Úvod
Umelé prerušenie tehotenstva, známe aj ako interrupcia alebo potrat, je citlivá a komplexná téma, ktorá vyvoláva rozsiahle diskusie etických, morálnych, právnych a spoločenských otázkach. Na Slovensku má táto problematika dlhú a zložitú históriu, ktorá sa odráža v postupnom vývoji legislatívy a spoločenských postojov. Tento článok sa zameriava na zákony o potratoch na Slovensku, pričom analyzuje ich historický vývoj, súčasnú právnu úpravu, medicínske aspekty, ako aj etické a spoločenské dilemy. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému a prispieť k informovanej diskusii.
Historický vývoj potratovej legislatívy na Slovensku
Počiatky legalizácie potratov
Prvé kroky k legalizácii potratov na Slovensku boli spojené s vplyvom Sovietskeho zväzu, ktorý ako prvý legalizoval potraty v roku 1920. Po jeho vzore nasledovali aj ostatné krajiny komunistického bloku, vrátane Československa. Paradoxne, potrat propagovalo aj nacistické Nemecko ako prostriedok likvidácie tzv. „podradných ľudských rás“.
Trestný zákon z roku 1950
Prvým významným krokom na ceste k legalizácii potratov na Slovensku bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. Tento zákon stanovoval, že usmrtenie ľudského plodu lekárom v zdravotnom ústave so súhlasom tehotnej ženy nie je trestné, ak iný lekár zistí, že by donosenie plodu alebo pôrod vážne ohrozili život tehotnej ženy, spôsobili jej ťažkú a trvalú poruchu zdravia alebo ak niektorý z rodičov trpí ťažkou dedičnou chorobou. Súhlas tehotnej ženy mohol byť nahradený súhlasom jej zákonného zástupcu len vtedy, ak bola tehotná žena celkom pozbavená svojprávnosti alebo ak nebola schopná sa vyjadriť.
Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti
Dňa 19. decembra 1957 bol prijatý Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotnosti, ktorý bol účinný od 30. decembra 1957 do 1. januára 1987. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou šlo o výraznú liberalizáciu. Potrat nebolo možné povoliť, ak tehotnosť trvala dlhšie ako 3 mesiace alebo hrozilo poškodenie zdravia ženy. Ak by pokračovanie tehotnosti ohrozilo život ženy, potrat mohol byť vykonaný. Potrat bolo možné spraviť i po uplynutí troch mesiacov tehotenstva aj v prípade, že niektorý z rodičov trpel ťažkou dedičnou chorobou.
Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb. a vyhláška č. 72/1973 Zb.
Vládne nariadenie č. 126/1962 Zb., účinné od 1. januára 1963, zriadilo okresné a krajské interrupčné komisie a zaviedlo poplatok za potraty hodné osobitného zreteľa od 200 do 500 Kčs. Vyhláška č. 72/1973 Zb., účinná od 1. júla, stanovila, že z dôvodov uvedených v písm. e) až g) bolo možné vydať vydatým ženám bezdetným alebo s jedným dieťaťom povolenie na umelé ukončenie tehotnosti len výnimočne. Nebolo možné povoliť umelé ukončenie tehotnosti cudzím štátnym príslušníčkam, ktoré nebývali v Slovenskej socialistickej republike dlhodobo.
Prečítajte si tiež: Podpora po spontánnom potrate
Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
Celkom nová úprava bola prijatá Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ktorá je účinná od 1. januára 1987 do súčasnosti. Tento zákon dovoľuje usmrtiť dieťa do 12. týždňa tehotenstva zo zdravotných dôvodov, ale aj na žiadosť ženy, pričom žena nemusí uviesť žiaden dôvod. Zrušili sa tiež interrupčné komisie. Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.
Súčasná právna úprava potratov na Slovensku
Zákon č. 73/1986 Zb. a jeho vykonávacie predpisy
Súčasná právna úprava potratov na Slovensku je primárne upravená Zákonom č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a Vyhláškou MZ SR č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č.73/1986 Zb. Tento zákon umožňuje žene podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa tehotenstva na základe písomnej žiadosti, ak jej zdravotný stav tomu nebráni. Po uplynutí tejto lehoty je potrat možný len zo zdravotných dôvodov, ako je ohrozenie života alebo zdravia ženy, poškodenie plodu alebo geneticky chybný vývoj plodu.
Ústavný súd SR a genetické indikácie
Vyhláška č. 74/1986 umožňovala usmrtiť geneticky postihnuté dieťa až do 24. týždňa, toto ustanovenie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/01-297 zo dňa 4. decembra 2007. Po tomto rozhodnutí sa objavili viaceré názory na otázku, dokedy je možné robiť potraty z dôvodu genetického postihnutia. V zmysle vyhlášky je touto hranicou 12. týždeň, keďže potrat z genetického dôvodu sa okrem iných taktiež považuje za potrat zo zdravotného dôvodu, pre ktorý je stanovená hranica 12. týždňa. V praxi sa však potraty z genetických dôvodov aj naďalej robia až do 24. týždňa.
Trestný zákon č. 300/2005 Z.z.
V súčasnosti platný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. definuje trestné činy súvisiace s potratmi. Ilegálna interrupcia je trestný čin a trestá sa 2-8 rokmi odňatia slobody. Trestné je tiež vykonať potrat bez súhlasu tehotnej ženy, ako aj naviesť tehotnú ženu, aby si sama umelo ukončila tehotenstvo, alebo aby iného požiadala alebo mu dovolila spraviť potrat v rozpore s právnymi predpismi.
Ústava Slovenskej republiky
Ústava Slovenskej republiky v Článku 15(1) hovorí: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Tento článok ústavy je často uvádzaný v kontexte diskusie o potratoch, pričom zdôrazňuje ochranu života od počatia. Zároveň Článok 12(1) zaručuje základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
Prečítajte si tiež: Šikana: Sprievodca pre rodičov
Medicínske aspekty interrupcie
Typy legálnych potratov v SR
Na Slovensku sa vykonávajú dva typy legálnych potratov v medicínskych zariadeniach:
- Podtlaková metóda (do 8. týždňa tehotenstva): Ide o podtlakové vysatie obsahu maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj. Cez roztiahnuté maternicové hrdlo sa do maternice vsunie plastická trubička s ostrým hrotom. Je pripojená na silnú vývevu, podobnú vysávaču, ktorá však má 29-krát silnejší výkon. Výveva vysaje dieťa do vonkajšej nádoby.
- Výškrab dutiny maternice - kyretáž (do 12. týždňa tehotenstva): Lekár musí postupne rozšíriť hrdlo maternice kovovými dilatátormi natoľko, aby mohol vsunúť do maternice príslušné nástroje - kyretu a potratové kliešte, ktorými roztrhá dieťa. Tento zákrok sa robí v celkovej anestézii, matka je v stave narkózy. Lekár dokončenie zákroku overí revíziou dutiny maternice a tiež ultrazvukovým vyšetrením.
Riziká a komplikácie
Potrat sa vykonáva ako štandardný medicínsky zákrok, o všetkých rizikách je lekár povinný matku pri konzultácii vopred informovať. Práca s kyretou nesie so sebou určité riziká. Kyretáž je takpovediac práca naslepo. Lekár pracuje iba pomocou hmatu, s veľkou opatrnosťou, aby neperforoval silne krvou a žliazkami presiaknutú stenu maternice. Pri jej poškodení môže dôjsť ku krvácaniu do brušnej dutiny, k infekcii, či iným komplikáciám.
Postup pri umelom prerušení tehotenstva
Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu, miesta pracoviska alebo školy. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak lekár nezistí podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, môže žena do troch dní písomne požiadať o preskúmanie jeho záveru riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktorý túto žiadosť preskúma najneskôr do dvoch dní od jej doručenia.
Starostlivosť po interrupcii
Po zákroku je dôležité dodržiavať pokojový režim a vyhýbať sa náročnej fyzickej aktivite. Krvácanie by nemalo presiahnuť intenzitu slabšej menštruácie. Pohlavný styk je odporúčaný až po prvej menštruácii. Dôležitá je dôkladná hygiena. Prvá menštruácia po interrupcii býva spravidla silnejšej intenzity a mala by sa dostaviť do 4 - 6 týždňov po výkone.
Etické a spoločenské aspekty potratov
Právo na život vs. právo na reprodukčnú autonómiu
Jedným z kľúčových etických sporov v otázke potratov je konflikt medzi právom na život a právom na reprodukčnú autonómiu. Zástancovia práva na život argumentujú, že ľudský život začína počatím a má byť chránený od samého začiatku. Na druhej strane, zástancovia reprodukčnej autonómie zdôrazňujú právo ženy rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce alebo nechce donosiť tehotenstvo.
Prečítajte si tiež: Rozvoj a kognícia pri Downovom syndróme
Sociálno-ekonomické faktory
Dostupnosť interrupcií je často ovplyvnená sociálno-ekonomickými faktormi. Nízkopríjmové skupiny, ľudia na úteku a migrujúci, LGBTI+ ľudia či rasizované a pôvodné obyvateľstvo majú často obmedzený prístup k zdravotníckym službám, vrátane interrupcií. Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva.
Stigmatizácia a dezinformácie
Interrupcie sú často stigmatizované a obklopené dezinformáciami. Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu.
Potrat a ľudské práva
Právo na plánované rodičovstvo je jedným zo základných ľudských práv. Partnerské dvojice i jednotlivec môžu slobodne rozhodovať o počte detí i časovom odstupe medzi nimi. Tento princíp akceptuje i Organizácia spojených národov.
Aktuálne trendy a diskusie
Snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám
V mnohých krajinách, vrátane Slovenska, existujú snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám. Zákonodarcovia a zákonodarkyne sa usilujú o ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám. Naopak, v Latinskej Amerike sa ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko.
Vplyv na úmrtnosť matiek
Vieme, že kriminalizácia interrupcie nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné. Interrupcie v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek.
Potreby LGBTI+ osôb
Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou.