Vzdelávacie inštitúcie, vrátane materských škôl, fungujú na základe interných predpisov, ktoré upravujú rôzne aspekty ich činnosti. Tieto predpisy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní plynulého chodu školy, ochrane práv zamestnancov a žiakov a napĺňaní zákonných povinností. Hoci nie sú právnymi normami v pravom zmysle slova, sú pre organizáciu a riadenie práce, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a ďalšie aspekty spojené so vzťahmi so zamestnancami v podstate nevyhnutné. Zamestnávatelia ich vydávajú pod rôznymi označeniami. Na ich označenie dosiaľ nebol záväzne stanovený zjednocujúci všeobecný pojem. V aplikačnej praxi sa tieto dokumenty najčastejšie označujú pojmom vnútorné predpisy, ktorý aj keď dosiaľ nebol oficiálne uznaný, je výstižný a jeho používanie sa ustálilo.
Dôležitosť interných predpisov v školstve
Slovenská legislatíva sa venuje vnútorným predpisom viac-menej okrajovo a útržkovite. Veľmi stručne sa im venuje zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"), a to konkrétne jednému druhu - pracovnému poriadku. Jeho obsah neupravuje podrobne, stručne vymedzuje postup jeho vydávania. Právne predpisy neupravujú všeobecne ich tvorbu a ani podmienky ich vydávania.
Zamestnávateľovi vzniká potreba vydávať vnútorné predpisy z viacerých dôvodov. Niekedy mu ich tvorbu ukladá zákon, vtedy je ich vydávanie povinné. Zamestnávateľ je ich oprávnený vydávať aj z vlastnej iniciatívy na základe dispozičnej právomoci danej Zákonníkom práce. Ich tvorbu teda možno vyvodzovať na základe potrieb úpravy praxe zamestnávateľa za podmienky, že to umožňuje zákon alebo pri nutnosti vyplnenia medzier v právnych predpisoch. Zamestnávateľ ňou obvykle rozvádza a spresňuje zamestnancom všeobecné pravidlá (najmä povinnosti) ustanovené právnymi predpismi. Všeobecnosť spočíva v miere abstraktnosti pravidiel. Ak je vysoká, právny predpis sa stáva neurčitý a dosť nezrozumiteľný. Hranicu neprípustnej abstraktnosti predstavuje taká neurčitosť pravidiel, z ktorých už nie je jasný význam právneho textu a ku jeho pochopeniu by bol adresát predpisu nútený vyhľadať odbornú právnu pomoc. Základným znakom textu každého normatívneho predpisu je zrozumiteľnosť. Ďalšími vlastnosťami sú jednoznačnosť, konkrétnosť a istá miera (nie vysoká) všeobecnosti.
Pojem vnútropodnikový znamená, že tieto akty smerujú do vnútra organizačnej štruktúry. Ich pôsobnosť je obmedzená len na zamestnancov toho zamestnávateľa, ktorý ich vydal. Majú zásadne interný charakter, nie sú verejne prístupné, spôsob ich zverejnenia a vynútiteľnosť ich dodržiavania je v kompetencii zamestnávateľa. Obsah vnútorných predpisov nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, inak sú neplatné. Pokiaľ ide o predmet úpravy, vnútorné predpisy zamestnávateľa môžu upravovať všetko, čo nie je zákonom zakázané, alebo z povahy zákonných ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Vnútorný predpis nie je možné vydať pre oblasť, ktorú právny predpis upravuje jednoznačne a nezmeniteľne, t.j. Aj keď sa vnútorné normy charakteristickými znakmi podobajú právnym normám, nie sú vnútorné predpisy právnymi predpismi, nie sú súčasťou právneho poriadku, ale ho významne dopĺňajú. S právnymi predpismi majú spoločné to, že obsahujú tiež pravidlá, ktoré sú vymedzené všeobecne, t.j. druhovými znakmi, nie individuálnymi znakmi. Pre pracovné právo je špecifické to, že za osobitný prameň práva je považovaný aj vnútorný predpis zamestnávateľa, ak má zmiešaný charakter, t.j. má normatívnu povahu a súčasne je aj právnym úkonom. Jeho právna povaha sa však častejšie blíži ku charakteristike normatívneho aktu ako ku právneho úkonu. Ak má len normatívnu povahu, nie je prameňom práva, je označovaný ako jednostranný akt riadenia zamestnávateľa. Vnútornými predpismi sú aj jednostranné akty riadenia s normatívnou povahou, ktoré sú hromadné (teda nie individuálne) a majú písomnú formu.
Medzi ďalšie interné smernice a predpisy, ktoré školy bežne vydávajú, patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a potrebné dokumenty
- Smernica k prevencii a riešeniu šikanovania detí v MŠ a EP
- Interná smernica o prijímaní a vybavovaní podnetov protispoločenskej činnosti
- Smernica upravujúca záväzné postupy pri uplatňovaní zákona č. 343/2015 Z. z.
- Smernica o aplikácii povinného zverejňovania zákona č.
- Vnútorný mzdový predpis a jeho dodatky
- Interná smernica upravujúca režim pracovných ciest zamestnancov školy a jej dodatky
Príspevok na rekreáciu: Zákonný rámec a interná úprava
Podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu zamestnancom upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v ustanovení § 152a. Ustanovenia Zákonníka práce vrátane ustanovenia § 152a sa vzťahujú aj na zamestnávateľov v školstve, na školy a školské zariadenia.
Podľa §152a Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Pre posudzovanie počtu zamestnancov je dôležitý priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zákonník práce umožňuje aj zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, poskytovať príspevok na rekreáciu, a to za tých istých legislatívnych podmienok ako u zamestnávateľa zamestnávajúceho viac ako 49 zamestnancov. Podmienky v žiadnom prípade meniť nemôže. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu pre zamestnanca sa posudzuje k dňu začatia rekreácie.
Príspevok na rekreáciu podľa §152a Zákonníka práce možno poskytnúť len zamestnancom, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Škola poskytne príspevok na rekreáciu len zamestnancom v pracovnom pomere a nie zamestnancom vykonávajúcim prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Príspevok na rekreáciu je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Škola môže rozhodnúť, v akej forme bude poskytovať príspevok na rekreáciu zamestnancovi, či prostredníctvom rekreačného poukazu alebo na základe preukázania oprávnených výdavkov zo strany zamestnanca. Zamestnanec školy musí preukázať oprávnené výdavky v lehote najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie. Lehota nemôže byť zo strany školy skrátená. Je dôležité, aby škola upozornila zamestnancov, že účtovné doklady musia byť vydané na ich mená. Ak si zamestnanec rezervuje a aj zaplatí rekreáciu vopred a požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu ešte pred nástupom na rekreáciu, na základe uhradenej faktúry, zamestnávateľ mu poskytne príspevok na rekreáciu až po skončení rekreácie.
Rekreačný poukaz podľa § 27a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu je osobitný platobný prostriedok alebo obdobný technický prostriedok uchovávajúci majetkovú hodnotu elektronicky, vydávaný limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu. Vydáva sa pre fyzickú osobu a je neprenosný. Možno ho použiť výlučne v Slovenskej republike, u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom podľa osobitného predpisu vydávajúcim rekreačný poukaz. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods.
Vzorové ustanovenia internej smernice školy o príspevku na rekreáciu
Pre lepšiu predstavu o tom, ako môže interná smernica školy upravovať príspevok na rekreáciu, uvádzame niekoľko vzorových ustanovení:
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a dôchodkové poistenie
- Podmienky poskytnutia príspevku: Príspevok na rekreáciu sa poskytuje zamestnancom, ktorých pracovný pomer v škole trvá nepretržite minimálne 24 mesiacov a ktorí o príspevok písomne požiadali.
- Výška príspevku: Výška príspevku na rekreáciu je 55 % z preukázaných oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur za kalendárny rok. U zamestnancov s kratším pracovným časom sa maximálna suma príspevku znižuje v pomere k ich pracovnému času.
- Oprávnené výdavky: Za oprávnené výdavky sa považujú preukázané náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu spojené s rekreáciou na území Slovenskej republiky, ktorá trvala minimálne 2 prenocovania.
- Forma preukázania výdavkov: Zamestnanec je povinný preukázať výdavky predložením originálnych dokladov (faktúry, pokladničné doklady) vystavených na jeho meno, najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie.
- Spôsob vyplatenia príspevku: Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi vyplatí v najbližšom výplatnom termíne po predložení a schválení dokladov.
- Príspevok na rekreáciu rodiča zamestnanca: Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu.
Spracúvanie osobných údajov v kontexte GDPR
Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods. 1 Nariadenia GDPR. Ak v súvislosti s uplatnením nároku na rekreačný príspevok vznikne potreba preukázať oprávnenosť výdavkov, t.j. spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (tzn. aby vôbec mohol zamestnávateľ vyplatiť rekreačný príspevok), podľa usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov musí byť táto zákonná povinnosť (povinnosť zamestnávateľa poskytovať rekreačný príspevok) ustanovená buď v práve Európskej únie, alebo v práve členského štátu (osobitný predpis, napr. v Zákonníku práce), ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa.
Ďalšie dôležité aspekty interných predpisov škôl
Okrem príspevku na rekreáciu môžu interné predpisy škôl upravovať aj ďalšie oblasti súvisiace so sociálnym zabezpečením zamestnancov, ako napríklad:
- Tvorba a použitie sociálneho fondu: Pravidlá pre tvorbu a použitia sociálneho fondu upravujú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu pre zamestnancov zamestnávateľa v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanoveniami Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na 202x pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.
- Príspevky na stravovanie: Škola môže poskytnúť zamestnancom na ich stravovanie finančný príspevok z fondu nad rozsah príspevku podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Z prostriedkov fondu možno poskytnúť nepeňažný príspevok na stravovanie aj bývalému zamestnancovi školy, ktorý vykonával práce v pracovnom pomere a po skončení pracovného pomeru odišiel do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo do invalidného dôchodku, ako riadnym zamestnancom, ak táto osoba požiada o príspevok a využíva spôsob stravovania zabezpečovaný obcou/školou.
- Príspevky na dopravu do zamestnania: Škola môže poskytnúť príspevok na úhradu výdavkov zamestnancov školy na dopravu do zamestnania a späť podľa mesačných nákladov na dopravu, najviac však vo určitej výške mesačne.
- Príspevky na kultúrne a športové podujatia: Škola môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť zamestnancom a jeho rodinným príslušníkom príspevok na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie.
- Príspevky na regeneračné služby a zdravotnú starostlivosť: Zamestnancovi sa môže poskytnúť príspevok na základe predložených dokladov o absolvovaní niektorej z regeneračných služieb. Zamestnancovi možno v záujme ochrany zdravia z fondu poskytnúť príspevok na zdravotnú starostlivosť v úhrne najviac určitý počet eur ročne.
- Sociálna výpomoc a príspevky pri životných udalostiach: Zamestnancovi sa môže poskytnúť sociálna výpomoc v prípade ťažkej životnej situácie alebo mimoriadnej udalosti. V prípade úmrtia zamestnanca počas pracovného pomeru môže škola poskytnúť nenávratný príspevok pozostalým.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie: Škola môže zamestnancovi prispievať z fondu na doplnkové dôchodkové sporenie nad rámec príspevku podľa zákona č. 650/2004 Z.
Ďalšie interné predpisy pre materské školy
- Prevencia a riešenie šikanovania: Smernica k prevencii a riešeniu šikanovania detí v MŠ a EP je dôležitým dokumentom, ktorý definuje postupy a opatrenia na predchádzanie a riešenie prípadov šikanovania v školskom prostredí.
- Ochrana pred protispoločenskou činnosťou: Interná smernica o prijímaní a vybavovaní podnetov protispoločenskej činnosti stanovuje mechanizmy na nahlasovanie a prešetrovanie podozrení na korupciu, podvody a iné formy protispoločenskej činnosti.
- Uplatňovanie zákona o verejnom obstarávaní: Smernica upravujúca záväzné postupy pri uplatňovaní zákona č. 343/2015 Z. z. zabezpečuje, že škola pri obstarávaní tovarov, služieb a prác postupuje v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
- Zverejňovanie informácií: Smernica o aplikácii povinného zverejňovania zákona č. upravuje spôsob zverejňovania informácií v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
- Mzdové predpisy: Vnútorný mzdový predpis a jeho dodatky stanovujú pravidlá pre odmeňovanie zamestnancov školy, vrátane výšky mzdy, príplatkov a odmien.
