Publikované: 25. júna, s právnym stavom platným od 1. júna do 31. decembra.
Úvod
Materská dovolenka je dôležité obdobie pre ženu a jej rodinu. Počas tohto obdobia sa matka venuje starostlivosti o dieťa. Avšak, mnohé matky hľadajú možnosti, ako si počas materskej dovolenky privyrobiť. Jednou z možností je práca na dohodu. Aké sú podmienky a obmedzenia práce na dohodu počas poberania materského príspevku?
Vyspelé štáty si uvedomujú dôležitosť ochrany rodiny, najmä žien (a mužov) v súvislosti so starostlivosťou o deti v období, keď je matka pre dieťa nenahraditeľná. Preto sa zameriavajú na vytváranie priaznivých podmienok pre rozvoj nastupujúcej generácie. Na Slovensku je ochrana žien (matiek) z pohľadu pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia na pomerne vysokej úrovni. Dávky v tehotenstve a materstve sú relatívne veľkorysé, avšak obdobie globalizácie a finančnej krízy ovplyvňuje postavenie rodín, najmä tých s malými deťmi.
Právny rámec ochrany žien a mužov starajúcich sa o dieťa
Pracovnoprávnu ochranu žien a mužov starajúcich sa o dieťa upravuje Zákonník práce (§ 160 - § 170 ZP). Táto ochrana je premietnutá do Základných zásad článku 6 ZP, ktorý zabezpečuje tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení.
Zároveň sa ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne. Základné zásady článku 8 ZP garantujú zamestnancom právo na hmotné zabezpečenie v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom.
Prečítajte si tiež: Úmrtia tehotných žien v nemocniciach
Uvedené vyplýva z článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Článok 38 Ústavy SR garantuje ženám právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky, pričom podrobnosti upraví zákon. Článok 41 ods. 2 Ústavy SR zaručuje žene v tehotenstve osobitnú starostlivosť, ochranu v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
Podrobnosti o týchto právach sú upravené najmä v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy
Zamestnávateľ je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Ak osobitný predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad. Zamestnávateľ nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti (s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať), ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.
Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu. Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu.
Ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami pri vzniku pracovného pomeru
Ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia. Toto právo musí byť v súlade s uvedenými právnymi predpismi a zároveň aj v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Ak by ponúkaný druh práce mohli vykonávať príslušníci obidvoch pohlaví (t. j. muži i ženy) a zamestnávateľ by nezamestnal ženu s deťmi z obavy, že bude častejšie v práci absentovať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa pre častejší výskyt detských chorôb, išlo by o diskrimináciu. Diferenciácia uchádzačov o zamestnanie podľa pohlavia je prípustná iba v prípadoch, ak výkon pracovnej činnosti je jednoznačne podmienený konkrétnym druhom pohlavia, napr. išlo by o manipuláciu s ťažkými bremenami atď.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve materskej dovolenky
Povinnosti zamestnávateľa voči tehotným ženám a matkám
Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj osobitné ustanovenia ZP berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z.
Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou, t. j. o stave ženy, že je tehotná alebo dojčiaca do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6 a 7 ZP. Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP).
Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. V tomto prípade ide o individuálny zákaz výkonu prác tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 ZP.
Preradenie na inú prácu a vyrovnávací príspevok
Ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok. V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, t. j. bez straty na zárobku, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnankyňu, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnankyne na prácu. Zamestnávateľ má zároveň aj povinnosť prihliadať na to, aby táto práca bola pre zamestnankyňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu [§ 55 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 3 a 5 ZP].
Ak žena (len zamestnankyňa) dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu). Ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy. Uvedené platí rovnako aj pre ženy - zamestnankyne - matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj pre dojčiace ženy - zamestnankyne.
Prečítajte si tiež: Materská po RD: Kompletný sprievodca
Pracovný čas a potreby tehotných žien a matiek
Zamestnávateľ podľa § 164 ZP je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu pracovného času, zamestnávateľ je povinný vyhovieť žiadosti, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Práca na dohodu počas materskej dovolenky
Práca popri materskej dovolenke je právne možná. Materská dovolenka síce znamená dočasné prerušenie bežného pracovného režimu, ale nemusí znamenať úplné vylúčenie z pracovného života. Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa ženám počas tehotenstva alebo pri starostlivosti o narodené dieťa. Matke vzniká nárok na materské, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Dávka materské je vyplácaná na základe aktuálnej pracovnej zmluvy, resp. aktívnej živnosti, z čoho logicky vyplýva, že z jednej pracovnej zmluvy nemožno poberať zároveň mzdu aj materské. Ak ste rozhodnuté pracovať u rovnakého zamestnávateľa, pretože ste si tu na svoje povinnosti privykli a je pre vás najľahšie zosúladiť si ich s domácnosťou, nezúfajte. Meniť ho nemusíte.
Legálne spôsoby privyrobenia si počas materskej dovolenky
Aké sú teda podľa Sociálnej poisťovne podmienky a legálne možnosti privyrobenia si?
- S pôvodným zamestnávateľom uzavriete novú zmluvu: Starú zmluvu nerušíte, nová musí figurovať na inú pracovnú pozíciu než tú, v akej ste boli zamestnaná doteraz (a zakladajúcu ďalšie povinné nemocenské poistenie). Môže byť uzavretá na dobu určitú aj neurčitú. Plat vám plynie v dohodnutej výške podľa počtu odpracovaných hodín alebo podaného výkonu. Platí, že novú zmluvu na prácu popri materskej môžete uzavrieť aj u iného zamestnávateľa.
