Nástup dieťaťa do materskej školy alebo školy predstavuje významný míľnik v jeho živote, ktorý môže byť sprevádzaný stresom a úzkosťou, a to ako pre dieťa, tak aj pre rodičov. Úspešná adaptácia si vyžaduje citlivý prístup, pochopenie potrieb dieťaťa a vytvorenie podporného prostredia. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty zvládania ranného vstávania a adaptácie detí v materskej škole a škole, pričom vychádza z odborných rád a praktických skúseností.
Problémy s ranným vstávaním: Prípad prváčky
Pre niektoré deti, ako napríklad pre dcérku, ktorá má nastúpiť do prvej triedy, môže byť ranné vstávanie obrovskou výzvou. Aj napriek skorému ukladaniu sa na spánok (medzi 20:00 a 21:00) je ráno nevrlá, agresívna a odmieta akúkoľvek spoluprácu pri obliekaní a hygiene. Rituály, ako chystanie oblečenia večer, sa míňajú účinkom, pretože ráno dcéra aj tak všetko mení a preoblieka sa.
Identifikácia silných stránok a záujmov u starších detí
Syn sa veľmi dobre učil na základnej škole. Bol najlepší v triede. Prešiel na osemročné gymnázium, kde je jeden z najslabších. Prestáva sa učiť úplne a mám pocit, že začína lajdáčiť. Ako ho primäť, aby sa opäť začal učiť? Školu nemá rád. Je zaujímavé, že nastala taká rapídna zmena, ako on vníma to, že je na gymnáziu? Túžil po tom, aby sa tam dostal? Prijali ho spolužiaci? Primania - šiestaci sú vo veku, kedy sa toho veľa deje s ich vlastným telom, osobnosťou a prechodom na iný typ školy je tu aj zmena prostredia, kamarátov a požiadaviek. Prvou väčšou zmenou vo vzdelávaní a systéme učenia naši žiaci zažijú s prechodom na druhý stupeň do piateho ročníka, kedy sa zvýši množstvo rôznych autorít vo forme vyučujúcich, zvýši sa počet predmetov, na ktoré sa treba pripravovať. Celkovo sú na deti kladené akoby vyššie nároky. Preto býva bežným javom, že prvé zhoršené známky a akoby znížený výkon žiaci podávajú v piatom ročníku. Nie je to však také viditeľné, nakoľko učivo je vo veľkej miere podobné s tým, čo už žiaci majú osvojené. Avšak šiesty ročník, špeciálne prima, je už niečo celkom iné. Vyžaduje sa zmena systému práce, množstvo učiva je nepomerne vyššie a nie všetky predmety sú pre žiaka rovnako zaujímavé, či má naň predpoklady. Preto musí vynakladať väčšie úsilie a dostavuje sa rýchlejšia únava, prípadne až akási rezignácia. Je dôležité, aby rodič spoločne s dieťaťom identifikoval silné stránky dieťaťa , teda predmety a oblasti, v ktorých je dobré, ktoré ho bavia, v ktorých by chcel byť veľmi dobrý. Taktiež je potrebné s dieťaťom nájsť aj oblasti, o ktoré nejaví záujem a nájsť príčinu tohto nezáujmu. Je možné, že nerozumie alebo nestíha výklad na hodine, ale taktiež je možné, že nevidí zmysel daného predmetu pre svoj budúci život. Skúste pomôcť synovi so stanovením vlastného cieľa, ktorý chce dosiahnuť (napríklad, že chce mať výborné známky z jazykov a stačia mu trojky z matematiky a fyziky).
Psychologické aspekty nástupu do škôlky a školy
Podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej je dôležité rozlišovať adaptáciu dieťaťa v materskej škole a v základnej škole. Problémy týkajúce sa nástupu do škôlky bývajú dramatickejšie, no sčasti aj najprirodzenejšie. Dieťa sa odlúči od matky vôbec prvý raz vo svojom živote, preto nečudo, že to obaja prežívajú veľmi emotívne. Uvedomte si však, že dieťa sa správa tak, ako sa správajú rodičia. Je naším zrkadlom. Preto, ak má mama obavy, pochybnosti, je si neistá, s rovnakými pocitmi, čiže menším či väčším strachom nastupuje do škôlky aj dieťa. „Moje skúsenosti hovoria, že deti nemajú obavy, že budú musieť byť v škôlke bez matky, ale skôr sú to obavy o matku. Matky okrem toho, že citlivejšie prežívajú nástup dieťaťa do škôlky, môžu prežívať obavy s nástupom do práce, ako to bude riešiť keď bude dieťa choré a podobne. Prvoradou úlohou je aby sa rodič vysporiadal so svojimi obavami a neistotou, čím uľahčí dieťaťu nástup do škôlky,“ hovorí detská psychologička, ktorá sa snaží vždy vysvetliť rodičom ako prijať plač detí a čo robia emócie s detským organizmom.
Vyvarujte sa negatívnym reakciám
Vyvarovať by ste sa však mali vetám ako ‘neopováž sa plakať‘, ‘ale si sa ukázal pred deťmi‘, ‘to sa nehanbíš takto správať‘ alebo ‘doma to poviem ockovi‘. Tieto neprimerané reakcie rodičov patria skôr do detského sveta, než do úst dospelým.
Prečítajte si tiež: Tipy pre rodičov: Ako naučiť dieťa budiť sa samo
Namiesto odstrašovania, motivujte
Odlišne reagujú deti, ktoré idú do 1. ročníka. Pre ne býva prechod zo škôlky do školy už jednoduchší, majú skúsenosti s kolektívom a inými deťmi, zväčša sa tešia na nové prostredie a aktivity. Podľa psychologičky si nástup do školy uvedomujú ako určitý prechodový rituál, ktorým sa približujú svetu “dospelákov“. Je nebezpečné, ak niektorí rodičia začnú používať školu ako "stimul" so slovami - nesmieš sa báť, čo ti povedia deti v škole, v škole sa budeš musieť sám obúvať a ty to ešte nevieš…, ak budeš takto plakávať aj v škole, deti sa ti budú vysmievať a pod.. Miesto stimulovania sa stala škola odstrašujúcim prvkom, ktorý sa im ako bumerang vráti.
Rozhovory s mierou
Určite áno, ale v obmedzenom počte. Prečo? Podľa odborníčky na detskú dušu totiž môžu každodenné rozhovory s rodičmi dieťa zneistiť. Ako preto znie jej odporúčanie? „Úplne prirodzene a nenútene umožnite dieťaťu zažívať spoločnosť detí v kluboch, herniach, pri rôznych aktivitách, prípadne sa ísť pozrieť na deti v materskej škole. Inšpirujúce pre deti sú príbehy rodičov. Rozprávajte dieťaťu o tom, ako ste išli prvý krát do školy, ako ste to cítili, aká bola vaša škola, ako sa to zmenilo, alebo aj iné zážitky. Otvorene a úprimne im môžete priznať svoje "zakopnutia". Rešpektujte prirodzené zrenie dieťaťa, kde sú dôležité spontánne, neregulované aktivity v prírode, striedané s možnosťou byť sám v pokoji, užitočná je aj občasná nuda, aby sa dieťa vylaďovalo na seba, svoje vnútro a nie sa porovnávali a súťažili s inými,“ odporúča Mgr. Lýdia Adamcová.
Vzťahy s rovesníkmi a typ osobnosti
Adaptáciu dieťaťa veľmi ovplyvňujú aj vzťahy s rovesníkmi, myslite však na to či je vaše dieťa extrovert, alebo introvert. Odlišnosti sú hlavne v potrebe komunikovať s ľuďmi, v spôsobe myslenia, ale aj pri získavaní energie.
- Introvertné deti - majú uzavretejšie správanie, typickým znakom pre ne je samotárstvo, potrebujú vlastný priestor, hrajú sa samé, a takto získavajú svoju energiu a relax. Ich zdroj je v tichu a pokojných aktivitách. Ak prijmete, že vaše dieťa je introvert, vytvoríte mu priestor, kde načerpá svoju energiu, tak sa bude skôr tešiť aj zo spoločnosti detí.