- Pracovné cesty: Interná smernica upravujúca režim pracovných ciest zamestnancov školy a jej dodatky definujú podmienky a postupy pre vysielanie zamestnancov na pracovné cesty, vrátane náhrad cestovných výdavkov.
Zrážky zo mzdy a dohody o brigádnickej práci študentov
Interné predpisy môžu upravovať aj postupy pri vykonávaní zrážok zo mzdy zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať. Dôležité je, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola písomná a v osobitnej listine. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce.
Špecifickou formou zamestnávania je dohoda o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia.
Elektronický podpis a iné administratívne postupy
V súvislosti s administratívnymi postupmi je dôležité venovať pozornosť aj možnostiam použitia elektronického podpisu. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
Prečítajte si tiež: Vzor tlačiva: Výživné na dieťa
Podpora duševného zdravia študentov a inkluzívne vzdelávanie
V dnešnej dobe je dôležité venovať pozornosť aj duševnému zdraviu študentov. Systém podporných opatrení je prostriedkom realizácie inkluzívneho vzdelávania. Školy naň nabehnú postupne tak, aby to nenarušilo ich bežný chod. Reforma PO nemá z pohľadu praxe charakter zásadnej zmeny. Podporné opatrenia sú vlastne odporúčania poradenského zariadenia alebo školského podporného tímu, ktoré sa majú uplatniť v inkluzívnom vzdelávaní detí a v mnohých školách sa praktizujú už roky. Zákon iba zdokonaľuje doterajší systém a garantuje ho - postupne do r. 2026 - pre každé dieťa. Nemožno teda hovoriť o tom, že by došlo k nejakej prelomovej zmene, ktorá by vyžadovala od väčšiny škôl nové smerovanie. Zmena je najmä v tom, že štát bude mať povinnosť zabezpečiť podporu pre všetky deti a postupne školám poskytne k tomu financie. Ide teda o reformu predovšetkým smerom k postupnej finančnej nárokovateľnosti.
Podporné opatrenia sú presne zadefinované v Katalógu podporných opatrení, ktoré k 1.9.2023 vydalo ministerstvo školstva. Školy i školské zariadenia však budú realizovať zmeny, úpravy, dokumenty, tlačivá, zapracovanie do ŠkVP a šk. poriadku postupne, ako sa reforma bude udomácňovať. Nikto nemôže vyžadovať od škôl okamžité zapracovanie a ani ho kontrolovať. Školy i poradenské zariadenia potrebujú minimálne celý školský rok na postupne ukotvenie.
Doterajšie deti, ktoré sú v školskej integrácii budú mať ten istý status ako doteraz. Pojem školská integrácia, ktorý zaniká, je iba duplikácia pojmu žiak so ŠVVP. Po novom teda legislatíva používa iba žiak so ŠVVP = „integrovaný žiak“. Významnou inkluzívnou zmenou je, že ŠVVP sa rozširujú v § 2 písm. i) školského zákona o podporu pre ďalšie deti, ktoré doteraz nemohli byť integrované. Napríklad o deti cudzincov, deti s emočnými ťažkosťami, deti v dočasnej kríze či v riziku a ďalšie.
Doterajšia dokumentácia k integrovaným žiakom (žiadosť rodiča, Návrh, správy, IVP) do 31. 5. 2023 ostáva, neskartuje sa a ani sa neprerába na novú dokumentáciu. Nová dokumentácia ešte nie je technicky ani metodicky pripravená, čiže v prechodnom období (školy budú na zmeny naskakovať postupne ešte v priebehu celého šk. roka 2023/24) školy budú postupne debyrokratizovať a znižovať dokumenty. Doterajší systém (žiadosť rodiča, vyplnenie Návrhu, prerokovanie v pedagogickej rade) nie sú v rozpore s novým systémom, sú skôr nadbytočnou byrokraciou. Starý postup v sebe v zásade obsahuje všetko to, čo predpokladá aj nová reforma. Čiže školy môžu prechádzať na zmeny postupne, ako sa v tom budú cítiť isté.
Novela vyhlášky o pedagogickej dokumentácii umožní zlúčiť IVP a podporné opatrenie do jedného dokumentu (aj s vyjadrením PO a vyjadrením riaditeľa). Ak má žiak od CPP diagnostikované ZZ (zdravotné znevýhodnenie) alebo nadanie, škola podľa druhu diagnózy aj naďalej dostane navýšené financovanie. Systém RIS je napojený nie priamo na školský zákon a integráciu, ale na Nariadenie vlády 630/2008 a prílohu 8 a 9, kde sú uvedené jednotlivé kategórie detí s nadaním a ZZ. Školy aj k 15.9.2023 budú v systéme RIS zaklikávať žiakov tak ako doteraz podľa toho, aké majú diagnostikované ŠVVP.
Školy aj poradne už roky spontánne realizujú podporné opatrenie. Ak nejaký žiak potrebuje v triede pomoc, úpravu hodnotenia či obsahu, doučovanie, úpravu dochádzky, realizuje sa to formálne cez školskú integráciu. Po novom je to tak isto, len to bude jednoduchšie. Podporné opatrenia budú môcť deti dostávať aj bez toho, aby musela prebehnúť komplexná diagnostika v CPP (niektoré opatrenia môže odporučiť aj priamo školský podporný tím či triedny učiteľ alebo zaviesť škola vo svojom školskom vzdelávacom programe), ale viacero opatrení pôjde aj tak stále cez CPP/ŠCPP. Po novom PO už nemusia byť vždy len súčasťou komplexnej diagnostiky a z nej vydanej správy, ale môžu byť indikované aj jednorazovo alebo dočasne napr. Takéto opatrenia od CPP sú pre školu záväzné a dieťa a rodič na ne budú mať právo. Škola môže na odporúčanie reagovať písomným odôvodnením riaditeľa, ak dané opatrenie nevie zabezpečiť (škola/riaditeľ ale nedáva súhlas). Tento systém už dnes v mnohých okresoch funguje. Predpokladá to flexibilitu, otvorenosť, dobrú a efektívnu spoluprácu medzi školou (ŠPT) a CPP.
Formálna integrácia nebude existovať, lebo inkluzívne vzdelávanie nerozlišuje deti podľa diagnóz, ale pozerá sa na všetky deti (aj učiteľov) ako na ľudské bytosti s rozmanitými potrebami. Zaradenie žiaka ako ŠVVP má význam najmä vtedy, keď sa s tým spája navýšený normatív - u žiakov so ZZ či nadaním. Ak pôjde o žiaka s PO, evidencia bude veľmi jednoduchá, buď si na to urobia tlačivko, ale je možé, že si to budú môcť školy evidovať aj v elektronickom systéme, napr. tak, že pri každom žiakovi bude možné zakliknúť dané PO, ktoré sa mu práve poskytuje, dátum od kedy, kto a príp. poznámka. Tento systém sa zatiaľ pripravuje, zákon nevyžaduje žiadne schválené tlačivá. Žiaci s PO bez ŠVVP nemajú IVP. Pôjde najmä o sledované či rizikové deti, alebo to môžu byť aj deti cudzincov, deti v kríze a pod. Poskytne sa im dočasné PO (napr. úprava dochádzky) a ak by to nepostačovalo, resp. prípad je zložitejší, komplexnejší, dlhodobý, vyvíja sa „zlým“ smerom, dieťa sa komplexnejšie posúdi, prebehne diagnostika či podpora aj s väčším zapojením CPP a stanoví sa ŠVVP a vypracuje IVP alebo sa postupuje podľa postupov určených v ŠkVP. Ak škola proces zvláda vo vlastnej réžii, podpora je potrebná len dočasne, akútne alebo kým sa neuzavrie diagnostika, tak sa IVP nerobí, dieťa ostáva sledované s uvedením PO do elektronického systému.
Systém PO smeruje k tomu, aby učitelia postupne pochopili, že podporu a individualizáciu môžu poskytovať slobodne a podľa potrieb detí. Že na to nepotrebujú pečiatku od ministra. Stáročia to učitelia a školy vedeli, dokonca už Komenský poznal PO:) Je to „len“ citlivosť a reakcia na potreby detí. Cieľom PO je, aby sa tento systém stal bežnou súčasťou školy tak ako napr. školská jedáleň či veľká prestávka.
