Závet je dôležitý právny dokument, ktorý umožňuje človeku rozhodnúť o osude svojho majetku po smrti. Občiansky zákonník priznáva právo spísať závet každej fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony a dovŕšila 15 rokov veku. Zákon však stanovuje určité pravidlá a obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať, aby bol závet platný. V tomto článku sa pozrieme na to, aké podmienky platia pre závet, ktorý sa týka maloletého dieťaťa.
Základné princípy závetu
Právo spísať závet je zakotvené v Občianskom zákonníku. Zákon neurčuje presnú formu závetu, ale upravuje, čo má vplyv na jeho platnosť. Ľudia sa niekedy snažia v testamente dedičov zaviazať k plneniu rôznych podmienok a tým podmieňovať získanie majetku uvedeného v závete. Je dôležité si uvedomiť, že v slovenskom práve nie je možné dedičstvo spojiť s nejakou povinnosťou alebo podmienkou.
Inak v zásade platí, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spisuje) môže do určitej miery so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia. Obmedzenie v tom, komu závetca dedičstvo odkáže, predstavujú maloletí potomkovia.
Ochrana maloletých potomkov
Zákon chráni maloletých potomkov poručiteľa. Týchto potomkov nie je možné pripraviť o právo na dedičstvo. Ak na nich poručiteľ v závete zabudne, či už z nedbanlivosti alebo schválne, rovnako dostanú, čo im patrí. Maloleté deti získajú celý svoj podiel, na ktorý majú podľa zákona právo, a plnoletí polovicu svojho zákonného podielu.
Deti sa ale musia do troch rokov od chvíle, kedy sa o smrti dozvedeli, o svoje práva prihlásiť.
Prečítajte si tiež: Podmienky vysťahovania maloletých
Dedičské podiely a určenie majetku
V závete môže poručiteľ stanoviť dedičské podiely, veci a práva, ktoré majú dedičom pripadnúť. Ak podiely viacerých dedičov v závete nie sú určené, platí, že podiely sú rovnaké. Poručiteľ môže napríklad venovať byt synovi s tým, že dcére pripadne všetko zariadenie, hodnotné obrazy, šperky a peniaze.
V prípade, ak poručiteľ nejakú časť majetku v závete neoznačí a neurčí žiadneho dediča, tak takýto majetok sa bude dediť podľa zákona.
Zrušenie a zmena závetu
Poručiteľ môže závet kedykoľvek odvolať alebo zmeniť. Ak existuje viac závetov, vždy je platný len ten posledný podľa dátumu. Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu. Odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Dedenie zo zákona vs. zo závetu
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny.
Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín a určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok na Slovensku
Dedičské skupiny podľa zákona:
- Prvá skupina: Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na druhú skupinu.
- Druhá skupina: Patria sem manžel/ka a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej skupine dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
- Tretia skupina: Dedia rovnakým dielom.
- Štvrtá skupina: Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.
Neplatnosť závetu a neopomenuteľní dedičia
Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. maloleté deti), závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.
Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:
- Opomenutie neopomenuteľných dedičov: V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.
- Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
- Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
- Nespôsobilosť na právne úkony: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba mladšia ako 15 rokov alebo osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony).
Forma závetu
Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie je, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Vydedenie potomkov
Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny) bez závažného dôvodu. Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
Dedičské konanie
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti, vrátane dlhov zosnulého voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
Prečítajte si tiež: Exekúcia detí: Čo treba vedieť
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Priebeh dedičského konania:
- Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
- Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
- Rozhodnutie súdu: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.
Námietky a odvolania
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.
Dodatočné konanie o dedičstve
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
Nový Občiansky zákonník a zmeny v dedení
Návrh nového Občianskeho zákonníka zásadne mení spôsob, akým budeme na Slovensku dediť. Dôraz sa kladie na vôľu poručiteľa, pribúdajú nové nástroje a niektoré pravidlá sa sprísňujú.
Medzi hlavné zmeny patrí:
- Dedičská zmluva: Pribudne možnosť uzavrieť dedičskú zmluvu, ktorá dáva istotu alebo záväzok. Príklad: 75-ročný muž uzavrie so susedom zmluvu, že ak sa oňho bude doživotne starať, sused zdedí jeho byt.
- Odkaz: Bude možné zriadiť odkaz, ktorým poručiteľ určí, že určitú vec má získať konkrétna osoba. Hodnota takýchto odkazov nesmie presiahnuť 25 % čistej hodnoty dedičstva.
- Príkaz: Poručiteľ môže uložiť dedičovi príkaz, napríklad postarať sa o domáce zviera alebo udržiavať rodinný hrob.
