Rozvodové konanie je náročné obdobie, najmä ak sa týka maloletých detí. Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné vyriešiť, je výživné na dieťa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom vychádza zo slovenského právneho rámca a praktických skúseností.
Právny základ vyživovacej povinnosti
Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine. Tento zákon stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Pojem "výživné" alebo "alimenty" nie je v zákone o rodine definovaný, avšak možno ho odvodiť z rozhodovacej praxe súdov. Ide o zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb osôb, ktoré sú v príbuzenskom alebo inom rodinnom vzťahu.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom stanovuje spoluzodpovednosť rodičov o napĺňanie potrieb svojich biologických alebo osvojených detí.
Dohoda rodičov vs. rozhodnutie súdu
Rodičia sa môžu o výživnom dohodnúť aj formou rodičovskej dohody. Takáto dohoda, aby bola právne záväzná a vykonateľná, musí byť schválená súdom. Súd pri schvaľovaní dohody prihliada na najlepší záujem dieťaťa a môže ju modifikovať, ak zistí, že nie je v súlade s týmto záujmom.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Ak sa rodičia nedohodnú, o výživnom rozhodne súd. V takom prípade vydá rozhodnutie so špecifikáciou výšky a spôsobu úhrady výživného. Toto rozhodnutie teda posilňuje právnu istotu dieťaťa, resp. v budúcnosti je možné súdne rozhodnutie zmeniť.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Súd pri určení výživného prihliada na viaceré faktory, a to ako na strane dieťaťa, tak aj na strane rodičov. Medzi najdôležitejšie patria:
- Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa): Súd skúma vek, zdravotný stav, záujmy, nadanie, talent, vzdelanie a celkové potreby dieťaťa. Miera potrieb závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Medzi odôvodnené potreby patrí strava, ošatenie, bývanie, platenie za škôlku, školu, internát, krúžkovú činnosť, hygienické potreby, cestovné, zdravotné pomôcky a lieky a podobne.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča): Súd prihliada na príjem, majetok a celkovú finančnú situáciu oboch rodičov. Podľa zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a teda výkladom tohto ustanovenia zo zákona súd musí zohľadniť výdavky, ktoré povinný rodič musí vynakladať na zabezpečenie svojich základných životných potrieb. Súd sa v takýchto konaniach musí zaoberať aj tým, aké majetkové pomery sú na obidvoch stranách rodičov, aké nehnuteľnosti, hnuteľné veci vlastnia, prípadne či nedisponujú iným majetkom, aké pasíva sa nachádzajú v majetku obidvoch rodičov a podobne. Súd by si mal majetkové pomery obidvoch rodičov porovnať a v súvislosti s vyššie uvedenými faktormi zohľadniť aktíva a pasíva obidvoch rodičov.
- Starostlivosť o dieťa: Súd prihliada aj na to, akým spôsobom sa rodičia podieľajú na starostlivosti o dieťa a v akom rozsahu túto starostlivosť zabezpečujú. Táto zásada je podstatná najmä v prípade, ak síce nebola súdom určená striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ale styk povinného rodiča s maloletým dieťaťom je tak široký, že je porovnateľný so starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, výška určeného výživného by mala dosahovať maximálne 20 - 30 % výšky príjmu povinného rodiča. Táto podmienka však nie je absolútnou, tak ako je možné sa mylne domnievať. Naopak, ide o strop, ku ktorému súd môže výživné na maloleté dieťa určiť.
Je dôležité zdôrazniť, že neexistuje žiadny jednotný vzorec na výpočet výživného na maloleté dieťa. Rozhodovanie súdu ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré sú pre každé súdne konanie individuálne.
Špecifické situácie
- Striedavá starostlivosť: Súd výživné pri striedavej starostlivosti neurčuje, ak majú rodičia nielen rovnaký interval striedania a ich finančné pomery sú obdobné. Ak je ale interval striedania medzi rodičmi zhodný, ale ich finančné možnosti, schopnosti alebo majetkové pomery sú v nepomere, súd môže určiť jednému z rodičov výživné na dorovnanie životnej úrovne dieťaťa.
- Živnostník: Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
- Plnoleté dieťa: Rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči deťom až do momentu, kým nie sú schopné sa samé živiť. To sa posudzuje individuálne. Aj keď dieťa dosiahne plnoletosť, ale samo sa rozhodlo pre ďalšie štúdium, má nárok na výživné.
Zmena výšky výživného
Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať návrh na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane oprávneného či povinného alebo objektívnymi okolnosťami, napríklad vývojom životných nákladov. Súd je povinný podrobne skúmať okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Nevyhnutnosť platenia výživného
Výživné je prednostné, čo znamená, že všetky vaše ostatné finančné povinnosti musia ísť jednoducho bokom a prvotne si musíte plniť vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu.
Ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. obrátiť sa na exekútora so žiadosťou o nútený výkon súdneho rozhodnutia.
Minimálne výživné
Minimálne výživné MUSÍ platiť každý rodič a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, vek, zdravotný stav či finančnú situáciu. Dieťaťu musí byť za každých okolností a vždy priznané aspoň takéto výživné, nikdy nie nižšie. Minimálne výživné je preto definované priamo v zákone vo výške 30% zo sumy životného minima na dieťa. Momentálne je táto suma od júla 2020 vo výške 29,42 EUR. Takéto nízke výživné sa platí len v odôvodnených prípadoch, kedy povinný rodič je skutočne finančne nespôsobilý a sú tu aj iné objektívne prekážky na jeho strane, napríklad ide o povinného rodiča bezdomovca, vo výkone trestu vo väzení a podobne.
Náhradné výživné
Ak nie je výživné na dieťa platené v určenej výške a včas, pomôže štát. Takéto výživné sa nazýva náhradným výživným - nakoľko nahrádza to výživné, ktoré by inak a za normálnych okolností platil povinný rodič. Aj toto výživné je definované v zákone, lebo je dôležité a dieťa bez výživného nemožno nechať. Význam tohto druhu výživného je teda v tom, aby zabezpečil štát to, čo inak robí rodič. Ak nastane situácia, že vám výživné nie je zaplatené aspoň sčasti (teda v plnej výške, akú očakávate) a včas, máte nárok o toto výživné požiadať. Nerozhoduje súd (načo aj?, veď súdom určené už je, resp. súdom schválené v rodičovskej dohode) ale priamo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Takéto náhradné výživné vám bude poskytnuté vo výške, ktorá vám bola ako výživné priznaná súdnym rozhodnutím, alebo ktorú ste si s bývalým partnerom dohodli v rámci rodičovskej dohody. Výška tohto náhradného výživného je však najviac vo výške 3,7- násobku sumy životného minima, čo je momentálne do 355,05 EUR. Nato, aby ste si požiadali o takéto výživné však musíte splniť viacero podmienok - výživné ste od jeho platcu nevideli aspoň dva po sebe nasledujúce mesiace a výživné si vymáhate od exekútora - teda že beží exekučné konanie.
Mýty a omyly o výživnom
- Výživné na deti platia iba muži: Vyživovaciu povinnosť voči deťom majú obaja rodičia. Spravidla si ju rodičia plnia naturálnou formou - zabezpečovaním základných potrieb v rámci starostlivosti o dieťa. Súd určuje výživné rozsudkom v prípade, ak si rodič alebo rodičia túto povinnosť neplnia dobrovoľne a najmä v prípade rozvodu manželstva. Ak je ale dieťa zverené do starostlivosti otcovi, v takom prípade výživné platí matka. Sú aj situácie, kedy výživné platia obaja rodičia, ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti inej osobe (napríklad starým rodičom) alebo do ústavnej starostlivosti.
- Cieľom je dosiahnuť maximálne výživné: Snahou by malo byť zabezpečiť dieťaťu všetko potrebné pre jeho vývoj, nie získať čo najvyššiu sumu od druhého partnerovi/bývalej partnerke.
- Súd prihliada na to, či povinný rodič nosí drahé hodinky: Súd sa zameriava na odôvodnené potreby dieťaťa, a nie na to, či si povinný rodič môže dovoliť neprimerané majetkové riziká alebo že musí nosiť niekoľkotisícové hodinky.
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti