Šikanovanie na školách sa často vníma ako problém detí medzi sebou, avšak kriminálny psychológ Ondrej Kubík upozorňuje, že ide o omnoho komplexnejší jav. Je to predovšetkým zrkadlo spoločnosti, rodín a systému, ktorý mladých ľudí formuje. Deti dnes čelia samote, tlaku sociálnych sietí, výrazným rozdielom medzi spolužiakmi a nedostatku empatie, čo vytvára živnú pôdu pre šikanovanie, ktorá je len cípom ľadovca. Tento článok sa zaoberá šikanovaním detí v školách, pričom sa zameriava na rolu učiteľov, príčiny tohto javu a možnosti jeho riešenia.
Príčiny šikanovania v školách
Škola je agregát detí z rôznych sociálnych vrstiev, kde prirodzene vzniká pnutie. Je to spôsobené systémom v spoločnosti, nastavením trhovej ekonomiky a tým, že rodičia nemajú čas na svoje deti. Deti dnes žijú vo svete, ktorý by si dospelí v ich veku ani nevedeli predstaviť. Šikanovanie v školách je len cíp ľadovca. Samota určite áno, deti sú samé za seba. Kedysi to nebolo až také zlé, lebo rozdiely neboli také veľké. Šikanovanie má korene vo vysmievaní sa z rozdielov.
Kubík tvrdí, že šikanéri sú najčastejšie ľudia s nízkym sebavedomím a s potrebou dominovať. Sú to ľudia, ktorí neznášajú rozdiel, inakosť. Vo všeobecnosti je to kombinácia oboch, teda vplyvu rodičov a prostredia. Deti sú v prvom rade zrkadlom rodičov. Napríklad chlapec vidí, ako sa jeho otec správa k ostatným ľuďom, či už v práci, k manželke, v dopravnej situácii, alebo podobne. Je to alibizmus rodičov, ospravedlňovanie alebo dokonca podporovanie dieťaťa, aby sa presadzovalo v spoločnosti za každú cenu.
Prípadov šikanovania určite pribúda. Vzťahy ľudí sú viac odcudzené, ľudia sú viac izolovaní, menej tolerantní či zdržanliví a omnoho viac binárni. Deti sa môžu šikanovať zo zábavy, čiže v tom zmysle, že im chýba empatia a siahajú po takejto krutej zábave. Avšak nie každý šikanátor je sociopat.
Rola učiteľov pri šikanovaní
Závažným problémom je, ak sa šikanovania dopúšťajú samotní učitelia. Kancelária komisára pre deti realizuje aj osvetové aktivity pre pedagógov, aby ich informovala o ich povinnostiach a o tom, ako konať v situáciách, ktoré sami nedokážu riešiť.
Prečítajte si tiež: Kvalifikačné požiadavky na asistenta učiteľa
Miroslav Schlesinger spomenul prípad šikanovania zo strany učiteľky, ktorá nabádala ostatné deti, aby šikanovali chlapca, ktorý bol žiakom tretieho ročníka. Vďaka intervencii matky dieťaťa a zásahu Kancelárie komisára pre deti sa šikanovanie podarilo zastaviť.
Alibizmus a ľahostajnosť škôl voči šikanovaniu
Pri viacerých prípadoch sa zdalo, že sa to školy snažia skôr ututlať. Najprv by mal zasiahnuť triedny učiteľ, potom výchovný poradca. Deti sú však pre rodiča investícia. Aj učiteľ by radšej investoval do svojich detí alebo aj do cudzích, ale len do takej miery, do akej je zaplatený. Nemôžete očakávať, že učiteľ bude plniť funkciu policajta.
Právne aspekty šikanovania
Šikanovanie samo osebe nie je trestný čin, najbližšie tomu by mohlo byť ublíženie na zdraví či psychické týranie. Ale pri psychickom týraní je dôležité, aby bol páchateľ z hľadiska veku trestne zodpovedným. Štandardne sa väčšinou končia krivdou voči slabšiemu, ktorý si nesie traumu do konca života.
Preventívne opatrenia a riešenia
Kubík odporúča, aby sa deti vrátili k školským uniformám. V uniformách sa medzi deťmi vytrácajú rozdiely a porovnávajú sa viac mentálne schopnosti. Odstraňujú určité napätie, lebo spôsob obliekania medzi deťmi je iritujúci prvok. Paradoxne môže byť šikanovaný i žiak, ktorý je dobre oblečený, tými, ktorí sú oblečení horšie. Šikanovanie je výsledkom pnutia medzi rôznymi sociálnymi vrstvami, ktoré sa odráža v dieťati, respektíve v školskom kolektíve. Dnes sú medzi deťmi obrovské rozdiely v majetnosti.
Je dôležité pracovať s problémovým dieťaťom, ale pokiaľ rodič doma nevytvára zdravé prostredie, tak to až tak nepomôže. Mnohí z tých, ktorí šikanovali, si časom uvedomili chybu. Situáciu značne sťažujú technológie, online komunikácia. Deti treba viesť ku komunikácii tvárou v tvár. Uzavreté komunity môžu byť pre deti bezpečným priestorom, kde sa naučia poznať svoju hodnotu a komunikovať aj odlišný názor s rešpektom. Veľmi prospešná pozícia by bola tiež pozícia školského mediátora. Deti by videli, že každý konflikt má nejaké riešenie. V takýchto prípadoch by mohol veľkú úlohu zohrať takisto školský psychológ a výchovný poradca.
Prečítajte si tiež: Kvalifikačné predpoklady
Dôležité je budovať v deťoch pocit zodpovednosti, inklúziu a súdržnosť. Úlohou školy je vzdelávať, nie uzdravovať deti. Šikanovanie by bolo možné eliminovať spevnením komunít, ktoré by sa uzavierali, pretože tým by mali väčšiu mieru kontroly. Ľudí v komunite väčšinou spájajú rovnaké hodnoty. Komunita je taká väčšia rodina. Dieťa je v spoločnosti, cíti, že niekam patrí.
Riešenie šikanovania v školách: Komplexný prístup
Problém šikany je v skutočnosti mnohovrstevný a na jeho riešenie je potrebný komplexný prístup a koordinovaná spolupráca učiteľov, školských psychológov, rodičov a vedenia školy.
Keď riešime šikanu, musíme pracovať so všetkými žiakmi triedy, a nielen s dvoma-troma deťmi, ktoré sa na šikanovaní priamo podieľajú.
Čo robiť, ak dieťa trpí šikanou?
Ak dieťa povie rodičom, že je v škole šikanované, prvá vec, ktorú treba urobiť, je obrátiť sa na vedenie školy. Je dôležité podať sťažnosť písomne, odoslaním listu na adresu školy. Týmto spôsobom bude škola povinná prijať opatrenia na riešenie problému. Ak to nepomôže, rodičia sa môžu obrátiť na ďalšie oprávnené organizácie. V závažných prípadoch sa odporúča kontaktovať políciu a Štátnu školskú inšpekciu.
V prvom rade je však povinnosťou školy viesť rozhovory s tými, ktorí šikanujú. Škola musí realizovať opatrenia zamerané na odstránenie tohto javu. Rodičia môžu vyhľadať aj odbornú pomoc mimo školy, napríklad psychológov, ktorí pracujú v Centrách preventívneho poradenstva. Ak šikanovanie prekračuje hranice zákona, riešením by sa mali zaoberať orgány sociálnej ochrany alebo polícia. Komisár pre deti môže osobne navštíviť školu, preveriť všetky okolnosti prípadu a pomôcť pri jeho rýchlom vyriešení. Okrem toho môže jeho kancelária realizovať preventívne programy proti šikane, aby sa podobné prípady v budúcnosti neopakovali.
