Smrť dieťaťa je jednou z najťažších skúseností, aké môže človek zažiť. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť informácie a podporu pre tých, ktorí prechádzajú touto nesmierne náročnou situáciou. Cieľom je uistiť vás, že existujú cesty, ako urobiť túto situáciu znesiteľnejšou a možno dokonca posilňujúcou.
Emocionálna Odozva na Stratu Dieťaťa
Smrť dieťaťa je snáď najbolestivejším okamihom, aký si dokážeme predstaviť. Hlboký smútok, strach, bolesť, prázdnota či úplný šok - to sú najčastejšie emócie, ktoré v tomto okamihu prežíva žena, ktorá o dieťatko prichádza. Tieto pocity prichádzajú bez ohľadu na to, či k strate bábätka došlo v prvých týždňoch tehotenstva, počas pôrodu či po ňom. Tieto pocity môže prežívať otec dieťatka, ale i súrodenci či ďalší príbuzní.
Trúchlenie ako Prirodzený Proces
„Cez smútenie prichádza hojenie. Trúchlenie - prežívanie zármutku je NORMÁLNOU A ZDRAVOU odozvou na stratu dieťatka. Udalosť straty môže (ale nevyhnutne nemusí) viesť ku kríze či traume. Keďže ide o PRIRODZENÚ reakciu na neprirodzene náročnú udalosť, má žena potenciál túto stratu spracovať. Na začiatku procesu trúchlenia stojí strata, v závere tohto procesu je plnohodnotný život v nových perspektívach a vzťahoch. Základným predpokladom na to, aby žena dokázala prejsť týmto procesom, je pravdivosť a nepotlačovanie prežívaných emócií.
Fázy Trúchlenia
Proces trúchlenia prechádza niekoľkými fázami, ktoré môžu pomôcť pochopiť a spracovať stratu.
1. Fáza Popretia
Prvou fázou, ktorá prichádza bezprostredne po úmrtí dieťatka, je fáza popretia. Často je sprevádzaná stuhnutím, zdanlivým zmrznutím, zmeraveným pohľadom. Slovne žena často vyjadruje pochybnosti o smrti dieťatka, neverí záverom, ktoré hovoria o úmrtí.
Prečítajte si tiež: Realita očkovania a detskej úmrtnosti
2. Fáza Prepuknutia Emócií
Druhou fázou je prepuknutie emócií. Bolesť, hnev, strach, smútok, ale aj pocity viny, nepokoj, obviňovanie, zúrivosť. Táto fáza trvá rádovo dni až mesiace po úmrtí dieťatka. Náročnosť situácie sa prejavuje psychicky i fyzicky - môžu sa objaviť poruchy spánku, náchylnosť k infekciám, nejasné bolesti, kolapsy, zhoršenie zdravotného stavu ženy.
3. Fáza Vyvažovania
Ako tretia prichádza fáza vyvažovania - je to fáza hľadania, nachádzania a odpútania. Táto fáza neprichádza automaticky, žena si musí prechod do nej vedome zvoliť. Žena postupne získava kontrolu nad sebou a svojim prežívaním, rozhoduje o tom, aké vnemy k sebe púšťa a ako s nimi nakladá. Vyvažuje - ak ju premkne smútok, dokáže ho spracovať nejakým tvorivým spôsobom.
4. Fáza Vytvorenia Nového Vzťahu
Poslednou fázou je vytvorenie nového vzťahu k sebe a skutočnosti. V tejto fáze si nanovo preskladáva svoj život. Môže ešte vznikať pnutie medzi túžbou žiť naplno a strachom z bolesti. Žena život vníma z inej perspektívy, triedi, čo už jej neslúži a stavia, na čom jej záleží.
Ako Podporiť Ženu po Strate Dieťaťa
Ak ste prítomní pri žene v okamihu, keď prichádza o dieťatko alebo sa práve dozvedá o jeho smrti, jednoducho tam buďte. Vnímajte jej pocity. Vnímajte svoje pocity. Je možné, že sa vy sami v tejto situácii cítite zraniteľní, že ste konfrontovaní v pocitom bezmocnosti či strachu. Pravdivosť a láskavosť pri interpretovaní diagnóz či záverov musia ísť ruka v ruke.
Čomu sa Vyhnúť
V snahe ustáť ťarchu celej situácie a smršť zahlcujúcich pocitov nám často napadnú rozličné „racionálne“ argumenty. Nehľadajte v tomto okamihu slová útechy, väčšinou vôbec úľavu neprinášajú. „To prejde, bude to dobré,“ je v tejto chvíli úplne bezobsažné. Rovnako sa pokúste vyhnúť vetám: „Buďte rada, veď už doma jedno zdravé dieťa máte. Veď to ešte ani nebolo dieťa, bol to len plod. Nebuďte hysterická! Ak sa totiž žena rozhodne potlačiť svoje emócie, prichádzajú potom, neskôr, s neuveriteľnou intenzitou, plné viny a hnevu.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Vytvorenie Priestoru pre Smútenie
Ženy, ktoré nemali možnosť dostatočne odsmútiť smrť dieťatka, sa môžu obrniť pocitom, že sa vlastne nič nestalo - vrátia sa do práce, do rodiny, kde sa z ohľaduplnosti o smrti nehovorí. Vytvorte žene priestor, aby mohla smútiť tak, ako potrebuje. Ak máte možnosť, doprajte jej bezpečný a osobný priestor. Nezľaknite sa jej sĺz. Nechajte ju kričať, ak chce kričať. Neberte si jej bolesť osobne. Prejavte účasť. Ak je to vo vašich kapacitách, opýtajte sa ženy, čo by potrebovala.
Komunikácia a Rozlúčka
Trpezlivo popisujte kroky, ktoré ju čakajú. Môže sa pýtať, kde jej dieťatko a čo je s ním. Vytvorte jej priestor, aby mohla byť s dieťatkom a rozlúčiť sa s ním tak, ako chce. Nie je to žiadne sebatýranie. Neodsudzujte prejavy ženinho smútku - nech majú akúkoľvek podobu - krik, plač, rev, smiech, ticho… Všetky tieto prejavy sú normálne. Ak dokážeme so ženou komunikovať tak, aby jej neostávali v tomto príbehu nepoznané biele miesta, je to veľmi užitočné.
Dieťa patrí k matke. Zvlášť v tejto situácii, keď už žiadne zásahy na záchranu života bábätka nie sú potrebné. V našej kultúre sa stretávame s tým, že kontakt s mŕtvym dieťatkom vnímame ako zbytočné trýznenie. Nie je to tak. Opýtajte sa ženy, či chce stráviť čas so svojim dieťatkom a rešpektujte jej voľbu. Ak žena ostáva v zmeravení, môžete povedať: „Vnímam, že môže byť pre Vás veľmi náročné rozhodovať sa v tejto situácii. Skúsenosť ukazuje, že aj keď je to ťažké, je pre ženy dôležité, aby sa rozlúčili so svojim dieťatkom. Myslíte, že by ste to tiež tak chceli?“ Tieto chvíle žene pomáhajú uznať, že dieťatko bolo súčasťou jej života, jej rodiny. Ženy, ktoré si to v tejto situácii vyberú, to nikdy neľutujú. Nikdy neľutujú, že mali možnosť sa k svojmu dieťatku túliť, hladkať ho, ďakovať mu. Skôr sa stretneme so ženami, ktoré ľutujú, že nemali možnosť vidieť svoje dieťatko a rozlúčiť sa s ním. Ženy, ktoré procesom straty prešli, veľmi ocenili, že sa mohli s dieťatkom rozlúčiť, že mohli byť so svojou rodinou, ktorá im vyjadrovala podporu.
Praktické Aspekty Strát Dieťaťa
Právne Aspekty
Iné špecifické prípady (podľa Vyhlášky č. 22/1988 Zb. O vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa musí písomne požiadať rodič dieťaťa. O tejto možnosti má rodiča informovať ošetrujúci zdravotnícky pracovník. Z pohľadu povinností zdravotníckeho zariadenia je dôležité spomenúť, že gynekologicko-pôrodnícke pracovisko má vyplniť žiadosť v spolupráci s rodičom. Zariadenie by teda malo mať k dispozícii tlačivo žiadosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má povinnosť vydať potratený plod „bezodkladne“ po podaní žiadosti.
Druhým prípadom je pôrod mŕtveho dieťaťa, kedy hovoríme o narodení bez známok života, pričom pôrodná hmotnosť je 1000g a vyššia. Tu sa postupuje podľa Zákona o pohrebníctve - tj. podobne ako napr. pri pochovaní dospelého človeka.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Spomienkové Rituály
Opýtajte sa ženy, ako si predstavuje rozlúčku so svojim dieťatkom. Zistite, či si chce uchovať nejakú spomienku na dieťatko. Opäť, nejde o žiadnu sebatrýzeň. Tým, že má žena napr. fotografiu dieťatka, o ktoré prišla, je toto dieťa už navždy legitímnou súčasťou príbehu ich rodiny. Niektoré ženy si nechajú pramienok vláskov. Je praktické, ak je napr. Ak sa žena rozhodne pre pohreb, buďte jej k dispozícii pri praktických záležitostiach. Všetky odborné publikácie, ktoré sa zaoberajú touto témou, sa zhodujú na tom, že spomienkové „rituály“ (v akejkoľvek podobe - krst, rozlúčka, pohreb dieťatka a pod.), sú pre pozostalých nesmierne dôležité.
Starostlivosť o Seba
Uvedomte si, ktoré pocity patria vám a ktoré patria žene. Postavte sa nohami pevne na zem. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite a vydýchnite. Vytraste si ruky. Buďte úprimní k vlastným hraniciam. Ak je situácia pre vás priveľmi náročná či otvára vaše osobné bolesti, vyhľadajte pomoc - či už v podobe dobrej priateľky/ dobrého priateľa, ideálne však v podobe supervízie. Vytvorte podpornú skupinu kolegov na pracovisku, ktorí zažívajú obdobné situácie.
Ďalšie Dôležité Informácie
Smrť Súrodenca
Keď zomrie súrodenec Či už ide o náhle alebo očakávané úmrtie, strata zasiahne všetkých členov rodiny, vrátane detí. Niektorí rodičia si myslia, že ak dieťa budú izolovať a ochraňovať pred faktom, že mu umiera, resp. umrel súrodenec, tak svojho potomka ochránia. Opak je však pravdou. Potvrdzujú to aj slová klinickej psychologičky a psychoterapeutky Márii Andrášiovej: „Zo skúseností viem, že niektoré deti boli v takýchto chvíľach mimo domova, rodičia pred nimi o tejto téme nehovorili vôbec alebo iba povrchne. Boli sme šokovaní, keď dieťa bolo niekoľko dní pred smrťou a jeho súrodenec nevedel čo sa deje“. Deti sú podľa jej slov veľmi citlivé a istým spôsobom niečo vycítia aj vtedy, ak im nič nepoviete. Nepoznajú však realitu a tak si vytvárajú vlastné predstavy, čo sa deje, kde je príčina. Môžu mať pocity viny, aj kvôli situáciám ako sú súrodenecké šarvátky. „Zomiera preto, lebo som mu raz povedal, nech sa mu niečo stane a podobne.“
Ako sa Vyhnúť Výčitkám?
Rodičia by mali podľa psychologičky urobiť dieťa súčasťou toho, čo sa v rodine deje, aj keď ide o nepríjemné situácie. „Samozrejme primerane veku sa s ním o tom porozprávať, vysvetliť mu čo súrodencovi je, čo všetko sa môže stať. Pýtať sa ho, ako on celú situáciu vníma, prežíva,“ radí Andrášiová. Pokiaľ dieťa chce, tak je dobré ak je v kontakte s umierajúcim súrodencom čo najdlhšie. Je to veľmi dôležité nielen pre dieťa, ktoré umiera, ale aj pre dieťa, ktoré je pri tom.
Keď Dieťa Situáciu Nezvláda
Tak ako dospelí, aj deti môžu byť niektoré slabšou povahou, niektoré silnejšou. Niektoré nemusia situácia zvládnuť, prejavy môžu byť individuálne. Problémy s komunikáciou, so stravovacími návykmi, všeobecným záujmom či agresívne reakcie vás môžu upozorniť na to, že dieťa situáciu nezvláda. V horších prípadoch sa môžu objaviť problémy s pomočovaním, časté ochorenia či tiky. Ak k takýmto stavom dôjde situácia je už podľa psychoterapeutky alarmujúca a rodič by mal v každom prípade vyhľadať pomoc odborníka.
Smrť Rodiča
Traumou pre dieťa je aj smrť rodiča. Aj v takomto prípade však platí, že dieťa by malo byť vždy primerane svojmu veku a emočnému rozpoloženiu o celej situácii informované. Či už ide o závažné ochorenie rodiča, očakávanú smrť alebo náhle úmrtie. Aj v prípade umierania rodiča je dobré, ak je dieťa súčasťou tohto procesu. Názory, podľa ktorých by dieťa nemalo chodiť do nemocnice, vidieť človeka umierať nie sú správne. „Naopak pre dieťa je traumatizujúce, keď všetko beží mimo neho a vôbec nevie čo sa deje,“ skonštatovala Andrášiová. Sú deti, ktoré majú hladinu úzkosti takú, že v spomínaných situáciách nemôžu byť, no sami to povedia. „Základ je dať dieťaťu priestor, nechať ho prejaviť to čo cítia a nezľaknúť sa emócií, ktoré prežíva,“ dodala odborníčka.
Deti a Pohreby
Smrť patrí ku kolobehu života a pohreb je určitým vyjadrením poslednej rozlúčky. Účasť detí na pohreboch niektorí rodičia striktne odmietajú, nechcú svoje deti zbytočne vystavovať traumatizujúcim zážitkom. Podľa psychologičky je potrebné aj v týchto situáciách postupovať veľmi individuálne. Niektoré deti môžu mať v určitom období prehnaný strach zo smrti a veci s tým súvisiacich. V takých prípadoch dieťa neodporúča nútiť k účasti na poslednej rozlúčke. Dobrý však nie je ani opačný extrém, ak deti pohreby vyslovene vynechávajú. Pohreb je vyvrcholením rozlúčky zo zosnulým. Ak dieťa pohreb nevníma, môže v ňom ostať neukončená strata človeka, ako by skutočne neverilo, že človek navždy odišiel.