Nájsť ideálneho partnera je náročné a niekedy sa stáva, že muž, s ktorým zdieľame život, prejavuje správanie, ktoré pripomína skôr dieťa než rovnocenného partnera. Tento článok sa zameriava na identifikáciu príznakov detinského správania u mužov a ponúka rady, ako s takouto situáciou naložiť.
Infantilné maniere a ich vplyv na vzťah
Nie je nič zlé na tom, ak má muž záľuby, ktoré by sa dali označiť za "infantilné", ako napríklad modelovanie lietadielok alebo zbieranie komiksov. Problém nastáva, keď sa detinské maniere prejavujú v jeho každodennom správaní a narúšajú základnú štruktúru vzťahu.
Keď sa správa ako dieťa
Chodiť s mužom, ktorý sa správa ako dieťa, môže byť vyčerpávajúce. Žena sa pri ňom cíti skôr ako matka než partnerka. Ak sa muž správa viac ako mladší brat než partner, je ťažké vytvoriť rovnocenné partnerstvo.
Robí vám hanbu
Detinskí muži sa občas nevedia správať a dokážu vás strápniť v rôznych situáciách. Môžu nevhodne vtipkovať, správať sa na verejnosti neprimerane a nerešpektovať hranice iných. Takýto muž je ako odistený granát v kabelke - nikdy neviete, kedy vybuchne.
Natasha má skúsenosť s bývalým priateľom, ktorý si neustále špáral v nose. Rodičia ju kvôli tomu pozvali na vážny rozhovor. Keď ho požiadala, aby sa snažil svoje nehygienické nutkanie kontrolovať, odsekol jej, že vo vlastnom nose sa môže špárať koľko len chce, hoci aj na verejnosti. To je príklad nielen nechutného, ale aj nezdvorilého a nezrelého správania.
Prečítajte si tiež: Martinská nemocnica: Pôrod a starostlivosť
Prehnané emócie a zlozvyky
Muži, ktorí dokážu dať najavo city, sú cenní, ale existuje hranica. Ak vám muž každú noc narieka na ramene pre úplné nezmysly, prekračuje túto hranicu. Skutočný muž sa nebude posmievať, že máte pneumatiku na bruchu, ani vám nepokazí popoludnie sústavnými ponosami, že je hladný.
Medzi varovné signály patria aj obľúbené zlozvyky ako vytláčanie si vyrážok, prdenie v uzavretých priestoroch alebo rozprávanie o sebe v tretej osobe.
Skúsenosti zo života: Keď sa láska mení na frustráciu
Ahojte, volám sa Jana a s manželom sme spolu 4 roky a rok sme spolu chodili. Ešte nemáme žiadne deti. Čo sa týka vzťahu, no sama neviem, ako ho opísať. Sú dni, kedy je všetko ok a sú dni, kedy sa nemôžeme vystáť, lezieme si na nervy. Úprimne? Tých dní, kedy sa hádame, je viac ako tých dobrých.
Hádame sa pre úplne blbosti, nič vážne. Napríklad manžel sa dokáže uraziť pre akúkoľvek hlúposť, maličkosť ako malé dieťa alebo fakt nechápem. Napríklad včera sme boli v obchode pozrieť darčekový košík na narodeniny, ale chcela som si ho urobiť sama, tak sme boli pozrieť len košíky a nevedela som sa rozhodnúť, tak som skúsila volať mame, že čo si myslí ona, že ktorý by bol vhodný. Hneď bol oheň na streche, už sa tváril urazene, že prečo sa radím, čo je na tom? Nepríde mi to také, aby sa človek preto dokázal rozčúliť a uraziť.
Viac krát sa stalo, že sme sa pochytili v obchode a on jednoducho vybuchne bez ohľadu na to, kde sme, zvýši hlas a odíde, nechá ma v obchode samu. Naposledy sa to stalo v banke. Žijeme v UK a sťahujeme sa na Slovensko s tým, že potrebujeme adresu, kde nám bude chodiť pošta, tak mu hovorím, že si dáme poštu ku mojim rodičom, ktorý v UK ostávajú. Bez toho, aby mi povedal, tak si v banke zmenil adresu, ale dal tam adresu jeho kolegu s práce. Rozčúlilo ma to, toho chlapa vôbec nepoznám a nechcem, aby chodili výpisy a všetko s banky na jeho adresu. A ešte k tomu nechápem, prečo mi to nepovedal, asi dobre vedel, že s tým nebudem súhlasiť.
