Znásilnenie dieťaťa je mimoriadne závažný trestný čin, ktorý má hlboké a dlhodobé následky na život obete. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto problematika spojená s množstvom právnych aspektov, ktoré je potrebné dôkladne poznať a aplikovať. Tento článok sa zameriava na právne následky znásilnenia dieťaťa na Slovensku, s dôrazom na ochranu obetí a postihovanie páchateľov.
Realita nenahlásených prípadov znásilnenia na Slovensku
Podľa rozsiahlej reportáže Denníka Štandard, počet znásilnení na Slovensku je výrazne podhodnotený. Policajné štatistiky uvádzajú približne 90 až 100 prípadov ročne, odborníci však upozorňujú, že skutočné čísla sú oveľa vyššie, keďže nahlásených je len malé percento incidentov. Výskum Inštitútu pre výskum práce a rodiny ukazuje, že sexuálne násilie nahlási iba jedenásť percent žien, čo poukazuje na pretrvávajúcu nedôveru voči polícii, obavy z pomsty páchateľa a strach z hanby či bagatelizácie zo strany okolia. Až štyridsať percent obetí tvoria dievčatá mladšie ako devätnásť rokov a pri maloletých ide najčastejšie o zneužívanie zo strany blízkych osôb. Najmenej nahlasované sú prípady znásilnenia v manželstve alebo partnerskom vzťahu, kde k mlčaniu prispieva ekonomická závislosť, citová väzba či mylné spoločenské predstavy o „manželských povinnostiach“. Nízke čísla neznamenajú nižší výskyt násilia, ale vysokú mieru ticha a stigmy, ktorá bráni obetiam vyhľadať pomoc.
Osobitné postavenie osôb s mentálnym postihnutím ako obetí
Sexuálne útoky na osobách s mentálnym postihnutím predstavujú jednu z najzávažnejších, no zároveň najmenej viditeľných foriem násilia v spoločnosti. Zraniteľnosť týchto osôb ich často robí ľahkým terčom, pričom mnohé prípady zostávajú nenahlásené alebo sú ignorované. V zmysle § 2 ods. 1 písm. c) bod 3. zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o obetiach trestných činov“) spadajú takéto osoby do kategórie obzvlášť zraniteľných obetí, pričom tento zákon definuje osoby so zdravotným postihnutím ako osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a účinnému zapojeniu do spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými. Osoby s mentálnym postihnutím sú bezpochyby vystavené vyššiemu riziku sexuálneho útoku z viacerých dôvodov, či už je to závislosť na druhých, neschopnosť rozpoznať nebezpečenstvo, čo im bráni adekvátne reagovať alebo vyhľadať pomoc, sociálna izolácia, ktorá ich robí viac zraniteľných voči útokom, ľahšia manipulovateľnosť s nimi atď.
Trestnoprávny kontext sexuálneho zneužívania a znásilnenia
Trestný čin sexuálneho zneužívania je upravený v druhej hlave v druhom diele pod názvom trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Okrem tohto trestného činu sú jeho súčasťou aj trestné činy znásilnenia, sexuálneho násilia a súlože medzi príbuznými. Trestný čin sexuálneho zneužívania je upravený až v štyroch paragrafových ustanoveniach ̶ § 201, § 201a, § 201b a § 202 Trestného zákona. Na to, aby mohla byť naplnená objektívna stránka, musí dôjsť k súloži alebo k inému spôsobu sexuálneho zneužitia na osobe mladšej ako pätnásť rokov, a to bez známok násilia, hrozby bezprostredného násilia alebo nezneužitia bezbrannosti. Ak je obeťou osoba s mentálnym postihnutím a má viac ako pätnásť rokov, ale rozumovo je na úrovni napríklad päťročného dieťaťa, absentuje predmet útoku, ktorý je v tejto skutkovej podstate stanovený obligatórne. Z toho dôvodu nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, keďže sa vyžaduje skutočný vek osoby.
