Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je jednou zo základných zákonných povinností. Rodičia môžu túto povinnosť realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo na základe súdneho rozhodnutia. Tento článok sa venuje problematike výživného na dieťa, a to aj v špecifických situáciách, keď dieťa nemá priezvisko po otcovi.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v zákone o rodine. Obaja rodičia majú povinnosť vyživovať svoje dieťa, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti je zákonom stanovená do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby.
Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády. Dôležitý je tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať, tým že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Vyživovacia povinnosť a priezvisko dieťaťa
Skutočnosť, že dieťa nemá priezvisko po otcovi, nemá vplyv na existenciu vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Aj keď otec nie je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, má voči nemu vyživovaciu povinnosť, ak je jeho otcovstvo preukázané. V prípade, že otec nie je zapísaný v rodnom liste, je potrebné podať návrh na určenie otcovstva na súd.
Prečítajte si tiež: Výživné na dieťa: Ako postupovať?
Ak chcete, aby Vám otec dieťaťa prispieval na výživu dieťaťa, budete musieť podať návrh určenie otcovstva a na úpravu práv a povinností k dieťaťu. Bude to pre Vás obtiažnejšie, ak nezapíšete otca do rodného listu dieťaťa tak sa Vam nemusí podariť získať DNA otca dieťaťa a budete musieť preukázať inak, že je otcom, najmä ak odíde do zahraničia. Bude to trvať oveľa dlhšie.
Nároky matky a dieťaťa v prípade neznámeho otca
Ak je matka sama, býva sama a otec je neznámy, nie je zapísaný ani v rodnom liste, má nárok na určité príspevky. V prvom rade má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, materskú/rodičovský príspevok, prídavky na dieťa a v prípade práce daňový bonus. Určite nemá nárok na náhradné výživné od štátu.
Príspevok dostane len ak je v hmotnej núdzi. Hmotnú núdzu pri poberaní rodičovského príspevku prekračuje. Že je “otec neznámy” nie je chyba štátu a nebude ti kvôli tomu niečo platiť. Mimochodom, do RL sa nepíše “otec neznámy” ale “neuvedený”, pretože známy pravdepodobne je aspoň tebe…Príspevok na bývanie len ak si v hmotnej núdzi, čo nie si keď poberáš rodičák. A aby som nezabudla - môžeš ísť do práce. Byť tri roky doma nie je povinnosť, iba možnosť a myslím, že dosť luxusná možnosť.
Určenie otcovstva súdnou cestou
Ak otec nesúhlasí s uvedením svojho mena v rodnom liste, matka môže podať na súd návrh na určenie otcovstva. Súd následne vykoná dokazovanie, napr. prostredníctvom testov DNA, aby zistil, či je dotyčný muž otcom dieťaťa. Ak sa otcovstvo preukáže, súd rozhodne o zapísaní otca do rodného listu a zároveň určí jeho vyživovaciu povinnosť.
Je potrebné v zmysle ust. civil. mimospor. poriadku podať návrh na súd o určenie otcovstva, kde platí, že ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Súčasne podáte aj návrh na určenie výživného, môžete aj spätne . Tu však poukazujeme na ust. § 77 zákona o rodine, kde je uvedené, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukazujeme aj na ust. Pokiaľ sa jedná o hľadanie otca, kde uvádzate, že viete len meno, bude z Vašej strany potrebné ešte vyvinúť iniciatívu na bližšie zistenie identifik. údajov /živn. register, obchodný register, soc. a zdrav.
Prečítajte si tiež: Ako funguje vyživovacia povinnosť na plnoleté dieťa?
Zmena priezviska dieťaťa
Pokiaľ ide o zmenu priezviska dieťaťa, ak už bol raz určený za otca dieťaťa nejaký muž, na to, aby bol za neho určený iný muž sa najskôr vyžaduje, aby pôvodný otec otcovtsvo zaprel. Samozrejme zákon dáva možnosť zapretia otcovstva aj matke. O zapretí otcovstva však rozhoduje súd. Konanie sa začína na návrh matky/otca/dieťaťa. V takomto konaní po podaná návrhu následne súd zisťuje skutočný stav, t.j. či skutočne muž, ktorému bolo otcvostvo pôvodne určené, nie je otcom mal. dieťaťa. Ak zistí, že biologickým otcom dieťaťa je, návrh na zapretie otcovstva zamietne. Viete vychádza sa z premisy, že samé dieťa má právo poznať svojich biologických rodičov, má právo poznať svoje korene, súd by nemohol povoliť zapretie otcovstva biologickému otcovi.
Ak má dieťa priezvisko po otcovi a matka sa vydá a chce, aby dieťa malo priezvisko po jej novom manželovi, je potrebné, aby nový manžel dieťa osvojil. S osvojením musí súhlasiť aj biologický otec dieťaťa. Bez osvojenia nie je možné zapísať nového manžela do rodného listu dieťaťa ako otca.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má nezaopatrené dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom (viď. má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr. na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Výživné na plnoleté dieťa
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Inak povedané, pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Nárok na výživné po dosiahnutí dospelosti
Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Pritom ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby ste mali zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domávať napr. zvýšenia výživného.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť spravidla zaniká, keď je dieťa schopné sa samo živiť. To, či je dieťa schopné osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Ak rodič neplatí výživné, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.
Zvýšenie výživného
Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh. Dôvodom na zvýšenie výživného môže byť napr. zmena potrieb dieťaťa (napr. začiatok školskej dochádzky, zdravotné problémy), zvýšenie príjmu povinného rodiča alebo zmena životnej úrovne rodiny.