Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje rôzne aspekty starostlivosti o maloleté deti, najmä v situáciách, keď rodičia nežijú spolu alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa. Cieľom je zabezpečiť záujem dieťaťa a jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Tento článok sa zameriava na rôzne formy starostlivosti o dieťa, ktoré upravuje Zákon o rodine, a to výlučnú, striedavú a spoločnú osobnú starostlivosť, ako aj náhradnú osobnú starostlivosť.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa
Zákon o rodine definuje tri základné formy osobnej starostlivosti o dieťa v prípade, ak rodičia nežijú spolu:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov.
- Striedavá osobná starostlivosť: Dieťa žije striedavo s obidvoma rodičmi v pravidelných intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť: Rodičia vykonávajú starostlivosť o dieťa spoločne, režim starostlivosti zostáva rovnaký ako pred rozvodom alebo rozchodom.
Záujem maloletého dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Striedavá osobná starostlivosť
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje úpravu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, pričom každý rodič má dieťa v starostlivosti na presne vymedzené časové intervaly. Do slovenského právneho poriadku bola striedavá osobná starostlivosť zavedená zákonom č. 217/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetná novela nadobudla účinnosť 01.07.2010.
Podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
Súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov s ňou nesúhlasí. Dôležité je, aby obaja rodičia mali záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a boli schopní spolu komunikovať. Frekvencia striedania dieťaťa môže byť rôzna, pričom veľmi často sa využíva týždenný interval osobnej starostlivosti rodiča o dieťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Prečítajte si tiež: Zákon o starostlivosti o dieťa
Výhody striedavej osobnej starostlivosti
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti má určite mnohé výhody, pričom najviac zdôrazňovanou je práve zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku dieťaťa s obidvomi rodičmi.
Problémy spojené so striedavou starostlivosťou
Do pozornosti dávame i pomerne častý jav súvisiaci s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Rozsudkom súdu je dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom otcovi je určený styk s dieťaťom v presne určenom čase a časovom rozsahu. Styk otca s maloletým je sporadický, či už kvôli zdravotným problémom dieťaťa alebo skutočnosti, že dieťa odmieta stretávanie sa s otcom. Dochádza tak k citovému odcudzeniu dieťaťa od otca. Následne sa otec dieťaťa domáha zmeny súdneho rozhodnutia a zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nakoľko to pre neho predstavuje spôsob ako posilniť vzťah s dieťaťom. Nie vždy je však otec úspešný.
Spoločná osobná starostlivosť
Spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov vykonávajú rodičia ako spôsob starostlivosti o dieťa, kde režim starostlivosti zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, prípadne rozchodom partnerov, teda rovnaký, ako ho rodičia dieťaťa už realizovali pred ukončením ich vzájomného vzťahu. Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky. Takáto forma starostlivosti sa uplatňuje najmä u rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je minimálna. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča.
So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok v prípade spoločnej OS bude stručný, nakoľko ide o formu starostlivosti s najmenšou mierou zásahu štátu. Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní.
Rozdiely medzi spoločnou a striedavou starostlivosťou
Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov znejú pojmovo veľmi podobne. Spoločnú osobnú starostlivosť a striedavú osobnú starostlivosť súd uplatňuje ako dve rôzne formy rozhodnutia o starostlivosti o dieťa po rozvode alebo v prípade neformálnych vzťahov rodičov.
Prečítajte si tiež: Interrupcie a kontroverzie
Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov.
Náhradná osobná starostlivosť
§ 45 zákona č. 36/2005 Z. z. hovorí, že ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
Osoba, ktorej má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, musí spĺňať nasledovné podmienky:
- s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
- ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
- osobné predpoklady,
- najmä zdravotné,
- osobnostné a morálne.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Práva a povinnosti rodičov
Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Prečítajte si tiež: Diéta a výchova: Riešenie problémov
Formy náhradnej osobnej starostlivosti
Maloleté dieťa možno zveriť:
- do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
- do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Zánik náhradnej osobnej starostlivosti
Náhradná osobná starostlivosť zaniká:
- a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
- b) smrťou maloletého dieťaťa,
- c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
- f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť rozvodom manželov a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.
Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodu:
- smrti osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,
- právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,
a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Ďalšie aspekty starostlivosti o dieťa
Príspevok pri zverení dieťaťa do striedavej alebo spoločnej starostlivosti
Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov.
Služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života
Zákon o rodine pamätá aj na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života formou starostlivosti o dieťa v tzv. detskej skupine (§ 32a) ods. 5 zákona č.
Zárobková činnosť a starostlivosť o dieťa
Za zárobkovú činnosť sa považuje aj poberanie materského najdlhšie do 6 týždňov odo dňa narodenia ďalšieho dieťaťa. Ak 6 týždňov od narodenia dieťaťa pripadne na 1.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti: „ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.“
Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v §154-157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na: „majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.“ Ide však predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu.