Tento článok sa zaoberá témou mikrocefálie a lisencefálie, pričom čerpá z osobných skúseností matky, ktorej syn sa narodil s týmito vzácnymi genetickými poruchami. Skúma výzvy a emócie spojené s výchovou dieťaťa s takýmito postihnutiami, ako aj dôležitosť prijatia a bezpodmienečnej lásky.
Diagnóza a realita
Keď išla matka na sono asi v 30. týždni tehotenstva, doktori začali mať podozrenie, že bábätko má zdravotné komplikácie a jeho hlavička je menšia, ako by mala byť. Narodil sa s nevyvinutou časťou hlavy. Preto bola jeho hlavička veľmi malá a čelo mal akoby úplne sploštené. Jej syn sa narodil so vzácnou genetickou poruchou, ktorá postihne približne jedno dieťa na 100 000 narodených. Postupne si uvedomovali, že nebude vidieť, počuť, chodiť. Skúšali všetky možné vyšetrenia, no nič im nepomohlo.
Lekári jej odporučili iba návštevu neurológa. Potrebovala, aby za ňou prišiel jeden človek a povedal: „Dobrý deň, pani Hanáková, máte dieťa s takýmto postihnutím a toto sú jeho možnosti.“ A tohto sa nedočkala.
Mikrocefália a lisencefália: Čo to znamená?
Lisencefália je vlastne hladký mozog, v ktorom sa nevytvorili závity. Akoby sa jeho vrchná šedá kôra absolútne nezbrázdila. Jeho mozog bol zliaty dokopy, bez rozdelenia na ľavú a pravú hemisféru. Našťastie mal kvalitne vyvinutý mozgový kmeň, takže primárne funkcie ako dýchanie, jedenie a podobne boli v poriadku. Ale tie vyššie, ktoré z nás robia človeka, sa už rozvíjať nedokázali. A to bolo vlastne aj riziko, že čím bude väčší a ako jeho telo bude rásť, tieto základné funkcie nebudú stačiť. To im nevedel povedať nikto. Niektoré deti sa dožili deviatich rokov, iné zomreli do roka. Nevedeli, aké sú predikcie jeho stavu, tak skúšali všetky dostupné možnosti. Robili všetko pre to, aby mu nejakým spôsobom pomohli a mohol sa rozvíjať. Akoby z nich vychádzala prirodzená túžba zvrátiť to, čo sa udialo.
Emocionálna cesta a podpora
Keď sa vrátila domov, prišla ku nej na návštevu jej najlepšia kamarátka a začala plakať. Povedala jej, že ona teraz ľútosť nepotrebuje a že keby chcela, tak tu plače aj sama. Pri prvých dvoch deťoch sa starala primárne o to, aby boli najedené, prebalené a v bezpečí. Jej dcéra začala prvýkrát plakať, keď mala asi šesť mesiacov, a to sa zľakla, čo sa deje. Tým, že sa stále snažila, aby mala naplnené všetky potreby, na plač jej nedávala príležitosť. A teraz mala dieťa, ktoré plakalo neustále. Dostala sa do štádia, keď vedela pochopiť matky, ktoré v zúfalstve zoberú vankúš a svoje dieťa udusia. Tie záchvaty totiž neprichádzali v nejakých časových intervaloch, ony bežali nonstop na dennej báze. Mierne ustúpili až vtedy, keď našli správnu kombináciu liekov.
Prečítajte si tiež: Varovania Cirkvi ohľadom tarotu
Po jednej takejto vypätej noci, keď nemohla zaspať, zažila niečo, z čoho dodnes čerpá pri klientkach, ktoré zápasia so sebapoškodzovaním. Stalo sa jej to v noci, keď jej syn opäť neustále plakal a ona vstala, aby išla na záchod. V tej chvíli Bohu ďakovala, že sa jej to stalo. To bol totiž presne ten moment, ktorý ťa zastaví a vráti späť do prítomnosti. Keď si psychicky úplne na dne a siahneš po tej žiletke, zrazu pocítiš akoby tá fyzická bolesť na chvíľku úplne prehlušila tú psychickú. V momente, ako sa psychicky upokojila ona, upokojil sa aj malý. Vtedy prišla na to, čo jej dnes nenormálne pomáha: Vylieč matku, vyliečiš aj dieťa.
Bezpodmienečná láska a rodinné puto
Možno to znie divne, keď poviem, že nikdy nechcela, aby sa jej syn narodil iný. Vie si predstaviť, že keby sa narodil ako bežné dieťa a dnes by mal 11 rokov, chodili by na hokej a zažívali všetky tie pekné chvíle. Ale ona nechce, aby to bolo iné. Ona nechce prísť o ten zážitok, ktorý som s ním mala. Naučil ju, čo znamená bezpodmienečná láska. On totiž nemusel urobiť nič, jeho ste jednoducho milovali len preto, že je. Rodičia často dávajú deťom pocítiť, že ich ľúbia raz menej, inokedy viac, v závislosti od ich správania. To sa pri malom Jurovi nedalo. On jednoducho bol a my sme ho milovali. Jurko bol to najbozkávanejšie dieťa v rodine. Veľmi rád jedol a my sme sa pretekali v tom, kto ho čím nakŕmi. Hoci keď mal 25 kíl a museli sme ho stále nosiť, dalo to dosť zabrať.
Po jej nástupe do práce prebrala starostlivosť o malého Jura svokra, bývalá rehabilitačná sestra. Bez nej a jej manžela by to nezvládla. Ale rovnako ani bez širšej rodiny. Šľapalo to bez toho, aby to niekto premyslel. Jurko ich strašne spojil dokopy. On bol takým tmelom ich rodiny. Medzi jej súčasným manželom a jej primárnou rodinou boli nezhody a v podstate sa nestretávali. Oni si už na začiatku povedali, že s ním chcú žiť naplno. Tým, že starší syn hrával hokej a chodievali sme na jeho turnaje, malého Jura sme brávali so sebou. Takže zbalili kyslíkové prístroje, vysávače, odsávačky a išlo sa. Michalovce, Maďarsko, dokonca s nimi bol na dovolenke v Chorvátsku. Nikdy ho neodsúvali na druhú koľaj.
Etické dilemy a strata
Keď sa jej neurologička opýtala, či už rozmýšľala, kam ho dá do ústavu, bolo to ako facka. Ani vtedy, keď jej tri roky po jeho narodení zistili rakovinu štítnej žľazy. Po operácii potrebovala rádioliečbu a v polročných intervaloch bola vždy tri týždne rádioaktívna a nemohla sa s nikým stretávať. Začalo sa to zápalom pľúc, ktorý mu diagnostikovali na Kramároch. Odtiaľ ich poslali do Podunajských Biskupíc, kde prišli na to, že klapka medzi hrtanom a pažerákom nepúšťa jedlo priamo do žalúdka, ale jeho časť sa dostáva priamo do pľúc a dusí ho. Preto bolo nutné, aby zaviedli sondu. A to bol začiatok konca.
V ten deň mu bolo už od rána zle. Preháňalo ho, tak mu spravila ryžový odvar a išla do práce. Rýchlo volala záchranku, ktorá inštruovala svokru a jej sestru pri resuscitácii. Synovi už medzitým naskočil pulz a rozdýchaval to. Keď prišla záchranka, už ležal na zemi a bol fialový. Vtom prišla aj doktorka, ktorá im vynadala, že z morálno-etického hľadiska sa takéto deti neoživujú. Rovnako nepochopiteľné pre ňu bolo aj to, prečo jej pri prevoze sanitkou z Partizánskeho do Bratislavy nedovolili ostať pri synovi. V tej chvíli zobrala auto, naložila celú rodinu a vyrazili do Bratislavy po vlastnej osi. Po príchode do Bratislavy im už len oznámili, že Jurko cestou skolaboval a zomrel.
Prečítajte si tiež: Všetko o diéte šťasteny
Zmierenie a posolstvo
Z jeho pohrebu má veľmi silný zážitok. V ten deň bolo zamračené, no ako sa skončila kázeň, odrazu sa rozjasnilo a cez vitrážne okno zažiaril lúč slnka. Vnímala, že bola rovnako vyvolená aj ona. A odvtedy už ani raz neplakali. Vedeli, že Jurko sa s nimi rozlúčil. Bol to akoby signál, že spravili všetko, čo mali, a že už je v dobrých rukách. Skôr by to nazvala prijatie toho, že sa to stalo. Berie to tak, že každý, kto im vstúpi do života, prichádza na nejaké krátke obdobie a má svoje poslanie. Či už dobré, alebo zlé. A tak to bolo aj s malým Jurom. Prišiel nato, aby si splnil dôležitú úlohu svojho života. To neznamená, že keď tu bol len nejakých päť a pol roka, tak to nemalo význam. Nie.
Nikdy neprišla do bodu, že by sa hnevala na Boha. To jej ani nenapadlo. Naopak, povedala si, že malý Juro sa musel narodiť, lebo o tom už Boh rozhodol. A celý čas rozmýšľal, komu ho dá. Musel nájsť niekoho, kto to zvládne, a vybral si ich. A nemohol sa rozhodnúť lepšie. Boh presne vedel, že budú schopní dať tomuto malému človiečiku to, čo k životu potrebuje. Takže vnímala, že rovnako ako on, bola vyvolená aj ona. Nehovorí, že nebola totálne vyčerpaná, ale nikdy jej nenapadlo za to niekoho viniť. Navyše dodnes nepoznajú príčinu, prečo sa to stalo. Nenašli ju ani v genetických testoch. Len jej povedali, že niekedy okolo tretieho mesiaca sa muselo niečo stať, čo zabránilo neurónom, aby sa dostali tam, kde sa v rámci vnútromaternicového vývinu dostať mali.
Ona to vždy brala tak, že Jurko bol pre nich dar a keby sa to malo opakovať, opäť do toho ide. To neznamená, že si nepriala, aby bol zdravý. No jeho choroba pre ňu nebola prekážkou, aby som ho prijala takého, aký je. V pomáhajúcich profesiách, akou je aj ona, sa im často stáva, že za svojich klientov preberajú zodpovednosť. Toto ona nerobí. Na svoje emočné dno si už siahla. Či to bol strach, zúfalstvo, bezmocnosť, radosť. V živote sa jej nemôže stať už nič horšie ako to, že pochová svoje vlastné dieťa. A to jej veľmi pomáha aj pri jej práci. Nikdy si však nedovolila bagatelizovať problémy svojich klientov. Len vníma, že na základe tejto skúsenosti jej bolo dopriate pozrieť sa na ich problémy akoby z nadhľadu.
Prenatálna diagnostika a etické úvahy
Pri súčasnom vývoji medicíny je možné stále presnejšie odhaliť rozličné ochorenia ešte v prenatálnom vývoji. V niektorých západných štátoch sa napríklad preto prestali rodiť deti s Downovým syndrómom. Bolo by pekné, keby sa rodili všetci zdraví, ale ono to tak nie je. Podľa nej sa nedá zovšeobecniť pravidlo, že by sa tieto deti rodiť nemali. Keby sa dozvedela o Jurkovom postihnutí skôr ako v 30. týždni tehotenstva, keď by bol ešte možný potrat, o toľko by prišla! Navyše v mnohých prípadoch sa stáva, že hoci testy ukazujú, že dieťa bude postihnuté, napokon to tak nie je. Takže tam existuje riziko, že zabijeme zdravé dieťa. Myslí si, že by sme sa nemali stavať do roly bohov a rozhodovať o tom, kto má prežiť a kto nie.
Dôležitosť podpory a sebaobetovania
Aby si vždy dopriali nejaký čas mimo domu. Sama nevie, ako by to zvládala, ak by nechodila do roboty a bola so synom 24 hodín denne. Na svokre videla, že sa nevedela dočkať, kedy už príde domov, a ona sa zase po práci tešila, kedy ho už znovu uvidí. Myslí si, že je dôležité, aby matka nestratila kontakt s okolitým svetom, no s vedomím, že o jej dieťa je maximálne postarané. Možno by niekedy stačilo, ak by jej bolo dopriate vyjsť z tej rutiny a riešiť samu seba. Vidí to na mamách, ktoré k nim prichádzajú a takýto čas nemajú. Sú na pokraji vyhorenia. Hovorí im, aby aspoň na tri dni vypadli a dali sa dokopy.
Prečítajte si tiež: Význam environmentálnej výchovy
Dyskalkúlia: Porucha matematických schopností
Je to porucha matematických schopností. Dieťa má problém narábať s číslami, nemá číselné predstavy množstva. Zaostáva v matematike, pričom jeho intelektové schopnosti sú priemerné alebo nadpriemerné.
Problémy:
- V priestorovej orientácii.
- Pri počítaní predmetov. Dieťa počíta dve množiny, ktoré sú pre nás dospelých očividne rovnaké. Stále znovu počíta už jednu spočítanú množinu. Ak sa v určitej množine preskupí počet prvkov, dieťa nechápe, že počet prvkov ostal rovnaký, a znovu množinu prepočítava.
- Pri vymenovaní číselnej rady. Nezvláda prechod cez desiatku, nevie, aké číslo nasleduje po 49 alebo 29. Robí chyby pri menovaní číselnej rady po desiatkach. Váha pri vzostupnom počítaní od daného čísla. V druhej polovici 2.
- Pri sčítavaní. Deti sčítavajú pomocou prstov po jednom. Niektoré používajú aj prsty na nohách, alebo počítajú v duchu po jednej. Spoje sčítania si nedokážu zapamätať dlhšie ako niekoľko dní. Významné problémy nastávajú, keď sa učia prechod cez desiatku s rozkladom čísel. Aj keď im to učiteľ vysvetľuje a názorne ukazuje napr. na počítadle, len ťažko to chápu.
- S odčítaním.
- S násobením a delením. Rad násobkov si pamätá len krátko alebo vôbec. Nemá žiadne názorné predstavy pre násobenie. Nechápe princíp násobenia. Má problémy s delením, nechápe princíp delenia. Násobilku a delenie sa učí veľmi dlho v porovnaní s ostatnými žiakmi.
- Desiatková sústava. Nechápe desiatkovú sústavu. Nechápe, ako sa členia jednotky, desiatky, stovky a tisícky.
- Písomné počítanie. Písomné výpočty odporujú vnímaniu dieťaťa a redukujú čísla na bezvýznamné reťazce značiek. Nemusí si pri tom uvedomovať desiatkovú sústavu a význam čísiel. Dieťa trvalo robí chyby v jednotlivých krokoch. Nevie si zodpovedajúci spôsob zapamätať. Ani nezbadá, že výsledok je nezmyslený.
- Počítanie spamäti. Počíta veľmi dlho, vychádzajú mu zlé výsledky. Zlé výkony pri pamäťovom počítaní sú u dyskalkulikov veľmi nápadné. Majú veľmi slabú krátkodobú pamäť.
- Slovné úlohy. K ich riešeniu používa zlé čísla, alebo zlé počtové operácie, alebo počíta nezmyselne. Problémy sa prenášajú aj do praktického života. Nepozná hodiny a nevie sa orientovať v čase. Dyskalkulikovi nepomôže, keď mu budeš vysvetľovať matematiku, ako si sa ju učil ty . Nič mu to nehovorí, nechápe. Potrebuje odlišné , omnoho konkrétnejšie a obraznejšie vysvetlenie, aby ju pochopil. Kompenzačné pomôcky ako tabuľka násobilky a kalkulačka mu pomôžu.
Hra so slovami a detská reč
Porozumieť vlastnému dieťaťu si z času na čas vyžaduje istú dávku majstrovstva… „Hépaj, maminka, hépaj!“ Voľakedy za študentských čias sme sa z dlhej chvíle zvykli zabávať tým, že sme tvorili aliterácie - vety zložené zo slov, ktoré sa začínali rovnakým písmenom. Prísny profesor Pavelka predniesol pekelne presné príklady patologicky poznačených postojov. Pamätáš? Alebo: Kam kráčame, kamarátka? Je to pomerne jednoduchá zábavka, ale vrásniaca mozgové závity, aspoň som mala taký pocit. Miestami sa mi z kečky parilo, ojojoj.
No a verte neverte, parí sa mi aj dnes, keď začne rozprávať naša dvojročná Hanka. Z celej abecedy, ktorá jej ponúka širokú paletu písmen, má najradšej H. S vážnym hlasom vysvetľuje a my v hlave prekladáme jej čudesnú reč - há jazyk. Minule utekala z kúpeľne, keď počula, že prišla dovnútra babina. Pozerám na ňu nechápavo a potom mi svitlo. „Nie, nie, neboj, Hanka má sliepočku (hepotku) a Maťko rybku (hypku) - balóny, čo sme im kúpili na karnevale.“ No to sme sa nasmiali. „Hebibaba, hebibaba…“ ozýva sa z chodby a už sa objaví malá čarodejnica na metle. „Ha som hebibaba hapatá, mamina.“ „No, to mám radosť, srdiečko, aspoň tu nie som jediná strapatá ježibaba v dome. Spomínam si, ako sme s drobcom mali obdobie, kedy nahrádzal písmenko S písmenkom K. Koľkokrát si spieval „dupajúce klóny“ (slony). Dnes ho vystriedala sestrička, ale úplne nečakaným, sebe vlastným spôsobom, a tak sa z klona stal hon alebo ešte častejšie používaný honík. „Honík hipol Hanku,“ - sťažovala sa držiac červeného plyšového sloníka v rukách. „Štipol?“ - testovala som nebadane význam slova hipol. „Anom.“ Uff, to som si oddýchla.
Porozumieť vlastnému dieťaťu si z času na čas vyžaduje istú dávku majstrovstva. No niekedy mi veru nie je všetko jedno. Napríklad, keď som ju uspávala a ona ma neustále prenasledovala pokrikom: „Hépaj, maminka, hépaj hotoviťka, háťok, hahulka… mamina, nepoťujeť, hépaj.“ Viete, čo chcela? Netušila som, že popri klasických slovách začínajúcich na H existuje toľko há alternatív. Tak napríklad hagať (skladať), hákať (skákať), habutka (labuťka), huka (ruka), húbok (zúbok), holiťka (stolička)… Najkrajšie je sledovať ten uprený vážny pohľad sprevádzajúci vetičky, ktoré jej vychádzajú z úst, a najťažšie je zachovať sa primerane a nezačať sa smiať. No uznajte, je to náročné, keď vám ten drobček hľadí do očí a ustarostene sa pýta: „Tatino dě je? A tak si žijeme spolu s písmenkom há a je to nádherné obdobie. Veľa sa nasmejeme a sme vďační za také krásne okamžiky plné roztomilých slov, viet a jednoducho všetkého, čo deti prinášajú.
Kŕmenie detí s rázštepom podnebia
Takmer všetky deti, ktoré majú rázštep na sekundárnom podnebí - teda na podnebí vo vnútri úst - majú problémy s kŕmením. Nie sú to však závažné ťažkosti a dajú sa ľahko vykompenzovať správnou technikou kŕmenia a špeciálnymi fľašami. , pravdepodobne nebude mať vôbec žiadne ťažkosti s kŕmením. , prisať sa na bradavku, ani na cumlík fľaše a nevie mlieko sať. , ktoré rodičom pomôžu naučiť sa dieťa kŕmiť. Možno sa to podarí u dieťaťa s malým alebo iba naznačeným rázštepom na uvule (na čapíku na konci podnebia) a mäkkom podnebí (tak ako to ukazuje video), ale deti s väčšími rázštepmi to jednoducho nezvládnu. Fyzikálne to nie je možné a tak odporúčame, aby sa rodičia netrápili prirodzeným dojčením. (viď nižšie).
umelé mlieko. Nepredstavuje to žiadne zdravotné riziko. Materské mlieko by síce bolo lepšie, pretože obsahuje matkine protilátky proti chorobám a lepšie chráni vaše dieťa. Má pozitívny účinok aj na rozvoj imunity dieťaťa, ale nedá sa nič robiť. Dieťa mlieko nevie a nebude vedieť sať samé až do operácie podnebia a potrebuje vašu pomoc a iný postup. špeciálnych fliaš. Jednou z nich je Habermanova fľaša (volá sa aj Medella; obr. 1). Má dlhý cumlík so špeciálnou dierkou, cez ktorú mlieko ľahšie tečie do úst dieťatka a dá sa cez ňu regulovať rýchlosť prietoku mlieka. Väčšia dĺžka cumlíka slúži na to, aby ho namiesto dieťaťa mohla prstami stláčať mama, nahradí sa tým sací podtlak. Mamám občas chvíľku trvá, kým odhadnú správny rytmus a dávkovanie mliečka do úst dieťaťa, ale chce to len trochu cviku. Fľaša má jednosmerný ventil, ktorý bráni odtekaniu mlieka späť do dolnej časti fľaše a drží mlieko hore v cumlíku. Cumlík fľaše treba počas kŕmenia pritláčať smerom nadol o jazyk dieťaťa a dieťa bude rytmickými pohybmi brady počas sacieho mechanizmu napomáhať vytekaniu mlieka do úst. Niekedy sa odporúča cumlík fľaše pritláčať aj o tú časť podnebia, ktorá nie je poškodená rázštepom, to sa však nedá vždy dobre odhadnúť a tak býva jednoduchšie pritláčať fľašu smerom dole. a tie sú základom pre budúce prijímanie potravy. (video) a to tak, aby čo najmenej mlieka uniklo dieťaťu do nosa. Dieťa takmer sedí a tak mlieko vtečie do jeho hrdla gravitáciou. Občas mu trochu mlieka možno vojde do nosa a občas sa možno rozkašle a zakucká, ale to nevadí.
terapie a postupy. (ktorá sa zavedie priamo do žalúdka cez kožu na bruchu), pretože to ohrozuje normálny rozvoj sacích reflexov a predpokladov pre normálne prijímanie potravy v neskoršom veku (môže sa rozvinúť strach z objektov v ústach, tzv. orálna averzia). Niektorí poradcovia o kŕmení, ktorí nemajú skúsenosti s deťmi s rázštepom vám môžu dať nesprávne rady. Rovnako aj na internete môžete nájsť zavádzajúce informácie. O vývine vášho dieťaťa sa vždy raďte s odborníkmi v rázštepovej poradni. ako ich máte riešiť a navedie vás k ďalším kvalitným odborníkom. dieťa často bolieva bruško. Aj deti bez rázštepu mávajú v prvých mesiacoch po narodení tzv. dojčenské koliky. U detí s rázštepom môžu byť o niečo častejšie, pretože dieťa treba častejšie kŕmiť a pri pití prehltne viac vzduchu. Pomôcť môže anti-kolikové dojčenské mlieko alebo niektoré liečivá. Poraďte sa o tom s pediatrom. demonštruje ako nakŕmiť dieťa s rázštepom na podnebí. Táto mama dieťa kŕmi z prsníka. U väčšiny detí s rozsiahlymi rázštepmi to ale nie je možné. Video však demonštruje aj niektoré iné užitočné techniky kŕmenia a dozviete sa aj rady o príprave umelého mlieka. a slúži rodinám po celom svete. Teda aj rodinám v krajinách, kde je dostupnosť k umelému mlieku obmedzená alebo sú k dispozícii iné formy umelého mlieka (iné mliečne formuly) ako na Slovensku. Video vyrobila medzinárodná organizácia Smile Train a poskytla SApRO povolenie na jeho preklad, používanie a zverejnenie na svojej webovej stránke. Môžete si však pozrieť aj iné videá. ). Hoci sú v angličtine, videám čiastočne porozumiete aj vtedy, ak anglicky neviete. Zložte fľašu (popis pod obr. Pred kŕmením si vyskúšajte stláčanie cumlíka, aby ste videli ako rýchlo ním preteká mlieko a ako silno ho máte stláčať. Stláčajte vtedy, keď dieťa robí rytmické sacie pohyby ústami. Stlačte cumlík po každých 3 - 4 sacích pohyboch dieťaťa. To umožní dieťaťu prehĺtať mlieko pokojne. Ak mu mlieko vyteká z úst alebo sa zakuckáva, stláčajte menej často. nemá byť dlhšie ako 20 minút, aby sa bábätko nevyčerpalo a aby nespálilo všetky kalórie, ktoré dostane z mlieka na samotné kŕmenie. kŕmiť dieťa častejšie. (inými slovami 120 mililitrov) za 24 hodín. Vtedy bude priberať na váhe. To znamená, že bábätko s váhou 3,500 gramov musí za deň vypiť cca 420 mililitrov mlieka (tab. 5). Rodičia musia každý deň spočítať množstvo mlieka prijatého dieťaťom zo všetkých kŕmení počas 24 hodín. častejšie nechať odgrgnúť. a pozorne monitorovať, či prospieva a priberá na váhe. Mal by to robiť váš pediater. Príjem mlieka je u jednotlivých detí individuálny a môže byť mierne odlišný. Na obrázku A a B je Habermanova fľaša, ktorá sa skladá zo 4 častí (A): z mäkkého gumeného cumlíka, samotnej fľaše, závitu a polopriechodného ventilu. Ventil prepúšťa tekutinu len jedným smerom - do cumlíka, a počas kŕmenia bráni tomu, aby mlieko natieklo naspäť do fľaše. V rázštepovej poradni vám pediater ukáže, ako sa fľaša skladá a používa. Gumený cumlík má tri čiarky: ak ho stláčate v mieste, kde je krátka čiarka, cez cumlík potečie málo mlieka; ak stláčate v mieste so stredne dlhou čiarkou, zabezpečíte o trošku väčší prietok mlieka, a v mieste s dlhou čiarkou najsilnejší prietok mlieka.