Rozhodovanie o veciach týkajúcich sa maloletých detí je oblasť, kde judikatúra zohráva kľúčovú úlohu. Hoci rozhodnutia súdov nie sú všeobecne záväzné, poskytujú cenný pohľad na aplikáciu práva v konkrétnych prípadoch a napomáhajú právnej teórii aj praxi lepšie porozumieť danej problematike. Tento článok sa zameriava na zmenu rozhodnutia o maloletom dieťati, pričom analyzuje relevantnú judikatúru a zohľadňuje zmenu pomerov, ktorá môže viesť k prehodnoteniu pôvodného rozhodnutia.
Úvod do problematiky
Základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie. Ideálnym stavom je, keď dieťa vyrastá v starostlivosti oboch rodičov. Avšak, ak to nie je možné, súd musí rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, aby bol zabezpečený najlepší záujem dieťaťa.
Kritériá pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).
Rovnako tak súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. V prípade maloletých súrodencov je nežiaduce a nevhodné a vo väčšine prípadov aj v neprospech týchto maloletých detí, aby sa pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti rozdeľovali, aj keď praxou vžitá zásada zverovania maloletých detí - súrodencov do osobnej starostlivosti jednému rodičovi sa nemá uplatňovať automaticky.
Rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu.
Prečítajte si tiež: Práva otca na materskej
Právo styku rodiča s dieťaťom
Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva.
Zákon pritom uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. Hlavným účelom styku je, aby zo stal zachovaný vzťah otca s maloletým, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi.
Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny).
Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov a ich vlastnosti, rovnako na maloleté dieťa určité nároky za účelom zdarného fyzického, psychického, emocionálneho a intelektuálneho vývoja maloletého dieťaťa. Vo vzťahu k úprave styku si je potrebné uvedomiť, že zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Styk rodičov s dieťaťom je zo strany prvostupňového súdu spôsobom rešpektujúcim záujem maloletého s tým, že príprava na styk musí v predmetnej veci zohrať významnú rolu. Uvedený termín bez ďalšieho znamená tiež zodpovednosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol ho k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi.
Zmena rozhodnutia o výkone práv a povinností rodičov
Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (§ 24 ods. zákona o rodine), a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine) stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov. Povinnosť upraviť výkon rodičovských práv a povinností po rozvode aj v prípade obnovy spolužitia.
Prečítajte si tiež: Riešenia zmien správania u 6-mesačných bábätiek
Odmietanie maloletej a jej neodôvodnená nechuť stretávať sa s otcom tvrdená matkou, ale vyvrátená znaleckým dokazovaním, sama osebe nemôže byť dôvodom na zákaz styku. Konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o rovnocennom striedaní oboch rodičov na výchove a starostlivosti o maloleté deti v pomere 50/50 a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na psychologické štúdie dokazujúce, že uprednostňovanie role matky pred rolou otca nie je v záujme detí, pretože tieto obidve role sú nezastupiteľné.
Zmena pomerov ako kľúčový faktor
Podľa § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“. Zmenou pomerov sa tu zásadne rozumie podstatná zmena okolností rozhodných pre vydanie rozhodnutia, ktorého zmena sa navrhuje, ku ktorej možno dospieť porovnaním stavu existujúceho v čase vydania pôvodného rozhodnutia a stavu v čase po jeho vydaní. Konkrétne pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti je rozhodujúcim zistenie lepších a pre dieťa prospešnejších (teda nie iba rovnocenných) podmienok výkonu práva na strane rodiča, ktorý skôr dieťa v osobnej starostlivosti nemal, pri výživnom potom zo súhrnu poznatkov o možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch výživou povinných rodičov dieťaťa a odôvodnených potrebách výživou oprávneného dieťaťa v čase pôvodného rozhodovania, v čase rozhodovania o zmene a i v časovom úseku medzi nimi a ich komplexného zhodnotenia treba vyvodiť záver, ktoré čiastkové zmeny zakladajú zmenu pomerov a či odôvodňujú aj zmenu skoršieho rozhodnutia a ak áno, od ktorého času, v akom smere a v akom rozsahu.
Príklady zmien pomerov
- Zlyhávanie rodiča v starostlivosti: Ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené, sa o neho nemôže alebo nevie riadne postarať. Príkladom môže byť situácia, keď matka nezvláda výchovu, dieťa bije (z čoho má modriny) a zakazuje mu rôzne činnosti.