Ak už dieťa má stanovenú niektorú z diagnóz v § 2 písm. k) až q) školského zákona a CPP uviedlo, že žiak je so ŠVVP (toto bola povinnosť stanovovať u žiakov aj doteraz), tak škola vedie tieto deti, tak ako doteraz, ako deti so ŠVVP (pracovne po starom povedané: integrované deti). Škola si ich vedie naďalej v ASC agende/v RISe a príp. si ŠPT vedie samostatný zoznam žiakov so ŠVVP (taktiež si môže viesť zoznam žiakov s PO bez ŠVVP). Pedagogická rada sa k tomu už nevyjadruje u novozaradených žiakov so ŠVVP, ani sa to nemusí uvádzať v zápisniciach. Ak škola chce, môže si oboznamovanie pedagogickej rady zachovať, nakoľko je logické, že príslušní učitelia musia byť informovaní a vtiahnutí do podpory. Presný formálny dátum začiatku „integrácie“ po novom jednoducho bude vtedy, keď škola dostane správu s vyjadrením a so súhlasom rodiča ho začne uplatňovať, čo môže byť aj hneď, ak je to možné. Samozrejme, niektoré veci budú potrebovať čas na prípravu. Základ všetkého je spolupráca a ochota k otvorenosti. Nakoľko § 145b) v ods. 8 prepodkladá vyjadrenie riaditeľa k návrhu PO do 10 (výnimočne 20) dní, predpokladá sa, že má byť proces čo najrýchlejšie tak, aby bol zachovaný najlepší záujem dieťaťa a PO boli nárokovateľné.
Deťom so ŠVVP sa aj naďalej bude vypracovávať IVP, ak je to potrebné. Alebo škola zapracuje podporné opatrenia priamo do školského vzdelávacieho programu a riaditeľ svoje vyjadrenie uvedie podpisom ŠkVP. Jediný povinný dokument k zaradeniu žiaka ako ŠVVP bude správa z CPP (stačí aj jedna), v ktorej CPP vyjadrí, že žiak má ŠVVP a uvedie ktorú kategóriu § 2 písm. k) až q) šk. zákona a navrhne podporné opatrenia (odporúčania), ktoré sa môžu odvíjať aj priamo od ŠkVP školy. Toto všetko ale bolo možné aj doteraz. Správy spätne netreba prerábať, jednoducho zdravý rozum napovie, že integračná správa je správa o ŠVVP a odporúčania v doterajšej správe sú podporné opatrenia - upozorňuje na to aj § 161s v šk. zákone. s jeho súhlasom) a tým samým sa považuje PO za vykonateľné. IVP bude podobne ako doteraz, len bude viac zamerané na to, čo je tá podpora/podporné opatrenie pre dieťa. Postupne si budú školy osvojovať staronové pojmy z katalógu podporných opatrení a používať tieto formulácie priamo do IVP. Určite nemá zmysel prerábať staré IVP. Tie sa môžu ľahko kedykoľvek dopĺňať buď vpísaním krátkej informácie do IVP rukou, alebo v elektronickej verzii na disku školy alebo dodatkom k IVP. Vždy so súhlasom rodiča a od 5. ročníka aj so zapojením žiaka. Opäť pri súhlase platí zdravý rozum - aby sme si boli istí, že rodič súhlasí, a že je partner v komunikácii. Vzor tlačiva obsahuje už aj možnosť zapracovania PO priamo do IVP. Novela vyhlášky o pedagogickej dokumentácii zdôrazňuje, že vyjadrenie riaditeľa má byť súčasťou IVP, ak sa vypracuje. Nič nebráni tomu, aby sa takto do IVP zapracovalo aj vyjadrenie CPP či ŠPT.
Podporné opatrenia môžu byť priamo spracované na úrovni podpory pre všetky deti, kde škola stanoví, ktorú podporu poskytujú ako prevenciu predchádzania rizík v učení a správaní všetkým deťom (napr. umožniť deťom používať kalkulačky podľa potreby, tabuľky, vzorcovníky, pomôcky, doplňovačky, systém jazykovej podpory, predĺženie časov na veľkých písomkách, možnosť opravných písomiek, preventívne programy, ranné kruhy, relaxačná miestnosť a pod.) a vytvoriť aj samostatnú časť v ŠkVP pre niektoré kategórie detí so ŠVVP - napr. podporné opatrenia pre deti cudzincov, PO pre deti s poruchami učenia a pod.