Odhaľte Pravdu o Zákonoch Hlavy u Detí: Príčiny, Diagnostika a Najlepšie Liečebné Možnosti

Tvar hlavičky novorodenca môže byť rôzny - niekedy je príliš pretiahnutý, inokedy široký alebo asymetrický. Tento článok sa zameriava na dva hlavné problémy, ktoré môžu ovplyvniť tvar hlavičky bábätka: zležaná hlavička (plagiocefália a brachycefália) a kraniostenóza (predčasný zrast lebečných švov).

Zležaná hlavička (plagiocefália a brachycefália)

Čo je zležaná hlavička?

Zležaná hlavička, odborne nazývaná plagiocefália (asymetrická deformácia lebky) alebo brachycefália (sploštenie zadnej časti hlavy), je bežný stav, ktorý sa vyskytuje u novorodencov a dojčiat. Je spôsobená dlhodobým tlakom na mäkké kosti lebky, zvyčajne v dôsledku preferovanej polohy pri spánku alebo v dôsledku dlhodobého ležania v rovnakej polohe.

Príčiny zležanej hlavičky

Spánková poloha na chrbte: Hoci spánok na chrbte je odporúčaný na prevenciu syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), spôsobuje vyšší tlak na zadnú časť lebky.
Nedostatočná variabilita polohy: Dlhodobý pobyt v autosedačkách, ležadlách alebo hojdačkách, kde je hlavička stále v kontakte s tvrdým povrchom. Nedostatok času na brušku (tzv. tummy time) môže zvýšiť riziko deformácie.
Tortikolis (skrátené krčné svaly): Tento stav spôsobuje, že dieťa má preferovanú stranu, na ktorú otáča hlavičku, čo vedie k jednostrannému tlaku a asymetrii.
Poloha v maternici a komplikácie pri pôrode: Stiesnené prostredie v maternici (napr. pri viacpočetnom tehotenstve alebo ak je plod vo vysokej polohe) môže spôsobiť prednarodenú deformáciu. Kliešťový alebo vákuový pôrod môže spôsobiť dočasné zmeny tvaru lebky.
Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú mäkšiu lebku a často trávia dlhší čas ležaním kvôli zdravotnému stavu, čo zvyšuje riziko deformácie.
Veľká hlavička alebo nízky svalový tonus: Deti s veľkou hlavičkou voči telu alebo slabšími svalmi môžu mať ťažkosti s otáčaním hlavy, čo vedie k dlhodobejšiemu tlaku na jednu oblasť lebky.
Genetická predispozícia: V niektorých prípadoch môžu byť deformácie hlavičky ovplyvnené dedičnými faktormi, ako je tvar lebky alebo náchylnosť k svalovým poruchám.

Ako vyzerá zležaná hlavička?

Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.

Polohová plagiocefália sa prejavuje ako deformita lebky rovnobežníkového tvaru, so záhlavným sploštením na jednej strane, s posunutím ušnice na strane deformity a s vyčnievajúcim čelom dopredu. Asymetrický tvár lebky spôsobuje tvárovú skoliózu. Dochádza k asymetrii tváre, očí a sánky. Uši nie sú v jednej línií, na strane posteriórneho sploštenia býva ucho posunuté dopredu. Brada je posunutá na opačnú stranu ako je okcipitálne sploštenie, mení sa pozícia jazyka voči čeľusti pri aktívnom pohybe i statickom držaní tela.

Prevencia zležanej hlavičky

Striedanie polohy hlavičky pri spaní: Keď bábätko spí na chrbte (čo je odporúčané na prevenciu SIDS), jemne mu otáčajte hlavičku na jednu a potom na druhú stranu.
Dostatok času na brušku (tummy time): Od prvých týždňov života kladieme bábätko denne na bruško, keď je hore a pod dohľadom. Tým sa posilňujú krčné a chrbtové svaly a znižuje tlak na zadnú časť hlavy.
Striedanie polohy pri kŕmení: Pri dojčení či kŕmení z fľaše striedajte ruky, aby sa dieťa naučilo otáčať hlavu na obe strany.
Používanie rôznych polôh pri nosení: Pri nosení používajte rôzne polohy, napríklad klokanku alebo ergonomické nosítko.
Minimalizácia času v autosedačkách a ležadlách: Minimalizujte čas strávený v autosedačkách, ležadlách a hojdačkách, kde je hlavička opretá o pevný povrch.
Podpora pohybu: Podporujte pohyb a občas motivujte bábätko hračkami, aby sa otáčalo na rôzne strany.

Riziká zležanej hlavičky pre vývoj dieťaťa

Zležaná hlavička u dojčiat je vo väčšine prípadov kozmetický problém a nemá vážny vplyv na mozgový alebo fyzický vývoj. V niektorých prípadoch však môžu vzniknúť určité riziká alebo nepríjemnosti, ktoré môžu ovplyvniť dieťa:

Prečítajte si tiež: Ako riešiť zakláňanie hlavy u novorodencov

Estetické dôsledky: Ak sa problém nelieči včas, asymetria alebo sploštenie hlavičky môže pretrvávať aj v neskoršom veku, čo môže mať vplyv na sebavedomie dieťaťa. Posunutie uší, asymetrické čelo alebo nerovnomerné proporcie tváre, môžu byť esteticky nápadné.
Poruchy funkcie čeľuste a zubov: V prípadoch výraznej asymetrie lebky môže dôjsť k miernemu ovplyvneniu vývoja čeľuste. To môže následne spôsobiť problémy so zhryzom alebo asymetriu úst.
Riziko spomalenia motorického vývoja: Oslabenie svalov na jednej strane tela, omeškanie schopnosti otáčať hlavu, sedieť, loziť alebo stáť, preferencia používania jednej strany tela, čo môže narušiť rovnomerný vývoj motorických schopností.
Riziko nesprávneho vývoja lebky a mozgu (veľmi zriedkavé): Ak deformácia vzniká v dôsledku vzácnych genetických alebo zdravotných problémov (napr. kraniostenózy), môže byť potrebná špecializovaná liečba, aby sa predišlo problémom s rastom lebky a tlakom na mozog.
Problémy s nosením prilieb alebo okuliarov: Deformácia hlavičky môže spôsobiť, že dieťa bude mať problémy s nosením niektorých pomôcok, napríklad okuliarov alebo športových prilieb, keďže nebudú správne sedieť.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak je sploštenie zreteľné a spôsobuje nerovnováhu v tvárových proporciách.
Ak si všimnete, že sploštenie hlavičky sa zhoršuje napriek tomu, že dieťa strieda polohy, trávi čas na brušku a má dostatok pohybu.
Ak dieťa má problém otočiť hlavičku na jednu stranu alebo preferuje jednu polohu hlavy.
Ak deformácia hlavy pretrváva aj po zavedení preventívnych opatrení, najmä počas obdobia, keď je lebka ešte mäkká a poddajná (4 - 6 mesiacov).
Ak má dieťa oneskorený motorický vývoj, preferuje jednu stranu tela alebo sa zdá byť inak fyzicky asymetrické.
Ak sú sploštené časti hlavy sprevádzané nezvyčajnými tvarmi lebky (napr. úzky alebo predĺžený tvar hlavy) alebo výraznými hrbolmi, môže byť problém spôsobený predčasným zrastaním lebkových švov.
Ak pediater počas preventívnej prehliadky upozorní na deformáciu hlavy, môže odporučiť konzultáciu so špecialistom, napr. s ortopédom, fyzioterapeutom alebo neurochirurgom.

Korekcia zležanej hlavičky

Striedanie polohy hlavičky pri spaní: Počas spánku na chrbte sa odporúča jemne otáčať hlavičku bábätka na opačné strany.
Striedanie polohy pri dojčení alebo kŕmení: Striedanie rúk, na ktorých držíte bábätko, aby sa naučilo otáčať hlavu na obe strany.
Motivácia otáčania hlavy: Umiestnenie hračiek, svetlá alebo zaujímavých predmetov na stranu, na ktorú bábätko menej otáča hlavu.
Pravidelné kladenie bábätka na bruško: Keď je hore a pod dohľadom, je veľmi dôležité.
Nosenie bábätka: V ergonomických nosičoch alebo šatkách, častejšie však držanie na rukách.
Fyzioterapia: Cvičenia na zlepšenie pohyblivosti krku a vyrovnanie svalovej sily pod dohľadom fyzioterapeuta.
Kraniálna remodelačná ortéza (prilba): Používanie špeciálnej prilby na korekciu tvaru hlavy v závažnejších prípadoch.
Podporné vankúšiky: Využívanie podporných vankúšikov, ktoré sú navrhnuté tak, aby znižovali tlak na hlavičku.
Minimalizácia času v autosedačkách a ležadlách: Kde je hlavička v kontakte s tvrdým povrchom.

Pomôcky na podporu správneho tvarovania hlavičky

Ergonomické vankúše: So špeciálnym tvarom, ktoré znižujú tlak na zadnú časť hlavy. Môžu byť v tvare podkovy alebo s vybraním uprostred na zníženie kontaktu hlavičky s povrchom. (Používanie počas spánku v noci sa neodporúča, pokiaľ to vyslovene neodporúča pediater, kvôli bezpečnosti dieťaťa a riziku SIDS.)
Polohovacie podložky: Ktoré pomáhajú meniť polohu hlavy bábätka a podporujú symetrické ležanie.
Špeciálne tvarované prilby (ortotické prilby): Ktoré jemne usmerňujú rast lebky. Prilba znižuje tlak na sploštené miesta a umožňuje lebke dorásť do správneho tvaru. Najúčinnejšie sú medzi 4. a 12. mesiacom veku, keď je lebka mäkká a rýchlo rastie. (Dĺžka nosenia: 20 - 23 hodín denne počas niekoľkých mesiacov, pod dohľadom odborníka.)
Šatky a ergonomické nosiče: Ktoré pomáhajú predchádzať tlaku na hlavičku tým, že bábätko sa nosí vzpriamene.

Kraniostenóza

Čo je kraniostenóza?

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebka je zložená z viacerých kostí, ktoré sú medzi sebou spojené lebečnými švami. Tieto švy sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Kraniostenóza nastáva, keď sa niektorý z týchto švov uzavrie príliš skoro, čo obmedzuje rast lebky a môže viesť k deformácii hlavy.

Príznaky kraniostenózy

V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. Medzi príznaky patrí:

Deformita hlavičky, ktorá sa prejavuje rôznymi tvarmi v závislosti od toho, ktorý šev je zrastený.
Prítomnosť zhrubnutého šva, ktorý je hmatný.
Predčasné uzatváranie veľkej fontanely.

Typy kraniostenózy

Trigonocefália: Zrastený metopický šev (na čele). Hlavička má trojuholníkový tvar so špicom na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.
Skafocefália: Zrastený sagitálny šev, ktorý spája 2 temenné kosti. Hlavička je úzka a predozadne pretiahnutá. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely.
Zrastenie koronárneho šva: Spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Pri jednostrannom postihnutí je asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. Ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.
Zrastenie lambdového šva: Spája záhlavnú a temenné kosti. Hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Postihnutie môže byť jednostranné (asymetrické sploštenie) alebo obojstranné (symetrické sploštenie).

Diagnostika a liečba kraniostenózy

Dôležité je, aby s možnosťou výskytu kraniostenózy bol oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov.

Na stanovenie diagnózy je u väčšiny detí postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia.

Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.

Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba nakláňania hlavy u detí

Je operácia kraniostenózy nevyhnutná?

Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac “bľabotať”, sú veselšie.

Syndróm šikmého krku (Torticollis)

Syndróm šikmého krku patrí k pôrodným traumám periférneho motorického systému. Popôrodná trauma väčšia alebo menšia blokuje štart ideálneho motorického vývoja. Ide o poranenie mäkkých tkanív v oblasti šije a hlavy. Bolestivé problémy v oblasti cervikokraniálneho prechodu a v oblasti šije majú negatívny vplyv na celkový motorický vývoj dieťaťa a na celkové prospievanie dieťaťa.

Príčiny torticollis u najmenších detí

Asymetricky uložená hlavička ešte vo vnútri maternice. Už po pôrode si možno všimnúť skrátenie jedného kývača hlavy.
Krvácanie do kývača počas pôrodu, ktoré môže vyzerať dramaticky a pripomínať nádor. Všimnete si ho po 2-4 týždňoch po pôrode.
Ak si dieťatko so slabším šijovým svalstvom ukladá hlavičku často nabok a nevládze ju dvíhať. Torticollis v tomto prípade vzniká postupne, zvyčajne do 3. mesiaca veku. Dieťatko má zvyčajne v pozadí nejaký zdravotný problém - anémiu či rachitídu.

Príznaky torticollis

Všetky tieto klinické prejavy rozvinutého syndrómu šikmého krku, nie sú vidieť okamžite po narodení, ale rozvíjajú sa v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov. Hlava dieťaťa je otočená k jednej strane, držaná v reklinácii, šikmo uklonená k postihnutej strane a rotovaná na druhú stranu (zdravú). Toto predilekčné držanie pretrváva. Pri otočení hlavy na druhú stranu, má dieťa problém ju tam udržať. Hlava dieťaťa je zležaná a na záhlaví, na ktorom dieťa stále leží, je menej vlasov. Tvár je asymetrická a na strane úklonu je tvár o niečo menšia, asymetrická je aj lebka. Môžu sa objaviť problémy so sluchom na strane, kde dieťa dolieha uchom stále na podložku.

Asymetrické držanie šije v zmysle úklonu hlavy sa prenáša na celý trup, čo vedie k skoliotickému držaniu tela. Asymetria sa prenesie až k panve. Konštantná asymetria držania hlavy vedie ku konštantnému držaniu panvy ventrálne a kraniálne na strane úklonu. Obmedzenie pohyblivosti panvy má vplyv na zrenie bedrových kĺbov. Ventrálne postavenie panvy sprevádza hyperabdukcia a vnútorná rotácia bedrových kĺbov. Šikmé postavenie panvy a nefungujúca brušná muskulatúra môže priniesť gastrointestinálne ťažkosti (reflux, plynatosť), pretože na žalúdok a čreva nepôsobí správny vnútrobrušný tlak.

Ak je hlava, panva a osový orgán v asymetrii, tak potom vidíme asymetrickú hybnosť všetkých končatín, a to v polohe na bruchu i na chrbte. Celá táto situácia znamená oneskorené vzpriamovanie, nastáva porucha vzpriamovacích mechanizmov. Obmedzená je aj pasívna hybnosť hlavy k jednej strane. Na postihnutej strane chýba súhra ruka - ústa, dieťa sa orientuje stále k zdravej strane, tým nastáva fixované asymetrické držanie a asymetrická hybnosť. Výsledkom je asymetrický motorický vývoj dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje bolesť hlavy po oplodnení?

Dieťa je plačlivé, motoricky nepokojné, býva označované ako neurotické alebo hyperexcitabilné dieťa. Takto nepokojné a plačlivé dieťa má problémy s príjmom potravy, ktoré vyplývajú z jeho posturálnej situácie. Treba si uvedomiť, že sanie a prehĺtanie sú motorické funkcie. K saniu a prehĺtaniu potrebuje drobné pohyby do flexie v kraniocervikálnom prechode a koordináciu jazyka. Bolesť v oblasti šije a nemožnosť jej napriamenia spôsobuje pri príjme potravy veľký problém. K saniu a prehĺtaniu potrebuje spraviť krátky kyv hlavy dopredu a to nemôže. Na strane úklonu je sanie komplikovanejšie. Problém zaspávania, prerušovaný spánok, plač zo spánku sú ďalšie príčiny zlého príjmu potravy dieťaťa. Deti so syndrómom šikmého krku poznáme v kojeneckom období podľa častého slintania. Slintanie je dôsledok problému s prehĺtaním. Dieťa zle prehĺta počas kŕmenia, strava vyteká von.

Liečba torticollis

Lekári vždy najprv zisťujú príčinu, najmä či sa za torticollis neskrýva nejaká vážna porucha. Liečba sa preto líši, práve podľa príčiny. Často býva súčasťou liečby vhodná rehabilitácia, polohovanie a užívanie liekov proti bolesti a na podporu uvoľnenia svalov.

Prevencia torticollis

Vrodenej torticollis nevieme zabrániť, niektorým prípadom získanej torticollis vieme predchádzať. Dbajte na správne držanie tela, posilňujte vhodným cvičením hlboké svaly chrbta napríklad pomocou pilates. Vyhnite sa asymetrickému strnulému držaniu tela napríklad pri práci. Dbajte na dostatok priestoru pri počítači, aby ste neboli nútení sedieť v neprirodzenej polohe.

Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)

Čo je hypertonus?

Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.

Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?

Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:

zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku,
prepínanie horných a dolných končatín,
zovretie ručičiek v päsť.
Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia.

Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.

Príčiny hypertonu

Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus.

Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom.

Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.

Ako sa neriešenie hypertonu prejaví v neskoršom vývoji?

Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch.

Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi.

Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.

Ako hypertonus u bábätka riešiť?

Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.

Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.

Tip na cviky

Cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.

Pohybový vývoj dieťaťa v 9. a 10. mesiaci

9. mesiac

V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom.

Z tzv. šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Stačí málo, napr. Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo. Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia.

Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Príbuzní sa potom radujú, že napr. Dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém. Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont (napr.

Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík …). V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť. V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred.

tags: #zaklananie #hlavy #babatko