Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Čo však robiť v prípade, keď nastane situácia, že povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť neplní? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku výživného na dieťa, vrátane vzoru rozsudku, postupov pri jeho vymáhaní a možnostiach zmeny výšky výživného.
Právny základ vyživovacej povinnosti
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Určenie výživného súdom
Predpokladom na úspešné vymoženie výživného je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o výživnom sa môže začať na návrh oprávnenej osoby alebo aj bez návrhu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné konanie začať aj bez návrhu. V prípade určenia výživného je možné uzatváranie dohôd o plnení vyživovacej povinnosti medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je daná výlučná miestna príslušnosť, ktorá sa spravuje bydliskom maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Výlučná miestna príslušnosť platí aj v prípade, ak ide o konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa (v rámci tohto konania o rozvod sa rieši aj otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane povinnosti platiť výživné), miestne príslušným bude súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, za podmienky, že v obvode tohto súdu býva aspoň jeden z manželov. Ak taký súd nie je, je príslušný všeobecný súd toho, kto návrh nepodal, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Pri maloletom v konaní pri zmene okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie príslušnosti, umožňujú, aby príslušný súd preniesol svoju príslušnosť na iný súd. Podmienkou je, aby tento súd bol v záujme maloletého dieťaťa. Ak by tento súd nesúhlasil s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Zmena výšky výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi.
Žiadať o zníženie výživného možno vtedy, ak sa zmenia pomery na strane povinného rodiča. Takouto zmenou zákon rozumie aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti povinnému rodičovi. Čiže, áno, mohli by ste žiadať o zníženie výživného s poukazom na skutočnosť, že vám pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. Na túto skutočnosť musí súd prihliadnuť. Ak sa súčasne nezvýšil príjem, na základe ktorého bola určená vyživovacia povinnosť, ktorú chcete znížiť, potom je podanie návrhu na zníženie výživného skutočne namieste. Ideálne by však bolo podať návrh potom, čo sa dvojičky narodia alebo tesne pred pôrodom.
Súd môže zmeniť rozsudok o výživnom, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov môže nastať tak na strane oprávneného z výživného, ako aj na strane povinného z vyživovacej povinnosti. Na strane povinného k tomu môže dôjsť, ak sa zmenili jeho schopnosti, možnosti alebo majetkové pomery. Napríklad, ak ste prišli nie svojou vinou o zamestnanie, v tomto prípade je to objektívny dôvod na zníženie výživného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov. V rámci konania o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti nie je totiž prípustné prehodnocovať predošlé právoplatné súdne rozhodnutia. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.
Vymáhanie výživného
Ak už bolo vydané rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné (prípadne bola súdom schválená dohoda o plnení vyživovacej povinnosti), a ktorým je povinný rodič zaviazaný platiť výživné na dieťa, toto rozhodnutie (dohoda) slúži ako exekučný titul.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods.
Po podaní návrhu na výkon exekúcie sa exekučné konanie začína dňom, kedy bol návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ale samotná exekúcia sa začína až doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V prípade, že sú splnené všetky predpoklady na výkon exekúcie, pristúpi poverený exekútor k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie.
Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V tejto súvislosti upozorňujeme, že uplynutie uvedených dvoch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia dvoch mesiacov v období dvoch rokov. Keďže k páchaniu tohto trestného činu prichádza stále pomerne často, zákonodarca pristúpil k sprísneniu znakov tejto skutkovej podstaty (donedávna platilo obdobie troch mesiacov počas dvoch rokov). Prostredníctvom tohto spôsobu však nedochádza k priamemu vymáhaniu dlžného výživného, ako je to pri exekúcii. Je to skôr prostriedok ako donútiť povinného rodiča, dobrovoľne si splniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko, ak sa povinný rodič uzná vinným, hrozí mu sankcia vo forme odňatia slobody. Trestné oznámenie sa podáva orgánom činnným v trestnom konaní, ktorými sú buď policajt alebo prokurátor a možno ho urobiť buď ústnou formou do zápisnice alebo písomne, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie. To platí aj pre trestné oznámenie.
Aj keby vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok a peňazí ste sa stále nedomohli, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z.
Vymáhanie spätného výživného
V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
Právo na priznanie výživného sa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov nepremlčuje. Treba si však dávať pozor, pretože následne hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Platí tu subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.
Vzor rozsudku (príklad)
Okresný súd Hnúšťa## Číslo konania: 18C/123/2009## Rozsudok
V mene Slovenskej republiky
Okresný súd Hnúšťa v právnej veci navrhovateľa: Ján Novák, nar. 17. 2., bytom …, proti odporkyni: Daniela Nováková, nar. 10. 3., bytom …, o zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletú: Kristína Nováková, nar. 1. 3.,
rozhodol:
- Rozsudok Okresného súdu Hnúšťa, č. k. 18C/123/2009-58 zo dňa 14. 2. 2009 v časti o určení vyživovacej povinnosti otca sa mení tak, že otec maloletej je povinný platiť maloletej Kristíne Novákovej, nar. 1. 3., bytom u matky výživné vo výške 25,38 € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do dvadsiateho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej Daniely Novákovej, nar. 10. 3.
- Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie:
(Stručný popis priebehu konania, zistený skutkový stav, právne závery súdu, dôvody pre zmenu výšky výživného)
Poučenie:
(Informácia o možnosti odvolania)
V Hnúšti, dňa 1. 2.
JUDr. …(Meno a priezvisko sudcu)
Dôležité faktory pri určovaní výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na niekoľko kľúčových faktorov:
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Zohľadňujú sa náklady na stravu, ošatenie, bývanie, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, záujmovú činnosť a iné potreby dieťaťa.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Súd posudzuje príjmy, majetok a životnú úroveň oboch rodičov.
- Starostlivosť o dieťa: Zohľadňuje sa, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
- Životná úroveň dieťaťa: Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Príjem partnera rodiča a jeho vplyv na určenie výšky výživného
Súčasný priateľ matky nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom, preto skúmanie jeho príjmov bolo bezpredmetné.