Za predpokladu, že by išlo o maloleté štrnásťročné dievča s mentálnym postihnutím a dobrovoľne súhlasila s vykonaním súlože s osobou opačného pohlavia staršou ako pätnásť rokov, je potrebné na správnu kvalifikáciu skutku zistiť, či chápala význam páchateľovho konania, resp. si uvedomovala protiprávnosť jeho závažného konania. Ak tomu tak nebolo, potom páchateľ zneužil stav jej bezbrannosti v dôsledku čoho takéto konanie nevykazuje prvok sexuálneho zneužívania, ale môžeme hovoriť o znásilnení. V stave bezbrannosti sa nachádzajú aj osoby, ktoré síce vnímajú danú situáciu, ale ich duševné a rozumové schopnosti nie sú na takej úrovni, aby si ju dokázali dostatočne vyhodnotiť (konanie páchateľa nevnímajú ako niečo, čo by im ubližovalo) a primerane, logicky a účinne na ňu reagovať.
Prečítajte si tiež: Znásilnenie a zabitie dieťaťa: právny pohľad
Znásilnenie a zneužitie bezbrannosti
Znásilnenie, ako si možno vyvodiť z názvu tohto trestného činu obsahuje v sebe znak násilia, okrem toho je súčasťou spôsobu konania aj hrozba bezprostredného násilia alebo zneužitie bezbrannosti. Na naplnenie objektívnej stránky sa teda vyžaduje donútenie ženy k súloži násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitie jej bezbrannosti na taký čin. Dôležité je pripomenúť, že pri zneužití bezbrannosti je nevyhnutné, aby sa žena do tohto stavu dostala sama alebo pod vplyvom okolností, ktoré páchateľ sám nevyvolal. Takou okolnosťou je aj duševná porucha, v dôsledku ktorej žena nechápe zmysel konania páchateľa a nie je tak schopná posúdiť potrebu odporu proti súloži, resp. iným sexuálnym praktikám (v prípade sexuálneho násilia).
Je potrebné rozlišovať medzi sexuálnym zneužívaním spáchanom vo forme súlože a znásilnením, kde následkom konania je tiež súlož. Ako sme už uviedli, pri sexuálnom zneužívaní ide o dobrovoľnú súlož, teda bez známok násilia, hrozby bezprostredného násilia alebo nezneužitia bezbrannosti. V rámci trestného činu znásilnenia sa zameriame na problematiku zneužitia bezbrannosti, pričom stále vychádzame z rámca, že predmetom útoku je maloleté štrnásťročné dievča s mentálnym postihnutím. Ak ide o taký stupeň mentálneho postihnutia, že v dôsledku tejto trvalej duševnej poruchy poškodená osoba nevníma konanie páchateľa tak, že by jej ubližoval, že by robil niečo, čo je v rozpore so záujmami spoločnosti, a preto sa mu ani neprieči, dokonca aj keď s páchateľom spolupracuje, nemožno to hodnotiť ako dobrovoľnú súlož. K násiliu síce nedošlo, ani k hrozbe bezprostredného násilia, ale bola zneužitá bezbrannosť, keď je preukázaný páchateľov úmysel vykonať súlož na maloletej poškodenej práve z dôvodu využitia jej mentálneho postihnutia. Preto neprichádza do úvahy trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, ale skutok má byť kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. f) Trestného zákona, keďže ide o dieťa a zároveň aj o chorú osobu.