- Extrovertné deti - potrebujú spoločnosť ľudí, komunikáciu a záujem od iných. Ich myslenie je rýchlejšie a spojené s rozprávaním. Deti s extrovertnou orientáciou svoju energiu čerpajú zvonku, v spoločnosti iných detí.
Päť vecí, ktoré v správaní rodičia nástup uľahčia
Čo by mohlo pomôcť v adaptácii dieťaťa v škole či škôlke? Psychologička odporúča:
- Nezabúdajte na príbehy o sebe, o svojom prvom dni v škole, alebo nejaké príbehy, ktoré si na daný problém môžete vymyslieť.
- Prejdite si spolu cestu do školy, naučte ho zvládnuť napr. prechod cez cestu. Trasu do školy si môžete doma nakresliť a dieťa si ju môže napr. autíčkom prechádzať alebo môže cestu vymaľovať.
- Pozrite si okolie, ihrisko, dvor, kde sa deti hrávajú, zahrajte sa tam, pobehajte s ním. Môžete vziať aj jeho kamaráta.
- Tento deň je slávnostnejší, je to určitý prechodový rituál - spoločne si navrhnite poobedňajší program - cukráreň, reštaurácia, kino, výlet do prírody.
- V prvý deň mu darujte určitý symbolický predmet - malú peňaženku, pamätníček ktorú bude mať od maminky, ocko mu môže dať svoju obľúbené pero, kľúčenku, gumu, čiže drobné predmety, ktoré budú mať vašu energiu a budú vás spoločne spájať. Do peračníka si môže dať malú fotografiu napríklad z dovolenky, na ktorej ste všetci spolu.
Čo deťom učenie komplikuje
Naopak, čo môže deťom z dlhodobejšieho pohľadu skôr učenie a ‘pobyt‘ v škole komplikovať?
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania u detí
- Nedávajte najavo prehnanú radosť zo včeličiek, jednotiek, ktoré dieťa dostane. Deti sa budú sústreďovať na známky len, aby splnili vaše očakávania a aby vás potešili. Ak sa im to ale nebude dariť, čo sa môže stať, pôjdu do stresu. Radosť z úspechov by mala byť vnútorným pocitom dieťaťa - ja som spokojný s tým čo som dosiahol. Ak vy začnete hodnotiť jeho úspechy vezmete mu možnosť zažívať svoj vnútorný pocit z úspechu. Vy oceňujte a dajte najavo svoje pocity za to, že je smelý, trpezlivý, samostatný, že to dokázal vymyslieť a predovšetkým, že je v škole šťastný.
- Nezabúdajte, že dieťa sa neučí iba v škole. Dieťa by sa malo podieľať na všetkých oblastiach života. nedovoľte aby sa učenie stalo centrom rodinného diania, aby zasahovalo do rodinnej atmosféry, do partnerských vzťahov.
- Chráňte svoje deti pred tlakom školy. Mnohé školy sú zamerané na výkony, dobré výsledky a nie tak na duševné zdravie detí.
Nehody sa stávajú
Nehody sa nedejú len zriedka a nemusíme z nich robiť vedu. Ak však máte doma predškoláka a neskôr občasné pocikávanie sa sa stáva bežným javom v priebehu týždňa, je vhodné zvýšiť pozornosť. Vieme, ako úspešne riešiť mokré nohavice. Poradíme vám. Nehody sa stávajú a netreba z nich robiť žiadnu vedu. Pokiaľ však máte doma predškoláka a pocikávanie sa stalo bežnou súčasťou vášho týždňa, zvýšte pozornosť. Viete, ako sa úspešne zbaviť mokrých nohavíc? Poradíme vám. Dôvodov, prečo dieťa nestihne dôjsť na záchod, môže byť viacero. Od zdravotného problému, ktorý dokáže odhaliť vyšetrenie u odborníka, cez prílišné zaujatie hrou až po závažné psychologické príčiny, ktoré môžu súvisieť s udalosťami v škôlke alebo stresom, ktorému je škôlkar vystavený doma. Treba tiež rozlíšiť, či k nehodám dochádza cez deň alebo výlučne v noci a podľa toho situáciu riešiť.
