Hluk je neoddeliteľnou súčasťou moderného života, no jeho vplyv na novorodencov a malé deti si vyžaduje osobitnú pozornosť. Od detských hračiek vydávajúcich zvuky až po hluk v mestskom prostredí, nadmerný hluk môže mať negatívny dopad na sluch, spánok, vývoj reči a celkovú pohodu dieťaťa. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na vplyv hluku na novorodencov, vrátane vnímania zvuku v maternici, potenciálnych rizík spojených s hlukom, a praktických rád, ako chrániť sluch a podporovať zdravý vývoj dieťaťa.
Ako bábätká vnímajú zvuk v maternici?
Vývoj sluchu začína už v prenatálnom období. Podľa viacerých zdrojov sa schopnosť vnímať zvuk začína vyvíjať okolo 18. - 20. týždňa tehotenstva. V 24. týždni je sluch bábätka ešte lepší vďaka vývoju kostičiek vnútorného ucha. V tomto období bábätko v brušku najskôr vníma tlmené, nízkofrekvenčné zvuky - tlkot maminho srdca, prúdenie krvi či šumenie tráviaceho traktu. Postupne začína rozoznávať aj hlas mamy a ďalších ľudí v okolí. Preto je dôležité sa s bábätkom v brušku rozprávať, pretože hlas matky je pre dieťa zdrojom bezpečia aj po narodení.
Tak ako dieťatko počuje bezpečné a príjemné zvuky srdca mamy a jej hlas, vníma aj rušivé podnety - hluk, krik či náhle ostré zvuky. Môže sa stať, že sa v brušku zľakne, ak nečakaný hluk prekvapí aj vás. V takom prípade si pohlaďte bruško a upokojte bábätko jemným hlasom. Prežíva totiž to, čo prežívate vy. Hlasné zvuky (napr. stroje, koncerty) zvyšujú srdcovú frekvenciu a pohyby plodu, čo ho môže znepokojiť.
Citlivosť novorodencov na hluk a jeho potenciálne riziká
Hoci sa môže zdať, že novorodenec ešte vníma veľmi obmedzene, na zvuky reaguje pomerne intenzívne. Najmä hlasné a náhle podnety môžu vyvolať zľaknutie, strhnutie či plač. Intenzita zvuku, meraná v decibeloch (dB), tu zohráva dôležitú úlohu - príliš vysoké hodnoty dokážu bábätko stresovať a pri dlhodobej alebo opakovanej expozícii môžu poškodiť sluch. Odborníci vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa hlasitosť zvukov v blízkosti dieťaťa udržiavala dlhodobo pod hranicou 50 dB.
Príliš hlasný zvuk môže spôsobiť hučanie v ušiach a dočasné zníženie citlivosti sluchu. Okrem poškodenia sluchu spôsobujú aj iné vedľajšie príznaky - problémy so spánkom, podráždenosť, bolesť hlavy, stres. Medzi zvuky, ktoré môžu byť pre bábätko škodlivé, patria:
Prečítajte si tiež: Hluk a vývoj novorodenca
- Príliš hlasné alebo náhle zvuky: Domáce spotrebiče ako vysávač či mixér sa môžu krátkodobo pohybovať v rozmedzí 70 - 80 dB. V meste sa hluk áut a motorov ľahko dostane aj nad tieto hodnoty. Koncerty či ohňostroje často prekračujú 100 dB, čo je už pre malé bábätko ozaj nebezpečne hlasné prostredie.
- Hlukové znečistenie: Mestské prostredie býva zaplavené zvukmi - od klaksónov áut, cez stavebné práce až po neustále hučiacu elektroniku. Tento chronický hluk môže spôsobiť nadmerný stres, narúša spánok a celkovú psychickú pohodu malého organizmu.
- Elektronické zvuky (TV, mobilné telefóny) v pozadí: Televízia zapnutá v pozadí, tablet so zvukovou hrou či neustále zvoniaci mobil pri uchu - to všetko predstavuje pestrú škálu hlasných a občas rušivých zvukov. Okrem toho, že môžu bábätku sťažovať zaspávanie alebo znižovať jeho schopnosť sústrediť sa, viaceré výskumy upozorňujú na možné oneskorenie vo vývoji reči u detí, ktoré trávia priveľa času v blízkosti elektronických médií.
Zvukové hračky a ich potenciálne riziká
V posledných rokoch sa zvyšuje počet hračiek, ktoré sú na batérie - to predpokladá nárast hračiek, ktoré vydávajú zvuky a/alebo svietia a blikajú. Akceptovateľná hranica hlučnosti hračiek v USA je 85 dB. Na Slovensku však žiadna takáto hranica neexistuje. V Smernici Európskeho parlamentu a rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek sa uvádza odporúčanie na vypracovanie prísnejších a komplexnejších noriem na obmedzenie maximálnych hladín hluku hračiek. Zákon č.78/2012 udáva, že hračky by mali byť navrhnuté a vyrobené tak, aby zvuk, ktorý vydávajú, nepoškodil sluch detí. To, či hračka spĺňa bezpečnostné normy býva uvedené na obale. Hračky, ktoré vydávajú vysoké zvukové hladiny musia obsahovať toto upozornenie: „Upozornenie! Nepoužívať tesne pri uchu!“.
Veľakrát však namerané hodnoty hlučnosti hračiek nepoukazujú na realitu. Problémom pri testovaní je to, že hluk sa meria v určitej vzdialenosti (zvyčajne na „úroveň ruky“), čo skresľuje výsledky, pretože dieťa si často prikladá hračku aj k tvári, ušiam. Zvuk je tak znásobený. Napríklad hračka, ktorá má „bežnú“ hlasitosť 90 dB sa dostane pri uchu až na úroveň 120 dB (čo je hlasitosť rockového koncertu)! Pre porovnanie - ak úroveň hluku na pracovisku presiahne 85 dB, zamestnanec je povinný použiť chrániče sluchu.
Preto je dôležité overiť si hlasitosť hračky už v obchode. Ak už hračku doma máte, reproduktor prelepte páskou, aby ste zvuk utlmili. A v „najhoršom“ prípade batérie jednoducho vyberte. Môžete si stiahnuť do mobilu aplikáciu na zisťovanie úrovne hluku (napr. Sound Meter) a priložte telefón od hračky na vzdialenosť, akou sa s ňou hráva vaše dieťa najčastejšie. A akú hlasitosť vydáva hračka v tesnej blízkosti? Vyskúšajte, aký hlasný zvuk počuje váš drobec, keď si hračku priloží k uchu.
Hudba a jej vplyv na bábätko
Mnohí rodičia využívajú hudbu pri uspávaní alebo hraní sa s dieťaťom. Tá môže mať na bábätko upokojujúci vplyv, pomáha mu zrelaxovať, a dokonca ho môže motivovať k rôznym pohybovým reakciám. Jemné melódie, či už klasické, alebo ľudové, dokážu bábätko v mnohých prípadoch upokojiť a prebudiť v ňom zvedavosť. Pre čerstvo narodené dieťatko je mamin hlas jednou z najistejších „kotiev“. V maternici ho vnímalo celé týždne, a tak je prirodzene zdrojom bezpečia aj vonku. Spievanie - či už uspávanky alebo jednoduché, veselé popevky - preto dokáže malého človiečika upokojiť. Zároveň pomáha pri rozvoji reči: bábätko sa zo spevu učí rytmus, intonáciu a sleduje pohyb pier pri vyslovovaní slabík.
Biely šum: Pomocník alebo hrozba?
Biely šum je rovnomerná zmes zvukov všetkých frekvencií, pričom mnohým bábätkám pripomína bezpečné prostredie maternice. Jemne šumí a žblnkoce, ako v brušku mamy. Preto sa tento zvuk (napríklad šumenie ventilátora či vlny mora) často používa na uspávanie. Dôležité je však dávať pozor na hlasitosť - odporúča sa úroveň okolo 50 - 60 dB a vypnutie alebo stlmenie bieleho šumu po zaspatí dieťaťa. Prírodné zvuky, ako šum dažďa či spev vtákov, majú podobný efekt ako biely šum, no často pôsobia o niečo „mäkšie“ a rozmanitejšie. Preto mnohé bábätká spia lepšie vonku, uspáva ich nielen čerstvý vzduch ale aj zvuky okolia.
Prečítajte si tiež: Bezpečné a praktické strešné boxy
Biely šum môže prekračovať limity hluku, ktoré sú odporúčané pre batoľatá. Ak je dieťa takejto hlasitosti vystavené cca 8 až 10 hodín denne môže to narušiť vývoj jeho sluchu alebo ho poškodiť. Existujú domnienky, že počúvanie bieleho šumu môže viesť k rozvoju porúch sluchového spracovania. Mozog sa môže prispôsobiť a vyhodnotí monotónny zvuk ako niečo nepodstatné, čo netreba počúvať. Pri poruche sluchového spracovania je pre dieťa ťažké spracovať informácie, ktoré počuje.