- S pôvodným zamestnávateľom uzavriete dohodu o vykonávaní práce: Ako sme spomínali vyššie, uzavrieť môžete aj dohodu (s tým istým zamestnávateľom, a to buď dohodu o vykonaní práce - max. 350 hodín ročne, alebo dohodu o pracovnej činnosti - najviac 10 hodín týždenne), ale opäť na inú pracovnú pozíciu (o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Dohodu môžete uzavrieť aj s iným zamestnávateľom, alebo si nájsť brigádu, stále však musí byť splnená podmienka riadnej starostlivosti o dieťa na dennej báze.
- Otvorenie živnosti alebo prechod na slobodné povolanie: Novinárka, umelkyňa, redaktorka, práca v zdravotníctve, advokátka atď - v týchto aj ďalších prípadoch sa môžete stať slobodnou umelkyňou alebo SZČO - samostatne zárobkovo činnou osobou. Môžete v podstate vykonávať prácu pre pôvodnú firmu a na pôvodnom mieste, ale v oficiálnych dokladoch bude vaše meno figurovať ako SZČO, takže ďalej poberáte dávku materské (pre SZČO platí, že nemá nárok na materskú dovolenku, ale po splnení zákonom stanovených podmienok má nárok na materské).
V oboch prípadoch však musíte splniť jednu základnú podmienku: „Aby žena neprišla o materské, môže pracovať počas obdobia poberania tejto dávky, ale na základe iného pracovnoprávneho vzťahu - pracovná zmluva alebo dohoda. Od narodenia dieťaťa je však potrebné, aby bola počas práce zachovaná podmienka starostlivosti o dieťa, ktorá je nezastupiteľná inou osobou, t.j. musí ísť o starostlivosť výlučne zo strany matky, nie inej osoby. Pracovné podmienky preto musia byť prispôsobené možnosti celodenne sa starať o dieťa,“ vysvetlil Kontúr.
Zároveň upozorňuje: „Súčasne musí byť splnená aj podmienka poklesu príjmu. Pri plnom úväzku nie je pracovná činnosť prispôsobená starostlivosti o dieťa, pri zníženom sa vyhodnocuje napríklad aj to, či žena dochádza do zamestnania alebo vykonáva prácu z domu, kedy vykonáva prácu - či v období odpočinku dieťaťa alebo počas časti dňa, kedy je dieťa spravidla aktívne. A či došlo k poklesu príjmu zodpovedajúcemu zníženiu úväzku. Každý prípad sa posudzuje individuálne.“
Ešte jedna dôležitá pripomienka: za ženu na materskej dovolenke platí odvody automaticky štát. Pri vzniku novej zmluvy neplatia vaši noví zamestnávatelia či zamestnávateľky odvody v plnej výške - musia za vás odvádzať iba odvody na úrazové poistenie a znížené odvody do zdravotnej poisťovne. Živnostníčka počas poberania materského neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne - platí to za ňu štát. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie - nastavuje si ich sama, no pozor - ak máte aktívne príjmy zo živnosti, môže vám vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia nedoplatok.
Dohoda o vykonaní práce popri materskej dovolenke
Jednou z možností, ako si privyrobiť počas materskej dovolenky, je dohoda o vykonaní práce. Ide o pracovnoprávny vzťah, ktorý sa uzatvára na vykonanie jednorazovej úlohy. Rozsah práce na dohodu o vykonaní práce nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Pri dohode o pracovnej činnosti je to najviac 10 hodín týždenne. Aj popri nej môže mať iné príjmy, resp. príjmy zo živnosti. Dohoda o vykonaní práce nezakladá povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, platia sa len odvody na zdravotné poistenie.
Rodičovský príspevok a práca počas rodičovskej dovolenky
Po skončení materskej dovolenky nasleduje rodičovská dovolenka, počas ktorej sa poberá rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok a jeho podmienky Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva „oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa“. Poskytuje ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu (cudzinci) oprávnenej osoby.
Pracovať teda môžete aj na starú zmluvu, neplatia pre vás žiadne obmedzenia, ani čo sa týka výšky príjmu. Ak sa rozhodnete nastúpiť do práce po skončení materskej, nemusíte riešiť žiadne nové pracovné dohody a nastupujete na vaše pôvodné miesto.
Práca na dohodu počas rodičovskej dovolenky
Počas poberania rodičovského príspevku môžete pracovať na trvalý pracovný pomer, čiastočný či polovičný, na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo podnikať (tu už platíte odvody do Sociálnej poisťovne - k júlu ďalšieho kalendárneho roka sa táto povinnosť posudzuje) - je dovolené pracovať a dosahovať príjmy, ale musí byť dodržaná podmienka riadnej starostlivosti o dieťa. Výška príjmu nie je nijako obmedzená.
Na čo si dať pozor
Obozretné, ako na materskej, tak i na rodičovskej, však buďte v prípade, ak by vám hrozila výpoveď a strata zamestnania spred materskej. Výška dávky v nezamestnanosti sa totiž ráta vždy len za posledné mesiace a zárobky z nich.
Práva a povinnosti po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky
Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napr. Pokiaľ na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu, ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z tzv. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.