Sexuálne násilie a jeho právne posúdenie
Tak ako znásilnenie i sexuálne násilie je sprevádzané násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo zneužitím bezbrannosti. Pri sexuálnom násilí však nie je následkom donútenie k súloži, ale donútenie k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám. Opäť treba zisťovať, či poškodená osoba je alebo nie je schopná prejaviť dostatočne jednoznačne svoju vôľu a dať svoj nesúhlas s konaním páchateľa zreteľne najavo, či vôbec chápe význam páchateľovho konania z dôvodu svojho mentálneho postihu. Ak pôjde o maloletú osobu (o čom má páchateľ vedomosť), ktorá je schopná napriek takémuto postihnutiu pochopiť konanie páchateľa a svoj prípadný nesúhlas s týmto konaním dať dostatočne zreteľne najavo, v tom prípade nepôjde z tohto hľadiska o stav bezbrannosti. Ak absentovalo aj násilie alebo hrozba bezprostredného násilia, bude potrebné takýto skutok kvalifikovať ako zločin sexuálneho zneužívania (spáchaného vo forme iného spôsobu sexuálneho zneužívania) podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.
Ak sa dokazovaním preukáže páchateľov úmysel vykonať konanie zodpovedajúce sexuálnemu násiliu na poškodenej práve z dôvodu využitia jej mentálneho postihnutia, v dôsledku ktorého nechápe význam páchateľovho konania, a zároveň bol trestný čin spáchaný v súvislosti s jej vekom, skutok potom treba kvalifikovať ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. Vylúčený nie je ani jednočinný súbeh trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia. Takto vo svojom rozhodnutí postupoval napríklad Krajský súd v Prešove, keď obžalovaného A. B. uznal za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona. V tomto prípade obžalovaný - opatrovateľ v ústavnom zariadení zneužil mentálne postihnutie poškodenej J. G., ktorá bola právoplatným rozsudkom okresného súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony, tak, že v spoločenskej miestnosti, kde boli v tom čase sami, vykonal s ňou orálny styk, análny styk a následne aj súlož. Na spáchanie týchto dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu obžalovaný zneužil bezbrannosť ženy, pretože skutok bol spáchaný na chránenej osobe - chorej osobe.
Bezbrannosť ako právny pojem
Pre komplexnosť si bližšie objasníme, čo treba rozumieť pod bezbrannosťou, pretože, ako sme už uviedli, Trestný zákon tento pojem nedefinuje. V rámci výkladových pojmov sa zmieňuje o stave bezbrannosti len v súvislosti s definovaním násilia v § 122 ods. 7 Trestného zákona: „Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.“ Stav bezbrannosti je v uvedenom ustanovení ponímaný len ako forma násilného konania za predpokladu, že páchateľ do stavu bezbrannosti uviedol obeť trestného činu ľsťou. Z uvedenej definície vyplýva, že ak páchateľ napríklad ženu opije alebo jej nebadane nasype do nápoja uspávací prášok, jeho konanie treba posúdiť tak, že konal násilím, pretože uviedol ženu do stavu bezbrannosti ľsťou. Ak je žena napríklad v stave opitosti v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu bez pričinenia páchateľa, pričom nevládze klásť odpor, keď na nej vykonáva súlož, tak zneužil stav jej bezbrannosti. Komentár k Trestnému zákonu uvádza, že o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa žena bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopná prejaviť svoju vôľu, prípadne nie je schopná klásť odpor voči páchateľovmu konaniu, napríklad z dôvodu bezvedomia, hlbokého spánku, nadmernej konzumácie alkoholu alebo omamných látok alebo ide o ženu trpiacu duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho konania.
Prečítajte si tiež: Štatistiky znásilnenia detí
Dôsledky násilia a možnosti pomoci
Čím dlhšie sú ženy vystavené rôznym stratégiám uplatňovania násilia, tým ťažšie pre ne bude oslobodiť sa od nich. Týrajúci muž získava v tejto situácii čoraz väčšiu prevahu. Pokusy o útek a odpor majú často za následok ešte tvrdšie použitie násilia. Život v takomto vzťahu je pre ženy veľmi vyčerpávajúci. Ich pocit vlastnej hodnoty a energia vynakladaná na obranu slabnú, v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu môžu ochorieť. Napriek týmto následkom nie sú ženy postihnuté násilím v žiadnom prípade len pasívne. Bránia sa vlastným spôsobom a rozvíjajú mnohoraké stratégie, aby chránili seba i deti. Prispôsobenie sa násilníckemu mužovi je jedna z možných stratégií, ako zabrániť najhoršiemu. Je veľmi ťažké a často nebezpečné oslobodiť sa zo vzťahu s násilníckym mužom. Pomoc zvonku je na jednej strane potrebná, na druhej strane však môže spôsobiť aj škody, ak nie je účinná, alebo nebola dohodnutá so ženou postihnutou násilím. Ženy sa často stretávajú s vyhlásením „Nemôžeme v tej veci nič urobiť“ a sú ponechané samy na seba. Dôsledkom je, že rezignujú a stiahnu sa do seba. Ženy často dostávajú radu, aby sa nenechali biť, aby sa bránili, alebo aby sa s násilníckym partnerom rozišli. Táto rada však nedoceňuje vážnosť situácie, v ktorej sa ženy postihnuté násilím nachádzajú.
Vplyv domáceho násilia na deti
50 až 70 % detí, ktorých matky sú týrané, je takisto postihnutých priamym fyzickým, psychickým alebo sexualizovaným násilím. Každé dieťa, i keď samo nie je priamo týrané, veľmi trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho matke. Tieto deti žijú v atmosfére násilia a strachu. Niektoré, najmä staršie deti, sa snažia matke pomôcť, a tak si môžu privodiť priame fyzické ohrozenie. Niektoré telefonujú na políciu. Aj deti, ktoré násilnícky otec priamo týra, ho navonok odmietajú len zriedkavo. Ich vzťah k otcovi je vzťahom obete k páchateľovi. Tento vzťah charakterizuje okrem iného lojalita k páchateľovi a pripútanie sa k nemu. To je veľmi mätúce nielen pre deti a ich matky, ale aj pre ich okolie. Všetky deti sa nesprávajú rovnako, ale násilie má v každom prípade negatívne dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie. Mnohé deti sa cítia odlišné od svojich vrstovníkov a sú uzavreté. Majú pocity viny, sú neisté, osamelé a úzkostlivé. Pociťujú zlosť, za ktorú sú často trestané dvojnásobne - v rodine aj mimo nej, ak sa ich „nápadné“ správanie stane rušivým pre okolie. Iné deti sa správajú naopak až mimoriadne „pokojne“ a prispôsobivo, preto ich dospelí často „prehliadajú“ a neposkytujú im potrebnú pozornosť. Mnohé matky ochraňujú svoje deti pred priamym násilím zo strany otca. Páchanie násilia na deťoch býva pre ne často posledným argumentom pre rozchod. Prinajmenšom rovnaký počet matiek však deti už ochrániť nedokáže. Ženy zanedbávajú svoje deti, pretože sú poznačené vlastnými zážitkami s násilím. Mnohé ženy prestanú týrať svoje deti alebo ich zanedbávať, keď samy nie sú ohrozované. Pretože týrané ženy ich vlastná situácia extrémne zaťažuje, je najlepšou intervenciou v záujme detí podpora matky.
Premlčacie doby a ich zmeny
Znížené premlčacie doby kritizovala opozícia aj viacerí odborníci venujúci sa obetiam násilia. Pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, by sa mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok odsúhlasila vláda. Zároveň navrhuje parlamentu schváliť úpravu v skrátenom legislatívnom konaní. „Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti. Pri týchto trestných činoch by sa tak mali uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov.
Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie. Vláda navrhuje účinnosť úpravy od 15. marca, čiže k rovnakému dátumu, ku ktorému má nadobudnúť účinnosť „veľká novela“ Trestného zákona schválená 8. februára. „Formálno-právne sa tak zamedzí tomu, aby nastalo premlčanie trestného stíhania v prípade plynúcich premlčacích dôb vymedzených trestných činov, respektíve zamedzí sa tak skráteniu premlčacej doby v prípade týchto trestných činov do budúcna,“ vysvetlil vládny kabinet. Skrátenie premlčacej doby, ktoré si koaliční poslanci pretlačili v parlamente začiatkom februára, kritizovali viaceré opozičné strany. „Je to výsmech všetkým obetiam, ktoré zažili sexuálne násilie," bila na poplach Martina Holečková z KDH.
Odškodnenie obetí násilných trestných činov
Zákon č. 274/2017 Z. z. upravuje odškodnenie obetí násilných trestných činov. Ak dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. c) až f) a h) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. v priebehu trestného konania, ak žiadne z rozhodnutí podľa bodov 1. až 3. nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť. Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby získala odškodnenie od páchateľa trestného činu. O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo. Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronickej služby alebo na tlačive, ktoré je možné si stiahnuť na odkaze pod týmto textom. Pri vypĺňaní formulára je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti, t. j. Žiadosť je možné doručiť ministerstvu už po začatí trestného stíhania podľa § 11 ods. 3 zákona o obetiach. Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach. Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia (§ 21 ods. 1). Vyplnené tlačivo na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi je potrebné podávať buď vlastnoručne podpísané v listinnej podobe prostredníctvom pošty na adresu ministerstva (adresa je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava) resp.
Prečítajte si tiež: Hrozivé dôsledky zneužívania detí
Domáce násilie a jeho právne aspekty
Domáce násilie má rôzne formy - fyzické, sexuálne, psychické a často aj ekonomické. Fyzické násilie je spravidla sprevádzané ťažkou psychickým nátlakom a verbálnou agresiou. Trestný zákon osobitne definuje násilie na blízkej a zverenej osobe v § 208 ako „týrania blízkej osoby a zverenej osoby“ a preto je vhodné využívať pri trestnom stíhaní páve tento paragraf Trestného zákona. Osobitnú ochranu Trestný zákon poskytuje chránenej osobe, čo je okrem blízkej osoby i každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou. Zámer prísnejšie trestať takéto činy v prostredí vzájomnej dôvery a previazanosti bol potom doplnený ustanovením § 127 ods. Správna kvalifikácia trestného činu je dôležitá, pretože z nej vyplýva kvalifikácia trestného činu ako prečinu alebo zločinu so všetkými dôsledkami pre trestné konanie až po uloženie trestu v odsudzujúcom rozsudku. Ustanovenie § 208 Trestného zákona bolo zmenené od 1.9.2002 a následne od 1.1.2016.
Aktuálne trendy v oblasti práva a ochrany detí
V kontexte ochrany detí je dôležité spomenúť aj aktuálne trendy a legislatívne iniciatívy. Napríklad, v USA sa objavujú výzvy na obmedzenie sociálnych sietí pre mladistvých, inšpirované austrálskym zákonom. Bipartizánsky návrh „Kids Off Social Media Act“ by zakazoval deťom do 13 rokov používať sociálne siete a obmedzil algoritmické cielenie obsahu pre užívateľov do 17 rokov. Podporovatelia upozorňujú na negatívny dopad sociálnych sietí na duševné zdravie detí a volajú po ochrane rodín, zatiaľ čo kritici varujú pred cenzúrou a presadzujú vzdelávanie a rodičovskú kontrolu namiesto úplného zákazu. Austrália už spustila zákaz používania sociálnych sietí pre deti a tínedžerov do 16 rokov, no prvý deň ukázal, že väčšina mladistvých ostala na platformách naďalej aktívna a technológie na overovanie veku fungovali len čiastočne.
Florida schválila nový zákon, ktorý umožňuje doživotný trest alebo trest smrti pre páchateľov sexuálneho obchodovania s deťmi mladšími ako 12 rokov. Zákon nadobudol účinnosť v stredu a robí z Floridy prvý štát USA, ktorý zaviedol trest smrti za tento typ trestného činu.
Nemecko plánuje klasifikovať drogy používané pri tzv. „date rape“ (zneužitie po omámení) ako zbrane.