- Želanie dieťaťa: Ak si to želá maloleté dieťa, pričom súd prihliada na jeho vek a vyspelosť.
- Zmena životnej situácie rodiča: Napríklad, ak sa rodič presťahuje do bližšej vzdialenosti k dieťaťu a môže mu tak poskytnúť stabilné prostredie.
- Negatívny vplyv na psychiku dieťaťa: Ak hádky v rodine majú zlý vplyv na psychiku dieťaťa.
- Neumožňovanie styku s druhým rodičom: Ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom.
Dôkazovanie zmeny pomerov
Vzhľadom na to, že v rámci súdneho konania sa bude rozhodovať predovšetkým o samotnom dieťati, pre súd, ako aj pre účastníkov konania, by mal byť prvoradý a najdôležitejší najlepší záujem dieťaťa. Kľúčové bude to, aby ste vedeli skutočnosti uvedené vo Vašej otázke preukázať v rámci súdneho konania (napr. predložiť prepis správ od syna, nafotiť jeho modriny a pod.).
Spätné priznanie výživného pri zmene rozhodnutia
Pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, môže súd rodičovi, ktorý už podľa neskoršieho rozhodnutia nebude mať dieťa v osobnej starostlivosti, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním tohto neskoršieho rozhodnutia.
Pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa v osobnej starostlivosti mať nebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním (a teda aj pred právoplatnosťou) rozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov, ku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Rodinné prídavky a zmena trvalého pobytu
Konanie o zmene rozhodnutia
Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má mal. dieťa svoje bydlisko.
Náležitosti návrhu
- Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia mal. dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.
- Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa, t.j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a z akých dôvodov. Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo mal. dieťaťa a zdôvodnite záujem mal. dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t.j. či sa domáhate zverenia mal. dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania mal. dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.
- Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť:
- Váš návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti mesačne platiť v prospech mal. dieťaťa k rukám rodiča, ktorému mal. dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna príp. navrhnúť aby sa výživné vôbec neurčilo ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre účely riadneho určenia výšky výživného doporučujeme v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na mal. dieťa.
- Váš návrh na úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom. Styk s mal. dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s mal. dieťaťom neupraví jedine pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.
Prílohy k návrhu
- Rodný list mal.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem mal. dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení mal.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o nasledovné:
- potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov pokiaľ ste v pracovnom pomere,
- daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
- potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na mal. dieťa, príp.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné:
- nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
- elektrina,
- plyn,
- koncesionárske poplatky,
- káblová TV,
- pevná linka, príp. internet,
- smetné a daň z nehnuteľnosti,
- poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky. Ide napríklad o nasledovné:
- mobil,
- životná poistka,
- pôžičky a pod.Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.
- Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na mal. dieťa. Ide napríklad o nasledovné:
- stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
- hračky,
- životné poistky, príp. sporenia,
- lieky a zdravotné pomôcky,
- cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
- krúžky a záujmy,
- mobil.Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.
Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Priebeh konania
Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov mal. dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal.
Rozhodnutie súdu
Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo súd sa vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s mal. dieťaťom. Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Doporučujeme na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.
Judikatúra k zmene rozhodnutia
- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. februára 2021, sp. zn. 3Cdo/91/2019: Toto uznesenie sa zaoberá otázkou spätnej úpravy vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý mal dieťa v osobnej starostlivosti právne, nie však aj fakticky. Dovolací súd uvádza, že pokiaľ šlo o právnu otázku dovolenosti spätnej úpravy - rozhodnutím súdu - vyživovacej povinnosti toho z rodičov maloletého dieťaťa, ktorý mal dieťa v rozhodnom období právne, nie však aj fakticky, v osobnej starostlivosti), s dovolateľmi bolo treba súhlasiť jednak v tom, že tu šlo o otázku dosiaľ dovolacím súdom neriešenú, tak i v tom, že práve spôsob riešenia tejto otázky odvolacím súdom bol dôvodom pristúpenia takéhoto súdu k vydaniu dovolateľom nekonvenujúceho rozsudku (v takejto časti i napadnutého dovolaním).
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 4. mája 2017 č. k. 13P/21/2013-2198: Tento rozsudok sa týka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, úpravy styku matky a otca s maloletými deťmi a výživného.