Alergie u dojčiat sú čoraz častejším javom. Rodičia by mali byť ostražití a všímať si príznaky, ktoré môžu poukazovať na alergickú reakciu. Včasná diagnostika a správny manažment môžu výrazne zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o alergiách u dojčiat, ich príznakoch, diagnostike a možnostiach liečby.
Prečo sa Alergie Objavujú Až Neskôr?
Alergické reakcie sa obvykle neobjavia okamžite po narodení. Je to preto, že organizmus potrebuje určitý čas na to, aby sa s alergénom stretol a vytvoril si protilátky. Alergie sa preto zvyčajne začínajú prejavovať medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. V tomto období sú typické potravinové alergie a atopický ekzém. Súčasné údaje ukazujú, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá.
Vývojový organizmus dieťaťa, ktorý bol v tele matky chránený pred vonkajším svetom, je náhle vystavený novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia.
Príznaky Alergie u Dojčiat
Príznaky alergie u dojčiat môžu byť rôznorodé a postihujú rôzne orgánové systémy. V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Ďalšie sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave. V tom prípade ide o kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka.
Medzi najčastejšie príznaky alergie u dojčiat patria:
Prečítajte si tiež: Možné riešenia problému testovania nikotínu u detí
- Kožné príznaky: žihľavka, začervenanie kože, náhle zhoršenie ekzému, dermatitída, afty.
- Tráviace ťažkosti: vracanie, hnačka, bolestivosť bruška, opakované zápaly stredného ucha, bolesti brucha, kŕče, nadúvanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, stolica s prímesou krvi.
- Dýchacie problémy: kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie, nepriechodnosť nošteka, chronický kašeľ, laryngitídy či astmatický záchvat.
- Ďalšie príznaky: zmena správania, nepokoj, bolesti hlavy, poruchy spánku, chudokrvnosť či celkové neprospievanie.
Pri objavení sa týchto príznakov je dôležité spozornieť a vyhľadať lekársku pomoc.
Alergia na Materské Mlieko - Je to Možné?
V tlači sa objavili prípady detí, ktoré boli alergické na materské mlieko. Ako sa to môže stať? Materské mlieko je komplexná potravina s mnohými zložkami, pričom jeho zloženie sa mení aj podľa veku dieťaťa. Ovplyvňuje ho aj strava matky, užívanie liekov, vystavenie toxínom a chémii z vonkajšieho prostredia. Niekedy je, paradoxne, prospešnejšie, ak ho matka prestane dojčiť. Odporúčame to predovšetkým pri ekzémoch, pretože tak vieme lepšie manažovať jedálniček dieťaťa na mieru.
Materské mlieko je najvhodnejšia strava pre dojča. Predstavuje optimálny mix živín, vitamínov, imunologických obranných látok a, samozrejme, lásky. Na strane druhej, časť štúdií tento ochranný vplyv na rozvoj alergických ochorení nezaznamenala, najmä ak sa zameriavali na potravinové alergény. Sú však aj opačne zamerané štúdie sústredené na dlho dojčené deti nad 9 mesiacov. Takéto dojčenie bolo v niektorých štúdiách paradoxne spájané s nárastom alergií. U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt.
Diagnostika Alergie u Dojčiat
Diagnostika alergie u dojčiat je komplexný proces, ktorý si vyžaduje skúseného alergológa. V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas.
Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Prečítajte si tiež: Pohlavie dieťaťa počas tehotenstva
Diagnóza alergie by mala byť postavená na:
- Fyzikálnom vyšetrení: dieťa musí vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho.
- Anamnéze: zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu.
- Potravinových denníkoch: ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť.
- Kožných testoch: realizujeme ich vtedy, ak nám to stav dieťaťa dovolí, čiže v akomkoľvek veku, či je to trojmesačné dojča alebo už veľké dvojročné batoľa. Pred vyšetrením je nutné u dieťaťa vynechať z liečby antihistaminiká. Okrem prick testov občas pristupujeme aj k náplasťovým testom, kde sa alergény, napríklad potraviny, aplikujú špeciálnymi testami na chrbátik dieťaťa.
- Eliminačných testoch: pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie.
- Expozičných testoch: čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy, nám vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy.
Typy Alergologických Testov
Existuje niekoľko typov alergologických testov, ktoré sa používajú na diagnostiku alergií u dojčiat:
- Kožné testy (Prick testy): Ide o najrozšírenejšiu metódu jednoduchého a bezpečného vyšetrenia, či telo alergicky reaguje na skúšanú látku. Ak je vyšetrovaný alergický na skúšanú látku, vytvorí sa v priebehu asi 20 minút v mieste vpichu svrbiaca začervenalá vyvýšenina - pupenec, ktorej priemer sa meria a porovná sa s „negatívnou kontrolou“. Tá sa robí rovnakým spôsobom, ale použije sa len roztok bez alergénu. Veľkosť tohto pupienka je približne úmerná úrovni alergie na určitý alergén.
- Intradermálny test: Alergény sú v kvapkovej forme nanášané na vnútornú stranu predlaktia. Na tomto mieste sa do vrchnej kože vpichne jemnou ihlou alergén. Výsledok je možné odčítať do 60 minút alergickým červeným, svrbiacim pupencom vzniknutým na koži, kde bol vpichnutý alergén.
- Krvný test (RAST test): Meria hladinu protilátok IgE, ktoré sú produkované keď sa krv zmieša s alergénmi v laboratóriu. V prípade prítomnosti alergie na danú látku, hladina IgE by sa mala v krvnej vzorke zvýšiť. Krvné testy sa používajú, ak je problém na koži ako napr. ekzém, alebo ak je nevyhnutné užívať antihistaminiká, či antidepresíva.
- Expozičný test: Pri tomto teste sa prehltne malé množstvo podozrivého alergénu (napr. mlieko, antibiotiká). Ak sa nevyskytne žiadna reakcia, postupne sa množstvo zväčšuje.
- Test ALEX (Allergy Explorer): Rýchla multiplexová diagnostika alergií, atopií a rozlíšenie primárnej senzibilizácie od skrížených reakcií. Multiplexové stanovenie špecifického IgE ALEX (Allergy Explorer) umožňuje stanoviť súčasne v rámci jedného vyšetrenia špecifické IgE protilátky proti cca 300 rekombinantným a natívnym molekulovým komponentom alergénov (M) alebo ich extraktu (E).
- Špecifické testy na alergie Imutest: Testy rady Imutest sú veľmi presné. Sú rýchle, jednoduché, bezpečné a poskytujú klinicky overené výsledky, na ktoré sa môžete spoľahnúť. Ponúkajú pohodlný a spoľahlivý spôsob ako zistiť, na ktoré z najčastejších alergénov ste citlivý a to do 30 minút a v pohodlí Vášho domova.
Liečba Alergie u Dojčiat
Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.
Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
Prečítajte si tiež: Čakáte chlapčeka alebo dievčatko?
Alergia na Bielkovinu Kravského Mlieka (ABKM)
Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dojča stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu tráviaci trakt ešte nie je pripravený, alebo ak ide o vrodenú podmienenosť na alergén, dieťa sa stáva precitlivelé a vzniká alergická reakcia. Alergia sa môže, ale aj nemusí, prejaviť bezprostredne po prvom kontakte s bielkovinou kravského mlieka. Dôležitá je skutočnosť, že tieto látky sa dostávajú už do materského mlieka, pokiaľ dojčiaca mamička konzumuje mliečne výrobky. Prvé prejavy sa tým pádom môžu objaviť už krátko po narodení aj u detí, ktoré sú kŕmené výhradne materským mliekom.
Diagnostika patrí do rúk lekára. Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom ABKM, väčšina z nich občas potrápi každé bábätko. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov. Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti.
Liečba ABKM spočíva v prísnej diéte. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko - hydrolyzát, ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Ak už dieťa znáša kravské mlieko bez ťažkostí, môže sa upustiť od všetkých diétnych opatrení. Ovčie, kozie ani sójové mlieko nie sú vhodnou náhradou za kravské mlieko, lebo môžu vyvolať skríženú alergiu.
Prevencia Alergií u Dojčiat
Výskyt alergií neustále stúpa. Dôvodom sú mnohé faktory prostredia. Dlhé roky rozprávame o hygienickej teórii, výskyt alergií je spojený s takzvanou westernizáciou spoločnosti. Zmenili sme svoj životný štýl, jedálniček, veľa času trávime v interiéroch, menej sme spojení s prírodou. Toto všetko negatívne ovplyvňuje imunitný systém, ale aj našu genetiku.
Posledné roky sa zase ako účinná javí teória rozvoja orálnej tolerancie. Predpokladá sa, že toto obdobie, nazývané niektorými autormi ako okno tolerancie, sa u dojčiat objavuje medzi 4. až 6. mesiacom života. Ten istý alergén podaný ústami môže blahodárne pôsobiť na prevenciu rozvoja alergie. Akonáhle sa ale dostane do kontaktu s kožou, môže dieťa senzibilizovať.
Kľúč v prevencii je aj v dojčení, v náhradnej mliečnej výžive, v zavádzaní tuhej stravy a v diéte matky počas tehotenstva.