Kedy ide o problém?
Pomočovanie, odborne nazývané enuréza, postihuje najčastejšie deti, no výnimkou nie sú ani dospelí. Môže byť dlhodobé alebo prechodné a bežne za ním stoja nesprávne návyky, ako je napríklad pitie nápojov tesne pred spaním alebo vyčkávanie dieťaťa s potrebou až do poslednej chvíle. Príčinou však bývajú aj psychologické problémy alebo rôzne ochorenia močovej sústavy či inej časti organizmu. Spozornieť by ste mali vo chvíli, ak sa pomočuje dieťa staršie ako päť rokov. Odborníci upozorňujú, že nejde o bežný jav. Pomočovanie môže mať veľmi negatívny dopad na sebavedomie, výsledky v škole či zaradenie sa do spoločnosti. Bez lekárskej pomoci z pocikávania vyrastú len dve z desiatich detí. Naopak, podľa štatistík vedia lekári tento problém vyriešiť pomerne rýchlo, a to s až 90 % úspešnosťou. Odďaľovanie liečby môže poznačiť psychiku dieťaťa na celý život, najmä, ak sa začne riešiť v neskoršom veku.
Nehody cez deň
Pokiaľ máte doma škôlkara, ktorý bojuje s častým pomočovaním, skúste nájsť spôsob, ako tomuto problému predchádzať ešte skôr, než vôbec nastane. Všímajte si, ako dieťa cez deň pije a ako často chodí na toaletu. Ide vždy samo alebo naň musíte dohliadať? Ako často to stihne bez „cvrknutia“ si do nohavičiek? Ak sa jeho problém týka najmä pocikávania sa v škôlke, je potrebné porozprávať sa s oboma stranami, teda s dieťaťom aj s jeho vychovávateľkami. Príčinou môže byť hanblivosť pred spolužiakmi alebo iný biorytmus oproti tomu, ktorý má nastavený zvyšok triedy. Včasné chodenie na toaletu je rovnako dôležité ako jedenie, spanie alebo čistenie zubov. Skúste sa o tom s vaším drobcom porozprávať a pokojne sa k tejto téme vráťte v tretej osobe, teda podporte dieťa, aby vám cez kamarátov porozprávalo, aký má kto problém s cikaním. Ľahšie tak odhalíte príčinu alebo zlý návyk, s ktorým môže bojovať. Nečakajte, že sa veci zmenia zo dňa na deň a myslite na to, že aj dieťa stojí tento proces veľa námahy a úsilia, preto neprehlbujte jeho sklamanie, ak sa mu to napriek všetkému nepodarí. Naopak, oceňte každý „suchý“ deň náležitou pochvalou. Problémy s pocikávaním by mali ustúpiť do niekoľkých týždňov, no nestrácajte trpezlivosť, ak vám to potrvá o čosi dlhšie.
Nočné pocikávanie sa
Podľa štatistík sa v noci pomočuje až 40.000 päťročných detí. Na rozdiel od dospelých, deti sa nedokážu zobudiť na pocit plného mechúra, keďže ich spánok je zvyčajne oveľa hlbší. Dobrou správou je, že za nočnými nehodami zväčša nestojí psychologický problém, ale fyziologický, kedy ešte nedozrelo spojenie medzi mozgom a močovým mechúrom. Medzi ďalšie príčiny patria porucha sekrécie hormónov, ktoré regulujú tvorbu moču v nočných hodinách, ochorenie nervového systému, znížená kapacita močového mechúra, poruchy spánku či zlé návyky, kedy je zvýšený príjem tekutín tesne pred spaním či zadržiavanie potreby počas dňa. Nočné pomočovanie patrí medzi najčastejšiu formu enurézy. Rozdeľuje sa na primárne a sekundárne. Práve druhá menovaná forma zvykne nastupovať nečakane a jej vyvolávateľom býva psychická záťaž alebo stres. U detí môžu tento stav vyvolávať náhle zmeny, ktoré sa odohrajú v škôlke, prípadne samotný nástup do školy niekedy spúšťa problémy s únikom moču. Treba zvážiť možnosť, že dieťa trpí šikanou, preťažovaním, hádkami alebo rozvodom rodičov, úmrtím v rodine či inými udalosťami, ktoré nevie spracovať. Vtedy sa odporúča návšteva odborníka, ktorý dokáže odhaliť pravú príčinu a navrhnúť účinnú liečbu.
Tipy, ako dieťaťu pomôcť
Nosenie dieťaťa na WC počas noci či používanie pogumovaných nohavičiek nie je správnym riešením. Dieťaťu to naopak dáva signál, že cikať sa môže aj v noci, a to do postele alebo do spodnej bielizne. Netrestajte ani nehrešte dieťa za nehody. Skúste ich predvídať a buďte pripravení mať po ruke náhradné oblečenie, prípadne upozornite pani učiteľky v škôlke. Základom úspechu je správna motivácia. Môžete si zaviesť kalendár, do ktorého budete spoločne lepiť nálepky za každé cikanie. 10 nálepiek znamená odmenu, na ktorej sa vopred dohodnete. Neponáhľajte sa. Väčšina rodičov časom spozoruje, že keď prestane tlačiť na pílu a zvoľní tempo v neustálom nabádaní chodiť na WC, dieťa bude vo väčšom kľude a skôr dosiahne želaný výsledok.
Prečítajte si tiež: Recenzie kočíkov pre dve deti
Stres a adaptácia na kolektív
Príchod do školy či škôlky je pre deti stresujúcim obdobím, najmä pre tie, ktoré do kolektívu nastupujú po prvý raz. Naučiť sa zvládnuť takýto stres je výzvou pre rodičov. Adaptácia na kolektív je však dôležitý mentálny krok v prirodzenom vývoji, preto by sme dieťaťu mali vytvoriť čo najlepšie podmienky. Nástup do kolektívu patrí k najstresujúcejším obdobiam života dieťaťa. „Odlúčenie od matky (odborne pomenované separácia) je pre menšie dieťa vždy veľká udalosť,“ upozorňuje psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková. „Väčšina detí je pripútaných k matke. Intenzívne, ak sa im venovali doma v ich prvých rokoch života a majú s nimi silný citový vzťah. Deti sa snažia pochopiť rodičovské vysvetlenia, prečo treba ísť do škôlky, školy a ako tam bude všetko v poriadku a oni sa tam budú mať dobre. Situáciu rozumovo chápu a snažia sa urobiť, čo sa dá, ale emocionálne majú pocity neuznania, beznádeje a úzkosti z odlúčenia a môžu trpieť aj príznakmi stresu.“
Čo je vlastne stres?
Jednoducho povedané, stres je poplachová a obranná reakcia nášho tela. Niečo sa deje okolo nás, čo nás vyviedlo z rovnováhy: v prípade detí je to práve nástup do kolektívu a odlúčenie od bezpečia rodiny a známeho prostredia. Bežne zažívame stresové situácie, ktoré môžeme vnímať dokonca pozitívne, pretože nás vyburcujú k lepším výkonom. Väčšina dospelých si s bežným stresom na pracovisku či doma vie poradiť. Na druhej strane, mnoho stresu vplýva negatívne na naše telo, ak sme v strese a napätí, môže sa to vážne dotknúť aj nášho celkového zdravia. Stres prináša úzkosť, napätie, nervozitu, u detí často plačlivosť, uzavretosť či neschopnosť zaspať.
Ako sa pripraviť
Aby dieťa prežívalo nástup do školy bez stresu, mali by byť bez stresu najmä rodičia. To, či dieťa obstojí v sociálnej a emocionálnej oblasti, je kontinuálny proces výchovy od narodenia dieťaťa. „Vzťah medzi matkou a dieťaťom a sebaistota, pocit istoty a bezpečia, ktorú v ňom deti naberú, ich pripraví na to, aby zvládli kontakty a situácie v reálnom svete,“ hovorí psychologička Tóthová Šimčáková. „Dieťaťu môže pomôcť veku primeraný rozhovor, ktorý v ňom postupne odbúra stres a napätie. Už pred vstupom do škôlky je dobré, ak rozvíjajte kontakty dieťaťa s rozličnými osobami, aby ste videli, ako komunikuje, najprv v kruhu rodiny a priateľov, neskôr na spoločenských udalostiach, stretnutiach.“ V čase nástupu do škôlky je dobré čo najviac sa usilovať, aby dieťa svoj vstup do materskej školy vnímalo ako odmenu, výsadu a niečo výborné, čo sa mu v živote stalo. „Skúste nepodliehať zakaždým plaču dieťaťa, najmä ak vám neskôr okolie signalizuje, že po vašom odchode okamžite plač ustal. Vedzte, že je to skôr divadlo pre vás a v prvých dňoch či týždňoch je to bežné,“ hovorí Mgr. Tóthová Šimčáková. „Pri odchode povedzte dieťaťu, že ho máte radi, a zdôraznite, že sa pre neho vrátite.“
Ako odbúrať stres u detí
Na odbúravanie stresu u detí jestvuje viacero účinných techník. „Pomôcť si môžeme napríklad aktívnym pohybom, v ktorom si doslova „vybijeme“ energiu,“ hovorí psychologička Mgr. Mária Tóthová Šimčáková. V čase, keď sme s deťmi, venujme sa im naplno, rozprávajme sa o zážitkoch, ktoré ich stretli a chváľme ich za to, čo dosiahli v prvých dňoch. Deti môžu mať problémy so spánkom i jedlom. Doprajme si celorodinne čas na obed alebo večeru. „Na odbúranie stresu je pritom pohoda pri stole vítaným liekom. Práve rodinný stôl je miesto, kde sa dajú mnohé problémy obrátiť na veselé príbehy,“ hovorí Mgr. Tóthová Šimčáková. „Pomôcť môžu aj účinné látky pochádzajúce z výťažkov rastlín. Upokoja telo i myseľ a pripravia nás na prijatie sveta takého, aký je, najlepšieho v ktorom žijeme.“ Napríklad medzi najznámejšie zdroje upokojujúcich látok patria rastlinky ako prilbica modrá, ľuľkovec zlomocný, nechtík lekársky, lastovičník väčší, kalina obyčajná či abrus precatorius. Výťažky z týchto rastlín môžete využiť v prípravkoch na prírodnej báze. Pôsobia ako sedatívum, ktoré je nenávykové, preto ho môžu bez problémov užívať aj deti. „Rodičom hovorím prirovnanie, že vstup dieťaťa do školy je ako cesta do vlaku, že kto nastúpi do vlaku školskej dochádzky, musí byť na to pripravený, cesta späť nie je. Ale je to cesta krásna a plná poznania a je na rodičoch, aby ju absolvovali aj so svojimi deťmi,“ uzatvára psychologička.
Sédatif PC
Sédatif PC je voľnopredajným liekom a patrí do účinnej prírodnej liečby bez vedľajších nežiaducich účinkov. Jeho zloženie spája účinky šiestich vybraných bylín (prilbica modrá, ľuľkovec zlomocný, nechtík lekársky, lastovičník väčší, kalina obyčajná či abrus precatorius), ktoré pomáhajú pri strese, podráždenosti, precitlivenosti, poruchách spánku, nervozite či úzkosti. Je vhodný pre dospelých, ale aj pre deti vrátane dojčiat a tehotných žien. Užívanie takejto liečby nezaťažuje organizmus. Liek je nenávykový.
Pravidlo troch minút
Ruku na srdce, koľko času z dňa reálne strávime s dieťaťom? A koľko času z toho sa s ním aj naozaj rozprávame? BRATISLAVA 22. mája (Dobré noviny) - Zobudiť, urobiť raňajky, desiatu, umyť zuby, obliecť a odprevadiť do škôlky alebo školy. Potom vyzdvihnúť, rozviesť na krúžky, spraviť úlohy, večeru, prečítať rozprávku a pobozkať na dobrú noc. A ešte "x" iných vecí. To všetko sprevádza dennodenný kolotoč života s dieťaťom. Popri tom všetkom však často zabúdame na tú najdôležitejšiu vec. Podľa psychologičky Nataliye Sirotich je to veľmi jednoduché pravidlo, no treba ho praktizovať každý deň. Počas troch minút sa máte pri svojom dieťati správať tak, ako keby ste ho dlhšie nevideli. A je jedno, či ste s ním neboli niekoľko hodín alebo iba päť minút, čo ste si vybehli napríklad do obchodu. Vaše dieťa si zaslúži pocit výnimočnosti, pretože ak sa náhodou v bežnom živote s niekým po dlhšej dobe stretneme, ide zväčša o emotívny a naozaj výnimočný okamih. Okrem toho je však veľmi dôležité, aby ste pri tom boli na rovnakej úrovni očí a aby ste tieto 3 minúty strávili objímaním dieťaťa a pýtali sa ho, ako sa má, čo má nové a čo sa dialo v čase, kým ste s ním neboli. A hoci sa možno mnohí rodičia dočkajú odpovede, že "nič sa nedialo", že "všetko je po starom", nenechajte sa odradiť. Deťom (najmä tým starším) síce niektoré veci naozaj nemusia pripadať dôležité, no v ich živote sa môžu diať naozaj veľké veci. Pozrite si teda, aký rozvrh mali v daný deň a pýtajte sa na konkrétne vyučovacie hodiny. Pravidlo troch minút však neznamená, že to celé bude trvať iba tri minúty. Deti musia pochopiť, že ich nielen počujete, ale aj počúvate. Dosiahnete to tak, že mu zopakujete informácie, ktoré ste od neho už počuli. A ak vás neopraví, aspoň sa uistíte v tom, že ste všetko správne pochopili. Vyhýbajte sa dlhým a zbytočným argumentom.
Príklad z praxe: Úzkostná dcérka v škôlke
Dobrý deň, dcérka mala v marci 3 roky. Pred nástupom do škôlky sa na deti veľmi tešila, na ihrisku a detských kútikoch sa vedela zahrať. Nemala problém zostať bezomňa a bez manžela aj celý deň so svojimi starými rodičmi, tetou a krstným. Keď sme išli prvý deň do škôlky, tak išla s radosťou a pekne išla do triedy za deťmi. Ani si mňa a manžela nevšímala. V ten deň bola v škôlke 2 hodiny. Keď som pre ňu prišla, tak všetko bolo v poriadku. Druhý deň sa do škôlky opäť tešila až keď ju učiteľka zo šatne nenútila ísť rýchlejšie do triedy. To sa už dcéra schovala za moje nohy a išlo jej do plaču. Učiteľka mi povedala, aby som ju zobrala na ruky a odovzdala dcéru nasilu i napriek tomu, že sa ma dcéra držala ako kliešť. Keď som pre ňu prišla po 2 hodinách, pri pohľade na mňa sa rozplakala a pocikala. Tretie ráno odkedy sa zobudila plakala a do škôlky ju zobral manžel, kde ju učiteľka zase na silu odtrhla od manžela. To tam už aj zostala celý deň, keď som po ňu prišla ako jediná ešte ležala v postieľke, pričom ostatné deti boli najedené a hrali sa. Učiteľka mi povedala, aby som si ju išla sama zobudiť. Odvtedy už škôlke nebola a celé tri týždne sa dookola pýta otázku: "Mami, tati nejdem do škôlky?". Zostala veľmi úzkostná .Keď vidí škôlkarov a učiteľky, tak sa za nás schováva.
#