosti. Týmto spôsobom sa deti učia, ako správne umiestniť jazyk v ústach pri vyslovovaní určitého zvuku.
Výhody tréningu s maňuškami:
- Zábavný a interaktívny prístup: Maňušky pridávajú do tréningu hravosť a interaktivitu, ktorá dieťa motivuje.
- Podpora aktívnej účasti dieťaťa: Maňušky umožňujú dieťaťu byť viac zapojené do tréningu.
- Zníženie trémy a stresu: Pre mnohé deti môže byť rozprávanie pred cudzími ľuďmi stresujúce.
Dôležité zásady pri tréningu s maňuškami:
- Pravidelnosť je kľúčová: Aby sa dosiahli výsledky, je dôležité vykonávať cvičenia pravidelne.
- Zamerajte sa na konkrétne zvuky: Pracujte na jednom zvuku naraz (napr.
Prevencia Dyslálie
Pri prevencii dyslálii, ako aj pri každej inej poruche reči, sú najdôležitejší rodičia. V mnohých prípadoch práve rodičia nevenujú dostatočnú pozornosť správnej výslovnosti dieťaťa, dokonca niekedy dieťa ani neupozornia na nesprávnu alebo chybnú výslovnosť v domnienke, že sa to raz naučí, ale naopak začnú sami nesprávne vyslovovať, šušlať, brblať a pod. Myslia si pritom, že deti z toho sami vyrastú, pôjdu do materskej školy a v tomto prostredí sa naučia správnej výslovnosti, avšak mnohokrát je vtedy už neskoro.
Dieťa v tomto veku potrebuje vzor správnej výslovnosti, to znamená, že najdôležitejšie je, aby v rodinnom prostredí sa správne vyslovovalo a artikulovalo. Dieťa je možné v domácom prostredí naučiť správnej výslovnosti a to jednoduchými, ale účinnými cvikmi ako napr. Priama prístupnosť sa odporúča pri dieťati od 4 rokov, pri ktorom by sa výslovnosť mala naprávať buď samo alebo priamo za pomoci logopéda. Pri diagnostike je veľmi dôležité nezabúdať, že pre udržanie pozornosti dieťaťa je nutné všetky cviky realizovať hravou formou, zapojiť obrázky, zvukové efekty, hrou napodobniť zvuky zvierat ako napr. had robí sssss, a pod. Zároveň je dôležité, aby sa dieťa nepreťažilo napr. hláskami, ktoré ešte nevie vysloviť z dôvodu svojho veku, to znamená, že náročnosť cvičení je nutné prispôsobiť veku dieťaťa, pričom platí pravidlo, že začíname jednoduchšími cvičeniami a hláskami až potom nasledujú zložitejšie hlásky ako sykavky a najzložitejšie písmená ako napr.
Logopedickou prevenciou je možné docieliť nielen správnu výslovnosť materinského jazyka, ale aj zvýšiť deťom záujem o knihy a komunikačné zručnosti. Pre rozvoj komunikačných zručností deti sú pritom veľmi dôležité tzv. jazykové hry, pri ktorých má logopéd možnosť zistiť úroveň reči dieťaťa a to pomocou rôznych cvikov a aktivít zameraných práve na zistenie komunikačných zručností detí hravou formou. Aktivity, ktoré logopéd môže použiť sú napr.dychové cvičenia, ktoré sú veľmi dôležité pri správnej výslovnosti detí.
Dôležitosť Včasnej Intervencie
Na záver by sme chceli povedať, že štatistiky uvádzajú , že do l. ročníkov ZŠ ide okolo 40% detí s chybnou výslovnosťou. Tieto deti potom pri logopedickej terapii strácajú čas, ktorý by mali venovať výučbe v škole. Chybná výslovnosť sa premieta do písania, lebo nesprávny zvukový obraz pôsobí na nepresný grafický obraz. Je dôležité, aby deti v l. ročníkoch ovládali všetko, čo by mali vedieť pred nástupom do školy, je veľmi vhodné a prospešné s dieťaťom intenzívne cvičiť. Kresliť postavu človeka. postava má mať, čiže hlavu, oči, uši, nos, vlasy, krk, telo, ruky, nohy a na každej ruke päť prstov. Rozkladať slová na hlásky a spájať z hlások slovo. Toto cvičenie je určite jedným z najlepších, ktoré môžete s dieťaťom precvičovať. Pomôže mu aj neskôr v škole pri čítaní a písaní slov. Ale pozor treba dávať nielen na slabiky. Väčšinou sa v materskej škole učia deti rozkladať slová na slabiky a pomáhajú si tlieskaním dlaňami. Napríklad: slovo „mama“ (ako „ma - ma“). Všetko, čo budete s deťmi cielene robiť, im neskôr na základnej škole veľmi pomôže. Veľmi dôležité je naučiť dieťa správne držať ceruzku. Správne vyslovovať všetky hlásky.