Torticollis, známy aj ako "krivý krk", je stav, pri ktorom je hlava naklonená na jednu stranu a brada je obrátená k druhej. U malých detí je zväčša spôsobená nevhodnou polohou v brušku, alebo náročným pôrodom. Tento stav môže byť vrodený alebo získaný a má rôzne príčiny aj liečebné postupy. V tomto článku si povieme, prečo torticollis u malých detí vôbec vzniká a čo robiť, aby sa stav zlepšil.
Čo je torticollis?
Názov diagnózy pochádza z dvoch latinských slov: tortus, čo znamená stočený, zrotovaný a collum, čo znamená krk. Ako sme spomenuli vyššie, ide o stuhnutie svalov krku a šije, čo spôsobuje naklonenie hlavy do strany a dopredu. Možno ste už niekedy zažili, že ste sa ráno zobudili s boľavým krkom a šijou a otočenie hlavy bolo náročné a bolestivé, pretože ste spali v neprimeranej polohe alebo na nevhodnom vankúši. U bábätiek je to spôsobené nesprávnou polohou v brušku, alebo náročným pôrodom. Vtedy ide o vrodenú torticollis. Dobrou správou je, že u bábätiek túto diagnózu nesprevádza žiadna bolesť. Ak sa tento stav objaví u dieťaťa až po pôrode, nazýva sa získaná torticollis a môže byť prejavom iných závažnejších ochorení, zápalových ochorení v krčnej oblasti, blokádach v oblasti krčnej chrbtice, úrazoch krčnej chrbtice, či pri niektorých chorobách centrálnej nervovej sústavy.
Torticollis je neurosvalový stav, pri ktorom je krk neobvyklým spôsobom vykrútený. Toto vykrútenie je výsledkom abnormalít v svaloch krku, nervoch alebo kostiach.
Príčiny torticollis
Na oboch stranách krku máme dlhé svaly, ktoré sa upínajú od ucha až ku kľúčnej kosti, zvané kývače hlavy (sternocleidomastoid, alebo skratka SCM). Pri tejto diagnóze je práve tento sval na jednej strane krku skrátený. Ako sme uviedli vyššie, nesprávna poloha v brušku, alebo náročný pôrod, pri ktorom lekári použijú kliešte, alebo iné nástroje na vytiahnutie bábätka z pôrodných ciest, môžu viesť k tejto diagnóze.
Vrodený svalový torticollis najčastejšie vzniká v dôsledku stlačenia svalu počas pôrodu alebo nesprávneho uloženia plodu. Tento stav môže byť ovplyvnený aj genetickými faktormi, ktoré prispievajú k abnormálnemu vývoju svalov alebo kostí. Získaný torticollis môže byť spôsobený úrazom, infekciou alebo zápalovými ochoreniami. Napríklad traumatické poranenia, ako sú nehody alebo prudké pohyby, môžu viesť k tomuto stavu. Stres a emocionálne napätie môžu zohrávať významnú úlohu. Psychosomatické poruchy môžu ovplyvniť svalové napätie v krku, čo môže viesť k vyvinutiu torticollis alebo zhoršeniu existujúceho stavu.
Prečítajte si tiež: Čo spôsobuje bolesť hlavy po oplodnení?
Aké sú príčiny torticollis u najmenších detí?
- U najmenších detičiek, novorodencov, býva príčinou napríklad asymetricky uložená hlavička ešte vo vnútri maternice. Už po pôrode si možno všimnúť skrátenie jedného kývača hlavy.
- Niekedy dôjde k vzniku torticollis pri krvácaní do kývača počas pôrodu, ktoré môže vyzerať dramaticky a pripomínať nádor. Všimnete si ho po 2-4 týždňoch po pôrode.
- U niektorých detičiek vznikne torticollis po pôrode, ak si dieťatko so slabším šijovým svalstvom ukladá hlavičku často nabok a nevládze ju dvíhať. Torticollis v tomto prípade vzniká postupne, zvyčajne do 3. mesiaca veku. Dieťatko má zvyčajne v pozadí nejaký zdravotný problém - anémiu či rachitídu.
Torticollis u dojčiat a starších detí:
- Ak je príčinou torticollis problém so stavcami, môže za tým byť úraz - niekedy aj nevýznamný pád, náraz. Častou príčinou je chybné držanie tela a poruchy zakrivenia chrbtice, a to už aj u malých detí, napríklad ročných.