Prečítajte si tiež: Školstvo Martin: Kariérne príležitosti
Kancelária organizuje školenia pre učiteľov, spolupracuje so školskými podpornými tímami a odborníkmi na prevenciu kriminality. Jedným z hlavných nástrojov sú špeciálne vzdelávacie programy. Ďalším dôležitým prvkom je šírenie informácií cez internet, napríklad tematické články.
Hlavným článkom v systéme pomoci dieťaťu, ktoré zažilo šikanu, je takzvaná „prvá pomoc“ priamo v škole. Poskytuje ju školský podporný tím, v ktorom pôsobí sociálny pedagóg alebo školský psychológ. Tí pomáhajú dieťaťu prekonať problém prostredníctvom individuálnych stretnutí počas vyučovania. Stretnutia s psychológom môžu byť pre dieťa veľmi užitočné. V Kancelárii komisára pre deti je tiež priestor, kde môžu pomôcť samotnému dieťaťu alebo rodičom - poradia, ako ďalej postupovať a ako prekonať traumu spôsobenú šikanou.
Pomoc pre deti a rodičov z Ukrajiny
Na konci leta plánuje Kancelária komisára pre deti vydať špeciálnu brožúru pre deti a ich rodičov, ktorí prišli z Ukrajiny. Táto brožúra bude podrobne rozoberať tému šikany a celkovej bezpečnosti detí. K dispozícii bude priamo v Kancelárii komisára pre deti.
Medzi projekty Kancelárie komisára pre deti patria kurzy finančnej gramotnosti, jazykové kurzy a stretnutia s deťmi v rámci detského parlamentu. Ďalším dôležitým projektom je program na zlepšenie jazykových zručností detí a tínedžerov. Počas leta majú ukrajinské deti možnosť absolvovať zdravotnú prehliadku v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave na Kramároch. Kancelária komisára pre deti vypracovala aj informačný leták s prehľadom základných práv dieťaťa, ktorý je dostupný aj v ukrajinskom jazyku.
Komisár pre deti, Jozef Mikloško, zdôrazňuje, že Kancelária komisára pre deti robí všetko pre to, aby deti, ktoré prišli z Ukrajiny, mohli prekonať traumy a žili tu plnohodnotný život.
Poradňa Odpíšeme Ti!
Poradňa rozširuje svoju pôsobnosť celkovo na oblasť duševného zdravia detí a mládeže. Ak sa potrebuješ o svojich pocitoch, myšlienkach či trápeniach porozprávať, sú tu pre teba! Psychológovia ti odpovedia, poradia a vypočujú ťa. Všetko, čo cítiš, je v poriadku. Každý z nás sa niekedy cíti sám, vystrašený, smutný alebo nahnevaný alebo si nevie s niečím sám poradiť. Dôležité je, že je tu niekto, kto ťa vypočuje, podporí, poradí a spoločne s tebou bude hľadať riešenia. Môžeš sa na nich obrátiť s akoukoľvek témou, či problémom, alebo ak si sa stal obeťou šikany alebo si bol jej svedkom. Nezostávaj potichu.
Čo mám robiť, ak som obeťou šikany?
Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť, vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Nezostaň v tom sám! Možno prežívaš pocity hanby a viny. Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „…keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát..”), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje? Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali. Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im ako sa cítiš. Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať. Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému, čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho, odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy, ktorými ti ubližovali. Pokiaľ máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým koho vo svojom okolí poznáš, porozprávaj sa a nechaj si poradiť od odborníkov z Linky detskej istoty.
Pre rodičov: Je moje dieťa zapletené do šikanovania?
Deti nám často o šikanovaní v škole alebo na sociálnych sieťach nepovedia. Žijú svoje vlastné životy, ktoré si chcú riadiť po svojom, niekedy sa hanbia, niekedy nechcú zaťažovať rodičov, alebo sa obávajú ich reakcie. Preto by sme ich mali učiť, ako reagovať na šikanovanie a ako ho riešiť.