- Správca dedičstva: Nový zákon umožní poručiteľovi vopred určiť správcu dedičstva - teda osobu, ktorá sa o majetok postará medzi smrťou a rozhodnutím súdu.
- Individuálne posudzovanie povinného podielu: Podiel neopomenuteľného dediča sa bude posudzovať individuálne, nie kolektívne.
- Autoritatívne rozdelenie dedičstva súdom: Ak sa dedičia nedohodnú, súd môže rozhodnúť, že dom pripadne jednému a druhý dostane finančný vyrovnávací doplatok.
- Rozšírenie okruhu zákonných dedičov: Ak poručiteľ nemá deti ani manžela/manželku, môžu dediť aj deti jeho prasynovca, hoci ich v živote nestretol.
- Lepšia ochrana veriteľov: Ak poručiteľ zanechá dlhy, dedič za ne naďalej ručí len podľa svojho podielu.
- Plynulejšie dedičské konanie: Pri komplikovaných prípadoch s veľkým majetkom bude možné, aby súd dedičstvo rozdelil autoritatívne.
Návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) do 1. decembra 2025 a účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2026.
Vydedenie syna či dcéry
Pri dedení má zvláštne postavenie najbližšia rodina. Deti patria medzi tzv. neopomenuteľných dedičov - teda ľudí, ktorým zákon garantuje minimálny podiel na majetku rodiča, aj keď by ich chcel v závete obísť. Rozlišuje sa pritom, či ide o maloleté alebo plnoleté dieťa. Maloleté dieťa dostáva celý svoj zákonný podiel a plnoleté dieťa má nárok aspoň na polovicu svojho zákonného podielu.
Zákon pripúšťa aj situácie, keď rodič môže dieťa z dedenia vylúčiť. Hovoríme o vydedení. Nestačí však len napísať, že dieťa „nič nedostane“. Každý prípad býva citlivý a ťažký. Vydedenie sa často dotkne aj vzťahov medzi súrodencami či vnukmi. Preto právnici odporúčajú, aby človek, ktorý o tom uvažuje, najskôr vyhľadal odbornú radu. Správne formulovaný závet alebo vydedenie dokáže predísť neskoršiemu súdnemu sporu, ktorý môže trvať roky.
Spísanie závetu a jeho náležitosti
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou poslednou vôľou rozhodla učiniť poriadok o svojom majetku pre prípad smrti. Závetom poručiteľ, predpísanou formou, nakladá so svojim majetkom. Pre spísanie platného závetu sa vyžaduje splnenie formálnych aj obsahových náležitostí. Musí byť urobený v predpísanej, zákonom požadovanej forme.
Závet môže napísať každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Povinnosťou je dovŕšenie pätnásteho roku života. Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov veku môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice. Osoby mladšie ako 15 rokov nemôžu spísať závet, zákon im to neumožňuje. Nemajú na jeho spísanie spôsobilosť. Takisto nie je možné, aby závet spísala osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche. Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je obmedzená rozhodnutím súdu, môže dôjsť k napísaniu závetu takouto osobou iba v tom prípade, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne vylúčená alebo ak nemožno z rozhodnutia súdu (obsahu výroku) vyvodiť záver o nemožnosti resp. neschopnosti spísania závetu.
Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne formálne požiadavky (náležitosti), ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu. Závet musí byť vždy vyhotovený písomne. V závete sa musí uviesť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný.
Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu, ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet holografný, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice.
Druhy závetov:
- Holografný závet: To znamená, že poručiteľ závet vlastnou rukou celý spíše (text závetu) a sám ho i vlastnou rukou podpíše. Môže tak učiniť sám, bez prítomnosti svedkov. Podpis je nutné urobiť tak, aby sa dal identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis poručiteľa. Závet musí vyjadrovať výslovnú vôľu poručiteľa a musí vykazovať charakteristické znaky jeho písma.
- Alografný závet: Alografným závetom je závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaný strojom, inak mechanicky, inou rukou (inou osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred dvomi svedkami súčasne, pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu poručiteľa a týmito dvomi svedkami musí byť závet i podpísaný. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Závet môže napísať iná osoba ako poručiteľ, alebo môže byť napísaný mechanickými, či v súčasnosti skôr elektronickými prostriedkami, najmä na počítači, ale vytlačený v papierovej podobe. Ide o alografný závet, ktorý musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závete tiež podpísať, pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah poručiteľovho vyhlásenia a nie obsah závetu.