- Po prekonaní niektorých, najčastejšie respiračných infekcií kvôli dráždeniu a bolestivosti kývača hlavy sa niektoré deti budia ráno s tzv. “zaležaným” krkom, čo ich núti mať vykrútenú hlavu
- Medzi vážne príčiny patria nádory nervovej sústavy, čo sa zvyčajne prejaví skôr úklonom ako vytočením hlavy, niekedy je prítomný záklon hlavy.
- Za akútnym vznikom torticollis sú niekedy aj iné vážne príčiny, ktoré vyžadujú okamžité riešenie, napríklad retrofaryngeálny absces či krvácanie v oblasti mozgu a jeho obalov. K najbežnejším príčinám akútne vzniknutej torticollis sú infekcie dýchacích ciest či drobné poranenia v oblasti krku.
- Niekedy je za vznikom torticollis jednostranná porucha sluchu alebo zraku. Dieťa sa snaží podnety zachytiť zdravou stranou, pričom hlavičku jednostranne nakláňa a vytáča.
- Za vznikom torticollis stoja často aj nesprávne návyky a zlozvyky: vykrivený žiak píšuci si úlohy alebo asymetricky sklonený nad mobilom, asymetrický účes a snaha o jeho zachovanie počas celého dňa. Aj tu vzniká skôr úklon, vykrútenie hlavy menej.
- Existuje aj benígna paroxyzmálna torticollis, kedy sa objavujú obdobia torticollis bez zistenia príčiny. Striedajú sa s obdobiami bez ťažkostí.
Symptómy torticollis
Spočiatku si nemusíte u svojho bábätka vôbec nič všimnúť. Prvé príznaky sa môžu objaviť až okolo 6-8 týždňa, kedy už bábätko získava väčšiu kontrolu nad pohybom hlavy. Medzi najčastejšie príznaky patrí:
- Hlavička dieťaťa je naklonená na jednu stranu a brada smeruje k opačnému ramenu. Až u 75% detí je postihnutá pravá strana krku.
- Hlavička sa len s ťažkosťami otáča do strán alebo hore a dole.
- Na krčných svaloch u bábätka možno nahmatať mäkkú hrčku. Nie je nebezpečná a väčšinou sa stratí do 6 mesiacov.
- Bábätko sa na vás zväčša díva cez rameno a nesleduje vás očami keďže by si to vyžadovalo otáčanie hlavy.
- Obmedzenie sa prejaví aj pri kojení, pretože bábätko preferuje len jednu stranu.
- Pre bábätko je náročné otočiť hlavičku smerom k vám a pohyb je preň náročný.
- Ak sa s týmto stavom nič nerobí, môže dôjsť k splošteniu hlavičky na jednej strane, keďže dieťatko nemení polohu hlavy prirodzene. Tento stav sa nazýva plagiocefália.
Pacienti s torticollis často pociťujú bolesť a stuhnutosť v oblasti krku. Bolestivosť sa môže zvyšovať pri pokuse o pohyb a krk môže byť veľmi citlivý na dotyk. Charakteristickým znakom torticollis je neustále nakláňanie hlavy na jednu stranu. Táto neúmyselná poloha hlavy môže byť znepokojujúca a ťažko kontrolovateľná.
Následky neliečenej torticollis
Ak si poruchu nevšimneme alebo ju podceníme, nesprávne napätie sa prenáša na ďalšie a ďalšie svaly. Kývač hlavy sa po čase skráti, zaťaženie je asymetrické, čo môže viesť napríklad k oplošteniu záhlavia či obmedzeniu rastu ucha a celkovo asymetrickému vývoju. Problémom je často nadväzujúca skolióza, čiže vykrivenie chrbtice smerom nabok.
Prečítajte si tiež: Účinné riešenia pre kožné problémy
Bez liečby môže mať vaše dieťa problém s nasledovnými úkonmi:
- Menšia kontrola nad pohybom hlavičky.
- Obmedzený rozsah pohybu na postihnutej strane a neschopnosť sledovať pohľadom okolie na danej strane.
- Oneskorené sedenie a chôdza.
- Problém s kŕmením.
- Nedostatočná rovnováha tela.
- Problém s lozením a štvornožkovaním.
- Otáčanie sa len na jednu stranu.