Prečítajte si tiež: Povinnosti pri rozvode počas MD
Tak som mu to vysvetlovala, otočil sa, odišiel a nechal ma stáť v banke samu. Robí to skoro furt. Vždy, keď sa mu niečo nepáči, pôjde len vonku a počká ma tam, zapáli si, ale aj tak nepozerá na to, kde sme a koľko ľudí sa na nás pozerá a nás počuje. Urazí sa a odíde. Proste robí to skoro furt pre úplne maličkosti a bežné veci, ktoré sa dejú v živote. Nezapáči sa mu niečo, hneď je urazený a ja potom neviem fungovať normálne a byť milá, ale samozrejme jeho to všetko do 10 minút prejde. A zlá som ja, neklapeme nám to, hádame sa, lebo sa hnevám.
Aj dnes pozeráme telku a začal ma šteklíkať, bozkávať, ľahol si ku mne, no proste sme sa šalili jak malé deti. A keď som mu asi 2x urobila s prstom po nose zo srandy, tak sa zodvihol a odišiel. Keď som sa pýtala, že akože čo sa deje, tak že ešte ja som urazená, či mne by to nevadilo, keby mi to robil. Ako nechápem. Ja viem, vyznie to blbo to šálenie sa a šteklanie a neviem čo… nemáme 15. Ja mám 25r, on 24r. Ja nechápem, ako s takým chlapom komunikovať, aby sa pre všetko neurazil, hádať sa každý 2 deň pre hlúposti. Urazí sa, zaspí v pohode do 5 minút večer a na druhý deň sa správa ako keby sa nič nestalo. Napíše mi s práce správu atď. a fungujeme ďalej a ja mám pocit, že v sebe potláčam všetko, čo ma trápi, až kým jedného dňa nevybuchnem. Ja viem, sú oveľa horšie prípady a aj horšie vzťahy, cítim sa ako pubertiačka, čo sem vypisuje hlúposti, no vážne to človeku polezie na nervy také správanie, to urážanie a hádanie v podstate pre nič. Je toho na mňa veľa, ani poriadne pohádať sa nedá, keďže bývame u našich, tak som ticho, nie som ten typ človeka, ktorý robí scény pred ľuďmi a určite nie pred rodinou.
Mix krát sme sa o tom rozprávali, vždy sľúbi, že sa zmení, že on sám nevie, prečo stále vybuchne a urazí sa, že sa to posnaží kontrolovať, ale všetko trvá pár dní a potom sme tam, kde sme boli. Čo by ste mi radili urobiť, ako sa správať, zachovať, aby sa to zmenilo? Napadlo ma už všeličo, aj to, že ho vystraším, že pôjdeme od seba na pár dní, aby si uvedomil, že aj ja mám len jedne nervy a že som schopná sa rozísť, ak sa nezmení…
Rady a riešenia
- Komunikácia: Otvorene sa s partnerom porozprávajte o svojich pocitoch a o tom, ako vás jeho správanie ovplyvňuje. Používajte "ja" výpovede, aby ste minimalizovali obviňovanie.
- Stanovenie hraníc: Jasne definujte, aké správanie už nebudete tolerovať. Dôsledne trvajte na dodržiavaní týchto hraníc.
- Profesionálna pomoc: Ak sa situácia nezlepšuje, zvážte partnerskú terapiu. Terapeut vám môže pomôcť lepšie porozumieť dynamike vášho vzťahu a nájsť efektívne spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov.
- Sebastarostlivosť: Nezabúdajte na seba a svoje potreby. Venujte sa aktivitám, ktoré vás napĺňajú a pomáhajú vám relaxovať.
- Ultimátum: Ak nič iné nezaberá, zvážte možnosť dočasného odlúčenia. Dajte partnerovi najavo, že jeho správanie má vážne dôsledky a že ste ochotná vzťah ukončiť, ak sa nezmení.
Keď sa rodina rozpadá: Vplyv rozvodu na deti
Rozvod je jednou z najväčších skúšok v živote človeka a má aspekty sociálne, etické, právne, emočné a psychologické. Počet rozvádzajúcich sa rodín je vysoký a má negatívny dopad na deti.
Fázy rozvratu manželstva:
- Manželský/rodinný nesúlad
- Manželský/rodinný rozvrat
- Rozvod
Deti v rôznych vývinových obdobiach reagujú na rozvod rodičov rôzne. Dospelí by si mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Deti potrebujú vzťah s oboma rodičmi a môžu prežívať pocity zúfalstva z neprítomnosti jedného z nich.
Prečítajte si tiež: Ako manžel osvojí dieťa?