- Alografný závet pre osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať: Môže nastať prípad, kedy poručiteľ nemôže písať ani čítať, takisto môže ísť o slepé osoby, hluché osoby, ktoré nemôžu čítať ani písať a chcú spísať závet. I v takomto prípade hovoríme o alografnom závete. Nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, avšak nie je ani vlastnoručne podpísaný poručiteľom, ani ním prečítaný pred svedkami. V takýchto prípadoch sa vyžaduje súčasná prítomnosť až troch svedkov. Svedkovia, samozrejme, musia byť spôsobilí na svedecký úkon, tak ako pri alografnom závete spísanom poručiteľom, ktorý sa vie a môže vlastnoručne podpísať. Závet, listina, musí byť prečítaná pred tromi svedkami súčasne, nie každému svedkovi zvlášť. Svedkovia závet musia podpísať. Poručiteľ musí pred svedkami vyjadriť, že ide o jeho výslovnú poslednú vôľu. Predmetné sa v závete uvedie. Takisto i fakt, že poručiteľ nemôže písať a čítať, a že závet bol prečítaný pred svedkami. Uvedie sa, kto závet prečítal, kto závet napísal a akým spôsobom poručiteľ vyjadril svoju výslovnú poslednú vôľu (napr. kývnutím hlavy, zdvihnutím ruky…). Ten, kto závet napísal, nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom.
- Závet spísaný formou notárskej zápisnice: Ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť svoju výslovnú poslednú vôľu. Táto forma závetu má výhodu v tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatnosti závetu pred súdom. Náležitosti tejto formy spísania závetu upravujú predpisy o notárskom konaní.
Dedič a dedičská nespôsobilosť
Dedičom môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba alebo štát. Štátu pripadne dedičstvo v prípade, ak ho nenadobudne žiaden dedič. Takéto dedičstvo sa nazýva odúmrť (hereditas caduca). Takto nadobudnuté, resp. pripadnuté dedičstvo nemôže štát odmietnuť. V prípade závetu je určenie dediča, dedičov essentialia negotii, teda nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. Pri fyzických osobách treba mať na zreteli a vziať do úvahy i ustanovenia o dedičskej nespôsobilosti.
Nededí totiž ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičská nespôsobilosť stráca opodstatnenie v prípadoch, ak poručiteľ takéto konanie odpustil a vzal „nehodných" dedičov na milosť.
Testamentárna sloboda a jej obmedzenia
Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Jedná sa najmä o ochranu maloletých potomkov, ktorým sa musí zo zákona dostať po smrti poručiteľa aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletým potomkom sa musí zo zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného dedičského podielu. Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil. Vydediť potomkov môže poručiteľ iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v Občianskom zákonníku.
Určenie majetku a dedičských podielov
Ďalším obligatórnym znakom obsahu závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. Určenie podielov nie je nevyhnutne náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené, platí, že podiely sú rovnaké. V závete možno určiť i konkrétne práva alebo veci, ktoré majú dedičia po smrti poručiteľa nadobudnúť.
Podmienky a príkazy v závete
Poručiteľ pri spísaní závetu nemôže uvádzať žiadne podmienky, príkazy dedičom ohľadom nakladania s dedičstvom, použitia dedičstva, či povinnosť strpieť niečo, vykonať niečo, alebo i určenie času na prevzatie dedičstva a pod. Takéto podmienky, či príkazy pripojené k závetu sú irelevantné a nemajú právne následky. Ak by však závet takéto podmienky či príkazy obsahoval, nie je závet ako celok neplatný. Neberú sa do úvahy (teda sú neplatné) iba podmienky, či príkazy. Výnimkou zo zákona je iba príkaz poručiteľa na započítanie do dedičského podielu to, čo za života poručiteľa dedič od neho dostal bezplatne, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.
Podľa zákona môže poručiteľ závetom zriadiť nadáciu (fond). Ide o zriadenie právnickej osoby, ktorej podstatou je majetok určený na verejnoprospešné ciele.
Odvolanie a zrušenie závetu
Vzhľadom k tomu, že spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, ktorý uskutočňuje ešte za svojho života, táto vôľa poručiteľa sa môže v priebehu jeho života meniť. Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa. Nie je však potrebné, aby odvolanie závetu malo takú istú formu, v akej bol spísaný. Možno odvolať i len časť závetu, ide o tzv. čiastočné odvolanie závetu.
Závet je možné zrušiť i neskoršie napísaným platným závetom. Takisto sa nevyžaduje, aby neskôr napísaný závet bol spísaný takou istou formou, ako bol spísaný predchádzajúci závet. Dôležité je iba to, aby neskôr napísaný závet bol platný. Takto neskôr spísaný závet zrušuje skôr spísaný závet, pokiaľ popri ňom nemôže svojim obsahom obstáť. Nevylučuje sa však, že v prvom závete nie sú vysporiadané majetky, či veci, práva, ktoré sú vysporiadané v druhom, neskoršom závete.
Najjednoduchším spôsobom zrušenia závetu je zničenie, roztrhanie listiny, teda závetu.