Pokiaľ už po bielom šume na uspanie dieťaťa siahnete uistite sa, že hluk neprekračuje 50 decibelov. Nikdy nedávajte prístroj s bielym šumom do postieľky k dieťaťu alebo k jeho hlave. Používajte ho len ako zvuk v pozadí. Biely šum môže byť dočasným riešením spánku dieťaťa. Nepoužívajte ho ako univerzálny spôsob uspávania či zlepšenia kvality spánku detí. Miesto toho môžete vyskúšať niektoré techniky tréningu spánku.
Praktické rady pre ochranu sluchu bábätka
- Obmedzte vystavenie hluku: Snažte sa vyhýbať hlučným prostrediam, ako sú koncerty, ohňostroje alebo rušné ulice. Ak sa nemôžete vyhnúť hluku, zvážte použitie detských chráničov sluchu.
- Dbajte na hlasitosť hračiek: Vyberajte hračky, ktoré nevydávajú príliš hlasné zvuky. Ak už máte doma hračku, ktorá je príliš hlučná, prelepte reproduktor páskou alebo vyberte batérie.
- Stlmte elektronické zariadenia: Nepúšťajte televízor, rádio alebo iné elektronické zariadenia príliš nahlas. Snažte sa obmedziť čas, ktorý dieťa trávi v blízkosti týchto zariadení.
- Vytvorte tiché prostredie pre spánok: Uistite sa, že v spálni dieťaťa je ticho a pokoj. Použite zatemňovacie závesy alebo rolety, aby ste zablokovali vonkajšie svetlo, a ventilátor alebo klimatizáciu, aby ste vytvorili príjemnú teplotu.
- Sledujte reakcie svojho bábätka: Každé dieťa je iné a reaguje na hluk inak.
Hluk a tehotenstvo
Tak ako máme každý svoj prah bolesti, rovnako citlivo reagujeme aj na hluk. Niekomu môže byť nepríjemný hluk rušných veľkomiest, inému nerobí problém ani metalový koncert, na ktorom stoja blízko reproduktorov. Budúce mamičky by si však mali uvedomiť, že priveľký hluk môže škodiť už aj plodu v maternici.
Dôležité posledné tri mesiace:
Le Figaro zverejnilo štúdiu lekára Jean-Claudea Normanda z lyonskej univerzity, ktorý sa venoval vplyvu hluku na človeka. V nej zdôraznil, že nikto z nás by nemal byť vystavovaný priveľmi hlučnému prostrediu viac ako 8 hodín denne. Taktiež je veľmi dôležité, aby sme pravidelne kompenzovali pobyt v priestore s vysokými decibelmi s pokojnejším prostredím napríklad niekde v prírode alebo iba príďte domov, nezapnite si rádio ani televízor a užívajte si to výborné ticho.
Jedna časť štúdie sa venovala aj tehotným ženám. Normand zdôraznil, že v ich prípade sú rizikové posledné tri mesiace. Vtedy má už bábätko kompletne vyvinutý sluch a pokiaľ by ste sa pravidelne vystavovali veľmi veľkému hluku, tak to môže poškodiť vývoj jeho sluchu. Plod je síce z časti chránený maternicou a plodovou vodou, ale pri veľmi hlučnom prostredí to nepostačí.
Prečítajte si tiež: Opel Insignia a hluk strešného nosiča
Prekáža aj stres z hluku, ktorý prežíva matka:
Na jednej strane je problém so samotným hlukom, na druhej je tu aj reakcia tehotnej ženy. Hocikedy sa nám stane, že nás nečakane hlučný zvuk prekvapí, dalo by sa povedať, že až vyľaká. Náhle prežijeme veľkú dávku stresu, ktorá sa automaticky prenáša aj na plod. Z toho dôvodu je takýto hluk nebezpečný najmä počas prvého trimestra a potom krátko pred pôrodom, keď to môže urýchliť príchod dieťatka na svet.
Obzvlášť veľký pozor by si mali dávať tie mamičky, ktoré pracujú vo veľkých závodoch. Ak tam máte priveľa hlučných strojov, v konečnom dôsledku sa to môže podpísať aj pod sluchové problémy bábätka. Pred týmto problémom ich dokážete ochrániť jedine tak, že sa budete čo najmenej zdržiavať v takomto prostredí. Preto ak pracujete v podobných firmách s veľkým hlukom, poraďte sa so svojim gynekológom, či to je vhodné pre bábätko a nemali by ste pracovať menej hodín alebo si radšej predčasne vybrať dovolenku a tráviť tam čo najmenej času.
Vyhýbajte sa hluku nad 115 decibelov:
Anglický úrad NIOSH meral hodnotu decibelov, ktoré sú ešte znesiteľné pre bábätko a nemôžu poškodiť sluch plodu v maternici. Podľa ich odporučení by tehotné ženy nemali pracovať v prostredí, kde sa hluk pravidelne pohybuje na hodnotách viac ako 115 decibelov. V tom prípade výrazne rastie riziko, že sa narodí so sluchovými problémami. Najhoršie je, že mnoho z nás si už kvôli určitému stereotypu neuvedomuje, aký hluk je v skutočnosti okolo nich. Preto by ste na začiatku tehotenstva mali nechať zmerať hlučnosť pracovného prostredia, aby ste svoje bábätko dostatočne chránili.
Čo ešte spôsobuje veľký hluk vášmu plodu?
Okrem poškodenia sluchu riskujete hlučným prostredím aj ďalšie dva veľké problémy. Prvým je predčasné narodenie dieťaťa. Preto by ste sa mali chrániť najmä v tomto kritickom období. Taktiež sa môže stať, že vaše bábätko bude mať nízku pôrodnú váhu. To je spôsobené určitým stresom, ktorý sa prenáša na drobčeka a taktiež nepohodlím, ktoré prežíva jeho matka. Vysoký hluk môže mať totiž zlý vplyv na spánok, takže napriek veľkej únave si nedokážete dostatočne oddýchnuť.
Je vhodné navštíviť koncert počas tehotenstva?
Otázkou mnohých tehotných žien je, či vôbec môžu v tomto období navštevovať koncerty. Pokiaľ ide iba o vážnu hudbu, jazz alebo folk, v tom prípade nie je hluk natoľko vysoký a dieťaťu to neškodí. Väčší problém by ste mali na rockových, metalových alebo výpravných popových koncertoch.
Vplyv hluku na zdravie a pohodu
Zvuk, akýkoľvek vnem vnímaný sluchovým orgánom, je prirodzenou súčasťou každodenného života jedinca, pričom tvorí základ reči, príjem informácií a sprevádza množstvo životných aktivít obyvateľstva. Ak sa takýto zvuk stane rušivým, obťažujúcim, nepríjemným alebo škodlivým, stáva sa z neho hluk. Nadmerný hluk je škodlivina, na ktorú sa človek nedokáže adaptovať. Negatívne účinky pôsobenia hluku v životnom prostredí sa prehliadajú aj z dôvodu, že sa neprejavia bezprostredne po expozícií.
Hluk môže ohroziť naše zdravie v súvislosti s poškodením sluchového orgánu, pričom tento typ negatívneho účinku je ojedinelý a radí sa medzi tzv. špecifické negatívne účinky hluku. Závažnejším problémom sú nesluchové (tzv. nešpecifické) účinky hluku, kedy sa hluk vyskytuje pokojne v nižších hladinách, no pôsobí dlhodobo ako stresový faktor, ruší výkon činností (spánok, čítanie a pod.), zvyšuje vnímavosť k iným nepriaznivým vplyvom prostredia a znemožňuje sústredenie sa.
Nadmerný hluk znižuje aj kvalitu spánku a skracuje jeho dĺžku. Následkom hluku sa môže nadmerne aktivovať nervový systém, čo sa prejaví zrýchlenou srdcovou frekvenciou, zvýšeným krvným tlakom alebo produkciou zápalových buniek. Ak k týmto zmenám dochádza dlhodobo, po istom čase môže nadmerný hluk viesť k zápalom, hypertenzii a hromadeniu plaku v tepnách.
Hluk má globálny vplyv na naše zdravie. Podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) je hlukové znečistenie jednou z najväčších enviromentálnych hrozieb, s ktorými sa musíme stretávať. So zaradením priemyselnej výroby a urbanizáciou v polovici 19. storočia sa hlukové znečistenie stalo doslova alarmujúce. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) je hluk len v Európe zodpovedný za 16 600 predčasných úmrtí a viac ako 72 000 hospitalizácií ročne. Bolo preukázané, že vystavenie dlhodobému hluku nielenže spôsobuje stratu sluchu, tinnitus a precitlivenosť na zvuk, ale môže spôsobiť alebo zhoršiť kardiovaskulárne ochorenie! Ďalej sa môže podieľať na cukrovke 2.
Hlasité zvuky stimulujú amygdalu, časť mozgu, ktorá reguluje inštinkty prežitia. To spúšťa reakciu tela „boj alebo útek“, čo znamená, že sa ocitnete pod návalom adrenalínu a kortizolu. Náš organizmus je neustále vystavený hluku, aj napriek tomu, že sa v priebehu evolúcie nemal ako adaptovať. Tým sa u niektorých ľudí môže rozvinúť hyperakúzia. Ide o zvýšenú citlivosť vnímania bežného hluku ako je motor auta, vysávač alebo keď niekto žuje.
Právne predpisy a ochrana pred hlukom
Najdôležitejšiu úlohu pri ochrane a prevencii obyvateľstva pred ohrozením zdravia hlukom majú orgány verejného zdravotníctva (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, miestne príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva). Pri obťažovaní nadmerným hlukom môžu občania podať oficiálny podnet na miestne príslušný RÚVZ.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa na úrovni problematiky hluku riadi zákonom č. 355/2007 Z. z. , pričom spolu s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva dohliada nad dodržiavaním ustanovení § 27 zákona č. 355/2007 Z. V prípade, že hluk vykonáva fyzická osoba - nepodnikateľ (napr. sused), príslušný úrad nemá kompetencie na riešenie danej problematiky a je potrebné sa obrátiť na miestne príslušnú obec v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. , prípadne riešiť vzniknutý problém v súlade s ustanovením § 127 ods.
Základný legislatívny dokument, ktorý sa na Slovensku venuje ochrane zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami, je zákon č. 355/2007 Z. z. Prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií upravuje vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 549/2007 Z. Vyhláška rozdeľuje vonkajšie prostredie do viacerých kategórií (priemyselné parky, okolie ciest, domy, byty či kúpele), ktorým zodpovedajú rôzne prípustné úrovne hluku cez deň (od 6. h do 18. h), večer (od 18. h do 22. h) a v noci (od 22. h do 6.
Ak chce developer postaviť napríklad novú bytovku, súčasťou projektovej dokumentácie musí byť aj hluková štúdia. Akustik vysvetlil, že každý producent hluku musí spraviť také protihlukové opatrenia, aby sa neprekročili najvyššie prípustné hladiny hluku. Hluk v miestnosti možno znížiť najmä navýšením zvukovej izolácie okien a správnou voľbou alternatívneho vetrania v miestnosti, ako sú vetracie štrbiny. Vhodnou izoláciou okien možno odtieniť až desiatky decibelov hluku. Hluk v byte či dome možno ovplyvniť aj orientáciou spálne, aby sa umiestnila do tichšej časti, napríklad do dvora. Čo sa týka ďalších úprav na zníženie hluku mimo domu a bytu, akustik Žák povedal, že v závislosti od výšky a zvolených materiálov dokážu protihlukové bariéry pohltiť až do 15 decibelov hluku.
Ticho ako liek
Ticho lieči. Bez toho, aby sme si to každý deň uvedomovali, ticho, ktoré si každý deň naordinujeme, môžete pomôcť v množstve problémov, s ktorými sa stretávame. Či už sú to poruchy spánku, úzkosti alebo minimalizácia stresu. Ale vedeli ste, že napríklad takou tichou meditáciou sa rozvíjajú Vaše sociálne interakcie?
Vyhraďte si každý deň krátky časový úsek, kedy nebudete rušení. Môžete sa rozhodnúť využiť tento čas na meditáciu. Ideálny čas na to je skoro ráno alebo pred spaním. Urobte si prestávku od „hluku technológií“. Vyhnite sa pokušeniu vyplniť ticho zapnutím televízie, videí na YouTube, rádia alebo hudby atď. Osobne veľmi často doma vypínam aj zvuky na telefóne, aby ma nerušil príchod správ. Namiesto zapínania hudby, keď doma upratujete a varíte, robte tieto veci v tichu. Pokiaľ často cestujete, alebo ste vystavovanie hluku, ktorý nemôžete utlmiť, odporúčam začať používať štuple do uší.
Či už bývate v dome či byte, môžete si vyhradiť jednu miestnosť, ktorá nebude v dosahu hlasných zvukov. Verím, že v menšom byte to môže byť problém, ale aj tu môžete nechať za dverami izby všetky technológie, ktoré by Vás mohli rušiť. Či už zvuky počas noci vnímate alebo nie, faktom je, že ich počujeme. V noci je povolený limit hluku 40 decibelov. Máme jedinečnú príležitosť na to, aby sme nechali naše zmysly oddýchnuť. V spálni by sa teda nemala nachádzať elektronika, ktorá by spánok mohla narúšať.