Reakcie detí na rozvod podľa veku:
- Predškolský vek: Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel. Môže si myslieť, že to zavinilo ono.
- Školský vek: Deti chápu rozvod, ale ho neakceptujú. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov.
- Dospievanie: Dospievajúce deti sa obracajú k vlastnému životu a prejavujú malú toleranciu k problémom rodičov.
Adaptačné fázy detí na rozvod:
- Popretie
- Zlosť
- Vyrovnávanie sa s novou situáciou
Je dôležité, aby rodičia boli schopní preukázať svojmu dieťaťu citovú vyrovnanosť.
Ako hovoriť s deťmi o rozvode
O rozvode treba hovoriť vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a vhodným spôsobom. Ak sa rodičia za rozvod hanbia, budú sa zaň hanbiť aj deti. Rodičia by mali poradiť deťom, aby informovali svojich kamarátov o tom, čo sa stalo.
Je dôležité informovať učiteľa o rozvode, aby mohol dieťaťu lepšie pomôcť.
Psychologické mechanizmy a emócie detí po rozvode
Popretie je jedným z najjednoduchších psychologických mechanizmov, po ktorých môže človek siahnuť, ak sa chce uchrániť pred duševnou bolesťou.
Deti reagujú na odchod jedného rodiča smútkom alebo depresiou. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav, zatiaľ čo depresia je hlbšia a bolestnejšia reakcia.
Toxické vzťahy a detstvo
Vzťahy, detstvo a rodina majú vplyv na to, ako fungujeme v dospelosti. Zdravé vzťahy sú základom fungujúcej rodiny. Týranie v detstve má následky na agresívne správanie vo vzťahoch v dospelosti.
Správanie rodičov s negatívnym vplyvom na emocionálny vývin dieťaťa:
- Citové zneužívanie
- Fyzické zneužívanie
- Sexuálne zneužívanie
- Zanedbávanie
Príklady z praxe ukazujú, ako násilie v detstve ovplyvňuje partnerské vzťahy v dospelosti.
Túžba po dieťati a rozdielne názory partnerov
V každom manželstve príde čas aj na riešenie otázky detí. Ak sa s partnerom zhodnete na tom, že ich obaja chcete, je to veľká výhoda. Čo však v prípade, že váš partner po potomkoch vôbec netúži, alebo ich aspoň v najbližších rokoch mať nechce?
Ak váš manžel nechce o dieťatku ani počuť, skúste sa s ním porozprávať a prísť na tie dôvody, ktoré ho k takémuto postoju vedú. Snažte sa ho vypočuť a pochopiť ho, nič mu však nevyčítajte ani naňho netlačte, tým by ste celú situáciu mohli ešte zhoršiť. Najmä si treba urobiť jasno v tom, či deti nechce vôbec, alebo sa na to len momentálne necíti.
Ak sa muž ani žena nedokážu prispôsobiť a ich predstavy o budúcnosti v súvislosti s deťmi sa zásadne líšia, niekedy je jediným riešením hľadať šťastie inde.
Nechcené tehotenstvo
U nechceného tehotenstva sú ženine predstavy o kompletnej rodiny veľkým fiaskom. Ide o akúsi izoláciu, citový chlad raz k dieťaťu, raz k manželovi. Aj po narodení "takéhoto" dieťaťa pokračujú podobné nevítané stavy. Žena by si ale mala uvedomiť, čo znamená jej nový stav, zodpovednosť voči ešte nenarodenému dieťaťu a ešte väčšia po jeho narodení. Mužovi-otcovi vyplývajú zo zákona záväzky a v takom prípade je jedno, či dieťa chcel alebo nie.
Pripravenosť na dieťa
Mať vzťah automaticky neznamená, že ste na dieťa pripravení. Partnerstvo si vyžaduje prax, tvrdú prácu a najmä naučiť sa fungovať ako tím. Tieto varovné znaky vám napovedia, či je váš vzťah pripravený na takúto obrovskú zodpovednosť.
Znaky nepripravenosti na dieťa:
- Riešenie partnerských problémov vidíte v dieťati
- Neviete sa dohodnúť na obyčajných veciach bežného života
- Nemáte rovnaké hodnoty
- Na partnera sa nemôžete spoľahnúť
- Vo vašom vzťahu neexistuje opora
- Akonáhle dôjde ku sporu, prestávate komunikovať
- Fungujete ako samostatná jednotka, nie ste tím
- Nechápete emócie a prežívanie toho druhého
- Potrpíte si na rozdelenie povinností (a všetkého) pol na pol