Zakláňanie hlavy u novorodenca: Príčiny, prejavy a možnosti riešenia

Zakláňanie hlavy u novorodenca, často spojené s hypertonickým syndrómom, je stav, ktorý môže vyvolávať u rodičov obavy. Tento článok sa zameriava na objasnenie príčin, prejavov a možností riešenia tohto problému, pričom vychádza z poznatkov odborníkov a skúseností rodičov.

Čo je hypertonus?

Svalový tonus je reflexne udržiavané napätie svalu, ktoré je dôležité pre akýkoľvek pohyb a udržanie vzpriamenej polohy. Stupeň tohto napätia sa mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je ovládaný centrálnou nervovou sústavou. Hypertonus predstavuje zvýšené svalové napätie, ktoré môže ovplyvniť držanie tela a pohyb novorodenca.

Príčiny zakláňania hlavy u novorodenca

Hypertonus, ktorý môže viesť k zakláňaniu hlavy, môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:

  • Počas gravidity: Psychický stav matky počas tehotenstva môže ovplyvniť svalové napätie dieťaťa.
  • Počas pôrodu: Nedostatok kyslíka (asfyxia) počas pôrodu alebo poranenie centrálnej nervovej sústavy môže viesť k centrálnemu hypertonickému syndrómu. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu.
  • Dysbalancia vnútorného prostredia: Najčastejšie sa v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia. Môže ísť o novorodenecký abstinenčný príznak, alebo primárne gastrointestinálne problémy (gastroezofageálny reflux- GER, kojenecké koliky).
  • Riziko rozvoja DMO: Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu signalizovať riziko rozvoja DMO.

Prejavy hypertonu u novorodenca

Prejavy zvýšeného svalového napätia u novorodenca môžu byť rôzne a zahŕňajú:

  • Držanie tela: Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Deti „nemajú krk“, alebo vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa schováva do svojho panciera. Zvyknú mať dlane v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku, nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči.
  • Zakláňanie hlavy: Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria.
  • Dýchanie: Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie.
  • Správanie: Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy. Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie. Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca.
  • Pohybový vývin: Zvykne sa prejaviť oneskorený psycho-motorický vývin, opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná a dieťa ju dosahuje neskôr, alebo aj vôbec. Deti sa pretáčajú z chrbátika na bruško a späť cez záklony hlavy, často nedokážu plaziť a dokonca aj loziť im robí problém. Prejavom v stoji býva, že zotrvávajú väčšinu času na špičkách, alebo vytáčajú nohy von do strán, a nedokážu došliapnuť na chodidlo. V polohe na brušku bývajú deti veľmi plačlivé, prepínajú sa do „luku“ a sú nespokojné, pretože sa nedokážu oprieť o predlaktia a udržať hlavu v napriamení. Poloha na bruchu nie je obľúbená, lebo sa v nej ešte viac prehlbuje záklon a hypertonus sa môže ešte viac zvýrazniť.
  • Reflexy: Ruky zavreté v päsť sú ďalším znakom hypertonu. Ak podráždime dlaň, automaticky sa v dôsledku reflexného tonického úchopu zavrie. Tieto deti sú často citlivé na dotyky v oblasti krku, chrbta a chodidiel.

Diagnostika a liečba hypertonu

Pri diagnostike je dôležitý multidisciplinárny prístup. Hodnotenie svalového tonusu je často subjektívne, záleží na skúsenostiach neurológa, či fyzioterapeuta. Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Je potrebné si uvedomiť, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny.

Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba nakláňania hlavy u detí

Často využívané techniky sú:

  • Polohovanie
  • Handling
  • Respiračná fyzioterapia
  • Kontaktné dýchanie
  • Bobath koncept
  • Kojenecké masáže
  • Bazálna stimulácia
  • Exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej
  • Techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív
  • Vojtova metóda (najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche - CKP)

Je dôležité nezabúdať na celkový stav rodiča a na 24 hodinovú manipuláciu s novorodencom. Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách.

Pri každom probléme s dieťatkom je však najdôležitejšou terapiou láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu.

Zležaná hlavička a jej vplyv

Zležaná hlavička u detí, odborne nazývaná plagiocefália alebo brachycefália, sa môže objaviť v dôsledku dlhodobého ležania v rovnakej polohe. Táto deformácia vzniká preto, že lebka novorodencov je mäkká a poddajná, čo umožňuje rýchly rast mozgu, ale zároveň je náchylná na tvarové zmeny.

Faktory zvyšujúce riziko vzniku zležanej hlavičky:

  • Spánková poloha na chrbte
  • Nedostatočná variabilita polohy
  • Tortikolis (skrátené krčné svaly)
  • Poloha v maternici a komplikácie pri pôrode
  • Predčasný pôrod
  • Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus
  • Genetická predispozícia

Prevencia zležanej hlavičky:

  • Striedanie polohy hlavičky pri spaní
  • Dostatočný čas na brušku (tummy time)
  • Striedanie rúk pri dojčení či kŕmení z fľaše
  • Používanie rôznych polôh pri nosení
  • Minimalizovanie času stráveného v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách
  • Podporovanie pohybu a motivácia bábätka hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany

Riziká zležanej hlavičky pre vývoj dieťaťa:

  • Estetické dôsledky
  • Poruchy funkcie čeľuste a zubov
  • Riziko spomalenia motorického vývoja (najmä pri tortikolise)
  • Riziko nesprávneho vývoja lebky a mozgu (veľmi zriedkavé)
  • Problémy s nosením prilieb alebo okuliarov

Kedy vyhľadať odbornú pomoc:

  • Ak je sploštenie zreteľné a spôsobuje nerovnováhu v tvárových proporciách
  • Ak sa sploštenie hlavičky zhoršuje napriek preventívnym opatreniam
  • Ak dieťa má problém otočiť hlavičku na jednu stranu alebo preferuje jednu polohu hlavy
  • Ak deformácia hlavy pretrváva aj po zavedení preventívnych opatrení
  • Ak má dieťa oneskorený motorický vývoj, preferuje jednu stranu tela alebo sa zdá byť inak fyzicky asymetrické
  • Ak sú sploštené časti hlavy sprevádzané nezvyčajnými tvarmi lebky alebo výraznými hrbolmi
  • Ak pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy

Korekcia zležanej hlavičky:

  • Striedanie polohy hlavičky pri spaní
  • Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení
  • Umiestnenie hračiek, svetla alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu
  • Pravidelné kladenie bábätka na bruško
  • Nosenie bábätka v ergonomických nosičoch alebo šatkách
  • Cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily pod dohľadom fyzioterapeuta
  • Používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy v závažnejších prípadoch
  • Využívanie podporných vankúšikov, ktoré znižujú tlak na hlavičku
  • Minimalizovanie času, ktorý bábätko trávi v autosedačkách, hojdačkách a ležadlách

Pomôcky na podporu správneho tvarovania hlavičky:

  • Ergonomické vankúše
  • Polohovacie podložky
  • Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby)
  • Šatky a ergonomické nosiče

Syndróm šikmého krku

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje bolesť hlavy po oplodnení?

Prejavy syndrómu šikmého krku:

  • Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú).
  • Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať.
  • Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov.
  • Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka.
  • Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku.
  • Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela.
  • Asymetria sa prenesie až k panve.
  • Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov.
  • Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť).
  • Asymetrická hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte.
  • Oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov.
  • Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane.
  • Na postihnutej strane chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť.
  • Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa.
  • Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy.
  • Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním.

Kedy vie bábätko držať hlavičku?

Vo všeobecnosti samy udržia hlavičku približne okolo 4. mesiaca. Dojčatá v tomto veku už majú vyvinuté svaly v hornej časti tela a dokážu držať hlavu a krk hore v 45-stupňovom uhle.

Ako pomôcť bábätkám posilniť krčné svaly?

  • Polohovanie na bruško (tummy time)
  • Motivácia a stimulácia
  • Variabilita polôh
  • Nosenie v náručí
  • Dostatok priestoru na pohyb
  • Sledovanie svalového tonusu

Kraniostenóza

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami.

Typy kraniostenózy:

  • Zrastený metopický šev (trigonocefália)
  • Zrastený sagitálny šev (skafocefália)
  • Zrastený koronárny šev
  • Zrastený lambdový šev

Liečba kraniostenózy:

Liečba je výhradne chirurgická. Optimálny vek na operáciu je u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy.

Horúčka u detí

Horúčka (zvýšená teplota) je príznak, nie ochorenie! Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Je dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne! V prípade, že nastane situácia, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým.

Prečítajte si tiež: Účinné riešenia pre kožné problémy

tags: #zaklananie #hlavy #u #novorodenca #adeli