Naklonená hlavička a neschopnosť bábätka ju otáčať bude mať dopad aj na ďalšie stupne psychomotorického vývoja - ľah na brušku, otáčanie sa z chrbta na bruško, lozenie, štvornožkovanie a aj chôdzu.
Diagnostika torticollis
Diagnostika torticollis začína klinickým vyšetrením a zaznamenaním anamnézy pacienta. Ak si u svojho dieťaťa všimnite niektorý z príznakov, navštívte lekára. Ten vás môže odporučiť na ďalšie vyšetrenia zobrazovacou metódou, napr. röntgen. Jedno z piatich bábätiek s touto diagnózou má tiež problém s bedrovým kĺbom. Prípadne je táto diagnóza spojená s ďalšími ochoreniami ako infekcie, zlomeniny, alergie, alebo dokonca genetické poruchy ako Downov syndróm.
Liečba torticollis
Lekári vždy najprv zisťujú príčinu, najmä či sa za torticollis neskrýva nejaká vážna porucha. Liečba sa preto líši, práve podľa príčiny. Často býva súčasťou liečby vhodná rehabilitácia, polohovanie a užívanie liekov proti bolesti a na podporu uvoľnenia svalov.
Čo robiť? Preto neotáľajte s návštevou lekára či fyzioterapeuta. Čím skôr sa problém definuje a nájde sa vhodná liečba, tým rýchlejšie sa bábätko zotaví.
Prečítajte si tiež: Diagnostika a liečba opuchu hlavy
Fyzioterapia je základnou súčasťou liečby a zameriava sa na uvoľnenie svalov a zlepšenie pohyblivosti. Špecifické cvičenia môžu pomáhať posilniť slabé svaly, obnoviť správnu funkciu a minimalizovať bolesť.
Liečba torticollis často zahŕňa použitie liekov na zmiernenie symptómov. Analgetiká alebo nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) môžu byť predpísané na zvládnutie bolesti a zápalu. V niektorých prípadoch môžu byť podávané svalové relaxanciá na zníženie svalových kŕčov. Injekcie botulotoxínu (botox) sú ďalšou možnosťou, ktorá sa používa na dočasné ochromenie nadmerne aktívnych svalov.
V prípade, že konzervatívna liečba, ako fyzioterapia a lieky, neprináša dostatočné zlepšenie, môžu byť zvážené chirurgické zákroky. Chirurgické intervencie sa zvyčajne zameriavajú na uvoľnenie alebo odstránenie preťažených svalov či nervov, ktoré spôsobujú torticollis. Tento typ liečby sa využíva najmä v ťažších prípadoch alebo ak je prítomná štrukturálna abnormalita.
Ako pomôcť bábätku s torticollis doma?
Najlepšou a najbezpečnejšou stratégiou liečby torticollis je dosiahnuť uvoľnenie a strečing postihnutých svalov. Lekári a fyzioterapeuti vás naučia špecifické cviky, ktoré je potrebné robiť každý deň. Tie pomôžu s predĺžením a uvoľnením stuhnutých svalov krku a naopak posilniť svaly na protiľahlej strane. Pár tipov pre rodičov na doma:
- Pri kŕmení dajte dieťatko na menej preferovanú stranu, aby bolo nútené hlavičku otočiť do strany, ktorá je preň náročnejšia.
- Obľúbené hračky rozmiestnite tak, aby bolo nútené sa za nimi otáčať a pohnúť smerom, ktorý je preň menej prirodzený. Ideálne sú hračky so zvukom a svetlom, ktoré zaručene pritiahnu jej/jeho pozornosť.
- Povzbuďte ich hrať sa so svojimi rukami a nohami. Bábätká radi spájajú ruky a tiež nohy, ktoré následne pritiahnu k rukám. Tak si budujú svalstvo stredu, potrebné na ďalší vývoj pohybu.
- Doprajte im dostatok času na brušku. Táto poloha je výborná na posilnenie svalov chrbta, brucha a krku a predchádza sa tak splošteniu hlavičky. Ideálne by mali byť na brušku aspoň 15 minút 4-krát denne.
- Keď ukladáte dieťa na spánok do postieľky, položte ho tvárou k stene. Deti sa zväčša radšej dívajú smerom do miestnosti, takže táto poloha ich donúti otočiť sa. Nezabudnite svoje dieťa na spánok vždy položiť na chrbát, aby ste predišli syndrómu náhleho úmrtia.
- Polohovať dieťa na postihnutú stranu, pričom sa medzi hlavičku a plecia umiestni tvrdý vankúš.
Ako vidíte, všetky tieto tipy majú spoločnú jednu vec: podporiť dieťa k pohybu aj tým spôsobom, ktorý je preň menej prirodzený a možno aj obtiažny. Najčastejšie sa k tomu využíva stimulácia zrakom, keďže ide o najdominantnejší zmysel a dieťa je ním do veľkej miery motivované k pohybu. Možno bude vaše dieťa aj plakať, pretože to je jediný spôsob, ako dať najavo, že sa mu “hra” nepáči. Buďte trpezlivý, láskavý a vytrvalý.
Cviky na detskú torticollis
Necvičte podľa videí na internete, ani podľa rád iných mamičiek, nech už iným deťom pomohli akokoľvek dobre. Je nutné navštíviť fyzioterapeuta, ktorý vám poskytne odborné rady, ukáže vám, ako s dieťatkom správne cvičiť a môže pomôcť aj mäkkými technikami na uvoľnenie stuhnutých svalov. Cviky vám musí ukázať vyškolený fyzioterapeut, neexistuje totiž univerzálny recept. Najčastejšie sa však u detí používa Vojtova metóda a neskôr sa môže odporučiť aj plávanie.
Prevencia torticollis
Vrodenej torticollis nevieme zabrániť, niektorým prípadom získanej torticollis vieme predchádzať.
- Dbajte na správne držanie tela, posilňujte vhodným cvičením hlboké svaly chrbta napríklad pomocou pilates.
- Vyhnite sa asymetrickému strnulému držaniu tela napríklad pri práci. Dbajte na dostatok priestoru pri počítači, aby ste neboli nútení sedieť v neprirodzenej polohe.
Tupozrakosť (Amblyopia) ako možná príčina nakláňania hlavy
Niekedy je za vznikom torticollis jednostranná porucha sluchu alebo zraku. Dieťa sa snaží podnety zachytiť zdravou stranou, pričom hlavičku jednostranne nakláňa a vytáča.
Tupozrakosť patrí medzi najčastejšie poruchy zraku detského veku, no rodičia ju často vôbec nespoznajú. Tupozrakosť je porucha zraku, pri ktorej sa jedno oko nevyvíja správne, aj keď pôsobí navonok zdravo. Nejde o chybu v štruktúre oka, ale o to, ako mozog spracúva obraz, ak jedno oko vysiela slabší alebo nepresný signál (napríklad pri vyššej dioptrii či škúlení), mozog ho začne ignorovať. Vzniká funkčné oslabenie, oko sa „nenaučí“ vidieť ostro, hoci anatomicky môže byť v poriadku.
Tupozrakosť sa najčastejšie objavuje do 6 rokov a môže byť úplne bez príznakov, preto je mimoriadne dôležitá preventívna prehliadka u očného lekára vo veku 3 - 4 roky. Diagnostika zahŕňa vyšetrenie zrakovej ostrosti každého oka zvlášť, vyhodnotenie dioptrií, postavenia a pohyblivosti očí a špeciálne testy na hodnotenie spolupráce oboch očí (stereopsia). Podstatná je komplexná diagnostika, pretože tupozrakosť má často skrytú príčinu.
Príčiny tupozrakosti
Akýkoľvek problém s jedným okom, napríklad zakalená oblasť v šošovke, čo môže dieťaťu zdeformovať pohľad, respektíve ho zbaví jasného videnia. Ďalšie príčiny:
- Strabizmus: tzv. škúlenie
- Refrakčná anizometropia: ide o rozdiel v ostrosti videnia medzi očami, ktorý je často spôsobený krátkozrakosťou, ďalekozrakosťou alebo inými nedokonalosťami na povrchu oka, ktoré sa volajú astigmatizmy.
Príznaky tupozrakosti
Tupozrakosť môže byť dlhé roky bez viditeľných príznakov, pretože dominantné oko „ťahá za obe“. Medzi možné prejavy patrí škúlenie, časté žmúrenie jedného oka, zakopávanie, problémy s kreslením či čítaním, prípadne nakláňanie hlavy na jednu stranu alebo zakrývanie jedného oka pri pozeraní. Dieťa problém aktívne nehlási, pretože si ho neuvedomuje.
Najvýraznejšie sa handicap prejaví v situáciách, kde je potrebné priestorové a hĺbkové videnie, pri šoférovaní, v športe alebo v technických povolaniach. Niektoré profesie, napríklad pilot, profesionálny vodič či služby v armáde, môžu byť pre človeka s výraznou tupozrakosťou nedostupné.
Liečba tupozrakosti
Liečba prináša najlepšie výsledky, ak sa začne v predškolskom veku, ideálne do 6-7 rokov života. Základom je nosenie správnych okuliarov a tzv. okluzná terapia, teda zakrývanie zdravého oka, aby sa slabšie oko prinútilo pracovať. Úspešnosť liečby je vysoká, v mnohých prípadoch sa zrak upraví na bežné hodnoty, rozhodujúca je však dôslednosť a pravidelnosť. Liečba zahŕňa aj vizuálne cvičenia: maľovanie, čítanie, prípadne digitálne aplikácie podporujúce tréning zraku.
V dospelosti je liečba oveľa ťažšia a výsledky sú len čiastočné, ale moderné terapie, ako vizuálny tréning či dichoptická terapia, môžu priniesť isté zlepšenie. Samotná tupozrakosť sa operáciou nelieči, operovať možno len jej príčinu, napríklad škúlenie.
Možnosti liečenia závisia od toho, kedy bolo ochorenie diagnostikované a kedy sa začalo s liečbou. Liečba spočíva v posilnení spojenia medzi očami a mozgom.
- Okluzory: tzv. očné záplaty, čím sa posilní slabšie oko dieťaťa.
- Bangerter filter: tento filter je umiestnený na okuliaroch pred silnejším okom.
- Chirurgický zákrok: operácia očných svalov, ktoré môžu posilniť alebo oslabiť oko.
- Očné cviky: nesprávne postavenie očí je často dôsledkom nedostatočnej konvergencie, čo znamená, že oči nedokážu obraz dostatočne zaostriť, a to predovšetkým na blízke predmety. Očné cviky, ktoré by mohli tento problém korigovať sú napríklad cvičenia blízkeho bodu s ceruzkou alebo liečba syndrómu počítačového videnia.
Následky neliečenej tupozrakosti
Ak sa tupozrakosť nezachytí a nelieči včas, mozog trvale potláča obraz zo slabšieho oka a schopnosť videnia už nemožno úplne obnoviť. Po 8-9 roku života sa plasticita mozgu výrazne znižuje a možnosti zlepšenia sú obmedzené. Neskôr môže človek pociťovať ťažkosti najmä v situáciách, kde je potrebné presné priestorové videnie, napríklad pri šoférovaní či v športe. V niektorých povolaniach môže byť diagnóza prekážkou.
Prevencia tupozrakosti
Najpodstatnejšia je včasná prevencia: absolvovať očné vyšetrenie okolo 3.-4. roku života aj vtedy, keď sa dieťa na zrak nesťažuje. Pri liečbe je dôležitá dôslednosť: pravidelné nosenie okuliarov, zakrývanie zdravého oka podľa odporúčaní lekára a každodenné cvičenia podporujúce slabé oko. Rodičia by sa nemali nechať odradiť, ak dieťa spočiatku protestuje, ide o investíciu do jeho budúcej kvality života.
Vplyv tabletov a počítačov na zrak detí
Je bežné u detí, ktoré celé hodiny pozerajú na obrazovku, že sa môžu rozvinúť refrakčné chyby, najčastejšie spomínaná krátkozrakosť. Vzdialenosť medzi očami a monitorom je často veľmi blízka a následne to vysušuje oči. Vzniká syndróm počítačového videnia, aj vznik falošnej krátkozrakosti v dôsledku kŕča očného svalu. Deti by preto do tabletov nemali pozerať viac ako hodinu denne, najmenšie do 20 minút. Rodičia by mali tiež dohliadnuť, aby ich ratolesti mali od jedného sledovania prestávku aspoň 15 minút. V rámci nej majú pozerať raz do diaľky, inokedy do blízka. Tablet by deti nemali sledovať v prítmi, nakoľko to nie je dobré pre zrak. Od detského oka býva zväčša ďalej a tam striktne neplatí pravidlo jednej hodiny. Ani v tomto prípade to však netreba preháňať. Záverom pre rodičov úplne postačí, ak dohliadnu na to, aby sa s tabletom nehrali pridlho.
tags: #naklananie #hlavy #dieta