Berte sťažnosti dieťaťa na šikanovanie vážne. Nikdy si nemyslite, že deti to nejako zvládnu samé. Vytvorte príležitosti, kedy dieťa môže rozprávať o šikanovaní. Často to funguje v momentoch uvoľnenia sa počas dňa. Upovedomte školu hneď, ako si začnete myslieť, že vaše dieťa šikanujú. Hovorte s dieťaťom. Nemyslite si, že ak sa vaše dieťa dopustilo šikanovania, že je „zlé“. Povedzte dieťaťu, že nebudete tolerovať takéto správanie. Obráťte sa na učiteľa a/alebo riaditeľa školy. Zvýšte dohľad nad aktivitami dieťaťa - s kým a kam chodí. Zistite, s kým sa kamaráti, a uistite sa, že viete, kde sú vaše deti po celý čas. Odraďte dieťa od vzťahov s agresívnymi deťmi. Dohodnite si spoločne jasné domáce pravidlá a dôsledne ich dodržiavajte. Keď deti vytvoria nejaké pravidlá, ľahšie ich dodržiavajú. Netrestajte dieťa tak, že ho ponížite, aby pocítilo, aké to je byť šikanovaný. Namiesto toho zvážte účinnú a nenásilnú reakciu. Venujte dieťaťu viac času. Oceňte láskavé správanie dieťaťa k druhým. Dajte dieťaťu vedieť, že láskavosť má hodnotu. Nepodporujte vhodné správanie odmenami (darčeky, čokoláda, PC hry, pozeranie televízie či iné úplatky) alebo zlé správanie sankciami (odmietanie dieťaťa, tresty, facky). Zistite, aké pravidlá a prostriedky má škola proti šikanovaniu a aký má systém na oznámenie šikanovania a rozprávajte sa o nich s dieťaťom, aby ich vedelo používať. Učte deti, ako majú riešiť hádky bez násilných slov a činov. Učte ich zručnostiam sebaobrany: ako kráčať s istotou, byť pozorný k dianiu okolo seba a postaviť sa za seba verbálne. Počúvajte pozorne svoje dieťa! Povzbuďte ho, aby vám rozprávalo o škole, spoločenských udalostiach, ceste do a zo školy. Všímajte si jeho rozhovory s inými deťmi. Mohlo by vám to naznačiť, či je vaše dieťa obeťou, agresorom, alebo ani jedným. Opýtajte sa dieťaťa, ako by podľa neho bolo najlepšie riešiť šikanovanie. Dieťa sa môže báť, že ak šikanovanie oznámi, môže sa situácia zhoršiť. Pomôžte dieťaťu naučiť sa sociálne zručnosti, ktoré potrebuje, aby si vedelo nájsť priateľov. Stále komunikujte. Zaistite, aby všetci aktéri vedeli, aké opatrenia zamýšľate prijať a kedy.
MŠVVaŠ SR aktualizovalo Smernicu č. 1/2025 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach, podľa ktorých sa školy riadia. Avšak závisí od školy, do akej miery tieto odporúčania ďalej rozpracuje. Počas posudzovania/vyšetrovania jednotlivých prípadov sa odporúča nadviazať spoluprácu so školským psychológom, prípadne kontaktovať Centrum poradenstva a prevencie (CPP). Sieť Centier poradenstva a prevencie (CPP), ktoré sídlia v každom okresnom meste (väčšie mestá, ako Bratislava či Košice, majú viac ako jedno), CPP ponúka školám podporu pri riešení šikanovania.
Poskytované služby CPP:
- bezplatná psychologická pomoc aktérom šikanovania - obetiam, agresorom (vrátane rodičov);
- odborné konzultácie pri hľadaní konkrétnych postupov pre danú školu a riešení situácie;
- prácu s celým triednym kolektívom, v ktorom došlo k šikanovaniu.
Škola môže odporučiť rodičom vyhľadať odborné poradenstvo na individuálnej úrovni aj v súkromných psychologických poradniach.