Zakláňanie hlavy u novorodenca, často spojené s hypertonickým syndrómom, je stav, ktorý môže vyvolávať u rodičov obavy. Tento článok sa zameriava na objasnenie príčin, prejavov a možností riešenia tohto problému, pričom vychádza z poznatkov odborníkov a skúseností rodičov.
Čo je hypertonus?
Svalový tonus je reflexne udržiavané napätie svalu, ktoré je dôležité pre akýkoľvek pohyb a udržanie vzpriamenej polohy. Stupeň tohto napätia sa mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je ovládaný centrálnou nervovou sústavou. Hypertonus predstavuje zvýšené svalové napätie, ktoré môže ovplyvniť držanie tela a pohyb novorodenca.
Príčiny zakláňania hlavy u novorodenca
Hypertonus, ktorý môže viesť k zakláňaniu hlavy, môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Počas gravidity: Psychický stav matky počas tehotenstva môže ovplyvniť svalové napätie dieťaťa.
- Počas pôrodu: Nedostatok kyslíka (asfyxia) počas pôrodu alebo poranenie centrálnej nervovej sústavy môže viesť k centrálnemu hypertonickému syndrómu. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu.
- Dysbalancia vnútorného prostredia: Najčastejšie sa v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia. Môže ísť o novorodenecký abstinenčný príznak, alebo primárne gastrointestinálne problémy (gastroezofageálny reflux- GER, kojenecké koliky).
- Riziko rozvoja DMO: Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu signalizovať riziko rozvoja DMO.
Prejavy hypertonu u novorodenca
Prejavy zvýšeného svalového napätia u novorodenca môžu byť rôzne a zahŕňajú:
- Držanie tela: Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Deti „nemajú krk“, alebo vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa schováva do svojho panciera. Zvyknú mať dlane v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku, nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči.
- Zakláňanie hlavy: Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria.
- Dýchanie: Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie.
- Správanie: Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy. Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie. Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca.
- Pohybový vývin: Zvykne sa prejaviť oneskorený psycho-motorický vývin, opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná a dieťa ju dosahuje neskôr, alebo aj vôbec. Deti sa pretáčajú z chrbátika na bruško a späť cez záklony hlavy, často nedokážu plaziť a dokonca aj loziť im robí problém. Prejavom v stoji býva, že zotrvávajú väčšinu času na špičkách, alebo vytáčajú nohy von do strán, a nedokážu došliapnuť na chodidlo. V polohe na brušku bývajú deti veľmi plačlivé, prepínajú sa do „luku“ a sú nespokojné, pretože sa nedokážu oprieť o predlaktia a udržať hlavu v napriamení. Poloha na bruchu nie je obľúbená, lebo sa v nej ešte viac prehlbuje záklon a hypertonus sa môže ešte viac zvýrazniť.
- Reflexy: Ruky zavreté v päsť sú ďalším znakom hypertonu. Ak podráždime dlaň, automaticky sa v dôsledku reflexného tonického úchopu zavrie. Tieto deti sú často citlivé na dotyky v oblasti krku, chrbta a chodidiel.
Diagnostika a liečba hypertonu
Pri diagnostike je dôležitý multidisciplinárny prístup. Hodnotenie svalového tonusu je často subjektívne, záleží na skúsenostiach neurológa, či fyzioterapeuta. Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Je potrebné si uvedomiť, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny.
Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba nakláňania hlavy u detí
Často využívané techniky sú:
- Polohovanie
- Handling
- Respiračná fyzioterapia
- Kontaktné dýchanie
- Bobath koncept
- Kojenecké masáže
- Bazálna stimulácia
- Exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej
- Techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív
- Vojtova metóda (najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche - CKP)
Je dôležité nezabúdať na celkový stav rodiča a na 24 hodinovú manipuláciu s novorodencom. Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách.
Pri každom probléme s dieťatkom je však najdôležitejšou terapiou láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu.
Zležaná hlavička a jej vplyv
Zležaná hlavička u detí, odborne nazývaná plagiocefália alebo brachycefália, sa môže objaviť v dôsledku dlhodobého ležania v rovnakej polohe. Táto deformácia vzniká preto, že lebka novorodencov je mäkká a poddajná, čo umožňuje rýchly rast mozgu, ale zároveň je náchylná na tvarové zmeny.
Faktory zvyšujúce riziko vzniku zležanej hlavičky:
- Spánková poloha na chrbte
- Nedostatočná variabilita polohy
- Tortikolis (skrátené krčné svaly)
- Poloha v maternici a komplikácie pri pôrode
- Predčasný pôrod
- Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus
- Genetická predispozícia
Prevencia zležanej hlavičky:
- Striedanie polohy hlavičky pri spaní
- Dostatočný čas na brušku (tummy time)
- Striedanie rúk pri dojčení či kŕmení z fľaše
- Používanie rôznych polôh pri nosení
- Minimalizovanie času stráveného v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách
- Podporovanie pohybu a motivácia bábätka hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany
Riziká zležanej hlavičky pre vývoj dieťaťa:
- Estetické dôsledky
- Poruchy funkcie čeľuste a zubov
- Riziko spomalenia motorického vývoja (najmä pri tortikolise)
- Riziko nesprávneho vývoja lebky a mozgu (veľmi zriedkavé)
- Problémy s nosením prilieb alebo okuliarov
Kedy vyhľadať odbornú pomoc:
- Ak je sploštenie zreteľné a spôsobuje nerovnováhu v tvárových proporciách
- Ak sa sploštenie hlavičky zhoršuje napriek preventívnym opatreniam
- Ak dieťa má problém otočiť hlavičku na jednu stranu alebo preferuje jednu polohu hlavy
- Ak deformácia hlavy pretrváva aj po zavedení preventívnych opatrení
- Ak má dieťa oneskorený motorický vývoj, preferuje jednu stranu tela alebo sa zdá byť inak fyzicky asymetrické
- Ak sú sploštené časti hlavy sprevádzané nezvyčajnými tvarmi lebky alebo výraznými hrbolmi
- Ak pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy
Korekcia zležanej hlavičky:
- Striedanie polohy hlavičky pri spaní
- Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení
- Umiestnenie hračiek, svetla alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu
- Pravidelné kladenie bábätka na bruško
- Nosenie bábätka v ergonomických nosičoch alebo šatkách
- Cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily pod dohľadom fyzioterapeuta
- Používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy v závažnejších prípadoch
- Využívanie podporných vankúšikov, ktoré znižujú tlak na hlavičku
- Minimalizovanie času, ktorý bábätko trávi v autosedačkách, hojdačkách a ležadlách
Pomôcky na podporu správneho tvarovania hlavičky:
- Ergonomické vankúše
- Polohovacie podložky
- Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby)
- Šatky a ergonomické nosiče
Syndróm šikmého krku
Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje bolesť hlavy po oplodnení?
Prejavy syndrómu šikmého krku:
- Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú).
- Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať.
- Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov.
- Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka.
- Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku.
- Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela.
- Asymetria sa prenesie až k panve.
- Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov.
- Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť).
- Asymetrická hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte.
- Oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov.
- Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane.
- Na postihnutej strane chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť.
- Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa.
- Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy.
- Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním.
Kedy vie bábätko držať hlavičku?
Vo všeobecnosti samy udržia hlavičku približne okolo 4. mesiaca. Dojčatá v tomto veku už majú vyvinuté svaly v hornej časti tela a dokážu držať hlavu a krk hore v 45-stupňovom uhle.
Ako pomôcť bábätkám posilniť krčné svaly?
- Polohovanie na bruško (tummy time)
- Motivácia a stimulácia
- Variabilita polôh
- Nosenie v náručí
- Dostatok priestoru na pohyb
- Sledovanie svalového tonusu
Kraniostenóza
Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami.
Typy kraniostenózy:
- Zrastený metopický šev (trigonocefália)
- Zrastený sagitálny šev (skafocefália)
- Zrastený koronárny šev
- Zrastený lambdový šev
Liečba kraniostenózy:
Liečba je výhradne chirurgická. Optimálny vek na operáciu je u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy.
Horúčka u detí
Horúčka (zvýšená teplota) je príznak, nie ochorenie! Pre deti sú na znižovanie horúčky vhodné lieky obsahujúce účinnú látku paracetamol alebo ibuprofen. Je dôležité dodržiavať presné dávkovanie podľa hmotnosti a veku dieťaťa. Nepodávame ich pravidelne, ani preventívne! V prípade, že nastane situácia, že po podaní lieku horúčka klesne, ale opätovne vystúpi nad 38,5°C, alebo ak u dieťaťa pretrváva diskomfort pred časom podania nasledujúcej dávky začatého lieku, nie však skôr ako po 3 hodinách, podáme liek s inou účinnou látkou ako predtým.
Prečítajte si tiež: Účinné riešenia pre kožné problémy
tags: #zaklananie #hlavy #u #novorodenca #adeli